Kultúrne a historické pamiatky Slovenska

Kultúrne a historické pamiatky v krajoch Slovenska
 
Úvod
Kultúra patrí k najdôležitejším črtám ľudskej spoločnosti. Je vlastná len človeku, pretože súvisí s cieľavedomou a zdokonaľujúcou sa prácou. Zahŕňa obrovské množstvo prvkov od materiálnych výsledkov ľudskej činnosti cez jazyky, vierovyznania a tradície po životné hodnoty a poznatky. Túto tému som si vybral preto, lebo kultúrne pamiatky sú nenahraditeľným bohatstvom ľudskej spoločnosti, dokladom dejín a vývoja spoločnosti, vedy a techniky, umenia a vzdelanosti. Slúžia ako zdroj zvyšovania kultúrnej a vzdelanostnej úrovne a v neposlednom rade na uspokojovanie duševných potrieb človeka. V národnom chápaní je základným prvkom ich osobitosti.

„Živým svedectvom stáročných tradícií predchádzajúcich ľudských generácií zostávajú aj v prítomnosti pamiatky, prenášajúce duchovný odkaz minulosti. Ľudstvo si čoraz viac uvedomuje jednotu ľudských hodnôt, považuje ich za spoločné dedičstvo a uznáva svoju spoločnú zodpovednosť za ich zachovanie voči budúcim generáciám.“1
 
Pamiatky v krajoch Slovenska
 
1.  Čo je to kultúrna pamiatka
Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky je na Slovensku nehnuteľná či hnuteľná vec vyhlásená Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, ktorá je významným dokladom historického vývoja, životného spôsobu a prostredia spoločnosti od najstarších dôb po súčasnosť, ako prejavy tvorivých schopností a práce človeka z najrôznejších odborov ľudskej činnosti pre ich historické, umelecké, vedecké a technické hodnoty, a ktoré majú priamy vzťah k významným osobnostiam a historickým udalostiam.

2.Stav a ochrana kultúrnych pamiatok na Slovensku
Na Slovensku sa nachádza 12 722 nehnuteľných pamiatok a 30 103 hnuteľných pamiatok, z čoho 72 patrí medzi národné kultúrne pamiatky.
Počiatky organizovanej ochrany kultúrnych a historických pamiatok  na Slovensku sa datujú do druhej polovice 19. storočia. Najskôr v tejto oblasti pôsobila tzv. „viedenská pamiatková škola“, od roku 1919, počas existencie prvej Československej republiky, to bol Vládny komisariát na ochranu pamiatok a po 2. svetovej vojne na jeho činnosť nadviazal Referát na ochranu pamiatok Ministerstva školstva a národnej osvety. V roku 1951 vznikol Pamiatkový úrad, ktorý na Slovensku pôsobí dodnes, a ktorého „pobočkami“ sú krajské pamiatkové úrady. Starostlivosť a obnova kultúrnych a historických pamiatok nie je jednoduchou a jednorazovou záležitosťou. Naopak, vyžaduje si neustálu pozornosť a väčšinou so sebou prináša problémy typu „začarovaný kruh“, v ktorých väčšinou figurujú pojmy ako nedostatok financií, majetkové spory, nezáujem či vandalizmus.

Pamiatkam na Slovensku sa v minulosti dostávalo málo pozornosti. Počas socializmu sa zničilo alebo nechalo schátrať veľa kultúrnych, najmä sakrálnych, pamiatok. Niektoré z nich sa podarilo zreštaurovať, niektoré ešte stále „odpočívajú“ v depozitároch, čakajúc na obnovu. V súčasnosti sa situácia výrazne zlepšuje a s rozvojom cestovného ruchu na Slovensku sa postupne upriamuje pozornosť aj na kultúrne pamiatky. Nový zákon o ochrane pamiatkového fondu z decembra 2001 uvádza niekoľko zmien a vylepšení ochrany a obnovy pamiatkového fondu. Postupne by malo nastať zefektívnenie identifikácie, evidencie, dokumentácie a ochrany pamiatok, zintenzívnenie spolupráce s medzinárodnými organizáciami, zlepšenie úrovne vzdelávania a propagácie v tejto oblasti.

Zvýšenie záujmu najmä mladých ľudí o kultúru je, podľa môjho názoru, jedným z najdôležitejších krokov k dosiahnutiu týchto cieľov. Pretože nezáujem pramení najmä z nevedomosti (aj keď to, bohužiaľ, platí aj naopak – bez záujmu nie je možné vzdelávanie), a tá môže v tomto prípade pokračovať ničením pamiatok. Takisto ľahká prístupnosť k informáciám a dobrá propagácia sú dôležité. Práve v prípade nevyužitých budov je najlepším riešením na ich údržbu ich ďalšie využitie, napríklad pre potreby cirkvi, kultúry a umenia či vedy. Spoluprácou jednotlivých vnútroštátnych organizácií, zaoberajúcich sa kultúrnymi pamiatkami, ale aj spoluprácou s medzinárodnými organizáciami môžu jednotlivé oblasti, mestá, alebo všeobecne Slovensko na seba upozorniť a prilákať návštevníkov. Dôležité je tejto sa tejto problematike aj naďalej venovať a nie len vytýčiť ciele, ale sa ich snažiť aj zrealizovať.

3.Slovenské pamiatky v zozname Unesco
 
Na Slovensku máme dvanásť pamiatok v zozname Unesco:
 
SPIŠSKÝ HRAD :
Spišský hrad je najväčším stredovekým hradom v strednej Európe. Vznikol v 12. storočí na mieste staršieho slovanského hradiska. V prvej polovici 13. storočia bol hrad chránený kamenným opevnením, vďaka ktorému odolal aj tatárskemu vpádu
 
SPIŠSKÉ PODHRADIE :
Spišské Podhradie vzniklo v 11. storočí, no významné postavenie nadobudlo až po osídlení Nemcami v 12. storočí. Jeho história úzko súvisí so Spišským hradom. Spišské Podhradie bolo svojím charakterom remeselné a poľnohospodárske mestečko.
 
SPIŠSKÁ KAPITULA :
História Spišskej Kapituly úzko súvisí s históriou Spišského hradu. Nachádza sa na východnom svahu Martinského kopca, v západnej časti Spišského Podhradia. Toto malé cirkevné sídlo pozostáva zo vzácnych objektov, ktoré slúžia na vykonávanie duchovných a administratívnych funkcií spišského biskupstva.
 
ŽEHRA :
Ranogotický Kostol Sv. Ducha v Žehre bol postavený v rokoch 1245-1275. Najvzácnejšie pamiatky v kostole reprezentujú nástenné fresky.
 
VLKOLÍNEC :
Obec Vlkolínec sa nachádza neďaleko mesta Ružomberok, v nadmorskej výške 718 m. Výnimočnosťou Vlkolínca je zachovaná drevená architektúra. V obci sa zachovalo vyše 40 drevených domčekov zo 16. až 19. storočia a všetky vyzerajú ako jeden.
 
BANSKÁ ŠTIAVNICA :
V minulosti mesto patrilo k hlavným producentom striebra v Uhorsku a k najvýznamnejším európskym banským mestám. Prvá zmienka o dolovaní drahých kovov a striebra pochádza z roku 1075.
 
BARDEJOV :
Mesto Bardejov leží na severe východného Slovenska. Najstarší údaj o meste pochádza z roku 1241
 
GOMBASECKÁ JASKYŇA :
Gombasecká jaskyňa sa nachádza v Silickej planine medzi Rožňavou a Plešivcom. Bola objavená v roku 1951 a sprístupnená verejnosti v roku 1955 v úseku 285 m.
 
JASOVSKÁ JASKYŇA :
Jasovská jaskyňa sa nachádza na okraji obce Jasov v juhozápadnej časti Košickej kotliny. Podzemné priestory jaskyne dosahujú dĺžku 2122 m a vertikálne rozpätie je 55 m. V Jasovskej jaskyni je 314 schodov
 
OCHTÍNSKA ARAGONITOVÁ JASKYŇA :
Nachádza sa v nádhernom prostredí Slovenského Rudohoria medzi Jelšavou a Štítnikom. Ochtinská aragonitová jaskyňa je jedinečným prírodným úkazom nielen na Slovensku, ale aj v Európe a je jednou z troch sprístupnených jaskýň tohto druhu na svete. Ďalšie dve jaskyne sú v Mexicu a v Argentíne.
 
DOBŠÍNSKA ĽADOVÁ JASKYŇA :
Skutočným krasovým unikátom v Slovenskom raji je Dobšinská ľadová jaskyňa. Podstatnú časť jaskyne objavili v roku 1870 a odvtedy bola predmetom nevšedného záujmu.
 
JASKYŇA DOMICA :
Nachádza v Rožňavskom okrese, neďaleko mesta Plešivec. V roku 1926 ju objavil Ján Majko a bola sprístupnená v roku 1932.
 
4. Kultúrne pamiatky - hrady
Bojnický zámok je národnou kultúrnou pamiatkou a zároveň sídlom múzea. Patrí medzi najkrajšie pamiatkové objekty na Slovensku a vyhľadávajú ho návštevníci z celého sveta. Bojnický zámok je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. V tomto latinsky písanom dokumente potvrdzuje kráľ Koloman majetky benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na území Hornej Nitry.

Dnes už opravený Bratislavský hrad leží na najjužnejšom výbežku Malých Karpát, zvažujúcom sa až k Dunaju, kde bol prastarý brod na ceste do Podunajskej nížiny. Hradný kopec, osídlený už v praveku, zohral významnú úlohu ako slovanské hradisko v období Veľkej Moravy, keď bol politickým i cirkevným centrom kraja. Výsledky posledných archeologických výskumov ukázali, že už v druhej polovici 9. Storočia stáli na hradisku kamenné stavby, a to murovaný kamenný palác na najvyššom mieste hradnej výšiny a veľká murovaná bazilika na hornej východnej terase dnešného hradného areálu. Bratislavský hrad sa pod menom Pressalauspruch prvý raz písomne spomína r. 907.

Trenčiansky hrad sa rozprestiera na vápencovom brale. Hradná skala, vyčnievajúca vysoko nad údolím Váhu, mala od najstarších čias významné strategické postavenie. Takmer zo všetkých svetových strán, okrem juhu a juhovýchodu, bola chránená strmými svahmi. Vhodný prístup bol jedine od nezalesnenej Breziny, preto bola táto lokalita zo strategického hľadiska veľmi výhodná na osídlenie. Spišský hrad, zrúcanina hradu sa nachádza v okresy Spišská Nová Ves na výraznom travertínovom brale vo výške 634 m. nad Spišským Podhradím v Hornádskej kotline. Je najväčší hrad SR a jeden z najväčších strednej Európy. Hradný kopec bol osídlený už v 5. a 4. st. pred n. l. Vznikol pravdepodobne v 12. st. na mieste slovenského hradiska, písomne doložený 1209. Hrad vyhorel v roku 1780a odvtedy stratil význam.  Devín, hrad nad sútokom Moravy a Dunaja, ktorý patrí medzi národné kultúrne pamiatky.
 
Záver
Ochrana kultúrnych pamiatok prináša obmedzenia predovšetkým ich vlastníkom. Okrem povinnosti dáva súčasná legislatíva vlastníkom kultúrnych pamiatok aj určité výhody a úľavy. Podľa môjho názoru majitelia takýchto pamiatok by mali predchádzať ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky a dbať na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky aby sa všetky zachovali aj pre budúce generácie.  Každý z nás je povinný správať sa tak, aby svojím konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok a základnú ochranu pamiatkových území!