Nezávislé štáty a závislé územia

Prírodné vedy » Geografia

Autor: diana
Typ práce: Referát
Dátum: 24.03.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 055 slov
Počet zobrazení: 1 843
Tlačení: 192
Uložení: 200
Nezávislé štáty a závislé územia
Slovo štát pochádza z latinského slova status, čo znamená stav, ústava, poriadok. Existuje veľké množstvo definícií a chápania pojmu „štát“ – jedna z nich hovorí:

štát je združenie osôb žijúcich na vymedzenej časti zemského povrchu, právne organizované, personifikované a združené tak, aby sa mu mohlo vládnuť.( územie, obyvateľstvo, suverenita, moc).
Vznik  nového štátu: v súčasnosti vznik každého nového štátu sa týka suverenity už existujúcich štátov, na území kt. sa etabluje nový štát. Do úvahy prichádzajú 4 možnosti vzniku štátu :
  1.vyhlásenie samostatnosti dovtedajšieho závislého územia( dekolonizácia )
2. vyhlásenie samostatnosti na časti územia už existujúceho štátu, pričom pôvodný štát  zostáva zachovaný ( oddelenie Eritrey od Etiópie v r.1993 )
  3. rozpad pôvodného štátu na viacero samostatných štátov  ( Československo –Česko a
  Slovensko v r.1992, Juhoslávia -1991, ZSSR – 1991
4.spojenie dvoch alebo viacerých štátov do spoločného štátu ( NDR a NSR v r.1990,
zjednotenie Jemenu v r.1990 )
V súčasnosti existuje skoro 200 nezávislých štátov.
Závislé územia: Spoločným znakom je absencia vlastnej suverenity na svojom teritóriu a teda aj medzinárodnej subjektivity. Existujú v podobe kolónii, zámorských území, zvláštnych teritórií a pod. Najviac závislých území je v Oceánii a v Karibskej oblasti, ich počet sa postupne zmenšuje. Počet závislých území je okolo 40, najviac území spravuje V.Británia, Francúzsko a USA.
 
Klasifikácia štátov: Štáty sveta môžem deliť – členiť podľa rôznych hľadísk.
1. podľa vzťahu štátnych orgánov s obyvateľstvom  na dve skupiny :
1. štáty s demokratickou formou vlády (parlamentná demokracia ) – sú založené na uplatňovaní demokratickej ideológie ( vláda ľudu, vláda pre ľud), pluralita politických strán, referendum, plebiscit, slobodné voľby
2. štáty s nedemokratickou formou vlády ( autokratické ) – okruh osôb, kt.sa zúčastňujú na správe štátu sa obmedzuje na jedincov, alebo na určitú vrstvu z vládnej špičky, patrí sem aj vojenská vláda, vláda kňazov, vláda spodiny, vláda najbohatších,...
 
2. podľa rozdelenia moci medzi centrálnymi orgánmi štátu a orgánmi jeho teritoriálnych
  častí delíme štáty na :
1. unitárny štát – vyznačuje sa jednou ústavou, jednou sústavou najvyšších orgánov  štátnej moci a správy, dominuje mu centralizmus, keď najvyššia štátna moc je vykonávaná z jedného centra na celom území štátu, kompetencie nižších orgánov sú odvodené od ústredných ( príklady : Maďarsko, Slovensko,...vo svete prevládajú, asi 171 )
2. zložený štát – niekedy označovaný aj ako spolkový, v súčasnosti fungujú vo forme federácií, je spojením niekoľkých štátov, vyznačuje sa dvojakou sústavou najvyšších orgánov, t.j. ústrednými orgánmi a najvyššími orgánmi členských štátov, obe pôsobia paralelne a koordinovane ( je ich asi 20, napr. Belgicko, USA, Nemecko, Rakúsko, Mexiko, Švajčiarsko, India,...)
 
3. podľa postavenia hlavy štátu v štruktúre a funkciách najvyšších orgánov  delíme štáty na :
1. rebubliky – nositeľmi štátnej moci sú spravidla zákonodarný zbor, vláda a hlava štátu – najčastejšie prezident, ktoré sú charakterizované obyčajne určitým vymedzeným časom vykonávania svojej moci. Delia sa na : a) parlamentné republiky – prezident má prevažne reprezentatívne funkcie, jeho politické rozhodnutia sú platné až po schválení predsedom  vlády, hlavu štátu volí spravidla parlament – má najvyššiu zákonodarnú moc a kontroluje štátnu správu, vláda je zodpovedná parlamentu, parlament môže vysloviť ministrom alebo celej vláde nedôveru s následkom ich demisie, prezident plní úlohu arbitra medzi parlamentom a vládou. Príklady : Taliansko, Írsko, Česko, Slovensko, ...asi 50 štátov
b) republiky s deľbou zákonodarnej a výkonnej moci( prezidentské ) – zákonodarná a výkonná moc sú priamo volené, navzájom nezávislé, vo svojom pôsobení sa vyvažujú, voľbu prezidenta vykonávajú obvykle občania, prezident plní aj funkciu predsedu vlády, vláda je v podstate poradným zborom prezidenta, ktorému zodpovedá, zákonodarný orgán má obmedzené kompetencie, napr. nemá možnosť vysloviť nedôveru vláde a prinútiť ju k demisii. Príklady : USA, Mexiko, Švajčiarsko, Brazília,...asi 30 štátov
c) parlamentno-prezidentské republiky a ostatné republiky s posilneným postavením prezidenta – vláda je závislá na dôvere parlamentu, postavenie prezidenta je na rozdiel od parlamentných republík posilnené, určuje politickú líniu štátu a je na parlamente nezávislý.  Príklady : Francúzsko, Poľsko, Rusko, Ukrajina, Egypt, Kórejská republika,...asi 30 štátov
2. monarchie – panovník vykonáva svoju absolútnu moc, alebo je jeho moc limitovaná napr. ústavou, monarcha zastáva svoj úrad doživotne alebo do chvíle, keď sa jej zriekne ( abdikácia ), panovník môže byť dedičný alebo volený. Monarchie existujú v rôznych formách, nazývaných podľa titulu panovníka – kráľovstvá (Belgicko, Španielsko, Thajsko, Dánsko, ...), kniežatstvá (Andorra, Monako, Lichtenštajnsko ), veľkovojvodstvo ( Luxembursko ), cisárstvo ( Japonsko), emiráty (Bahrajn, Katar, Kuvajt, Spojené arabské emiráty), sultanáty (Brunej, Malajzia, Omán). V súvislosti s monarchiami je potrebné spomenúť ich zvláštny typ – domínium. Ide o termín používaný pre členské štáty britského Spoločenstva národov ( Commonwealthu). Tieto štáty disponujú medzinárodnoprávnou subjektivitou, hoci ich hlavou je britský panovník, zastupovaný generálnym guvernérom, väčšinou vystupujú  ako konštitučné monarchie – Kanada, Nový Zéland, Austrália, Jamajka, Belize,...
Monarchie sa delia na : a) konštitučné monarchie – zákonodarnú moc má parlament, politickú líniu štátu určuje vláda na čele s predsedom .Príklady : Japonsko, Thajsko, Holandsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo,... asi 35 štátov
b) absolútne monarchie – neobmedzená moc je sústredená v rukách monarchu, kt. je nielen hlavou štátu ,ale aj suverénnym štátnym orgánom, povzneseným nad zákonmi, bez voleného parlamentu. Príklady : Omán, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty
  3. zvláštnou formou vlády je teokratická  volená absolútna monarchia na čele s pápežom – Vatikán
  4. štáty so systémom národnej jednoty – politický systém v týchto krajinách zjednocuje všetkých ich občanov okolo jednej stranícko-politickej línie (pri moci je jedna strana, ostatné sú zakázané), zaraďujeme tu republiky – Čína, KĽDR, Kuba, Laos,...,aj monarchie –Brunej,  Katar,...
 
4. podľa  stupňa hospodárskeho rozvoja: ( delenie nie je v literatúre úplne jednotné, ani zadelenie štátov do skupín). Pri hodnotení sa vychádza hlavne :
   a) z hodnoty HDP na 1 obyvateľa
b) z podielu na celosvetovom hospodárskom objeme
c) z podielu ekonomicky aktívnych ľudí v terciárnej sfére (školstvo, veda, kultúra, zdravotníctvo, služby, ...)
d) z dynamiky ekonomiky
V súčasnosti delíme štáty sveta do 3 skupín:
1. Najvyspelejšie štáty sveta s trhovým hospodárstvom – do tejto skupiny radíme USA, Kanadu, štáty EÚ, Švajčiarsko, Nórsko, Island, Japonsko, Austrálsky zväz, Nový Zéland, JAR, Izrael, Turecko – niekedy
2. Stredne rozvinuté štáty – patria tu napr. tzv. novoindustrializované štáty: Kórejská republika, Taiwan, Hongkong, Singapúr, Malajzia, Thajsko, Indonézia, Filipíny. Z amerických krajín : Argentína, Brazília, Chile, Mexiko, Portoriko. K týmto štátom niektorý autori radia aj bývalé tzv. postsocialistické štáty
3. Málo rozvinuté štáty = rozvojové krajiny ( „tretí svet“) – patrí tu veľká skupina ekonomicky značne diferencovaných krajín, predstavujú najľudnatejšiu časť sveta (žije v nich cez 55% obyvateľstva sveta). Kontinentom s najväčším počtom štátov v tejto skupine je Afrika. Vo väčšine týchto krajín prevláda plantážne poľnohospodárstvo, roľnícka malovýroba, ťažba a úprava surovín, väčšinou jednostrane zameraný priemysel,...
 
HDP – hrubý domáci produkt - je hodnota všetkých konečných výrobkov a služieb v danej krajine za určené obdobie, spravidla za rok.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.039