Zóny pre každého študenta

Vidiecke sídla

Vidiecke sídla
V dobe, keď ľudia opúšťali kočovný spôsob života a z lovcov sa stávali usadlí poľnohospodári, začali vznikať prvé ľudské sídla. V Európe sa začiatok poľnohospodárskych sídelných štruktúr datuje do obdobia asi 4000 rokov p.n.l.. Vznik vidieckeho osídlenia bol spojený s ich funkciou, zameranou na poľnohospodárstvo, rybárstvo, neskôr na ťažbu dreva či iných surovín.

Prvotné vidiecke osídlenie bolo veľmi primitívne. Vidiecke obydlia  vznikali z najjednoduchších materiálov, kt. ľudia nachádzali vo svojom okolí. Rovnako je to aj dnes v chudobných oblastiach rozvojového sveta a niekedy aj u pôvodných obyvateľov niektorých iných oblastí – Eskimáci, Indiáni,...
Vo vidieckych oblastiach vzdialených od hlavných centier hospodárskych aktivít môžeme nájsť najzachovalejšie pôvodné charakteristické stavby príslušnej oblasti.  Sú postavené z materiálov, kt. sú dostupné v danom mieste, domy majú spravidla rovnaké základné tvary. Napr. v Škandinávii sa typické drevené domy stavali ako poschodové na stajniach dobytka – kvôli teplu a dostupnosti k stajni pri veľkom množstve snehu. Pôvodné africké domy v juhoafrickom buši  sú jednoduché kruhové stavby so strechou z tráv či stromového lístia. Domy sa stavajú do kruhu a dedinu uzatvára plot z tŕnitých kríkov a polámaných vetví na ochranu proti zveri. Dobytok sa na noc zaháňa dovnútra takto uzavretých osád.

Vidiecke sídla sa od seba líšia v závislosti na prírodných podmienkach i zvyklostiach spoločnosti. Niektoré základné formy však nachádzame v mnohých krajinách. Základná sieť vidieckych sídel v Európe sa formovala v rannom stredoveku ( 5-10 st.). Tomu zodpovedá aj ich umiestnenie v krajine. Spravidla mala svoje pole, lúky a lesy ležiace v krajine vyššie, obytné a hospodárske budovy boli umiestnené nižšie pri vodných tokoch. Niekoľko storočí fungujúci  stredoveký trojpoľný systém roľníctva ( striedajú sa oziminy, jariny a úhory) sformoval v Európe  charakteristický model vidieka a vytvoril základ dnešného spôsobu využitia územia. Podobne je tomu aj na ďalších kontinentoch, kde sa formovali staré poľnohospodárske kultúry. Aj tam sa vidiecke domy použitým stavebným materiálom, tvarom, umiestnením, ale aj celkovým charakterom sídiel prispôsobili podnebiu, potrebám hlavných pestovaných kultúr a storočiami sa vyvíjajúcim a udržiavaným postupom roľníctva a chovu dobytka.

S. Amerika, Austrália, J. Afrika a iné oblasti osídľované Európanmi majú vytvorený úplne nový charakter vidieckeho osídlenia. Prevládajú rozptýlené farmy doplnené dedinou s obchodom, benzínovým čerpadlom, kostolom, poštou. Tento odlišný charakter osídlenia je ovplyvnený prírodnými podmienkami a tým, že sa formoval v dobách, keď sa vytváral trh poľnohospodárskych produktov celoštátnej pôsobnosti, bez stáročného vývoja, ako to bolo v Európe.

Osídlenie sa môže skladať z kompaktných sídiel alebo sú rozptýlené. V Európe, ale aj v ďalších tradičných poľnohospodárskych oblastiach sú najčastejším typom hromadné dediny s nepravidelným pôdorysom. Ďalšími typmi sú dediny pravidelné ( líniové ). V oblastiach, kt. kolonizovali Európania ( Amerika, Austrália) sa nachádzajú ako typické vidiecke sídla farmy, ktoré stoja uprostred poľnohospodárskych pozemkov.

V súčasnej dobe ešte celosvetovo prevláda vidiecke obyvateľstvo. V mnohých rozvojových krajinách Afriky, j. a jv. Ázie sa ich podiel pohybuje 60 – 80% z celkového počtu obyvateľov, výnimočne aj viac – Nepál: 90%.
Vidiecke obyvateľstvo žije spravidla vo väčšom súlade s prírodou ako mestské obyvateľstvo.. Vo vyspelých štátoch sa však mení jeho spôsob života a dostáva mnoho mestských rysov. Komfortný spôsob života, značná zamestnanosť v sekundárnom a terciárnom sektore, rozvoj dopravy, telekomunikačnej a informačnej siete, skracujúca sa dostupnosť do centier obchodu, služieb, kultúry,... – to všetko znižuje tradičné rozdiely medzi mestom a vidiekom. V zázemí veľkých miest, kde je poľnohospodárstvo veľmi intenzívne a zásobuje často priamo mestský trh, je vidiecka krajina pod silným tlakom spoločnosti. To súvisí s rozvojom ďalších  funkcií, kt. musí v hospodársky vyspelých oblastiach plniť – rekreácia, obytná funkcia, skládky, športové využitie,...Mizne susedská solidarita, udržiavanie tradícií, spolužitie generácií a milá neanonymná atmosféra. Obyvatelia preberajú mestský spôsob života, kt. sa postupne presadzuje i vo vidieckych sídlach vzdialenejších oblastí.

V rozvojových krajinách sa život vidieckeho obyvateľstva často nemení po celé storočia. Aj napriek tomu, že hlavným zamestnaním obyvateľstva je tu poľnohospodárstvo, nie je tu vyriešený problém hladu. Nevhodné spôsoby hospodárenia vedú k vyčerpávaniu poľnohospodárskych pôd, k vyvolávaniu erózie, k rozširovaniu púští. Rôzne rozvojové programy, zamerané na zlepšenie poľnohospodárskej výroby rozvojových krajín ( tzv. „zelená revolúcia“) zlepšujú situáciu len čiastočne. Populačné problémy spojené s vysokou pôrodnosťou, nedostatočná zdravotná starostlivosť, slabá hygiena, nízka úroveň bývania, vysoká negramotnosť, nedostupnosť rôznych služieb, nerovnoprávne postavenie ženy,...sú stálym problémom vidieckeho obyvateľstva.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/geografia/6625-vidiecke-sidla/