Slovenské poľnohospodárstvo a jeho problémy

Slovenské poľnohospodárstvo a jeho problémy
 
Úvod
Poľnohospodárstvo Slovenska tvorí významnú časť hospodárstva nášho štátu, je v ňom zamestnaných takmer 5,7% ekonomicky činného obyvateľstva, je prepojené s priemyslom štátu. Plní veľké úlohy pri zaisťovaní výživy a istým spôsobom udržiava aj zamestnanosť na dedinách. Napriek mnohým nedostatkom, ktoré boli v našom hospodárstve pred rokom 1939 sa podarilo zvýšiť hektárové výnosy až na trojnásobok, pri trvalom klesaní pracovníkov sa náš štát stal sebestačný vo výrobe väčšiny potravín, ktoré je možné dopestovať v našom pásme. Po páde socializmu nastali veľké zmeny aj v našom poľnohospodárstve. Družstvá sa rozpredali pripadne sa rozdelili medzi členov družstva. Štátne majetky sa sprivatizovali, pôvodným majiteľom sa vrátila ich pôda. Neskôr, koncom 90-tych rokov sa už poľnohospodárstvo stalo stratovou sférou na čom sa výrazne podieľal rýchlejší rast nákladov na produkciu pri zrovnávaní s nákupnými cenami v obchodoch, znižovanie štátnych dotácii, ceny dovážaných potravín, ktoré boli nižšie ako tie naše a v neposlednom rade obrovská prezamestnanosť v našich podnikoch.
 
1 Konštatovanie
Výroba v našom štáte po páde socializmu výrazne poklesla, následne pokračovalo zníženie zamestnanosti – napríklad v roku 2004 to bolo asi 5% pracujúcich v poľnohospodárstve. V roku 2004 tvorilo celkovú výmeru pôdy 4,9% mil. ha, z toho bolo 1,93 mil. ha poľnohospodárskej pôdy ( z toho orná pôda činila 70%, lúky a pasienky tvorili 26, %). Spôsob využívania pôdy je priamo závislí od prírodných činiteľov, ale samozrejme aj od vzdialenosti k trhu, mechanizácie, využívania hnojív a rôznych pesticídov. U nás sú najlepšie podmienky na poľnohospodársku výrobu na Podunajskej nížine, Východoslovenskej nížine a Juhoslovenskej kotline. Tým, že na Slovensku je množstvo prírodných činiteľov, tak sa Slovensko člení na 5 poľnohospodárskych výrobných oblastí : repárska, horská, kukuričná, zemiakárska, zemiakársko-ovsená.

Na Slovensku sa poľnohospodárska výroba zameriava aj na rastlinnú výrobu ale aj na živočíšnu. Rastlinná výroba- je ovplyvňovaná rozličnými podmienkami v rôznych regiónoch a ovplyvňuje ju aj charakter územia a klíma. Vyrába potraviny pre ľudí, krmivo pre živočíšnu výrobu a produkty pre priemysel. Na Slovensku prevažuje živočíšna výroba nad rastlinnou výrobou. Pestovanie rôznych plodín a rastlín je priamo závislé od trhovej ekonomiky a hektárové výnosy od klímy v danom roku. Na našich orných pôdach sa pestujú : zemiaky, zrniny (pšenica, jačmeň, kukurica, zrno), krmoviny, technické plodiny.

 Celkovou produkciou vynikajú hlavne obilniny a to :  pšenica – Podunajská a Východoslovenská nížina, jačmeň – hlavne okolie Nitry a Trnavy, produkcia rážu a ovsu  rastie kvôli zmenám stravovacích návykov nášho obyvateľstva (ražný chlieb, ovsené vločky), pestujú sa prevažne vo vyššie položených oblastiach, kukurica – nížiny a kotliny južného Slovenska, zemiaky – Spiš, Šariš, Orava, Kysuce, Liptov. Z technických plodín je hlavné pestovanie cukrovej repy – roviny a pahorkatiny Juhoslovenskej a Košickej kotliny, z olejnín sa pestuje  hlavne slnečnica a repka olejná, menej mak a sója, chmeľ sa pestuje hlavne v okolí Nového mesta nad Váhom, Trenčína a Topoľčian, rovnomerne rozmiestnenie po celom území  sa vyznačuje pestovanie strukovín, ktoré zaznamenáva nárast,  južné Slovensko poskytuje vhodné podmienky na pestovanie  zeleniny ako kapusty, rajčín, cibule, papriky a mrkvy. Zelenina sa pestuje hl. v nivách riek teplejších nížin a aj neďaleko veľkých miest. Na Záhorskej nížine je tradičné pestovanie kapusty a rozšírilo sa tu aj pestovanie liečivých rastlín. Z ovocných stromov majú prevahu slivky a jablone, na ďalších miestach podľa počtu ovocných stromov sú broskyne, hrušky, marhule a čerešne.

Celková plocha vinohradov sa oproti roku 1990 znížila asi o štvrtinu (rodiace vinohrady – 13 tis. ha, nerodiace – 4 tis. ha ). Na Slovensku máme 7 vinohradníckych oblastí : Záhorská,  Malokarpatská, Podunajská, Nitrianska, Modrokamenská, Východoslovenská a Tokajská. Živočíšna výroba na svoju produkciu spotrebúva významnú časť rastlinnej výroby, je o čosi menej závislá od prírodných podmienok, ale existuje istá závislosť chovu niektorých druhov hospodárskych zvierat na určité rastliny a tiež na nás ako spotrebiteľov.  Zmenou stravovacích návykov obyvateľstva  by sa znížila ekologická a ekonomická náročnosť poľnohospodárskej výroby.
Hovädzí dobytok je pre nás zdrojom mäsa, mlieka, kože a v neposlednom rade aj hnojiva. Chová sa hlavne na Podunajskej nížine, Košickej kotline, na Orave a Liptove. Množstvo hovädzieho dobytka klesli oproti roku 1989 o dve tretiny, ale zvyšuje sa dojivosť. Ošípané sa chovajú hlavne v nížinách, kde je najviac krmovín ako kukurica, jačmeň. Významné Oblasti chovu hovadzieho dobytka sú na Podunajskej nížine, Východoslovenskej nížine, Košickej a Juhoslovenskej kotline. Počet ošípaných takisto klesol. Ovce sú sústredené do oblastí s menej úrodnými pôdami – pasienkami, napríklad : Zvolenská kotlina, Krupinská planina, Gemer, Horehronie, Liptov, Orava, juh Východoslovenskej nížiny. Stavy oviec poklesli oproti roku 1989 o polovicu. Kone hlavne chov dostihových a športových koní, ktoré sú väčšinou  posielané na export jedným z miest kde je takýto chov sú Topolčianky. Hydina jej počet nezaznamenal taký pokles ako iné hospodárske zvieratá. Prevažnú časť tvoria kurence na mäso, sliepky na vajcia, chov husí, kačíc  a moriakov je o čosi  menej rozvinutý. Veľké chovné stanice hydiny sú v Cíferi, Šalgovíku pri Prešove a Ivánke pri Dunaji, Žiline. Produkcia kožušinových zvierat (norky, líšky, nutrie) je v útlme, chov králikov je hlavne súkromný, formou drobnochovu, chov včiel je hlavne v ovocinárskych oblastiach, chov rýb je prevažne v okolí Levíc a Stupavy, má stúpajúcu tendenciu, a však nestačí pokrývať domácu spotrebu.
 
2 Lesné hospodárstvo
Náš vplyv  na les bol dlhý čas negatívny. Les bol odstraňovaný za účelom získavania ornej pôdy, pasienkov, dreva pre banícku a rôznu inú činnosť.  
S postupným osídľovaním Slovenska a rozvojom hospodárskej aktivity sa zvyšoval aj tlak na lesné porasty, niekde sa už pociťoval nedostatok dreva – vznikla potreba znovu zalesňovania vyťažených úsekov.  Pôvodné porasty však boli zvyčajne nahrádzané monokultúrami a to hlavne smrekovými. Ako prvý zaznamenaný lesohospodársky zásah sa môže považovať nariadenie kráľa Žigmunda  v roku 1426 o obnove lesa pre banské mestá vo Zvolenskej stolici. vo vývoji lesníctva bol dôležitým medzníkom aj rok 1762 kedy bola založená Banská a lesnícka akadémia v B. Štiavnici  čo bola zaroveň aj  prvá vysoká škola technického smeru na svete. V súčasnosti patrí Slovenská republika k najviac zalesneným krajinám Európy, najväčší podiel lesov má Žilinský a najnižší Nitriansky kraj.

V súčasnosti lesy tvoria cca 41% rozlohy Slovenska. každopádne plocha lesov sa každoročne zvyšuje  ( v r.2002 bolo zalesnených 9 tis. ha  - 3 tis. ha ihličnaté, 6 tis. ha listnaté dreviny). V roku 2004  bolo asi 59% lesov v štátnom a 41% súkromnom vlastníctve ( v individuálnom súkromnom vlastníctve, vo vlastníctve miest a obcí, v cirkevnom vlastníctve alebo sa o ich vlastníkoch ešte rozhoduje ). Zastúpenie jednotlivých drevín je závisle na rôznych prírodných podmienkach a na zásahoch človeka. Celkovo prevládajú listnaté lesy nad ihličnatými v pomere 58,3%/ 41,7%. Z ihličnatých drevín je najrozšírenejší smrek, ktorý tvorí až 27%, borovica, jedľa, smrekovec, kosodrevina tvoria 73%. Z listnatých drevín napríklad buk tvorí 30%, dub, hrab, agát, javor, breza,....Ťažba dreva v roku 2004 bola 7.3 mil. m³ drevnej hmoty, z toho 4 mil. m³ – ihličnaté drevo, v súčasnosti je to  okolo 6 mil. m³. Tretinu z vyťaženého dreva tovrila kalamitná ťažba v roku 2004. Najčastejšou príčinou kalamít a poškodení lesa je vietor, v menšej miere drevokazný hmyz, sucho, požiare.

3 Vodné hospodárstvo
Vodné hospodárstvo zabezpečuje správu vodných tokov a vodných nádrží na našom území, zásobovanie priemyslu, obyvateľstva, poľnohospodárstva vodou a kanalizáciu miest, obcí a podnikov. Potreba činnosti vodného hospodárstva vyplýva z nerovnomerného rozdelenia vodných zdrojov a ich rôznej kvality, výdatnosti a z rôznosť nárokov kladených na vodu jednotlivými regiónmi. Ich realizácia prebieha prostredníctvo štátnych podnikov povodí – Dunaja, Váhu, Hrona, Bodrogu a Hornádu, a podnikov vodární a kanalizácií, ktoré sú vo vlastníctve obcí a miest. Vo vodnom hospodárstve majú dôležitú úlohu aj vodné priehrady a nádrže, napríklad tam, kde sú obmedzené podzemné zdroje vody, tak tam zabezpečujú zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Napríklad Hriňová (Slatina), Hriňová (Slatina), Málinec (Ipeľ),...Znečisťovanie vodných tokov priemyselnou a poľnohospodárskou výrobou je jeden z vážnych problémov. Významné postavenie majú vo vodnom hospodárstve kvalitné podzemné vody – Žitný ostrov, zásobujú vodou mestá na južnom a západnom Slovensku (Bratislava, Nové Zámky, Komárno), sú však veľmi ohrozené možnosťou znečistenia ropnými látkami.

4 Spoločná poľnohospodárska politika Európskej Únie
Máločo tak v posledných rokoch rozvírilo hladinu emócií poľnohospodárov ako nový návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Jeho prijatie by pre našich poľnohospodárov znamenalo zníženie súčasnej úrovne dotácií z cca 800 mil. eur na cca 400 mil. eur ročne, takže preto je návrh pre Slovensko neprijateľný.

Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) tvorí v súčasnosti pre nás jediný nástroj podpory a  aj riadenia poľnohospodárstva, s týmto všetkým muselo Slovensko súhlasiť pri vstupe do EÚ. V súčasnosti CAP hospodári s prostriedkami v objeme cca 130 miliárd eur, čo predstavuje 40 % rozpočtu EÚ. Najväčším problémom tejto politiky je nerovnosť podmienok medzi starými a novými členskými štátmi, pričom rozdiely vo výške priamych platieb sú v priemere 150 - 200 % (napríklad dotácie na 1ha predstavujú v Slovenskej republike 206 eur, v Holandsku 495 eura samozrejme v Grécku 500 eur atď.). Práve pri negociačných prístupových jednaniach sme boli zo strany EÚ ubezpečovaní, že tieto nerovnaké podmienky budú iba dočasné a to maximálne do konca roka 2012.

Okrem nerovnosti v priamych platbách na hektár, sú rozdiely aj v oblasti programu rozvoja vidieka, a to najmä z dôvodu spoluúčasti štátu, takže sú logicky limitované možnosťami rozpočtu danej členskej krajiny. Ďalej napríklad tzv. národné podpory, vyrovnávajúce rozdiely v priamych platbách sú povolené len do určitej výšky (avšak na Slovensku, opäť vďaka rozpočtovým limitom, nie sú ani zďaleka využité). V neposlednom rade existujú aj ďalšie „skryté" dotácie u bohatších kolegov, ako napríklad príspevok na zdravotné a sociálne poistenie, ktorý v Nemecku znamená až 250 eur/ha.
  Dôsledkom uvedených diskriminácií na otvorenom spoločnom trhu je zdecimovanie produkčných kapacít Slovenska, a to najmä v oblasti živočíšnej výroby (chov hydiny, ošípaných a hovädzieho dobytka), ale aj v ďalších častiach poľnohospodárstva. Z týchto dôvodov sme očakávali obrovské zmeny prinášajúce riešenia, avšak predložený návrh CAP očakávania ani v najmenšom nenaplnil, ba naopak úplne zrušil. Jeho prijatie by pre našich poľnohospodárov znamenalo zníženie súčasnej úrovne dotácií z cca 800 mil. eur na cca 400 mil. eur ročne, aj preto je návrh pre Slovensko neprijateľným

5 Červená nafta
Červená nafta bola špeciálne zafarbená nafta, určená pre poľnohospodárske stroje. Bola daňovo zvýhodnená a tým pádom aj lacnejšia ako klasická nafta. Dnes už je bohužiaľ minulosťou. Tým pádom stúpli poľnohospodárom náklady. Napríklad družstvo, ktoré minie ročne 40-tisís litrov nafty, zaplatilo spotrebnú daň štátu cca 9 000€, dnes keď už je červená nafta minulosťou si takéto družstvo bude musieť pre štát pripraviť o takmer 6 000€ viac. Používanie červenej nafty sprevádzalo veľké množstvo administratívnej práce. Každý stroj musel byť zaevidovaný, poľnohospodári museli hlásiť každý prenájom alebo presun na iné družstvo, či predaj. Museli mať špeciálne skladovacie nádrže na jej skladovanie, ktoré museli mať osvedčené od štátu. 

Menej papierovačiek vyjde družstevníkov poriadne draho, pretože na vyrovnanie zvýšených nákladov nedostanú od štátu nič, žiadne dotácie, proste nič. Najhoršie je, že naši poľnohospodári tieto straty nemajú čím vykryť. Cena nafty stále stúpa. Poľnohospodári ju kupujú za veľkoobchodné ceny a rozdiel oproti nafte z obyčajnej čerpacej stanice činí asi päť centov na liter. Nákup lacnejšej nafty za hranicami nášho štátu je nemožný. Poľnohospodárske podniky sú registrované ako užívateľské podniky. Pri nákupe nafty v zahraničí musia túto naftu precliť a rozdiel v spotrebnej dani doplatiť. Okrem toho musí obsahovať najmenej šesť percent biozložky. V opačnom prípade hrozí pokuta spolu s dorovnaním spotrebnej dane. No povedzte, nie sme na Slovensku?
 
Záver
Myslím, že je ťažko povedať, takto v skratke, aké podmienky na rozvoj má naše polnohospodárstvo. V porovnaní so štátmi Európskej Únie je naše polnohospodárstvo, dosť výrazne diskrominované. Dotácie sa nemôžu porovnávať ani dokonca s gréckom, ktorému my požičiavame naše peniaze. Ďalšími negatívnymi faktormi je aj výrazna konkurencia z okolitých štátov a naše zastaralé technológie.