Globálne problémy ľudstva

Globálne problémy ľudstva

Ľudská civilizácia je na začiatku 21. storočia postavená pred množstvo problémov. Niektoré problémy presahujú svojim rozmerom regionálnu úroveň. Ich príčiny, dôsledky alebo možnosti riešenia sú záležitosťou nadregionálnou či dokonca celosvetovou.

Takéto problémy označujeme ako globálne. Sú uvedené v nasledujúcom prehľade:

-  klesajúca koncentrácia stratosferického ozónu znamená zvýšený účinok ultrafialového žiarenia, ktoré škodí živým bunkám

-  koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére stúpa, čo pravdepodobne povedie k narušeniu klimatického systému s mnohými negatívnymi dopadmi

-  zmeny v obehu látok v prírode znamenajú  rozšírenie nežiadúcich toxických látok, znečistenie atmosféry, vody, a pôdy, hromadenie odpadu a pod.

-  zmeny v prírodných ekosystémoch – vrátane oceánskych. Dochádza k výraznému úbytku prírodných krajín, k ich degradácii. Dôsledkom toho je redukcia genetického potencionálu biosféry a zníženie jej prirodzenej rovnováhy

-  zvýšený tlak na krajinu spôsobuje ohrozenie prírodných zdrojov, predovšetkým vody a pôdy

-  potravinové zdroje sú rozdeľované nerovnomerne. Existujú problémy s hladom a podvýživou. Asi ¾ mld. osôb žije pod hranicou akútneho hladu, takmer polovica všetkých ľudí trpí nedostatkom v štruktúre potravín – hlavne nedostatkom živočíšnych bielkovín, vitamínov, stopových prvkov a pod. Súčasné poľnohospodárstvo je pritom schopné vyprodukovať dostatočné množstvo potravín k zamedzeniu výživových problémov. Túto schopnosť však majú hlavne najvyspelejšie štáty, pričom potrebu zlepšiť objem a štruktúru potravín naopak krajiny najchudobnejšie. Nie sú prostriedky na zakúpenie a prepravu nadbytočnej produkcie do zemí s trvalými problémami v zásobovaní potravinami aj napriek tomu, že v bohatých krajinách sa časť produkcie likviduje! Nevyváženosť medzi produkciou a spotrebou potravín je kľúčovým problémom súčasného sveta.

-  ľudské zdravie je ohrozované prítomnosťou jedovatých látok, ionizujúceho žiarenia, hluku a patogénnych mikroorganizmov vo všetkých zložkách životného prostredia

-  nevyriešeným problémom ostáva rozšírenie niektorých chorôb, objavujú sa pritom ďalšie ( AIDS).Každoročne zomiera 4 mil. detí na ochorenia spôsobené hnačkovými ochoreniami, väčšinou po pití znečistenej vody, 5 mil. detí zomrie na ďalšie choroby ako napr. tetanus, čierny kašeľ, viac ako 1 mil. detí zomrie na maláriu, asi 4 mil. ich zahynie na kombináciu rôznych chorôb, väčšinou preto, lebo sú vyčerpané z podvýživy. Detský fond OSN(UNICEF) uvádza, že na zdravotnícke programy vedúce k záchrane väčšiny detí by ročné náklady činili asi 2,5 mld. USD. Uvedený  obnos sa rovná asi 2% výdajov rozvojového sveta  na zbrojenie, nákladom na 5 bombardérov Stealth, ročnému rozpočtu amerického tabakového priemyslu na reklamu, ...

-  obyvateľstvo ohrozujú prírodné rizikové procesy. Ich prejavy môžu byť zosilnené v súvislosti s antropogénnou činnosťou

-  riziko predstavujú aj priemyslové havárie spôsobené nedbalosťou alebo nedostatočným technickým zabezpečením

-  prioritným problémom mnohých oblastí sveta je dosiahnutie a udržanie mieru

-  stále sa zväčšujú rozdiely medzi dynamicky sa rozvíjajúcimi najvyspelejšími štátmi bohatého Severu a chudobným Juhom ( vo väčšine rozvojových štátov je modernizácia hospodárstva a spoločnosti na začiatku. Preto je ich  sektorová štruktúra odlišná – prevahu má agrárny sektor, poprípade niektoré technologicky jednoduchšie odvetvia priemyslu – potravinársky, textilný, strojárenský. Zastúpenie moderných odvetví je mizivé. Na konci 20. st. bol pomer medzi príjmami najchudobnejších a najbohatších štátov prerátaný na obyvateľa asi 1 : 80. Objem HDP na 1 obyvateľa – 300USD : 25000USD. Veľkým problémom v najchudobnejších štátoch je aj nerovnomerné rozdelenie príjmov medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami. Napr. na 10% najbohatších rodín pripadá viac než 50% príjmov v Libérii, Brazílii, Kirgizku.)

-  veľkým problémom je aj úroveň vzdelania. Spoločnosť v 21. st. vyžaduje vysoko kvalifikované pracovné sily. Úroveň vzdelania bola tradične hodnotená podľa základnej gramotnosti – schopnosti čítať, písať a počítať vyjadrená podielom dospelých, kt. to zvládli. Nová spoločnosť potrebuje  gramotnosť vyššieho typu – stredné a vysokoškolské vzdelanie, má aj ďalšie požiadavky pre uplatnenie človeka

– cudzí jazyk, počítačová gramotnosť, ochota ďalšieho vzdelávania sa a špecializácie. Zatiaľ čo v krajinách Severu sa podiel obyvateľov s vyššou gramotnosťou stále zvyšuje, chudobný Juh iba pomaly odstraňuje základnú negramotnosť ( asi 800 miliónov osôb starších ako 15 rokov je analfabetov ). Medzi rozvojovými krajinami pritom existujú veľké rozdiely vo vzdelanostnej úrovni. Vo vzdelaní sa prejavujú rozdiely aj medzi ženami a mužmi. Najväčšie sú v krajinách, kde ženy nemajú  zaistené základné práva v ponímaní euroamerickej kultúry.

Toto nie sú všetky problémy s ktorými sa môžeme stretnúť. Zásadnou spoločnou otázkou mnohých problémov je budúci populačný vývoj. Zatiaľ čo niektoré problémy sa riešia, objavujú sa stále nové a naliehavejšie. Vznik globálnych problémov súvisí s globalizáciou celej spoločnosti. Prepojenosť svetovej ekonomiky už neumožňuje riešiť hospodársku situáciu jednotlivých štátov oddelene. K problémom mnohých krajín patrí medzinárodná zadĺženosť a závislosť ekonomiky na situácii vo svetovom obchode.

Bohaté štáty „Severu“ výhodne čerpajú prírodné zdroje z iných častí sveta.. Vysoké materiálne nároky bohatej časti obyvateľstva Zeme sú tak sčasti zaplatené poškodzovaním životného prostredia  vo vzdialených štátoch. Zásadné problémy vyplývajú z nerovnomerného demografického, ekonomického a politického vývoja v rôznych častiach sveta. Štáty „Severu“ majú dnes ekonomickú moc a teda aj možnosť zmeniť situáciu  v prospech iných a v konečnom dôsledku i vo svoj prospech. Vedomie globálnych problémov ľudstva je možné rozvojom informačných technológií. Globálny prenos informácii na jednej strane zlepšuje možnosti pre rozvoj vedy a obchodu, umožňuje medzinárodnú kontrolu nad situáciou vo svete a vedie k prehlbovaniu zodpovednosti za stav sveta. Na druhej strane veľký prísun informácii zvyšuje stresovú záťaž obyvateľstva, môže viesť aj k rezignácii.