Úloha Číny v súčasnom svete

Úloha Číny v súčasnom svete
 
Úvod
Úloha Číny v súčasnom svete – téma, ktorá nezaujíma len študentov gymnázia, ale aj svetových lídrov. Ako ovplyvní čínsky ekonomický zázrak celý svet? To je komplikovaná otázka, na ktorú sa snažia nájsť odpovede mnohí ekonómovia, politológovia, politici, ekológovia ale aj my. V prvom rade cieľom našej práce je podať akúsi zhrňujúcu správu o mnohých aspektoch Číny a zároveň  priblížiť príčiny a následky ekonomického zázraku v Číne. Nielen čísla, ktoré dobre vyzerajú vo svetových štatistikách, ale aj pozadie ekonomického rastu – neúnosnú záťaž životného prostredia ale aj neustálu kontrolu všadeprítomnej Komunistickej strany Čínskej ľudovej republiky.

Spoznať Čínu je takmer nemožné. Ide o obrovský štát, nielen počtom obyvateľov, rozlohou ale aj rôznorodosťou etník, tradícii, dialektov a v neposlednom rade sociálnymi rozdielmi medzi chudobným vidiekom a o niečo bohatším mestom. V našej práci sme sa snažili poukázať na ekonomický, politický, vojenský vplyv Číny na celý svet, ale aj na vzťahy Číny a zvyšku sveta a aj na konflikty, ktoré z času na čas rozprúdia celosvetovú diskusiu. Pritom sme sa zamerali predovšetkým na aspekty, o ktorých sa najviac diskutuje v súvislosti s Čínou, tj. ekonomika, ľudské práva , a životne prostredie. 

1.Ľudské práva
Hoci čínska ekonomika neustále rastie závratným tempom a môže konkurovať ktorejkoľvek ekonomike západnej demokracie, režim v Číne ani zďaleka nie je demokratický. Samozrejme že represálie nedosahujú silu minulosti, ako napríklad Kultúrnu revolúciu alebo masaker na Námestí nebeského pokoja, ale politická a náboženská intolerancia neustáva.

1.1 Tibet
Medzi najviac utlačované provincie patrí Tibet, do ktorého 21. októbra 1950 vtrhli jednotky Čínskej ľudovej osloboditeľskej armády. Oficiálnym dôvodom invázie bolo „zachrániť tri milióny Tibeťanov pred imperialistickým útlakom a zabezpečiť ochranu západnej čínskej hranice“. 23. mája 1951 sa Tibet stal provinciou Číny. Pozemkové reformy necitlivo zavádzané čínskou vládou viedli k vlne nepokojov, ktoré vyvrcholili 10. marca 1959 do ozbrojeného povstania, ktoré bolo v priebehu niekoľkých dní krvavo potlačené a dalajláma bol nútený utiecť a požiadať o politický azyl v Indii. 9. apríla 1959 bola vytvorená Tibetská exilová vláda. Dalajláma stále vyvoláva medzi Čínou a svetom konflikty. Hoci dalajláma je duchovný vodca Tibetu a požaduje širšiu autonómiu pre Tibeťanov, Čína ho označuje ako separatistu. Peking kritizuje stretnutia štátnikov s dalajlámom, napríklad tohtoročné stretnutie Obamu s duchovným vodcom rozpútalo diplomatickú vojnu medzi dvoma superveľmocami.
V roku 2008 vypukli v Tibete najväčšie protesty proti čínskej vláde za posledných 20 rokov. Podľa dalajlámu ide o vyvrcholenie túžby Tibeťanov po slobode a vzplanutie po dlhodobo prežívaných fyzických a psychických mukách. Pokojné demonštrácie, ktoré prerástli do násilných nepokojov, si vyžiadali niekoľko mŕtvych, ale počty sa líšia odhadom od  10 až po 80 mŕtvych a podľa agentúry Nová Čína bolo zranených aj 12 policajtov. Polícia celkovo zadržala celkovo 953 podozrivých a na 403 osôb vydali zatýkací rozkaz, ktorý vedie k oficiálnemu obvineniu. Dalajláma vyhlásil, že situáciu v Tibete by mala vyšetriť nezávislá medzinárodná organizácia. Zároveň uviedol, že tradičnej tibetskej kultúre hrozí nebezpečenstvo a v Tibete sa odohráva určitý druh kultúrnej genocídy.

1.2 Fa-lun-kung
Čína naďalej pokračuje v tvrdých zásahoch voči duchovnému hnutiu Fa-lun-kung, ktoré spojilo prvky budhizmu a taoizmu s meditáciami a cvičením. Hoci článok 36 Ústavy Čínskej ľudovej republiky zaručuje slobodu náboženského vierovyznania, orgány sa v skutočnosti snažia obmedziť náboženskú prax na vládou schválené organizácie a registrované miesta určené na bohoslužby a kontrolovať rozvoj a rozsah činností náboženských skupín. Čína sa obávala rastúceho vplyvu tohto združenia, ktoré roku 1999 malo 70 miliónov aktívnych cvičencov, na porovnanie v tom istom roku bolo členov KS 60 miliónov. Dnes je celé hnutie postavené mimo zákon a podporovanie hnutia alebo verejné cvičenie je klasifikované ako trestný čin. Jeho prívrženci sú odsúdení na dlhoročné väzenie a existujú dohady, že sú nedobrovoľnými darcami orgánov.

1.3 Trest smrti
Čína je medzinárodne kritizovaná za trest smrti. Hoci aj iné štáty majú zavedený trest smrti, v Číne ako v jedinej krajine, sú údaje o počte popravených predmetom štátneho tajomstva. Medzinárodný konflikt vyvolalo popravenie britského občana koncom minulého roka. Akmal Shaikh, Brit pakistanského pôvodu, bol zatknutý roku 2007, keď pri leteckej kontrole mu našli štyri kilogramy heroínu. Ide o prvú popravu cudzinca v Číne za posledných 58 rokov. Čína nebrala do úvahy jeho mentálne postihnutie, ani medzinárodné protesty, na čele s vtedajším premiérom Veľkej Británie Gordonom Brownom. Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí vyjadrila hlbokú nespokojnosť s britskými obvineniami a dodala že čínsky súd postupoval v prísnom súlade so zákonom. 

1.4 Charta 08
  V roku 2008 vznikla v Číne Charta 08. Ide o dokument, ktorý podobne ako Charta 77 v Československu, požaduje politické reformy a demokratizáciu spoločnosti. K dnešnému dňu ho podpísalo viac ako desať tisíc ľudí, čo na viac ako miliardovú krajinu nie je veľa, ale treba brať do úvahy zastrašovanie zo strany čínskej vlády, ktorá minulý rok na Vianoce odsúdila literárneho kritika a historika, signatára charty Liou Siao-poa na 11 rokov väzenia za „podnecovanie k podvracaniu štátnej moci“. Svet na to zareagoval jeho nomináciou na Nobelovu cenu za mier, ktorú okrem amerického PEN klubu podpísalo aj 51 slovenských poslancov a vyše tridsať osobností spoločenského, kultúrneho, vedeckého a občianskeho života.

1.5 Cenzúra internetu
Konflikt medzi Čínou a USA vyvoláva aj čínska cenzúra internetu. S použitím sofistikovaných filtrov vládni cenzori pravidelne blokujú prístup ku všetkým webovým stránkam, kde sa hovorí o suverenite Tajwanu, porušovaniu ľudských práv v Tibete a podobne. Tieto kontroly sú tak všadeprítomné, že názor na svet predkladaný internetom vyznieva vysoko priaznivo pre čínsku vládu. Ako zistili Číňania snažiaci sa o vytvorenie blogu, slová ako „demokracia“, „sloboda“ a „ľudské práva“ sú zakázaným jazykom(objavuje sa opravné hlásenie – obvykle salutujúci policajt). Čína kontroluje aj mnohé anglicky písané stránky, ako napríklad BBC, ktorej stránka je zablokovaná. Konflikt vyvrcholil tento rok na jar, keď americká spoločnosť Google odstúpila z čínskeho trhu po sérií hackerských útokov na Gmail a po cenzúre citlivých otázok. Pekingská vláda trvá na tom, že je jej právom kontrolovať internet  a nedáva žiadne známky toho, že by plánovala uvoľniť svoju nadvládu nad vyjadrovaním.

1.6 Korupcia
Čínu trápi aj vysoká miera korupcie a nefungujúci súdny systém. Aj keď zaviedla vysoké tresty pre skorumpovaných úradníkov, zatiaľ nepriniesli želaný výsledok. Čína prijala kódex, ktorý má 52 bodov a okrem iného zakazuje členom strany prijímať finančné dary, usporadúvať okázalé oslavy a vynakladať závratné sumy zo štátnych peňazí na zahraničné cesty, autá a stranícke miestnosti, ktoré často pripomínajú luxusné hotely. Úradníci majú zakázané po odchode zo štátnej sféry zamestnať sa v súkromnej sfére, ktorá mala niečo spoločné s ich bývalým miestom na poste úradníka. Zakázané je tiež privyrábať si napríklad na burze, v stavebnom sektore, alebo špekulovať s pozemkami, čo je pri dnešných úradníkoch vnímané ako obzvlášť veľký problém. Avšak podľa mnohých komentátorov ide len o akési upokojovanie verejnosti, pretože  skutočný boj  s korupciou by musela byť zmena režimu.
Čo sa týka súdneho systému nie je problém ani tak v chýbajúcej legislatíve, ako skôr v nevymožiteľnosti práva. Ďalším problémom Číny je polícia, ktorá je upodozrievaná z mučenia podozrivých osôb, a to najmä vidieku.

1.7 Reakcia Európskeho parlamentu
Na margo porušovania ľudských práv v Číne Európsky parlament 21. januára 2010 prijal uznesenie, v ktorom vyjadril spoluúčasť čínskemu disentu, najmä Liovi Siao-poaovi, jeho manželke a ostatným signatárom charty, ale aj všetkým obyvateľom Číny, ktorých zasiahne odchod spoločnosti Google. Vyjadril znepokojenia nad prípadom popraveného Brita a neutíchajúcemu prenasledovaniu členov fóra o ľudských právach Kuej-čou, zlému zaobchádzaniu a zbitiu reportéra Čchi čchung-huaja počas jeho pobytu vo väzbe. Vyzval Čínu ku plneniu záväzkov, ktoré prijala v snahe stať sa členom Rady pre ľudské práva a žiada o ratifikáciu Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

2. Ekonomický rozvoj Číny
O politický rozvoj Číny a vznik unikátneho ekonomického modelu v Číne sa zaslúžil veľký čínsky reformátor Teng Siao-phing. Politik, ktorý počas vlády Mao Ce-tunga bol obeťou Kultúrnej revolúcie a kvôli svojim revolučným myšlienkam bol v nemilosti vtedajšej konzervatívnej komunistickej elity bol neskôr rehabilitovaný.

Po smrti „Veľkého kormidelníka“ sa mu podarilo dostať sa do vedenia strany a spolu so svojimi stúpencami mohol začať obdobie prerodu a zmien v Číne. Prvým predpokladom bolo odstránenie Maových stúpencov z vedúcich funkcií v strane. To sa Tengovi podarilo presunutím konzervatívcov do podradných výborov bez reálnych politických právomocí.

Následne nové vedenie stanovilo hlavné ciele ekonomickej reformy:
- využitie skúseností iných krajín, bez ohľadu na ich politické zriadenie
- rešpektovanie čínskych národných zvláštností
- upevňovanie spolupráce s inými krajinami na základe nezávislosti od ich ideologickej
orientácie
- zachovávanie princípov nezávislosti, samostatnosti a spoliehania sa na vlastné sily
- vybudovať Čínu ako ekonomicky silný štát a premeniť čínske hospodárstvo na úspešne sa rozvíjajúce

Je zjavné, že čínske socialistické trhové hospodárstvo sa rozhodlo ísť vlastnou cestou, pre ktorú je typické výrazné zaostávanie politických reforiem za ekonomickými. Hoci odklon Číny od politiky ZSSR bol zjavný, Čína nikdy nešla cestou pozápadnenia. Z pohľadu  strany by to bolo len opakovania scenára z 19. stor. Politické vedenie Číny sa rozhodlo pre „novú verziu starej stratégie“: pri zachovaní politických ideí čínskeho socializmu a dominancie komunistickej strany ako jedinej politickej moci, uskutočniť zásadné hospodárske reformy smerom k liberalizácii a trhovej ekonomike.
Čínska hospodárska reforma mala od začiatku dlhodobý charakter a môžeme ju historicky rozdeliť na dve obdobia:
 
Prvé obdobie ( od 1978 do 1989 ) : postupná premena starého ekonomického systému a začiatok vytvorenia voľného trhu a zmeny vlastníckych vzťahov.
Druhé obdobie ( od roku 1992 - doteraz ) : dokončenie reformy štátneho sektora, ekonomiky, vytvorenie technologicky modernej ekonomiky.
 
2.1 Prvé obdobie hospodárskych reforiem
Postupne sa začalo s legalizáciou rôznych foriem súkromného vlastníctva a hospodárstva. Významným znakom bola decentralizácia hospodárstva a rozšírenie hospodárskej samostatnosti podnikov aj jednotlivých regiónov. Vytrvali a rozširovali sa možnosti samostatného podnikania a dochádzalo k uvoľňovaniu ekonomického  prostredia.

Reforma bola prezentovaná ako alternatíva k  existujúcemu ekonomickému systému. Nový systém bol realizovaný pod heslom  štyroch modernizácií:
a/ poľnohospodárstvo
b/ priemysel
c/ veda a technika
d/ obrana
 
2.1.1 Poľnohospodárstvo
Mimoriadnu dôležitosť nadobudla reforma poľnohospodárstva, pretože v tomto sektore pracovalo až 80% obyvateľstva. Preto bolo roľníkom umožnené odpredať nadprodukciu dopestovaných plodín za  trhové ceny. To pôsobilo ako silná motivácia v poľnohospodárstve a jeho efektivita prudko vzrastala.
 
2.1.2 Priemysel
Pre toto odvetvie bolo nevyhnutné  získať investičný kapitál, ktorý chcela Čína získať od zahraničných investorov. Preto vytvorila tri zvláštne ekonomické zóny. Oblast Šen-cen, ktorá sa nachádzala hneď vedľa Hongkongu. V nej mohli zahraničné firmy budovať svoje podniky a uskutočňovať svoje aktivity v podmienkach medzinárodného štandardu. V oblasti Kuang-tung spolupracujúcej s Hongkongom, boli prijaté opatrenia, ktoré provincii poskytovali viac nezávislosti pre vlastné potreby a kuangtungské pobočky čínskych obchodných organizácií mali úplnú nezávislosť v obchode s touto vtedy ešte britskou kolóniou, pričom štátu odvádzali formou daní len pevne stanovenú sumu. Na východnom pobreží Číny bolo do roku 1982 otvorených 14 prístavov najmä pre zahraničný obchod a investície. Výsledkom tejto ústretovej politiky bol vznik a úspešný rozvoj stoviek spoločných podnikov so zahraničnými investormi. Od roku 1987 štátne podniky prešli na systém vlastnej hospodárskej zodpovednosti, čo znamenalo koniec ich saturovania štátnymi dotáciami. Znížil sa vplyv direktívneho štátneho plánovania a štátom usmerňovaného rozdeľovania surovín. Výrobné podniky boli stále viac napojené na trh, a naviazané na vytváranie zisku, a preto sa museli snažiť o svoju ekonomickú efektívnosť.

Hoci čínska ekonomika začala rýchlo rásť, nezaobišlo sa to bez problémov. Zvyšovali sa rozdiely  medzi  jednotlivými regiónmi a vzrastala migrácia ľudí do miest. To malo za následok pokles produkcie na vidieku. V mnohých provinčných oblastiach doteraz ostávajú políčka ležať ladom, pretože ich jednoducho nemá kto obrábať.
Mladí v produktívnom veku hromadne odchádzajú do miest a starší ľudia sú častokrát odkázaní na pomoc rodiny z mesta. Problémy spôsobovala tiež umelo udržiavaná vysoká inflácia, rast cien bol vyšší ako rast mzdy. To malo za následok množstvo daňových únikov a zvýšenie korupcie.
 
2.1.3 Vplyv liberalizácie hospodárstva na politickú situáciu
Liberalizácia hospodárstva a zlepšenie vzťahov s USA ponúklo možnosť čínskej inteligencii zoznámiť sa s myšlienkami demokracie. Tí začali postupne v čoraz voľnejšom prostredí volať po demokratických a liberálnych zmenách. To rázne odmietali konzervatívne orientovaní členovia komunistickej strany. S ďalším ekonomickým rozvojom priamo úmerne vzrastalo napätie medzi konzervatívcami a liberálmi v KS. Liberálov podporovala rodiaca sa  vrstva podnikateľov a radikálni študenti Pekingskej univerzity. Napätie vyvrcholilo v čase Gorbačovej politiky liberalizmu pred rokom 1989. Čínski intelektuáli sa domnievali, že ďalší spoločenský rozvoj v krajine vyžaduje demokratické zmeny, preto sa začali organizovať. Usporiadali mítingy na námestí Tchien-an-men kde sa zaoberali  abstraktnými témami ako demokracia, sloboda, morálka, voľnosť a vystupovali proti korupcii, protekciám, horlili za národnú hrdosť, a proti zasahovaniu do záležitostí Číny zo strany cudziny. Dňa 18. mája prišiel medzi študentov Cao C´-jang a vyzval skupinu študentov, aby ukončili hladovku. Pretože protestné akcie študentov pokračovali i naďalej a ich vplyv sa rozširoval do iných čínskych miest, sa oficiálne miesta rozhodli mítingy násilne potlačiť. Krvavý zásah armády vyvolal pobúrenie celého sveta a zároveň  viedol k obmedzeniu až zastaveniu reforiem.
Tie sa podarilo znova naštartovať až v roku 1992.
 
2.2 Druhé obdobie hospodárskych reforiem
V roku 1992 sa politické váhy opäť naklonili v prospech teórie trhového hospodárstva. V politickej argumentácii nutnosti práve tohto smeru vývoja, pomohol Tengovi vývoj ekonomickej a politickej situácie po rozpade Sovietskeho zväzu, reštaurácia kapitalizmu v krajinách východnej Európy a udalosti v rozpadajúcej sa Juhoslávii. Po zovšeobecnení skúseností s radikálnymi stúpencami reforiem boli vytvorené oficiálne politické závery:
a/ V Číne už nie je možné i naďalej uplatňovať tradičnú komunistickú ideológiu v jej dogmatickej a zaužívanej podobe. To síce znamenalo politicky koniec straníckych dogmatikov, ale neznamenalo bezproblémové víťazstvo politických liberálov. Intelektuálne diskusie o oslobodení sa o komunistického dogmatizmu, ktoré v Číne prebiehali v 80-tych rokoch, v nových podmienkach už neboli politicky aktuálne.
b/ Bezbrehé „osvietenecké“ diskusie o uplatňovaní európsko-americky chápanej demokracie vedú v Číne k všeobecnému chaosu, k ekonomickému rozvratu a ohrozeniu štátu.
Tieto poznatky viedli k odvráteniu sa od politiky radikalizmu a k obhajobe moci, založenej na silnej politickej autorite a čínskych tradíciách, k politike „nového autoritárstva“, ktorá vyústila do špecificky čínskej podoby ideológie „neokonzervativizmu“.
c/ Tretím zásadným faktorom, ktorý ovplyvnil politiku Číny, bol krach komunizmu v krajinách východnej Európy a rozpad Sovietskeho zväzu a následný, podľa Číny „chaos“ v týchto krajinách.

Preto čínsky politológovia vypracovali vlastnú teóriu “ázijských hodnôt“ ktorá sa niesla v duchu tradičných Konfuciánskych myšlienok. Novopropagované hodnoty boli v protiklade s liberálnymi hodnotami západu a hlavný dôraz dávali na vlastnosti ako pracovitosť, šetrnosť, úcta k rodine, snaha získať vzdelanie. Z formulácie týchto hodnôt jasne vyplýva že Čína bude sledovať výhradne svoje vlastne ekonomické a politické zaujmi. Po priati “správnej“ ideologickej teórie mohol Teng  znova pokračovať v reforma ( tento krát ale oveľa opatrnejšie) .

Boli vytýčené tri hlavné ciele :
1. Všeobecný rast výrobných síl krajiny.
2. Narastanie komplexnej ekonomickej a politickej moci Cíny.
3. Zvýšenie životnej úrovne ľudu.
Začiatkom roku 1994 bola realizovaná reforma daňovej sústavy. Pre všetky druhy výrobných podnikov bola zavedená jednotná daň zo zisku vo výške 33% ( z predošlých 55%), pre nízko rentabilné podniky sa po dobu 2 rokov znížila na 27 až 18 %. Z uvedenej dane
podnik mohol dosiahnuť vrátenie sumy 15% z dane na posilnenie svojich rozvojových fondov.

Ďalej bol určený jeden pohyblivý kurz juanu, ktorý je v súlade  s kurzom valút na medzinárodnom trhu. Úspešne bola dokončená konverzia zbrojnej výroby na civilnú. Tiež bol prijatý zákon o bankrote, ktorý obmedzoval štátne dotácie a umožňoval dokonca uviesť podnik do konkurzu. V dôsledku hospodárskych reforiem sa kontinentálna Čína stala nielen úspešne sa rozvíjajúcou krajinou, ale v objeme hrubého domáceho produktu dosiahla úroveň súčasných ekonomických veľmocí. Po aplikovaní týchto reforiem môžeme o Číne definitívne hovoriť ako o štáte so socialisticko-trhovým hospodárstvom. Moderna Čína má silné ekonomické a politické postavenie a silný  predpoklad rastu najbližších dvadsať rokov.

2.3 Budúcnosť čínskej ekonomiky
„Čínska ekonomika v tomto roku pravdepodobne dosiahne viac ako 10-percentný rast. vyhlásil to vysoký predstaviteľ štátnej plánovacej komisie Chen Dongqi, podľa ktorého výkon ekonomiky podporí najmä zotavenie exportu a rastúca spotreba. Hrubý domáci produkt Číny sa v roku 2009 zvýšil o 8,7 %. Pokiaľ tempo rastu v tomto roku prekročí hranicu 10 % je takmer isté, že Čína predbehne Japonsko a stane sa druhou najväčšou svetovou ekonomikou.“

Napriek týmto vyhláseniam treba povedať, že tento rok sa čínsky rast výrazne oslabil. Bolo to spôsobené predovšetkým výrazným poklesom dopytu  na zahraničných trhoch.  Tento fakt načrtol možne problémy Číny v najbližších rokoch. Ako dlho sa môže Čína spoliehať na rastúci export? Čínsky domáci trh nerastie dostatočne rýchlo nato aby pomohol pokryť silnejúcu výrobu. Ďalším problémom je čoraz väčšie množstvo surovín ktoré Čína ročne spotrebuje. Odhaduje sa že v roku 2030 Čína spotrebuje viac ropy ako sa dnes vo svete vyťaží , dvojnásobok súčasnej výroby papiera a dve tretiny svetového obilia.
 
2.3.1 Afrika : možne riešenie čínskych problémov s exportom a surovinami
  Africký kontinent je pravdepodobne z dlhodobého hľadiska najperspektívnejším partnerom Číny. Dôvodom je, že ekonomicky zaostalé africké krajiny s Čínou vymieňajú svoje nerastné bohatstvo za investície do infraštruktúry, energetiky a stavebníctva. Čínskym spoločnostiam tým vzniká veľké množstvo investičných príležitostí v Afrike. Z dlhodobého hľadiska budú významným stimulačným faktorom rastu národného hospodárstva Číny investície do finančného sektora a do výskumu a vývoja. Investičný potenciál v spomínaných odvetviach však v súčasnosti nie je plnohodnotne využitý.
Čína sa dlhodobo snaží zabezpečiť si pre seba nerastné suroviny čierneho kontinentu a zároveň vytvoriť nove trhy pre svoj export.
 
3.Čína a životné prostredie
Čína spolu s USA patrí medzi najväčších svetových znečisťovateľov životného prostredia. Čína ročne vypustí do ovzdušia 600 ton ortuti, 22,5 miliónov ton síry a 3,4 miliardy ton oxidu uhličitého. Ale je tu snaha o nápravu, minulý rok čínsky premiér Wen Ťia-pao na klimatickej konferencii v Kodani oznámil, že cieľom Číny je znížiť emisie oxidu uhličitého do roku 2020 o 40 až 45 % oproti  hodnotám z roku 2005. Čínska vláda tak po prvý krát zverejnila svoje zámery v oblasti boja proti klimatickým zmenám. Takisto aj prítomnosť čínskeho premiéra na konferencii vyslala jasný signál, že druhá najväčšia ekonomika sveta si uvedomuje potrebu dlhodobo udržateľného rozvoja a takisto demonštrovať politickú vôľu spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom. Aj keď existujú názory, že je to len politický krok a Čína neohrozí svoj enormný nárast HDP obmedzeniami priemyslu.

Obrovský problém predstavuje závislosť Číny na fosílnych palivách, pretože až 97% elektrickej energie pochádza z tepelných elektrární a len 0,2% pochádza z obnoviteľných zdrojov, ako napríklad vietor či slnečná energia. Worlwatch Institute upozorňuje že svetu chýba obrábateľná pôda, fosílne palivá a iné základné prírodné zdroje na udržanie rastúcej čínskej ekonomiky. Úroveň spotreby USA a Európy necháva malú rezervu na predpokladaný čínsky rozvoj.

Čína sa musí takisto popasovať aj so smogom v mestách, ktorého hlavná príčina sú milióny áut na cestách a vzrastajúca kúpyschopnosť čínskeho obyvateľstva – v priebehu budúcich šiestich mesiacov sa štvrtina mladých čínskych spotrebiteľov chystá kúpiť si auto, čo je o ohromujúcich 65 % viac ako pred rokom. Čína už teraz pociťuje dôsledky prudkého ekonomického rastu na úkor životného prostredia. Každoročne umrie 750 tisíc Číňanov na respiračné choroby a na následky znečistenej vody. A v najviac priemyselne rozvinutých oblastiach sa rodí čím ďalej tým viac detí s defektami.

Hlavným problémom je, že uplatňovanie zákona na miestnej úrovni je stále veľmi minimálne. Keďže miestne úrady disponujú len malými možnosťami pre kontrolu priemyslových firiem. Ochranári však ukazujú aj na povzbudzujúce znaky, napríklad šesť rokov starý predpis o nevyhnutnosti robiť štúdie o dopade na životné prostredie či informovať verejnosť o priemyselných projektoch pred vydaním povolenia. Navyše od začiatku roka Čína vyžaduje, aby miestne vlády poskytovali pravidelne zásadné informácie o životnom prostredí.

Na druhej strane, však úrady predminulý rok odsúdili Wu Li-chunga, ktorý dlhé roky bojuje proti priemyselnému znečisťovaniu jedného z hlavných čínskych jazier – na východe krajiny, na štyri roky za podvod. To je v Číne obvyklé obvinenie, ktoré slúži ako zámienka. Jediný problém Číny nie je len ovzdušie, ale aj voda. Čína ma okolo 7% vodných zdrojov sveta, ale až 20% jeho populácie. Vodnú krízu zapríčiňujú aj konflikty medzi spotrebiteľmi na hornom a dolnom toku rieky, neefektívne zavlažovacie systémy a zastarané rozvodné systémy. Podľa Štátneho úradu na ochranu životného prostredia a Svetovej banky, stojí znečistenie ovzdušia a vody Čínu 5,8 % jej HDP.
 
4.Čína a jej ozbrojená moc
Čínska armáda ma približne dva a štvrť milióna vojakov v aktívnej službe, čo je najviac na svete. Vláda v Pekingu vkladá značné prostriedky do transformácie ozbrojených síl, aby zvládali úlohy, na ktoré ich Čína potrebuje pri presadzovaní svojich strategických záujmov.

Čína vojensky zaostáva za americkým súperom v IT i v hardvéri. Preto prináleží USA prívlastok jedinej súčasnej svetovej vojenskej superveľmoci, nehovoriac o jej dlhoročnej pozícii globálnej hospodárskej jednotky.
Najpotupnejším dňom v novodobých dejinách Číny bola prehra s Veľkou Britániou v dvoch tzv. ópiových vojnách v polovici 19. storočia. Západ vrátane USA získal vtedy v zbedačenej Číne vojenské, hospodárske a obchodné privilégiá, ktoré trvali v prípade Hongkongu až do júla 1997. Čínski vládcovia museli vtedy povoliť „belošským diablom“ predávať čínskemu obyvateľstvu ópium a akýkoľvek tovar. Oslabovanie tejto závislosti trvalo desaťročia. Medzníkom sa stala až druhá svetová vojna a márny pokus imperiálneho Japonska vojensky vytlačiť Angloameričanov z Tichomoria.

Sebavedomie Číny zdvihlo aj víťazstvo v ozbrojenom konflikte s Indiou v roku 1962. Čína rozbehla so sovietskou pomocou v roku 1955 jadrový program a korunovala ho v roku 1964 výbuchom atómovej bomby.
Vstup Číny do „klubu“ vojenských jadrových veľmocí mal pre ňu spočiatku hlavne politický význam. V súčasnosti sa svet pozerá s obozretnosťou na zvyšujúci sa čínsky rozpočet na obranu, ktorý sa už po dve dekády zvyšuje o viac ako o 10% ročne. Tento rok oficiálne o takmer 18 percent. Vedenie v Pekingu má čo robiť, aby to vysvetlilo prijateľným spôsobom.

Legitímnym dôvodom je transformácia čínskej ozbrojenej moci na ochranu záujmov národného hospodárstva v podmienkach 21. storočia. Osemdesiatpäť percent čínskej obchodnej výmeny – a tá tvorí pilier globálnej ekonomiky – prebieha na svetových moriach. Ľudová oslobodzovacia armáda sa preto musí transformovať primerane tomu, ako sa z Číny stáva globálna námorná veľmoc. Zhruba 80 percent dovážanej ropy prechádza cez Melacký prieliv spájajúci Tichý a Indický oceán a Čína sa netají obavami o bezpečnosť tankerov, ale aj nekonečnej lavíny kontajnerových lodí v tamojších úzkych priestoroch. Desí ju napríklad predstava blokády zo strany USA v prípade ozbrojeného konfliktu o Taiwan.

Spojené štáty a ich západných spojencov najnovšie trápi iný aspekt čínskej vojenskej doktríny. Tzv. kybervojnu, teda narušovanie a paralyzovanie komunikačných schopností potenciálnych protivníkov, má v náplni práce každá mocnosť. Pentagón ju predvádzal pri útokoch na Irak, ale keď sa stal sám terčom kyberútokov, zmeravel. Hackerské útoky na počítače Pentagónu, ale aj vládnych pracovísk v Londýne a Berlíne mrazivo demonštrovali účinok cielených úderov na citlivé miesta i tých najvyspelejších krajín. Terčmi záujmu sú vojenské i hospodárske informácie. Tohtoročná vlna odhalení prienikov hackerov prezrádza ich domicil v Číne – a navyše zrejme pod ochranným dáždnikom ministerstva obrany. Peking to, pochopiteľne, popiera.

Vysoký technologický náskok Pentagónu v širokom využívaní najvyspelejšej techniky bude Čína dobiehať ešte dlhé roky. Na druhej strany dokáže už v súčasnosti vyrážať americkému súperovi informačný dych fatálnymi zásahmi do jeho informačnej sústavy. Podľa niektorých správ hodlá Peking získať do roku 2050 prevahu nad USA v oblasti elektroniky. Do polovice storočia mieni Čína predbehnúť USA aj hospodársky. Je otázne, či možno veriť jej opakovaným tvrdeniam, že svet sa nemá čoho obávať, pretože prosperita Číny bude na prospech celej svetovej ekonomike.
 
Záver
Čína je krajinou mnohých tvári , jej ekonomický rast budí u mnohých odborníkov obdiv.  Stále tu však nájdeme rodiny, ktoré sú odkázané na jeden dolár denne , v mestách ako je Peking môžeme sledovať desiatky mrakodrapov a všade prítomné výdobytky moderného sveta, zatiaľ čo na vidieku je väčšina obyvateľov negramotná. Čoraz väčšia prosperita miest je vo veľkom kontraste s chudobou a zaostalosťou vidieka. Pribúdajúce továrne ničia stále viac a viac životné prostredie a márne prísľuby vlády na tom nemôžu nič zmeniť. Čínska vláda jednoducho odmieta brániť podnikom vo výrobe, hoci je to na úkor mnohých ekologických katastrof . Obmedzovanie ľudských práv, zlé pracovné podmienky, prenasledovanie  a zatýkanie politicky nepohodlných osôb sú záležitosti, pri ktorých nemôžeme očakávať výrazne zmeny. Zároveň môžeme vyzdvihnúť čínsku pomoc Afrike  hoci ju ku nej vedú nepopierateľné ekonomické záujmy. Jedine čo o tejto krajine môžeme povedať s istotou, je že v ďalších rokoch bode hrať významnú  úlohu vo svete, aká to bude úloha, to ukáže čas.