Veľká Británia

Prírodné vedy » Geografia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 21.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 661 slov
Počet zobrazení: 14 197
Tlačení: 511
Uložení: 578

Veľká Británia

Prečo práve Veľká Británia? Sám neviem, táto krajina ma zaujala už keď som bol malý chlapec, možno to bolo práve kvôli tomu, že táto krajina dala svetu futbal, ale aj množstvo ďalších vecí, bez ktorých by sme si dnes možno nevedeli predstaviť život. Veď práve tu sa odohrávala aj veľká časť svetových dejín. Veď Veľká Británia bola kedysi najväčšou svetovou mocnosťou, aj keď dnes už trochu zaostáva za inými veľmocami, stále je jednou z najvyspelejších a najdôležitejších krajín na svete.
 
1  Všeobecné fakty
Miestny názov: dlhý:  United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland
krátky: United Kingdom
Názov slovensky:   Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
Hlavné mesto:    Londýn
Úradné jazyky: angličtina
Štátne zriadenie:  konštitučná monarchia
Hlava štátu:  Alžbeta II.
Predseda vlády: David Cameron
Vznik:   1801
Susedia:    Írsko
Rozloha: 244 820 km²
Počet obyvateľov: 61 823 000 (2009)
Hustota osídlenia:  252 /km²
Mena:    britská libra (= 100 pencí) (GBP/£)
Gramotnosť:   99%
Najvyšší vrch:   Ben Nevis 1 343 m. n. m.
Priemerná dĺžka života:  muži: 73 rokov
ženy: 78 rokov

2  Prírodné podmienky
2.1 Poloha
Spojené kráľovstvo leží na Britských ostrovoch v severozápadnej Európe. Hlavným ostrovom je Veľká Británia. Do Spojeného kráľovstva patrí aj severovýchodná časť ostrovu Írsko, nazývaná Severné Írsko. Od kontinentálnej Európy sú oddelené plytkým šelfovým morom (hĺbka len 50-100m). Na východ od Veľkej Británie sa nachádza Severné more, na juhu je oddelená od európskej pevniny Lamanšským prielivom (najužšie miesto Doverská úžina 31km), na juhozápade sa rozprestiera Keltské more, na západnej strane delí Veľkú Britániu a Írsko Írske more spolu so Severným prielivom a Prielivom svätého Juraja a zo severozápadnej strany je Veľká Británia lemovaná pásmom menších Hebridských ostrovov, za ktorými sa nachádza Atlantický oceán. S kontinentálnou Európou sú ostrovy spojené aj Eurotunelom, ktorý umožňuje železničnú dopravu. Prechádza popod Lamanšským prielivom.

2.2 Povrch
Škótsko a okolité ostrovy - Hebridy, Orkneje a Shetlandy - tvoria najsevernejšiu časť Británie. Členitý povrch Škótska tvoria štyri oblasti: Kaledónske hory (Severozápadná vysočina) sú od najrozsiahlejšieho pohoria Grampiany oddelené Kaledónským prieplavom so známym jazerom Loch Ness. Nad južným koncom prieplavu sa týči najvyššia hora britských ostrovov Ben Nevis (1343 m. n. m.). Nížina v strednom Škótsku sa dvíha na juhu do Juhoškótskej vysočiny. Cheviotské vrchy na úplnom juhu Škótska tvoria prirodzenú hranicu s Anglickom.

Južne od nich sa v poludníkovom smere až do stredného Anglicka tiahnu Penniny. Na severozápade ležia ľadovcové Kumbrické hory a známa jazerná oblasť (národný park Lake District). Na severovýchode sa rozkladá yorkshirské vresovisko. V strednom Anglicku, južne od Pennin, je krajina zvlnená, kopcovitá, ale východ zeme je prevažne rovinatý. Temža, najdlhšia rieka Británie, pramení v Cotswoldských vrchoch na juhu stredného Anglicka, tečie na juhovýchod, preteká Londýnom a vlieva sa širokým ústím do Severného mora. Vysočiny na Cornwallskom polostrove pokrývajú ďalšie chránené vresoviská Dartmoor a Exmoor. Najhornatejšou oblasťou ostrovov je Wales, obmývaný na severe Írskym morom, Prielivom Svätého Juraja na západe a Bristolským zálivom na juhu. Vnútorný Wales vyplňujú Kambrické hory s najvyšším vrchom Snowdon (1085 m. n. m.) na severozápade. V strednom Walese pramení Severn, druhá najdlhšia rieka Británie, ktorá sa vlieva do Bristolského zálivu. Na druhej strane Írskeho mora sa nachádza Írsko. Británii patrí len severovýchodná 1/6 ostrova – Severné Írsko. Severne od Belfastu, hlavného mesta provincie, sa rozkladajú Antrimské vrchy. Na ich morskom úbočí sa vytvorili pozoruhodné kriedové a čadičové útesy. Západne od Belfastu leží najväčšie britské jazero Lough Neagh.

2.3  Vodstvo

Dostatok zrážok zapríčinil vznik množstva krátkych, ale vodnatých riek. Riečna sieť je rovnomerná a smeruje s výnimkou rieky Severn (338 km) väčšinou k Severnému moru . Sem ústi aj najväčšia a najdlhšia Temža (405 km) a spojenie riek Ousa a Trent do sútoku Humber. Najväčšia rieka Škótska je Tay (193 km). Veľký význam pre poľnohospodárstvo, priemysel aj dopravu majú taktiež ďalšie rieky, ku ktorým patria Tees, Tyne, Tweed a Cyde. Splavné toky boli na mnohých miestach prepojené plavebnými kanálmi, ktoré podporili rozvoj priemyslu. Najviac jazier sa nachádza v Severnom Írsku, kde Lough Neagh a Lough Erne sú najväčšie vo Veľkej Británii. Známe sú aj jazerá v Škótsku (nazývané aj slovíčkom loch) Loch Lomond, ale hlavne populárne Loch Ness, vďaka známej príšere, ktorá tu údajne žije. Väčšina z nich je ľadovcového pôvodu.

2.4  Podnebie

Podnebie je oceánske s vlhkou zimou väčšinou bez snehu a s chladným daždivým letom. Západné vetry prinášajú veľa zrážok, vzduch býva nasýtený vodnými parami, ktoré sa zrážajú do často veľmi hustej hmly. Napriek tomu že sa ostrovy nachádzajú pomerne ďaleko na severe, ich podnebie je mierne s relatívne malými výkyvmi teplôt (10-15 °C medzi teplotami najchladnejšieho a najteplejšieho mesiaca). Klímu ovplyvňuje predovšetkým teplý Golfský prúd a stretávanie teplého vzduchu zo západnej Afriky s chladným a vlhkým vzduchom z oblasti Islandu a Arktídy. Výsledkom sú silné vetry a výdatné zrážky. Náveterné Hebridy a severozápadné Škótsko sú najdaždivejším miestom v Európe (4000 mm zrážok ročne).

2.5  Fauna a flóra
Pred viac než päť tisíc rokmi bola Británia husto pokrytá listnatými lesmi, z ktorých dnes ostali len ostrovčeky. Napriek tomu lesy (síce aj novo vysádzané) pokrývajú 10 % plochy krajiny. Obvyklým typom krajiny v Škótsku, Severnom Írsku a vo vrchovinách severného Anglicka a Walesu je vresovisko. V nížinách pôvodný rastlinný porast a lesy prakticky vymizli. Voľné plochy pokrývajú rozsiahle vždy zelené pastviny. Väčšie cicavce ako vlk či medveď boli už pred dávnymi časmi vyhubené alebo vymreli, keď prišli o svoje prirodzené prostredie. Najväčším cicavcom na ostrovoch je v súčasnosti jeleň, ktorý žije na škótskej vysočine. Z menších druhov je zastúpená líška, jazvec, vydra a lasica. Hojné a druhovo pestré je vtáctvo.





3 Hospodárstvo
3.1  Nerastné suroviny
Najväčšie nerastné bohatstvo Británie je v zásobách čierneho uhlia, ktoré stavajú štát v jeho ťažbe na popredné miesto na svete. Najväčšie zásoby sú v oblasti Pennin, Midlandu a severného Walesu. Veľké množstvo kvalitného uhlia je aj v severnom Anglicku, v panve Durham - North Humberland (čásť sa nachádza pod morskou hladinou). Panvy v Škótsku sa tiahnu od zálivu Firth of Forth k zálivu Firth of Clyde. Ťažba je sústredená do oblasti Glasgowa. Ďalšie uholné zásoby sú pri Bristolskom zálive, v južnom Walese a južnom Anglicku. Británia má aj zásoby ropy a zemného plynu. Ich časť sa nachádza na pevnine, ale ich najväčšie množstvo sa nachádza v britskom sektore Severného mora. Najväčšie ložiská sú Ock , Brent a Fortiz. Ropa je na pevninu transportovaná pomocou ropovodov.

Veľké sú aj zásoby železnej rudy, prevládajú však rudy s obsahom železa od 22 % do 30 %, preto Británia rudu dováža. Miestna ťažba je povrchová. Hlavné ložiská sú v Lincolnshire, Oxfordshire a Leicestershire. V západnom Cumberlande sú hematity s vysokým obsahom fosforu. Z farebných kovov sú významné ložiská olova a zinku v Derbyshire a severnom Walese, cín a meď sa ťaží pri meste Truro v Cornwalle ale aj v Devone. Wolfrámová ruda sa nachádza v Cumberlande. Veľký význam majú aj zásoby kamennej soli v oblasti permských nánosov v Cheshiru, ťažia sa aj draselné soli v okolí Clevelandu. V ťažobnom priemysle zaujíma pevné miesto aj získavanie stavebných a keramických materiálov (trvanlivý vápenec, kvalitný kaolín, tehliarsky íl).
 
3.2  Priemysel
Význam tradičného oceliarstva a tak isto aj stavby lodí, silne poklesol. Najdôležitejším odvetvím je výroba dopravných prostriedkov, automobilov (Rolls-Royce, Ford, Jaguar, Rover...) a lietadiel (Londýn, Birmingham, Manchester, Nottingham, Wolverhampton). Známa je výroba textilných strojov, energetických zariadení, kancelárskej a aj výpočtovej techniky. Veľký rozvoj zaznamenala petrochémia a nadväzujúca chemická výroba. Rozšírená je tradičná textilná výroba (výrobky z vlny, bavlny, ľanu a juty). Preslávená je výroba škótskej whisky (najdôležitejší exportný artikel Škótska) a piva.

3.3  Energetika

Zdrojmi energie sú tepelné, jadrové a vodné elektrárne. Vzhľadom k tomu, že uholné ložiská sú rovnomerne rozložené po celom štáte, bolo možné tepelné elektrárne budovať priamo pri zdroji. Navyše boli budované elektrárne na splavných riekach, kam sa mohlo uhlie lacno dovážať. Preto je rada starších tepelných elektrární sústredená pri riekach Trent, Calder a Aouse. Veľké zoskupenia tvoria tepelné elektrárne na dolnom toku Temže a v strednom Škótsku. Od päťdesiatych rokov venovala britská vláda pozornosť budovaniu jadrových elektrární, v určitej dobe sa stala Británie jedným z popredných európskych štátov v tomto energetickom odvetví. Najväčšie jadrové elektrárne sú Ninoly Point, Hunterstone, Hartlepool a Dungeness. Vodné elektrárne sú vybudované väčšinou len v Škótsku a Cumberlande.

3.4  Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo pokrýva asi 2/3 spotreby potravín, zamestnáva však len 2 % práceschopného obyvateľstva. Najviac ornej pôdy je na východe krajiny, na ostatnom území však silne prevládajú pastviny, ktoré tvoria takmer polovicu rozlohy. Na prvom mieste je chov oviec, nasleduje hovädzí dobytok, ošípané a hydina. Známy je chov športových koní. Hlavnými plodinami sú pšenica, jačmeň, zemiaky a cukrová repa. Dôležitá je aj produkcia krmovín a chmeľu. Výroba je vysoko mechanizovaná. Rybolov sa taktiež stále zefektívňuje. Napriek tomu však upadá, vzhľadom k vydrancovaniu lovísk a zahraničnej konkurencii. Pri love v teritoriálnych vodách dochádzalo k sporom s Islandom a Dánskom. Rozširuje sa ale chov rýb, hlavne lososov. Lesy vhodné k ťažbe pokrývajú menej než 5 % rozlohy krajiny, preto ťažba dreva nie je veľmi významná.

3.5  Doprava

Vzhľadom k ostrovnej polohe je dôležitým odvetvím dopravy lodná doprava, ktorá má vo Veľkej Británii veľkú tradíciu. Najväčšie prístavy sú Londýn, Liverpool, Cardiff, Newcastle, Hull, Glasgow a Southampton. Riečna plavba sa postupne nahradzuje dopravou železničnou, ale hlavne cestnou. Veľká Británia mala po Belgicku a Nemecku najhustejšiu železničné sieť, ale v posledných rokoch bola rada nevýnosných spojov zrušená. Cestná sieť patrí k najmodernejším v Európe. Zaujímavé je to, že vo Veľkej Británii sa jazdí po ľavej strane cesty, pričom volant je na pravej strane auta. Veľmi významná je aj dokonale vybavená sieť medzinárodných a vnútroštátnych leteckých liniek.

3.5.1 Eurotunel

Eurotunel je výraz používaný pre podmorský tunel pod Lamanšským prielivom, vedúci medzi anglickým Folkestone a francúzskym Calais. Tunel umožňuje od 14. novembra 1994 priame železničné spojenie medzi Londýnom a kontinentálnou Európou. Plány spojiť Anglicko a Francúzsko tunelom sú staré už niekoľko sto rokov. Patrili ale vždy do skupiny veľmi odvážnych až bláznivých plánov, ktorými chceli ľudia v minulosti na seba upútať pozornosť. V 80. rokoch však bol projekt prebratý seriózne a začalo sa kopať. Z bezpečnostných dôvodov sa rozhodlo, že tunel bude železničný. Boli vyrazené dva železničné tunely a medzi nimi jeden servisný. Otvorenia tunelu pre verejnosť sa zúčastnila kráľovná Alžbeta II. a francúzsky prezident François Mitterrand. Tunel odvtedy stále zostává veľmi dôležitým dopravným prostriedkom medzi kedysi znepriatelenými krajinami.

4 Správne členenie
Spojené kráľovstvo sa skladá zo 4 základných subjektov, označovaných ako konštituentné krajiny (hovorovo „krajiny“ alebo „nations“), pričom Severné Írsko sa častejšie označuje ako „provincia“. Sú to Anglicko, Wales, Škótsko a Severné Írsko. Zaujímavé je, že každá z týchto štyroch častí Spojeného kráľovstva má svoje vlastné národné futbalové družstvo.

4.1  Anglicko

Anglicko je najväčšou a najľudnatejšou z krajín Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a zároveň jediná z nich, ktorá nemá žiadnu autonómiu ani samosprávu. Zahrňuje južné dve tretiny ostrova Veľká Británia. Na severe hraničí so Škótskom, na západe s Walesom, inak ho obklopuje more. Anglicko je pomenované podľa Anglov, jedného z germánskych kmeňov, pôvodom pravdepodobne zo severného Nemecka, ktorí sa tu usadili v 5. a 6. storočí. Pôvodne rozdelené Anglicko sa v 10. storočí zjednotilo ako Anglické kráľovstvo. K nemu bol neskôr pripojený aj Wales, pričom Anglicko zostalo naďalej jadrom a mocenským centrom tohto štátu. Od roku 1603 bolo Anglické kráľovstvo. V roku 1707 bolo začlenené do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie. Najväčším mestom Anglicka je Londýn, ktorý je súčasne hlavným mestom celého Spojeného kráľovstva.

4.2  Wales 
Wales je jednou z krajín Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska s obmedzenou autonómiou. Rozprestiera sa západne od Anglicka na západe ostrova Veľká Británia. Wales obýva keltský národ Velšanov. Wales nikdy netvoril samostatný štát. No v 11. storočí získal nadvládu nad jeho územím, o skoro dnešnom rozsahu, Gruffudd ap Llywelyn, a od roku 1057 až do Gruffudovej smrti v roku 1063, mal Wales jedného kráľa, ktorého suverenitu uznalo aj Anglicko. To sa už nikdy potom neopakovalo. V roku 1282 Wales dobyl anglický kráľ Eduard I. Od roku 1301 tradične získava následník anglického a neskôr britského trónu titul Princ z Walesu. V súčasnosti je jeho držiteľom Princ Charles. Metropolou Walesu je od roku 1955 mesto Cardiff. Od roku 1999 má Wales po dlhom období anglickej a britskej správy opäť autonómiu. V čele Walesu je od tohto roku Velšské národné zhromaždenie, ktoré má obmedzené právomoci.

4.3 Škótsko

Škótsko je taktiež jednou zo štyroch krajín Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ktorá sa nachádza v severnej časti ostrova Veľká Británia. Jedinou suchozemskou hranicou je tá s Anglickom, na východe je Škótsko ohraničené Severným morom, na severe a západe Atlantickým oceánom a na juhozápade Severným prielivom a Írskym morom. Mimo pevninu sa Škótsko rozkladá na viac než 790 ostrovoch, z nich sú najväčšie Orkneje, Shetlandy a Hebridy. Hlavným a druhým najväčším mestom Škótska je Edinburgh, ktorý je jedným z najväčších európskych finančných centier. Najväčším mestom je Glasgow, ktorý kedysi bol jednou z hlavných svetových priemyselných metropol. Dnes je súčasťou veľkej glasgowskej konurbácie. V Škótsku žije 5 144 200 obyvateľov, z nich väčšinu (88 %) tvoria Škóti. Úradnými jazykmi sú angličtina, škótčina a škótska galština.

4.4  Severné Írsko
Severné Írsko je súčasť Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Niekedy sa skrátene označuje názvom Ulster. Rozkladá sa v severovýchodnej časti ostrova Írsko, na juhu a západe hraničí s Írskou republikou. Má rozlohu 13 843 km² a obýva ho 1 759 500 obyvateľov. Hlavným a najväčším mestom je Belfast. Severné Írsko je oblasťou dlhodobých náboženských sporov. Pôsobí tu aj známa organizácia IRA. Politické a náboženské korene konfliktu, ktorý si vyžiadal tisíce životov, siahajú niekoľko storočí dozadu. V moderných dejinách sú podstatou konfliktu protichodné názory na politický štatút oblasti. Niektorí ľudia v Severnom Írsku, predovšetkým z protestantskej unionistickej komunity, si myslia, že región by mal zostať súčasťou Spojeného kráľovstva. Väčšina katolíckej komunity si myslí, že oblasť by mala vystúpiť zo Spojeného kráľovstva a stať sa súčasťou Írskej republiky.

5 Štátne zriadenie
Spojené kráľovstvo je konštitučná monarchia, v ktorej vládne parlamentná demokracia, avšak bez písanej ústavy. Základom práva sú zákony schválené parlamentom, ich súdny výklad a tiež zvykové právo. Zákonodarným orgánom je parlament, ktorý tvoria Dolná (Poslanecká) snemovňa (House of Commons, 635 poslancov) na čele s predsedom (Speaker) a Horná snemovňa  (House of Lords, Snemovňa lordov) na čele s lordom kancelárom. Členovia prvej z nich sú volení vo voľbách. Väčšina z približne 1000 kresiel v Snemovni lordov je dedičná, ostatní členovia sú menovaní a časť kresiel je rezervovaná pre zástupcov anglikánskej cirkvi. Panovníkovo právo vetovať zákon nebolo použité od 18. storočia. Výkonnú moc má vláda na čele s ministerským predsedom, ktorým je v súčasnosti David Cameron. Do úradu nastúpil v roku 2010. Volebný systém dáva priestor pre dve veľké strany – Konzervatívnu a Labouristickú. Panovník Spojeného kráľovstva má rozsiahle formálne právomoci, ale jeho úloha je hlavne ceremoniálna. Žiadny parlamentný zákon nevojde do platnosti, ak nie je panovníkom podpísaný. Panovník je súčasne aj hlavou anglikánskej cirkvi. Popularita monarchie je stále veľká, veď nastolenie republiky podporuje iba zhruba 20 % obyvateľstva.  Súčasná kráľovná Alžbeta II., nastúpila na trón v roku 1952, ale korunovaná bola až v roku 1953. Jej celý oficiálny titul znie Alžbeta Druhá, z Božej milosti Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a jej iných kráľovstiev a teritórií kráľovná, hlava Spoločenstva, ochrankyňa viery.

6 Prírodné pamiatky
6.1  Jazero Loch Ness
Loch Ness je druhé najväčšie jazero v Škótsku. Nachádza sa v ľadovcovo-tektonickej doline Great Glen v oblasti Highland. Má rozlohu 56,6 km². Je 34 km dlhé a 1,5 km široké. Dosahuje hĺbku 230 m. Leží v nadmorskej výške 16 m. Jazero Loch Ness sa ale najviac preslávilo vďaka svojmu údajnému obyvateľovi, známej lochnesskej príšere tzv. Nessie. Prvé údajné zjavenie tohto tvora sa uvádza už v 6. storočí. Prvýkrát bola Nessie vyfotografovaná v roku 1933 Hughom Grayom. Táto dosť nejasná fotografia bola neskôr označená za podvrh. V roku 1933 bola však Nessie prvýkrát zachytená aj kamerou Malcoma Irvina a druhýkrát o 3 roky neskôr. Najslávnejšie zábery Nessie spravil Tim Dinsdale v roku 1960, po preskúmaní boli prehlásené za autentické. Tento film vyvolal ďalšiu loveckú horúčku na Nessie. Počas nej bol v roku 1966 zaznamenaný aj prvý kontakt sonarom, ale s nie príliš jednoznačným výsledkom. V roku 1982 skúmalo jazero sonarom 1500 hodín 150 odborníkov. Zaznamenali 40 kontaktov ukazujúcich na objekty veľkých rozmerov, ale nikdy nedokázali určiť o čo presne sa jednalo.

6.2  Stonehenge
Stonehenge je jednou z najslávnejších megalitických stavieb na svete. Leží v samom srdci južného Anglicka.  Názov Stonehenge pochádza od Sasov a znamená visiace kamene. Stonehenge začal vznikať okolo roku 3300 p. n. l. Najprv bol vybudovaný kruhový priekop s niekoľkými dierami a s jedným menším kameňom vo vnútri. Podoba tohto unikátu sa po mnoho rokov menila, pretože väčšina kameňov bola za tie časy prenesená a rozobraná. Až okolo roku 2000 p. n. l. dostal stálu podobu. V súčasnej dobe necelá polovica kameňov chýba alebo je zničená.

Obrys tejto megalitickej stavby je založený na spojení kružnice a podkovy. Vonkajší kruh má priemer sto metrov, balvany sú vysoké viac ako štyri metre a jeden váži štyridsať až päťdesiat ton. Úplne v strede je veľký pieskovcový oltár zo zeleného pieskovca. Vztýčiť a spracovať balvany museli veľmi obratní remeselníci. Presne zasadili na miesto aj vrchné prahy, ktoré spájajú vždy dva vertikálne kamene. Tie sa nazývajú trilitony, pretože sú vždy tri spojené k sebe. O spôsobe transportu tak ťažkých kameňov existujú len domnienky.
Nikto nepozná presný účel Stonehenge. Podľa niektorých teórií je to obrovské observatórium alebo dokonca kalendár. Miestni veria, že kamene majú zázračnú moc, ktorá vraj pomáha liečiť aj ťažké choroby. Až do roku 1985 sa tu konali zhromaždenia v deň letného slnovratu. Stretávali sa tu členovia určitého spolku a oslavovali tu. Od tohto roku to zakázala britská vláda, aby nedošlo k poškodeniu samotného Stonehenge a okolia.

6.3  Obrov chodník
Po anglicky názov znie Giant's Causeway  a nachádza sa v Severnom Írsku. Legenda hovorí, že írsky obor Fin MacCool postavil cez Atlantik cestu, ktorá viedla z jeho sídla na pobreží severoírskeho grófstva Antrim až k hebridskému sídlu jeho úhlavného nepriateľa Fingala. Nazbieral stovky dlhých kamenných stĺpov a zatĺkol ich do morského dna. Potom si šiel domov odpočinúť pred útokom, ale škótsky obor  šikovne prevzal iniciatívu a kým MacCool spal, dorazil zo svojho ostrovčeka Staffa do Írska. MacCoolova žena nahovorila Fingalovi, že spiaci obor je jej malé dieťa. Fingal sa vydesil a ušiel, lebo si predstavil, aký by potom musel byť veľký jeho otec. Keď sa ocitol v bezpečí na šírom mori, začal za sebou vytrhávať stĺpy, aby cestu nikto nemohol použiť. Vedci síce vysvetlili ako Obrov chodník vznikol, ale aj tak sa dajú korene legendy veľmi ľahko pochopiť. Už len rozmery tohto výtvoru vyvolávajú dojem, že vznikol nejakým nadprirodzeným spôsobom. Zo vzduchu naozaj vyzerá ako dláždená cesta, ktorá sa ťahá 275 metrov pozdĺž pobrežia a severným smerom zasahuje do vôd Atlantiku až 150 metrov ďaleko. Ide o čadičové útvary a skalné pobrežie v okolí, ktoré majú šesťuholníkový tvar.

6.4  Ostrov Staffa
Ostrov Staffa je bezpochyby jedným z najpozoruhodnejších prírodných útvarov Škótska. Môžeme tu pozorovať podobné čadičové útvary ako na Giant's Causeway v Severnom Írsku.  Tie sú dôsledkom fyzikálnych zmien prebiehajúcich v tuhnúcej magme. Čadič obvykle tvorí stĺpce s prevažne šesťuholníkovým prierezom. Podľa legendy sa obor Torquil Macleod jedného večera vracal na škótsky ostrov Eigg, kde býval. Aby večer nezaháľal, vzal si kus práce domov. Najkrajšie kúsky čadiča uložil do vreca a zaviazal. Vrece sa mu však pretrhlo a obor upustil tieto kúsky do mora. A pretože bol hladný a unavený, nechal ich tam a dnes sa nazývajú práve Staffa.

6.5  Národný park Lake District
Národný park Lake District sa nachádza v severozápadnom Anglicku. Má rozlohu asi 2 250 km². Národným parkom sa stala táto oblasť v roku 1951. Je jedným z najstarších britských národných parkov. Môžeme tu nájsť vrchy, ktoré vznikli pred 450 miliónmi rokov. Krajina je tu hornatá, najvyššími vrchmi sú Scafell Pike, Sca Fell a Helvellyn, ktoré dosahujú nadmorskú výšku skoro 1000 m. V oblasti nájdeme približne 60 jazier. Nachádza sa tu najhlbšie jazero Anglicka - Wast Water s hĺbkou 79 m. Najväčšími jazerami sú Windermere (15 km²), Ullswater (9 km²) a Coniston Water (5 km²). V južnej časti ležia jazerá medzi nízkymi vrchmi vytvarovanými ľadovcom a práve tam sa vyskytuje viac veľkých vodopádov. Vo vyšších polohách nájdeme menšie jazierka, niektoré až vo výškach 700 m. n. m. Množstvo ľudí Lake District považuje za najkrajšie miesto v Anglicku, bolo inšpiráciou aj pre mnoho umelcov v minulosti.

7 Šport
Veľká Británia je kolískou futbalu, domáca súťaž Premier league je najlepšou na svete. Najslávnejšie kluby sú Manchester United, Liverpool, Arsenal a Chelsea alebo škótske Glasgow Rangers a Celtic Glasgow. Národné mužstvo Anglicka patrí taktiež k svetovej špičke, veď v roku 1966 vyhralo majstrovstvá sveta. Druhým najobľúbenejším športom je ragby. Najdôležitejšie zápasy ragby ligy sa hrajú na štadiónoch Twickenham v Londýne, Millennium v Cardiffe a Murrayfield v Edinburghu. Zo Škótska pochádza aj golf, v roku 1650 sa hral už na 12 miestach. Oficiálne pravidlá ustanovil v roku 1897 Kráľovský golfový klub sv. Andrewa. Neskôr golf prenikol do celého sveta. Kriket hrajú od konca 18. storočia všetci a všade, cez víkendy ho môžeme vidieť hrať pred každým domom. Najväčšou kriketovou arénou je Lord’s v Londýne. Jazdectvo je tiež populárne, za šport ho označil kráľ Karol II. Stuart. Vo Veľkej Británii sa koná aj jeden z grandslamových tenisových turnajov - Wimbledon.
Britské mestá sa príkladne starajú o športovanie občanov, v každom je aspoň jeden bazén a športové stredisko. Populárne sú aj aerobik, joga, bojové umenia či cykloturistika.
 
Záver
V tejto práci som sa snažil priblížiť Veľkú Britániu ľudom, ktorí o tejto krajine možno veľa nevedeli. Snahou bolo zamerať sa hlavne na prírodné krásy a vynechať históriu, keďže je tento projekt z geografie. Počas práce na tomto projekte som sa dozvedel veľa nových informácií o veciach, o ktorých som vôbec nič netušil. Zistil som, že táto krajina je plná zaujímavostí a krás. Je to zem, kde nájdete všetko od krásnej nedotknutej prírody až po moderné obrovské veľkomestá. Dnes vďaka tejto práci viem možno o Veľkej Británii viac ako ľudia, ktorí tam niekedy boli. Ja pevne verím, že sa tam raz podarí dostať aj mne. V budúcnosti urobím všetko preto, aby som si získané poznatky overil a videl ich na vlastné oči a možno svojimi vedomosťami prekvapím aj samotných Britov.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.025 s.
Zavrieť reklamu