Politická mapa sveta

Politická mapa sveta

Politická mapa sveta sa v histórii ľudstva neustále menila. Príčinou boli udalosti prírodného charakter (klimatické zmeny), ale aj obmedzené využitie obývaného územia a s ním spojená migrácia obyvateľstva, ekonomické dôvod (hľadanie nových odbytísk) alebo náboženské dôvody ( križiacke výpravy, šírenie islamu), poprípade mocenské ambície vládcov. Vznikali nové  štátne útvary, niektoré silneli alebo postupne zanikali. Politická mapa sveta je teda dynamicky sa meniaca štruktúra politického rozdelenia Zeme, kde sa iba výnimočne niektoré útvary dlhodobo javia ako veľmi stabilné (Čína, Irán,...).
 
Mimoriadne zmeny polit. mapy sveta (PMS) boli vyvolané koloniálnymi výbojmi európskych štátov od 16.st.. Najprv Španieli a Portugalci obsadili Latinskú Ameriku, Holanďania Indonéziu, Angličania a Francúzi Severnú Ameriku a v priebehu 19.st. prakticky celú Afriku, Prednú a Zadnú Indiu a Oceániu. Rusi sa zamerali na východ a postupne  ovládli Sibír, v priebehu 19.st. Kaukazko a Strednú Áziu.

Kolonializmus tvrdo potlačoval miestne hospodárstvo, narušoval tradičné štruktúry a kultúry, nastoľoval rozhodnutia výhodné pre Európanov. Najtvrdší dopad mal kolonializmus v podobe „lovu na otrokov“ v Afrike. Najväčšieho územného rozsahu a vplyvu dosiahli koloniálne mocnosti v 20 a 30 rokoch 20.st. ( VB, Francúzsko, Holandsko, Belgicko, Španielsko, Portugalsko, Nemecko, Taliansko ). Po 2. sv. vojne nastáva obdobie postupnej dekolonizácie. Najprv v JV a J Ázii, potom v Afrike (90% územia, 1960 – rok Afriky) a neskôr aj v ďalších oblastiach sveta. Priame ovládanie a vykorisťovanie postupne nahradili menej viditeľné spôsoby hospodárskeho a politického ovládania – neokolonializmus. Kolonializmus nepriniesol iba záporné javy, ale prispel k šíreniu vzdelanosti a techniky, k formovaniu svetového trhu a k celkovému prepojovaniu sveta. Zánik kolonializmu predstavoval jednu z kľúčových zmien PMS (vrátane vzniku  nových štátov a ich názvu).
 
Okrem kolonializmu PMS najviac ovplyvnili obidve svetové vojny. Prvá  sv. vojna  ovplyvnila hlavne mapu  Európy, kde sa rozpadlo Rakúsko – Uhorsko a okrem iných štátov (Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Juhoslávia) vzniklo v r. 1918 aj Československo. V období medzi vojnami došlo napr. k vzniku ZSSR (1922), Turecka (1923), Saudskej Arábie (1932). Druhá sv. vojna priniesla opäť vznik nových štátov v Európe (rozdelenie Nemecka na NDR a SRN) a zmeny v hraniciach (posun Poľska na západ, rozšírenie ZSSR na úkor Poľska, Fínska, Rumunska a Československa). Na mape Ázie sa objavili nové štáty – Vietnam, KĽDR, Kórejská republika, Indonézia, India, Pakistan, Izrael, atď., nové štáty sa postupne objavujú aj v Afrike, Latinskej Amerike ( Jamajka, Guyana,...) a Oceánii.

Výsledkom vojny bolo bipolárne delenie sveta a rozdelenie Európy na dve polovice. Východná – oslobodená od fašizmu hl. Sovietskou armádou sa dostala pod vplyv ZSSR a nastolením komunistických vlád sa tu vytvoril základ tzv. socialistického tábora – krajiny s centrálne plánovanou ekonomikou (okrem Európskych štátov , postupne aj Kuba, Čína, Mongolsko, KĽDR, Vietnam). Druhú časť Európy tvorili väčšinou demokratické a hospodársky vyspelé  štáty – kapitalistický tábor. Spoločne s Európou sa rozdelil svet do dvoch protichodných blokov – zjednodušene Východ a Západ. V čele Východu stál Sovietsky zväz, Západ sa opieral o hospodársku a politickú silu USA. Vďaka politickej, hospodárskej a vojenskej pomoci obidva tábory k sebe pútali aj početné rozvojové krajiny.
 
Hospodárske, vojenské a politické zaostávanie a nemožnosť vnútornej zmeny byrokratických režimov viedli k rozpadu tzv. socialistického tábora (po r.1989). Dôsledkom boli aj výrazné zmeny na PMS – rozpad ZSSR na 15 štátov(1991), zjednotenie Nemecka(1990), rozpad Juhoslávie na 5 štátov, rozdelenie Československa (1.1.1993).

Kurz namíbijský dolár (NAD) - Namíbia

Tieto zmeny však neboli jediné: v Afrike získala nezávislosť Namíbia (1990) a Eritrea (1993), v Oceánii  Marshallove ostrovy, Mikronézia, Karolíny a Palau (1994), v Ázii sa znova zjednotil Jemen (1990) a vznikol Východný Timor (2002).
  V súčasnosti existuje na PMS skoro 200 (195, z toho SR uznáva 193 – Taiwan, Kosovo neuznáva) nezávislých štátov a asi 40 závislých území. PMS predstavuje aktuálny obraz rozdelenia sveta na jednotlivé štátne útvary v určitom čase. Pretože dochádza k zmenám v počte, rozlohe jednotlivých štátov a ku zmene ich hraníc, je politická mapa sveta premenlivým obrazom politicko – administratívnej štruktúry ľudskej spoločnosti na Zemi.