Severná Európa

Severná Európa

Do oblasti severnej Európy patrí polostrovný a ostrovný štát Dánsko, vzdialený ostrov Is­land, štáty na Škandinávskom polostrove – Nórsko a Švédsko a k nim patriace ostrovy, na východ od nich Fínsko a najnovšie sa do nej zaraďujú aj po­baltské štáty – Litva, Lotyšsko a Estónsko na vý­chodnom pobreží Baltského mora.

Severná Európa sa niekedy nazýva aj Škandi­návia a štáty, ktoré v nej ležia, škandinávske štá­ty. Toto pomenovanie sa však týka iba skupiny šty­roch štátov – Dánsko, Nórsko, Švédsko a Fínsko.

DÁNSKO

– hlavné mesto: Kodaň

– vyspelý priemyselný štát s rozvinutým poľnohospodárstvom- štát s najvyššou životnou úrovňou obyva­teľstva. Patria mu Faerské ostrovy, ostrov Grónsko

– Po­loha:

– leží na križovatkách obchodných ciest medzi Severným a Baltským morom cez prielivy Skagerrak, Kattegat, 0resund a Veľký Belt.

– členité územie tvorí spájai západnú a strednú Európu so Škandináviou.

– ostrovný štát- najhustejšie zaľudne­ný Sjrelland, Fyn, 2/3 z celkovej rozlohy územia pripadajú na Jutský polostrov.

– pobrežie je rozčlenené mnohými záliv­mi (plytké fjordy – pozostatok zal'adnenia).

– Povrch tvoria roviny a pahorkatiny (najvyšší bod v Jutsku má iba 173 m n. m.).

– Podnebie :- oceánske s miernymi teplotami a dostatkom zrážok,

– Pôdy : – celkove menej úrodné, - dlhoročné starostlivé obrábanie a hnojenie zvýšenie ich prirodzenej úrodnosti.

– Poľnohospodárstvo:

– rastlinná výroba – krmoviny (hlavne kŕmny jačmeň), pšenica, raž, zemiaky a cukrová repa.

– Živočíšna výroba:-3/4 poľnohospodárskej výroby pripadajú na živočíšnu výrobu.

– chov ošípaných, hovädzieho dobytka a hydiny.- dôle­žitý je morský rybolov (3. miesto v Európe) a spracovanie rýb.

– Nerastné suroviny:- ťažba ropy v Severnom mori

– Výroba elektriny:- nemá jadrové, len tepelné a veterné elektrárne

– Priemysel – strojárstvo (poľnohospodárske stroje, lode, lodné motory, elektrotechnika ) potravinárstvo, chemická (umelé hnojivá, kŕmne zmesi, spracovanie ropy) a farmaceutická (lieky) výroba.

– Mestá: – Kodaň ( 1,4 mil.obyv). -múzeá, kráľovské paláce, zábavný park Ti­voli, – veľký prístav a moderné letisko (Kastrup)

– Doprava : – najdôležitejšia námorná dopra­va.- spojenie trajektovými loďami - cez užšie prielivy sú medzi ostrovmi vybudované železničné a cestné mosty. (dva dlhé cestno-železničné mosty cez prielivy Veľký Belt a 0resund. Prvý spája hlavný ostrov s ostro­vom Fyn a ďalej s Jutskom, druhý z Kodane do Malmo urýchľuje spojenie so Švédskom.)

– Cestovný ruch: – typický prímorský štát ponúka pre turistov mnoho zaujímavostí na mor­skom pobreží, v hlavnom meste, početné kultúr­nohistorické pamiatky, niektoré zaradené aj do Svetového kultúrneho dedičstva (veľmi navštevo­vaný zámok Kronborg – podľa legendy Hamletov zámok, katedrála v Roskilde a i.). Obyvatelia majú vypestovaný hlboký vzťah k ochrane prírody a ži­votného prostredia.

ISLAND

– hlavné mesto: Reykjavik

– ostrovný štát. samostatnosť získal v roku 1944 (predtým súčasť Dánska).

– má sopečný pôvod a dosial' činné sopky, gejzíry a horúce pramene- využitie na vykuro­vanie domov a skleníkov. Pestuje sa v nich dosť zeleniny.

– povrch :- tvoria lávové polia, ľa­dovce, tundry a trávnaté porasty, na ktorých sú dobré pasienky pre dobytok a ovce.

– najdôležitejšie odvetvie hospodárstva je rybolov (4. miesto v Európe) a spracovanie rýb.

– väčšina obyvateľov pracuje v službách a v priemysle (okrem potravinárskeho aj výroba hliníka a i.). Ve­ľa potravín, palivá, stroje a ďalšie výrobky sa dová­žajú.

– oveľa vyššie prírastky obyvateľstva a 1/4tvoria deti do 15 rokov.

– Islanďania sú vzdelaný a kultúrny národ.

– celkového počtu obyvateľov (asi 280 tis.) žije 1/3 v hlavnom meste Reykjavík. N

– na Islande nie sú železnice a cesty sú iba v okolí sídel.

– dôležitá je námorná doprava a letecké spojenie so svetom.

NÓRSKO

– hlavné mesto : Oslo

– hospodársky a kultúr­ne vyspelý štát, nie je členským štátom Európ­skej únie

– Povrch:- veľ­mi hornatý , – mimoriadne členité pobrežie

– Podnebie: - vplyv teplého Severoatlantického prúdu. (more pri pobreží v zime nezamŕza.)

– Rieky : – krátke a prekonávajú vodopádmi veľ­ké výškové rozdiely, využitie početné vodné elektrární,

– Poľnohospodárstvo:

– ry­bolov (2. miesto v Európe po Rusku)

– významný chov oviec (na vlnu, na severe chov sobov, chov kožušinových zvierat.

– rastlin­ná výroba nemá dobré podmienky a nepostačuje pre spotrebu.

– Priemysel – zameriava sa na odbory využívajúce domáce prírodné zdroje (ropa a zem­ný plyn zo Severného mora, rudy, drevo, lacná vodná energia) i dovážané (bauxit).

– spracovanie dreva (výroba celulózy) a výroba papiera,

– potravinárstvo, strojárstvo (hlavne stavba lodí ) a hutníctvo (výroba železa, ocele, hliníka, zinku, niklu).

– chemická výroba (petrochémia).

– vývoz priemyselných výrobkov i väčšina vyťaženej ropy

– Mestá

– Oslo (500 tis.obyv,) prístav, priemyselné a kultúr­ne stredisko

– veľký prístav je Bergen.

– strediská zimných športov (Telemark známy Lillehammer)

– Doprava: – pohoria a fjordy sú prekážkou pre železničnú a cestnú dopravu.

– fjordy – dobré pod­mienky pre prístavy.

– Nórske námorné loďstvo patrí k najväčším v Európe (po Grécku) i na svete.

– Rekreačné možnosti : – strediská zimných športov, (medzi Oslom a Bergenom (nórska riviéra)).

– zaujímavé je spoznávanie nórskej kultúry a histórie úz­ko spojenej s cestami Vikingov a známych nór­skych cestovatel'ov (múzeá polárnych bádateľov Nansena a Amundsena, a i.).

ŠVÉDSKO

– hlavné mesto: Štockholm

– rozlohou a počtom obyvateľov najväčší a hospodársky najsilnejší štát severnej Európy – štát s najvyš­šou životnou úrovňou obyvateľstva. Od roku 1995 je členom EÚ.

– Poloha: na východnom, miernej­šom sklone Škandinávskych vrchov.

– Povrch: – stupňovito sa znižuje smerom na juhovýchod.

– Rieky:

– vodnaté a prekonávajú výškové rozdiely vodopádmi a prahmi.

– využitie: početné vodné elektrárne.

– v zalesnených oblastiach s ťažbou dreva- na splavovanie kmeňov stromov.

– veľa riek preteká cez početné jazerá (najväčšie Vänern a Vättern).

– Podnebie :

– na väčšine územia vnútrozem­ské,

– Škandinávske vrchy tvoria klimatické rozhranie a zabraňujú vplyv Atlantického oceá­nu. (záveterná strana vrchov- menej zrážok ako na náveternej strane v Nórsku. )

– juh – vplyv Atlantického oceánu.(jeho západné pobrežie v zime nezamŕza.)

– Poľnohospodárstvo:

– prevláda živočíšna vý­roba, chov hovädzieho dobytka, na se­vere chov sobov a kožušinovej zveri.

– pes­tujú krmoviny a obilie, zemiaky i cukrová repa.

– veľká rozloha lesov – ťažba dreva je na po­prednom mieste vo svete.

– Priemysel:

– dostatok domácich nerastných surovín, okrem palív(uhlie, ropa).

– 1/2elektrickej energie vyrábajú jadrové elektrár­ne, zvyšok vodné.

– ťažba že­leznej rudy, najkvalitnejšej na svete. Kiruna a okolie).

– hut­níctvo je známe výrobou kvalitnej ocele.

– rozsiahla strojárska výroba (autá, lokomotívy, vagóny, lode, lietadlá, ro­boty, guľkové ložiská .

– spracovanie dreva (celulóza, papier, nábytok – známa IKEA),

– chemická a potravinárska výroba.

– Obyvateľstvo :

– rozmiestnené veľmi nerovnomerne.

– 3/4 žijú v strednom a juž­nom Švédsku prevažne v mestách (až 85 %).

– prevláda zamestnanosť v službách v porov­naní s priemyslom.

– Najvýznamnejšia hospodárska oblasť – juž­né Švédsko má najvýnosnejšie poľnohospodár­stvo, najväčšie sústredenie priemyslu a miest.

– hlavné mesto Štokholm ( 700 tis., aglomerácia 1,6 mil), najväčšie priemy­selné, kultúrne, politické stredisko štátu, má me­dzinárodné letisko a veľký prístav.

– druhé najväčšie mesto Göteborg ( 450 tis., aglomerá­cia 700 tis.), kultúrne stredisko (mnoho múzeí, divadiel ) a najväčší vývozný prístav (v zime ne­zamŕza).

– južnejšie leží dôležitý prístav, stredisko priemyslu a obchodu Malmö asi 250 tis., aglome­rácia 500 tis.).

– Doprava - kvalitná sieť ciest, železníc, le­teckými a námornými linkami

– Cestovný ruch:

– nádher­ná príroda, rozsiahle lesy a jazerá- možnosti na rekreáciu, šport, rybo­lov a plavbu (po jazerách a kanáloch zo Štokholmu do Göteborgu ).

– historické a kultúrne pamiatky Štockholm a iné mestské strediská.

– Laponsko- ná­rodné parky (známy Abisko, Sareks, Muddus).

FÍNSKO

– hlavné mesto: Helsinki

– Fínska republika je vyspelý priemyselný štát s rozvinutými službami. Zodpovedajú po­ žiadavkám životnej úrovne obyvateľstva. Od roku 1995 je členom EÚ a má užšie hospodárske a po­litické vzťahy s ostatnými členskými štátmi.

– Poloha: – pri zálivoch Baltského mora. Bot­nický záliv , Fínsky záliv

– Povrch : – prevažne nížiny, pahorkatiny a plošiny., najmä na juhu.

– Podnebie je vnútrozemské, iba na juhu je miernejšie vplyvom Baltského mora.

– Vodstvo: - typické veľké množstvo jazier, rieky sú krátke a vodnaté.

– Pôdy sú málo úrodné a prevažne zamokrené

– Poľnohospodárstvo:- pestovanie zemiakov a obilia

– chov hovädzieho dobytka, na severe sobov, rybolov

– 2/3rozlohy územia zaberajú lesy(najviac v Európe)

– Nerastné suroviny: – ťažba fosfátov výroba umelých hnojív, rudy farebných kovov

– Priemysel:

– výroba a vývoz­ papiera, celulózy a nábytku.

– rozvinuté strojárstvo ( lode, stroje na spracovanie dreva, najnovšie elektroni­ka)

– hutníctvo

– textilná výroba.

– Obyvateľstvo: -žije v mestách, najmä pri pobreží na juhu, pracujú v službách a priemysle

– Mestá:

– Helsinki (500 tis., ag­lomerácia 1,2 mil.) – najväčšie kultúrne, priemyselné, obchodné a dopravné stredisko s veľkým prístavom, lodenicami a letiskom.

– Turku -rozmanitý priemysel a prístav.

– Tampere– známe stredisko zimných športov.

– Cestovný ruch:

– hlavné mesto i iné mestá na pobreží.

– ja­zerné oblasti – možnosti pre letnú rekreá­ciu, vodné športy a turistiku.

– mnoho stredísk zimných športov, dokonca na vzdialenom severe (okolie jazera Inari, až za polárnou kružni­cou). V Laponsku sa nachádzajú tri národné par­ky (horská tundra a tajga, vodopády, jazerá). Život obyvateľov Fínska je úzko spätý s prírodou a jej ochranou.

POBALTSKÉ ŠTÁTY

Pobaltské republiky sú priemyselno-poľ­nohospodárske štáty. V bývalom Sovietskom zvä­ze patrili medzi hospodársky rozvinuté s vyššou ži­votnou úrovňou obyvateľstva. Vyrábajú dostatok základných potravín a hodnotný spotrebný tovar.

Po získaní nezávislosti sa usilujú presadiť s ním na zahraničných trhoch. Podobne ako ostatné pri­družené štáty Európskej únie uskutočňujú veľ­ké hospodárske zmeny. Úzko spolupracujú so škandinávskymi štátmi najmä pri ochrane život­ného prostredia.

Litva, Lotyšsko a Estónsko

– majú výhodnú prímorskú polohu.

– Povrch majú prevažne rovinatý, miestami vy­stupujú pahorkatiny.

– Podnebie je mierne s dos­tatkom zrážok.

– Rieky sú kratšie, ale vodnaté. ( Západná Dvina a Neman.) jazerá, močiare a rašeli­niská. Striedajú sa s ostrovčekmi borovicových a listnatých lesov, lúkami a pasienkami.

– Poľnohospodárstvo

– pestovanie krmovín, zemiakov, raže, ovsa a ľanu.

– dôleži­tejšia je živočíšna výroba – chov dobytka, ošípa­ných a hydiny, rybolov.

– Nerastné suroviny -ťažba rašeliny a v Estónsku horľavé bridlice – tepelné elektrár­ne, na pobreží Baltského mora sa získava vzácna surovina jantár.

– Priemysel

– výrobky s malou spotrebou materiálu, ale vyžaduje kvalifikovanú prácu.

– niektoré odbory strojárstva (elektro­technika, elektronika, výroba obrábacích strojov a i.).

– tradičný potravinársky, textilný a drevo­spracujúci priemysel

Litva je najväčšia pobaltská republika, ale má najužší prístup k moru. Z hľadiska historického vývoja a polohy má Litva najbližšie k strednej Európe. Hlavné mesto Vilnius (takmer 600 tis.) je dôležité strojárske a kultúrne stredisko s univerzi­tou. V najväčšom prístave Klaipeda sú lodenice, spracovanie rýb a jantáru.

Litovčania tvoria štyri pätiny obyvateľstva, z ostatných národností sú najpočetnejší Rusi. Najviac obyvateľov pracuje v službách a v priemysle. V Európe je Litva popri Francúzsku najviac závislá na jadrovej energii(jediná elektráreň dodáva asi tri štvrtiny elektriny). V zahraničnom obchode má najväčší podiel Rusko a Nemecko.

Lotyšsko má najlepší prístup k moru. Hlavné mesto Riga( vyše 921 tis. ) má rozmanitý priemysel a jeden z najväčších prístavov pri Baltskom mori. Lotyši tvoria iba ½ obyvateľstva štátu( 1/3 Rusi, Bielorusi ,Ukrajinci). Väčšina pracuje v službách, v poľnohospodárstve viac než v priemysle. Vyváža drevo, výrobky spotrebného a kožiarskeho priemyslu.

Estónsko je najmenší pobaltský štát. Hlavné mesto Tallin (vyše 400 tis.) je priemyselné stre­disko s dôležitým prístavom. Estónci tvoria necelé 2/3 obyvateľstva (Rusi asi 30 %). Najviac pra­cujú v službách a v priemysle. Rozvinuté sú viaceré priemyselné odvetvia (ťažobný, chemický, stro­jársky, papierenský, textilný). Najužšie zahraničné hospodárske vzťahy má so škandinávskymi štátmi a Nemeckom. Z pobaltských štátov je Estónsko naj­lepšie pripravené na vstup do Európskej únie.