Štvrtohory - Príroda a jej premeny

Prírodné vedy » Geografia

Autor: chipsinka232
Typ práce: Referát
Dátum: 23.03.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 331 slov
Počet zobrazení: 7 511
Tlačení: 506
Uložení: 516
ŠTVRTOHORY – PRÍRODA A JEJ PREMENY
Vývoj človeka a jeho každodenný život sa odohrával v prírodnom prostredí, ktoré sa skladalo zo živej a neživej prírody priamo závislej na klíme. Takémuto skúmaniu sa venujú prírodné vedy, súčasná archeológia, a tiež to môžu byť i vlastné výskumy (najrôznejšie pozorovania) pri ktorých je nutné používať špeciálne metódy. Vyžaduje to dlhodobú a priamu spoluprácu medzi archeológom a rôznymi špecialistami prírodovedeckého zamerania.

Výsledky jednotlivých disciplín nám môžu prinášať dva druhy informácií: 1)horizontálne, pomáhajú rekonštruovať prostredie v ktorom žil človek podľa rôznych druhov živočíchov, rastlín, a podmienok
2)vertikálne, na základe dlhodobého výskumu prírodovedeckej špecializácie sa vytvorili vývojové sekvencie živočíchov a rastlín a tak zaznamenala ich vznik a vymieranie

Metódy skúmania prírody štvrtohôr:
Postup skúmania v prírod. vedách má dlhú tradíciu (dlhšiu než v archeológii) až došlo k špecializácií v rôzne prírodovedné odbory a cez túto špecializáciu výsledkov skúmania vedú k globálnemu obrazu vývoja prírody. Archeológ by mal dobre rozumieť postupom i výsledkom jednotlivých prírodovedeckých disciplín tak, aby ich dokázal poučene a zmysluplne aplikovať. Prírodovedeckých metód je veľké množstvo a v stručnosti sa tieto odbory (disciplíny) rozdeľujú do niekoľkých oblastí, ktoré sa zaoberajú neživou a živou prírodou, podnebím alebo datovaním.

Odbory: geológia, geomorfológia, petrografia, pedológia, skúmajú neživú prírodu a vývoj krajinného prostredia ( napr. človek sídlil pri vodných, kamenných zdrojoch). Odbory: Paleontológia – zaoberajúce sa živou prírodou (fauna a flóra) skúma cicavčiu faunu a mikrofaunu, vtáky, ryby, plazy a slimáky. Ďalšie odbory venujúce sa mikroorganizmom napr. dierkavcom. Skúmanie flóry má veľa odborov a delia sa na skúmanie: makrozbytkov ( pozostatkov celých rastlín, dreva, listov, semien) a mikrozbytkov (peľové zrná).

Ekológia (paleoekológia) sa zaoberá faunov a flórov kde v ich kombinácií môže dôjsť k vytvoreniu krajiny. Etológia sa zaoberá spôsobom chovania jednotlivých druhov organizmov.
Pre postavenie človeka v prírode je dôležité sledovanie potravinového reťazca. Jednou zo základných podmienok existencie živých organizmov je, ktorému Klimatológia sa venuje charakteru a vývoja podnebia pre čo je podmienkou existencie živých organizmov a človeka.
Jedným zo základných hľadísk, ktoré je veľmi dôležité pre stanovenie následnosti vývoja prírody i ľudskej kultúry je datovanie. Sú dva druhy datovania: Relatívne datovanie – je závislé na rôznych okolnostiach ako biolog. spoločenstve , geomorfologickej pozície a ich postupnosti, a tiež určuje v akom geolog. období existovali skúmané lokality, či kultúry a aká je chronologicky v čase ich relatívna pozícia. Absolútne datovanie udáva vek sledovaných objektov v num. podobe a je založené predovšetkým na meranie rádioaktivity niektorých prvkov resp. času ich rozpadu. Magnetostratigrafia (meranie zemského paleomagnetizmu) je ďalší datovací systém je založený na zmenách polarity zbytkového magnetizmu v horninách a sedimentoch.

Doby ľadové a medziľadové:
Pre obdobie štvrtohôr sú charakteristické cykly striedania sa klimatických zmien, ktoré sú známe ako glaciály a interglaciály. Tento priebeh sa skladal s ďalších kolísaní menšej intenzity a kratšieho trvania. Vývoj skúmania o štvrťhorách viedol zákonite od poznania jednej doby ľadovej a medziľadovej na prelome 19. a 20. st. Striedanie dôb ľadových a medziľadových bolo veľmi dynamickým procesom, ktorý prebiehal v komplikovanom časopriestore - posunu horizontálnych a vertikálnych vegetačných pás, celých ekozón aj posun zvierat a ľudí. Preto doby ľadové môžeme charakterizovať ako studené a suché obdobia, s dramatickým dopadom na vegetáciu a živočíchy. U nás sa to prejavilo napr. v Čechách a Morave. V týchto obdobiach dochádzalo vplyvom teplejšej a vlhšej klíme, k výraznému zvetrávaniu, pri ktorom sa uplatňovali chemické a biologické procesy. Najvýraznejším dôsledkom bol vznik najrôznejších pôd, rašelín... Zemský povrch bol zakrytý vegetáciou, ktorá bránila mechanickému (fyzikálnemu) zvetrávaniu. Prejavuje sa to vo vertikálnych rezoch sedimentoch striedaním horizontov pôd v rytmických sériách. Skúmaním týchto vrstiev a ich obsahu ku klimatickému cyklu, ktorý začína prechodom zo studeného do teplého obdobia a opäť naopak.

Tento cyklus je rozdelený do šiestich fáz:

1) prechod zo studeného do teplého obdobia – dramatické pre prírodu (zmena vegetácie – prechod do svetlej Tajgy, borobrezové porasty, kontinentálna step, fauna, pôda (červená zem), systém vodných tokov
2) vrcholné a neskoršie teplé obdobie – veľmi vysoká vlhkosť a rozvoj lesov, teplomilná lesná fauna a flóra, lesné pôdy
3) časový glaciál- podnebie sa výrazne ochladzuje, šíri sa otvorená až polootvorená krajina, šírenie čiernozemnej stepi, krajina má mozaikový charakter, zmiešané lesné druhy (bylinožravce...). Oproti dnešku chladné, pomerne suché podnebie s teplými letami.
4) tenká vrstvička jemného prachu – výrazné ochladenie a tvorba rozsiahlych stepných formácii
5) chladná klíma s priemernými teplotami- chladné stepi, miesta bez vegetácie, pestré a rytmicky sa striedavé vrstvy (erózie pôd), nenáročné druhy živočíchov = nástup vrcholného glaciálu
6) vrcholné obdobie glaciálu- suché a chladné podnebie, studená step, sprašová tundra

Vývoj fauny a flóry:
Do týchto väzieb sa ako nový živočíšny rod začlenil človek a ako konzument sa umiestnil v potravinovom reťazci na prvom mieste. Ekosystémy predstavujú základné funkčné jednotky prírody. Tvoria ich základné zložky:
1) charakter stanoviska (podnebie, pôdy, neživé org. hmoty)
2) spoločenstvo producentov ( autotrofné rastliny)
3) spoločenstvo konzumentov ( potravinový reťazec)
4) spoločenstvo dekompozitorov (rozkladačov) napr. (huby, pliesne, baktérie)

Takto ekosystém zaisťuje kolobeh hmoty a energie. Vývoj fauny a flóry viac-menej nadväzuje na predchádzajúci vývoj (treťohory). V spodnom pleistocénu zaznamenávame archaic. zvieratá ako: slony a druhy lesných slonov, nosorožce, kone, tiger, vzácne druhy opíc, mamuty, jeleň, srnec, tur, bizón, prasa, veverička, myšica lesná, vymretý veľbobor, korytnačka bahenná, hryzec vodný. V dobe ľadovej zase: mamut, srsnatý nosorožec, polárna líška, rosomák, sob, pižmoň, lumíci, svišť, pišťucha, zajac biely, hyena, lev a medveď jaskynný. Flóra v treťohorách: šacholán, orechovec, jedlovec, ojedinele brestovec. V medziľadových dobách: dub, javor, jedľa a iné. V dobách ľadových: machy, lišajníky, nízke kerové ružovité rastliny, ojedinele zakrpatená breza, vŕba, tajgy s borovicami, brezou, smrekom... Takto nám zvieratá a rastliny dávajú výborné ekologické informácie o najrôznejších mäkkýšov, rastlinných makrozbytkoch (odtlačky listov, drevín, plodov), o veľkých cicavcov. Kostené pozostatky zvierat a rastlinné makrozbytky sú veľmi závažným faktorom pre štúdium činnosti človeka, ako aj veľmi intenzívneho konzumenta v rámci ekosystému. Makrozbytky flóry umožňujú určenie aký druh človek používal k spaľovaniu v ohniskách, k výrobe drevených nástrojov a zbraní, a kosti zvierat sú dôležitým indikátorom loveckej činnosti človeka. Štúdium týchto pozostatkov má pre poznanie dávnej minulosti človeka zásadný význam v mnohých smeroch a bez kvalifikovaného porozumenia ich výsledkom by naše pochopenie minulosti bolo nedostatočné.

Miesto človeka v prírode:
Človek ako nový rod sa na konci treťohôr a v štvrtohorách stal novou zložkou prírody, to bolo kladné aj záporné pre štruktúru biotopov. Uplatňoval sa od začiatku na prvom mieste potravinového reťazca (mal prevahu aj nad veľkými šelmami). To že bol človek lovec môžu slúžiť kostené pozostatky ulovených zvierat nájdených kde žil (množstvo, druhy, počet jedincov, porážkový vek zvierat a sezóny lovov). Vzťahy v rámci potravinovej pyramídy je možné modelovať na základe relatívneho pomeru paleontologických dokladov troch základných skupín: človeka, mäsožravce a bylinožravce. Človek ako najflexibilnejší predátor sa najlepšie prispôsobil podmienkam nielen v lovení ale vedel vytlačiť veľké zvieratá zo svojho územia. V niektorých lokalitách z obdobia starého paleolitu môžeme usúdiť že človek v podstate predstavoval nešpecializovaného predátora, ktorý však preferoval určitý druh lovenej koristi podľa množstva a dosiahnuteľnosti. V strednom pleistocénu sú dôkazy že človek bol schopný loviť prakticky akúkoľvek korisť v stepnom, lesnom i vodnom prostredí = dôkaz toho že vtedajší človek bol dokonalý lovec vybavený účinnými zbraňami. Najlovenejšie zver bola: mamut, kôň, nosorožec, jeleň, sob, kozorožec, kamzík, zajac, líška, vtáky, šelmy, medveď, vlk. V neskoršom paleolite je rozvoj lesnej fauny a lovná zver je u nás doplnená o: jeleňa, losa, prasaťa a bobra, lov rýb a vtákov a tiež techniky lovu (výskyt kamenných hrotov, lukov a šípov). Zvieratá ako líška, veverička a pod. boli lovené pre ich kožušinu.

Človek sa svojím biologickým zložením stravoval živočíšnou a rastlinnou potravou, ale rastlinná bola staršia a nám dodnes ostal na ňu prispôsobený tráviaci trakt. Najstaršie úpravy tejto potravy boli drvenie, varenie a pod... ako to dokladujú drviace kamene a dosky (staropaleolit. obdobie). Preto tradičné označenie paleolitu a mezolitu je obdobie lovcov a zberačov. Človek svojou loveckou činnosťou pomaly a isto dlhú dobu narušoval rovnovážny stav v prírode čo sa smerom k dnešnej dobe stupňovalo až k stavu kde na konci tohto obdobia (mladý paleolit a mezolit) zrejme došlo k zvratu pomerov a tento stav vyústil k zavedeniu poľnohospodárstva čo zmenilo prirodzenú tvár prírody.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu