Nový zákon o ochrane prírody a krajiny

Prírodné vedy » Geografia

Autor: diana
Typ práce: Referát
Dátum: 25.03.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 988 slov
Počet zobrazení: 4 284
Tlačení: 365
Uložení: 386
Nový zákon o ochrane prírody a krajiny:  Zákon č.543 Z.z. z 25.6.2002, platnosť od 1.1.2003
 
Nový zákon musí byť kompatibilný so zákonmi v EÚ a preto sú v ňom definované niektoré nové kategórie chránených území a pri ochrane jednotlivých druhov sa koncentruje na ich význam nielen z národného, ale aj celoeurópskeho aspektu. Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability.

Zákon má 9 častí a 106 paragrafov. V tretej časti s názvom OSOBITNÁ OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY  sa zákon o. i.  zaoberá 1. územnou ochranou, 2. druhovou ochranou chránených rastlín, chránených živočíchov, chránených nerastov a chránených skamenelín, 3. ochranou drevín .
1. Hlavným princípom ochrany prírody, ktorý sa na území Slovenskej republiky uplatňuje, je územná ochrana s piatimi stupňami ochrany.
To znamená, že územie celej republiky je rozdelené na územia, na ktorých platia rôzne obmedzenia. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Na území, kde sa prekrývajú viaceré chránené územia s rôznymi stupňami ochrany, vždy platí najvyšší z nich.
Prvý stupeň ochrany platí všeobecne na území Slovenskej republiky, ktorému sa neposkytuje územná ochrana.
Chránené územia možno vyhlásiť v týchto kategóriách:
Chránená krajinná oblasť (CHKO) – rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia. Na území CHKO platí 2. stupeň ochrany, ak nie je ustanovené inak.
Národný park (NP) – rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou, alebo v prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Na území NP platí 3. stupeň ochrany, ak nie je ustanovené inak.
Chránený areál (CHA) – lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, na ktorej sú biotopy európskeho alebo národného významu alebo ktorá je biotopom druhu európskeho alebo národného významu a kde priaznivý stav týchto biotopov záleží na obhospodarovaní človekom. Na území CHA platí 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany. ( Topoľčiansky park, Košická botanická záhrada, Arborétum Mlyňany, Dubnické bane,...)
Prírodná rezervácia (PR) a národná prírodná rezervácia (NPR) – lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho alebo národného významu alebo biotopy druhov európskeho alebo národného významu. Na území PR a NPR platí 4. alebo 5. stupeň ochrany.  ( PR – Kapušiansky hradný vrch, Vršatecké bradlá( B.Karpaty),NPR – Dreveník, Morské oko, Badínsky prales(Poľana), Bielovodská dolina( Tatry),...)
Prírodná pamiatka (PP) a národná prírodná pamiatka (NPP) – bodový, líniový alebo iný maloplošný ekosystém, jeho zložky alebo prvky, spravidla s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam. Na území PP a NPP platí 4. alebo 5. stupeň ochrany. ( PP – Beckovské hradné bralo, Burda, Korňanský ropný prameň, Sninský kameň,...NPP – Gánovské travertíny, Herliansky gejzír, Dobšinská ľadová jaskyňa,...)
Chránený krajinný prvok (CHKP) – významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku najmä miestneho alebo regionálneho významu. Na území CHKP platí 2., 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany. ( Sad A.Kmeťa – Piešťany, Vápenický potok – Bratislava1,
Chránené vtáčie územie (CHVÚ) – biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých druhov vtákov. Účelom vyhlásenia CHVÚ je zabezpečenie prežitia a rozmnožovania týchto druhov. CHVÚ sú súčasťou súvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000.
 
Zvláštna pozornosť sa v Slovenskej republike a jej environmentálnom práve venuje ochrane jaskýň a prírodných vodopádov, ktoré sú podľa zákona o ochrane prírody a krajiny prírodnými pamiatkami.
Jaskyňa – podľa zákona o ochrane prírody a krajiny človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje 2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka.
Prírodný vodopád – podľa zákona prírodný skalný útvar, cez ktorý vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 m alebo preteká súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75° a voda v koryte pretrváva celý rok.

Jedinečnú jaskyňu alebo prírodný vodopád, ktoré predstavujú súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže Ministerstvo životného prostredia SR ustanoviť za národnú prírodnú pamiatku (NPP)
2. Druhová ochrana – rozumieme ako osobitnú ochranu druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín. Zákon zavádza členenie ch. rastlín a živočíchov podľa stupňa ich ohrozenia na druhy – ohrozené, veľmi ohrozené a kriticky ohrozené
3. Ochrana drevín – zákon zakazuje poškodzovanie a ničenie drevín vôbec. Kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí možno vyhlásiť za chránené stromy.( eviduje sa asi 485 ch. stromov, z toho 335 jednotlivo rastúcich a 150 skupín, spolu je to 1 325 stromov.) Príklady: Alvinczyho agát – Košice1, Vŕba biela v Čečejovciach, Sekvoja obrovská – Kremnica, Lipy v Štítniku,...
 
NATURA 2000 na Slovensku
NATURA 2000 je názov súvislej európskej sústavy chránených území, určených na ochranu biotopov, živočíšnych a rastlinných druhov, ktoré sú na území členských štátov EÚ vzácne alebo ohrozené. Jej cieľom je zachovať prírodné dedičstvo významné pre celú EÚ, zabezpečiť jeho ochranu a podporiť tie aktivity v  chránených územiach, ktoré sú v súlade so záujmami ochrany prírody.
Členské štáty EÚ sa pri tvorbe sústavy NATURA 2000 riadia

- Smernicou Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (tzv. Smernica o vtákoch)
- Smernicou Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov rastlín (tzv. Smernica o biotopoch)

Súvislú európsku sústavu chránených území NATURA 2000 tvoria:
1. územia európskeho významu (ÚEV) – navrhované na ochranu podľa kritérií stanovených v Smernici o biotopoch ( Badínsky prales(B.B), Cérová vrchovina, Ďumbierske N.Tatry, Pieninské bradlá, Rieka Laborec,....)
2. chránené vtáčie územia (CHVÚ) – navrhované na ochranu podľa zásad stanovených v Smernici o vtákoch.  ( CHVÚ Horná Orava, CHVÚ Malé Karpaty, Dunajské Luhy,Košická kotlina....)

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu