Amerika a Kanada

Prírodné vedy » Geografia

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 27.12.2007
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 804 slov
Počet zobrazení: 24 515
Tlačení: 1 205
Uložení: 1 054

Amerika a Kanada 

Amerika je jeden svetadiel (z hľadiska kultúrnohistorického), ktorý tvoria dva kontinenty (z hľadiska geológie) – Severná Amerika a Južná Amerika.

Poloha: – Amerika sa nachádza na západnej pologuli a tiahne sa severojužným smerom cez severnú aj južnú pologuľu, cez obidva obratníky – najsevernejším bodom je Mys Morrisa Jesupa (Grónsko – 83° 40’ severnej šírky) – najjužnejším bodom je Mys Horn (Ohňová zem – Chile) – najzápadnejším bodom je Mys Wrangel (Aleuty – cca 173° východnej dĺžky) – najvýchodnejším bodom je Mys Nordost (Grónsko – cca 12° západnej dĺžky), na pevnine je to Mys Branco (Brazília – cca 35° západnej dĺžky)

Rozloha: – 42,08 mil. km2 – Severná a Stredná Amerika – 24,23 mil. km2; Južná Amerika – 17,85 mil. km2 (hranica – Tehuanpetecká šija) – delenie 1. Severná ; 2. Južná (hranica je diskutabilná buď medzi USA a Mexikom, Tehuanpetecká šija, južná hranica Mexika, Panamská šija, alebo východná hranica Panamy) A) Severná (Anglosaská) ; B) Latinská (Iberská) (hranica leží medzi USA a Mexikom) I.) Severná ; II.) Stredná ; III.) Južná (hranica : USA-Mexiko a Panama -Kolumbia)

Horizontálne členenie:Ostrovy: Grónsko (najväčší ostrov sveta), Baffinov o., Viktóriin o., ostrovy kráľovnej Alžbety, Aleuty, Newfoundland, Vancouver, Long Island, Bahamy, Faklandy (Malvíny), Galapágy, Veľké Antily : Kuba, Haiti, Jamajka, Portoriko; Malé Antily : Trinidad a Tobago, Guadelope, Martinik, Grenada, Dominika, Holandské Antily... – Polostrovy: Aljašský, Nové Škótsko, Kalifornský, Florida, Labrador, Yucatán

Vertikálne členenie (povrch a geológia): – Amerika patrila obrovskému kontinentu Pangea, od ktorého sa oddelila v treťohorách – základ Severnej Ameriky tvorí starí Kanadský štít (okolo Hudsonovho zálivu), Južnej Ameriky Brazílsky štít (plošina Matto Grosso) – územie Kanadského štítu bolo kedysi zaľadnené a s ustupujúcim ľadovcom vznikali jazerá a ostrovy po celej dnešnej Kanade – celá Amerika sa podsúva pod Tichooceánsku dosku, Južná Amerika sa pohybuje smerom na sever - vznik pohorí Kordillery a Andy (najdlhšia horská reťaz na svete – 17 000 km), na západnom pobreží svetadielu, vulkanická (sopečná) a zemetrasná činnosť pozdĺž zlomov (San Andreas - California) - Sopky: Popocatépetl (Mexico), Chimborazo, Cotopaxi (Ekvádor) – Kordillery : začínajú Aliašským chrbtom (najvyšší vrch Mount Mac Kinley – 6 194 m. n. m.), pokračujú v Kanade a USA Skalnatými vrchmi (Rocky Mountains), v Mexiku Sierrou Madre Oriental (pokračuje ostrovmi v Karibskom mori) a Sierou Madre Occidental (pokračuje až po Panamskú šiju) – Andy : pokračovanie Kordillier v Južnej Amerike, tiahnu sa cez Kolumbiu, Ekvádor, Peru, Chile, Argentína (najvyšší vrch Cerro Aconcagua – 6 960 m. n. m.), končia na juhu v Patagónii – medi jednotlivými pásmami Kordillier a Ánd sa rozprestierajú plošiny a zníženiny : Colorádska, Veľká panva, Kolumbijská plošina, Mexická plošina, Altiplano – Iné pohoria, plošiny : pozdĺž východného pobrežia USA sa tiahne staré pohorie Appalače (najvyšší vrch cca 2050 m), na severe Južnej Ameriky Guayanská vysočina, v Brazílii Brazílska vysočina, plošina Gran Chaco (Argentína, Paraguay), Veľké planiny (plošiny), Centrálne roviny (nížiny - USA), Patagónska plošina – Nížiny: na východnom pobreží USA je Atlantická nížina, v Kanade je Arktická nížina, okolo Mexického zálivu Mississippská

Klíma (podnebie): – v Amerike sú všetky podnebnostné pásma : arktické (Aljaška, sever Kanady, Grónsko), subarktické (Kanada, juh Chile a Argentíny), mierne (USA, Argentína, Uruguaj), subtropické (juh USA, juh Brazílie), tropické (stredná Amerika a stredojužná časť Južnej Ameriky) aj ekvatoriálne (Ekvádor, Brazília, Kolumbia, Venezuela...) – klimatotvorné činitele : 1. geografická šírka, 2. morské prúdy, 3. vetry, 4. nadmorská výška, 5. reliéf – Púšte: Atacama, Llano Estacado

Vodstvo:Moria: Beringovo, Beaufortovo, Baffinovo, Labradorské, Karibské – Oceány: Atlantický, Tichý, Severný Ľadový – Zálivy: Aliašských, Hudsonov, Jamesov, Foxov, Mexický, Kalifornský, Kampečský (Yucatánsky), Panamský – Prielivy: Davisov, Beringov, Floridský, Yucatánsky, Drakov, Hudsonov, Foxov – Prieplavy: Panamský (už patrí Paname) – Rieky: Amazonka (najväčšia na svete – 7025 km), Mississippy (+Missoury), Mackenzie, Yukon, rieka Sv. Vavrinca, Colorado (Grand Canyon), Rio Grande, Columbia, Orinoco, Paraná, Paraguay – Prúdy: studené : Labradorský, Peruánsky (Humboldtov), Kalifornský, teplé : Aljašský, Golfský, Rovníkový – Jazerá: Veľké Kanadské jazerá : Horné, Michiganské, Hurónske, Erijské, Ontárijské, ďalej v Kanade : Veľké medvedie jazero, Veľké jazero otrokov, Winnipegské jazero, v USA Veľké soľné jazero, v Nikarague Nikaragua a Titicaca na hranici medzi Peru a Bolíviou, Maracaibské jazero

Pôdy: – v ekvatoriálnom pásme sú to červenozeme a žltozeme, ďalej na severe a juhu šedozeme, černozeme sa vyskytujú hlavne v centrálnej časti USA a v Argentíne. V Kanade je to podzol pod ihličnatými lesmi. V najchladnejších oblastiach permafrost.

Rastlinstvo, živočíšstvo – v najsevernejších a najjužnejších častiach je to tundra, bližšie k rovníku tajga (ihličnaté lesy - Kanada), listnaté lesy boli vyklčované, prérie (v južnej Amerike pampy) – stepy sa poľnohospodársky využívajú, tropický dažďový prales na juhu strednej Ameriky a v Brazílii – žijú tu rôzne endemity ako : bizón americký, puma americká, lama, pásavec, mravčiar, rosomák, grryzly, kolibrík, jaguár – na ochranu prírody bolo zriadených množstvo národných prakov (Yellowstone, Yosemite, Grand Canyon..)

KANADA Rozloha: 9,96 mil km2 Počet obyvateľov: 31,48 mil. Hustota obyvateľstva: 3,16 na km2 Hlavné mesto : Ottawa

Zdroj: Martin Slota
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu