Globálne environmentálne problémy
Autor: ivka47
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 15.10.2011
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 493 slov
Počet zobrazení: 5 559
Počet zobrazení: 5 559
Tlačení: 498
Uložení: 534
Uložení: 534
Globálne environmentálne problémy
Ovzdušie
Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia majú zlúčeniny a prvky:
- plynné látky: oxidy uhlíka, dusíka, síry, fluóru, chlóru
- pevný úlet: prach, popolček
- rádioaktívne látky: urán, rádium, plutónium
- ťažké kovy: olovo, meď, kadmium
Znečistenie atmosféry spôsobujú:
- primárne zdroje: sopečná činnosť, rozklad organických látok
- sekundárne zdroje: súvisia s človekom, energetický, hutnícky a chemický priemysel, doprava. stavebníctvo
Oxidy uhlíka
Sú najväčší znečisťovateľ ovzdušia. Ročne sa do ovzdušia dostane viac ako 300 mil. ton oxidu uhlíka. S tým súvisí vytváranie skleníkového efektu, kedy sa vlastne zadržiava teplo v atmosfére. Dôsledkom skleníkového efektu sú zmeny v zrážkovom režime, topenie ľadovcov a zvyšovanie hladiny oceánov.
Oxidy síry
Do ovzdušia sa dostávajú vulkanickou činnosťou alebo napr. spaľovaním fosílnych palív. V E sa do ovzdušia dostane cca. 60 mil. ton ročne. Vznikajú choroby dýchacích ciest, poškodzujú sa lesy – „hrdzavenie ihličnanov“. Znižuje sa pôdna úrodnosť.
V oblasti miest a priemyselných zón sa v ovzduší obsahuje oxidy síry, dusíka, vodné pary, toxické látky sa utvára kyselina sírová, Na zemský povrch sa dostáva vo forme kyslých dažďov. Najviac kyslých dažďov padalo hlavne na severozápade USA a Kanady, VB a Nemecka. K hromadeniu oxidov síry v ovzduší dochádza pri inverziách a tvorí sa smog. Napr. vo VB sa volá Londýnsky smog – vlhký. V súčasnosti sa tvorbe smogu zabraňuje odsúvaním podnikov ďalej od miest. Existuje aj losangelský smog – ten vzniká tepla a výfukových plynov.
Ochrana ozónovej vrstvy:
Ozónová vrstva chráni pred UV žiarením, avšak narúša ju spaľovanie fosílnych palív, jadrové výbuchy, freóny, dusíkaté hnojivá, nadzvukové lietadla. Ničenie ozónovej vrstvy má negatívne dôsledky na organizmy a samotné zdravie – vznikajú rakoviny.
Podľa pôsobenia sa znečistenie rozlišuje:
1. Bodové – zdrojové – z jedného miesta
2. Plošné – najčastejšie pri aplikácii hnojív na polia
3. Havarijne – vzniká náhlym a nepredvídaným únikom škodlivých látok. Najme v moriach pri preprave ropy.
Voda ma rôznu kvalitu – akosť. Zisťuje sa kyslíkový režim, F-CH vlastnosti, biologické ukazovatele, obsah ťažkých kovov, tox. a rádioaktívnych látok
Podla kvality sa vodné toky rozdelujú do piatich tried:
I. Veľmi čistá voda – pitná voda pre obyvatelstvo, môže sa využiť na chov lososovytých rýb – pstruhy, v potravinárskom priemysle. Hlavne horské toky, Starina, Palcmanská Maša
II. Čistá voda – po úprave sa používa pre obyvatelstvo, chov rýb, vodné športy, zásobovanie priemyslu – Horný Úsek Hrona, Hornádu, Ipľa
III. Znečistená – úžitková voda – na zásobovanie priemyslu – stredné úseky riek
IV. Silne znečistená voda – má obmedzené využitie – úseky riek Nitra, Trnávka, Torysa, Topľa, Hornád, Latorica, Tisa
V. Veľmi silne znečistená voda – Nevhodná na využitie. Najčastejšie pri RK, NT, PO, KE
Okrem samočistiacej schopnosti vody sa využíva aj úprava pomocou rôznych technologických postuv. Ide najme o vodu určenú na pitie.
Dôležité je aj čistenie odpadových vôd pri kt. sa napodobňuje samočistiaci proces vody. Realizuje sa to v čističkách odpadových vôd.
Pôda
Je vrchná časť zemskej kôry pretvorená vonkajšími činiteľmi na produkčnú vrstvu. Najdôležitejšia vlastnosť pôdy je úrodnosť – produkčná schopnosť. Využíva sa to v poľnohospodárstve, lesohospodárstve. Pôda má filtračný, hygienický a asanačný charakter.
Ovzdušie
Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia majú zlúčeniny a prvky:
- plynné látky: oxidy uhlíka, dusíka, síry, fluóru, chlóru
- pevný úlet: prach, popolček
- rádioaktívne látky: urán, rádium, plutónium
- ťažké kovy: olovo, meď, kadmium
Znečistenie atmosféry spôsobujú:
- primárne zdroje: sopečná činnosť, rozklad organických látok
- sekundárne zdroje: súvisia s človekom, energetický, hutnícky a chemický priemysel, doprava. stavebníctvo
Oxidy uhlíka
Sú najväčší znečisťovateľ ovzdušia. Ročne sa do ovzdušia dostane viac ako 300 mil. ton oxidu uhlíka. S tým súvisí vytváranie skleníkového efektu, kedy sa vlastne zadržiava teplo v atmosfére. Dôsledkom skleníkového efektu sú zmeny v zrážkovom režime, topenie ľadovcov a zvyšovanie hladiny oceánov.
Oxidy síry
Do ovzdušia sa dostávajú vulkanickou činnosťou alebo napr. spaľovaním fosílnych palív. V E sa do ovzdušia dostane cca. 60 mil. ton ročne. Vznikajú choroby dýchacích ciest, poškodzujú sa lesy – „hrdzavenie ihličnanov“. Znižuje sa pôdna úrodnosť.
Ochrana ozónovej vrstvy:
Ozónová vrstva chráni pred UV žiarením, avšak narúša ju spaľovanie fosílnych palív, jadrové výbuchy, freóny, dusíkaté hnojivá, nadzvukové lietadla. Ničenie ozónovej vrstvy má negatívne dôsledky na organizmy a samotné zdravie – vznikajú rakoviny.
Podľa pôsobenia sa znečistenie rozlišuje:
1. Bodové – zdrojové – z jedného miesta
2. Plošné – najčastejšie pri aplikácii hnojív na polia
3. Havarijne – vzniká náhlym a nepredvídaným únikom škodlivých látok. Najme v moriach pri preprave ropy.
Voda ma rôznu kvalitu – akosť. Zisťuje sa kyslíkový režim, F-CH vlastnosti, biologické ukazovatele, obsah ťažkých kovov, tox. a rádioaktívnych látok
Podla kvality sa vodné toky rozdelujú do piatich tried:
I. Veľmi čistá voda – pitná voda pre obyvatelstvo, môže sa využiť na chov lososovytých rýb – pstruhy, v potravinárskom priemysle. Hlavne horské toky, Starina, Palcmanská Maša
II. Čistá voda – po úprave sa používa pre obyvatelstvo, chov rýb, vodné športy, zásobovanie priemyslu – Horný Úsek Hrona, Hornádu, Ipľa
III. Znečistená – úžitková voda – na zásobovanie priemyslu – stredné úseky riek
IV. Silne znečistená voda – má obmedzené využitie – úseky riek Nitra, Trnávka, Torysa, Topľa, Hornád, Latorica, Tisa
V. Veľmi silne znečistená voda – Nevhodná na využitie. Najčastejšie pri RK, NT, PO, KE
Okrem samočistiacej schopnosti vody sa využíva aj úprava pomocou rôznych technologických postuv. Ide najme o vodu určenú na pitie.
Dôležité je aj čistenie odpadových vôd pri kt. sa napodobňuje samočistiaci proces vody. Realizuje sa to v čističkách odpadových vôd.
Pôda
Je vrchná časť zemskej kôry pretvorená vonkajšími činiteľmi na produkčnú vrstvu. Najdôležitejšia vlastnosť pôdy je úrodnosť – produkčná schopnosť. Využíva sa to v poľnohospodárstve, lesohospodárstve. Pôda má filtračný, hygienický a asanačný charakter.
Kľúčové slová
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#problémy obyvatelov austrálie #Globalne prirodne problemy #globalne enviromentalne problemy krajinnej sfery #enviromentálne problemy #environmentálne globálne problémy #Globálne problémy sveta #čo je to glomalne problemy #Environmentalne #geografia ako vedaDiskusia: Globálne environmentálne problémy
Pridať nový komentárVygenerované za 0.023 s.