Svetový oceán - všetky oceány

Prírodné vedy » Geografia

Autor: Dievča diana (26)
Typ práce: Referát
Dátum: 25.03.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 097 slov
Počet zobrazení: 10 451
Tlačení: 369
Uložení: 381

Svetový oceán

-  predstavuje71% povrchu planéty, tvorí ho sústava oceánov a morí, v kt. ustavične prebieha výmena látok a energie
-  okrem iného má rozhodujúci vplyv na podnebie planéty a aj veľký hospodársky význam
morský rybolov tvorí takmer 90% celkového svetového úlovku, podieľa sa na ňom 178 štátov, pričom prvých šesť viac ako polovicu
-  z morí a oceánov sa teraz využíva asi 9000 druhov rýb, ale len 32 je pravidelne lovených v množstve presahujúcom 100 tis. t/rok ( sleď, treska, morský okáň, losos a makrela predstavujú asi polovicu úlovku )
-  77% úlovku je na severnej pologuli, bohaté loviská – miesta stretávania sa studených a teplých morských prúdov, blízko ústia veľkých riek a vo vyšších zemepisných šírkach
štáty s najväčším výlovom v r. 2001 : Čína, Peru, Chile, USA, Japonsko, Indonézia, Rusko, Nórsko, India, Thajsko, Island
ťažba nerastných surovín – k najvýznamnejším surovinám ťaženým z morí patrí ropa a zemný plyn ( asi 1500 lokalít ), ťaží sa hlavne v hlbkach do 200 m´a sústreďuje sa da Perzského, Mexického a Guinejského zálivu, do Severného mora a morí JV Ázie
-  ďalšie suroviny : uhlie -  Anglicko, Japonsko, železná ruda – Francúzsko, Kanada, Japonsko, meď a nikel – Hudsonov záliv, cín – Thajsko, Indonézia, Malajzia, titán – Mozambik, Tanzánia, Madagaskar, diamanty – jz pobrežie Afriky a pod.
-  niektoré prvky sa získavajú priamo z morskej vody – kuchynská soľ ( 1/3 svet. ťažby ), horčík (2/3), bróm (9/10)
získavanie pitnej vody – morská voda obsahuje 3,5% solí, kým ľudský organizmus znesie 0,02%. V prímorských krajinách, kde je nedostato sladkej vody  sa pitná voda získava odsoľovaním vody morskej. V súčasnosti je tento postup veľmi náročný a náklaný. Príklady takýchto štátov – Kuvajt, Irán, sev. Afrika, Kalifornia ...
získavanie energie  -  využívanie prílivu a odlivu, vlnobitie morské prúdy ...V súčasnosti sa najreálnejšie javia prílivové elektrárne – Francúzsko
námorná doprava – na celkovom výkone svetovej dopravy sa podieľa polovicou. Zabespečuje hlavne medzinárodnú dopravu materiálu s veľkým objemom – ropa, železná ruda, uhlie, obilie a i. na veľké vzdialenosti
-  dôležitým problémom, kt. vzniká pri ekonomickom využívaní oceánov a morí je znečisťovanie – ročne miliardy ton odpadov
obchodné loďstvo (r. 1992 ) – Libéria, Panama, Japonsko, Grécko, Nórsko, Cyprus, Bahamy, Nemecko, USA, Čína
 
TICHÝ  OCEÁN
-  rozloha : 179,7 mil. km – najväčší
-  priemerná hĺbka : 4028 km
-  max. hĺbka : 11 034 m – Mariánska priekopa
-  členitosť : najväčšia v sz a z časti, veľké množstvo ostrovov a súostroví rôzneho pôvodu
-  z geologického hľadiska – veľké množstvo sopečných tvarov, hlbokomorských priekop, oceánskych pánv, tektonický nekľud ( najvýraznejší – Východopacifický chrbát )
-  zasahuje do všetkých podnebných pásem = teplota je rozdielna, má najlepšie vyvinutý systém morských prúdov, typické sú veľké výšky vĺn – až 15 m, výskyt tsunami ( rýchlosť až 1000km/h, výška niekoľko desiatok metrov )
-  morské prúdy : Oja-šio, Kalifornský, Peruánsky, Západný príhon –studené, Kuro-šio, Severný rovníkový prúd, Južný rovníkový prúd, Severný tichomorský prúd - teplé
-  hospodársky význam : námorná doprava  -  asi 1/5 až ¼ objemu svet. námorného obchodu, hustá sieť leteckých liniek a podmorských káblov, rybolov – 50 % celosvet. úlovku, ťažba nerast. surovín, turistický ruch – Havajské ostrovy, Tahiti, pobrežie Juhočínského mora
-  moria a zálivy : Korálové m., Juhočínske m., Tasmanovo m., Beringovo m., Ochotské m., Aljašský z., Japonské m., Východočínske m., Arafurtské m., Jávske m., Timorské m., Žlté m., Panamský z., ...
-  hlavné prielivy : Drakeov p., Magalhaesov p., Beringov p., La Perousov p, Tatársky p., Korejský p., Cugarský p., Singapúrsky p., Torresov p., Bassov p.,
-  najhlbšie priekopy : Mariánska p., Tonžská p., Filipínska p., Boninská p., Kurilská p., ...
-  najdôležitejšie prístavy : Singapúr, Kobe, Shanghai, Nagoja, Jokohama, Hongkong, Sydney, Los Angeles, San Francisko, Vancouver, Vladivostok, ...
 
ATLANTICKÝ  OCEÁN
-  rozloha : 91,2 mil. km
-  priemerná hĺbka : 3332 m
-  max. hľbka : 8 648 m – Portorická  priekopa
-  členitosť : veľká na sev. pologuli – moria, zálivy
-  je najlepšie preskúmaný oceán, v reliéfe dna sa výrazne uplatňuje Stredoatlantický chrbát – z neho vybieha množstvo priečnych chrbtov a prahov, hlbokomorských priekop je menej
-  zastúpené všetky podnebné pásma ( západné prúdenie vzduchu v miernom pásme, pasáty, uragány – tropická oblasť )
-  pomerne veľké rozdiely medzi prílivom a odlivom – hlavne sv pobrežie S.Ameriky ( záliv Fundy Bay až 20 m )
-  morské prúdy : Labradorský, Kanársky, Benguelský, Východogrónsky , Západný príhon – studené, Severoatlantický – Golfský, Guinejský, Brazílsky, Južný a Severný rovníkový - teplé
-  hospodársky význam : námorná doprava – najrozvinutejšia, ¾ objemu svet. námor. dopravy, linky spájajú hl. Európu a S.Ameriku, výynam stúpol vybudovaním Panamského prieplavu, nachádza sa tu skoro 70 % najvýznamnejších svetových prístavov, hustá sieť leteckých a telekomunikačných  liniek, rybolov – hlavne sev. oblasť, ťažba nerastných surovín, turistický ruch – Stredozemné m., Karibské m., pobrežie Floridy
-  značné znečistenie
-  hlavné moria a zálivy :Karibské m., Stredozemné m., Mexický z., Guinejský z., Severné m., Hudsonov z., Čierne m., Baltské m., Biskajský z., Írske m., z. sv. Vavrinca, Azovské m., Marmarské m., Sargassové m.,
-  najdôležitejšie prístavy : Rotterdam, Antverpy, Marseille, Hamburg, Londýn, Le Havre, Philadelphia. New York, Boston, New Orleans, Houston, B.Aires, Dakar, Kapské mesto,...

INDICKÝ  OCEÁN
-  rozloha : 75 mil. km
-  priemerná hľbka : 3897 m
-  max. hľbka : 7 450 m – Jávska priekopa
-  členitosť : je najmenej členitý zo všetkých oceánov, málo morí a väčších zálivov, pomerne málo ostrovov
-  geologická stavba pravdepodobne najzložitejšia, riftové zóny, stredooceánske chrbty, oceánske priekopy a panvy, oceánske dno je veľmi členité – menej preskúmané ( Stredoindický chrbát – tvar písmena Y )
-  zasahuje do všetkých podnebných pásem typických pre j. pologuľu, monzúnové prúdenie, tropické búrky, pasáty, je najteplejším oceánom a má aj najvyššiu priemernú salinitu – 36,5%( Červené m. – 41 %)
-  morské prúdy : Západný – Západoaustrálsky – studený, Juhorovníkový, Rovníkový protiprúd, prúd Strelkového mysu, Monzúnové prúdy - teplé
-  hospodársky význam : doprava : menej rozvinutá – 10 % svet. objemu, hlavné trasy vedú cez Perský z., Arabské m., Suezský prieplav, Malakský p.,rybolov má iba podradné miesto, ťažba nerastných surovín – hl. ropa a zemný plyn, soľ, pitná voda
-  prístavy : Aden, Kuvajt, Karáčí, Mumbai, Kalkata, Durban, Mombasa, Kolamba
-  moria a zálivy : Arabské m., Bengálsky z., Andamanské m., Červené m., Perzský z., Ománsky z., Suezský z., ...
-  prielivy : Sundský, Malakský, Hormuzský, Bab-al-Mandab,Mozambický, ...
 
SEVERNÝ  ĽADOVÝ  OCEÁN
-  rozloha : 13,1 mil. km – najmenší
-  priemerná hĺbka : 1131m
-  maxim.hĺbka : 5 220m  - Nansenova panva
-  členitosť : veľké množstvo ostrovov, súostroví, moria
-  v dôsledku nízskych teplôt centrálna časť celoročne zamŕza a hrúbka ľadu sa pohybuje od 2 do 10 m
-  hospodársky význam  : v porovnaní s ostatnými oceánmi omnoho menší, doprava obmedzená na okrajové moria a letné mesiace – Severná morská cesta, nerastné suroviny sa pre finančne nákladnú ťažbu v drsných podmienkach neťažia, cez oceán vedú najkratšie letecké spojenia medzi severnými časťami priľahlých pevnín
-  moria a zálivy : Nórskem. m., Barentsovo m.,Grónske m., Karské m., Baffinov z., Východosibírskem., Čukotské m., m. Laptevovcov, ...
-  prístavy : Murmansk, Archangeľsk, Dikson, Churchill, ...
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.3)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.040