3 Hospodárstvo 3.1 Nerastné suroviny Najväčšie nerastné bohatstvo Británie je v zásobách čierneho uhlia, ktoré stavajú štát v jeho ťažbe na popredné miesto na svete.
Najväčšie zásoby sú v oblasti Pennin, Midlandu a severného Walesu. Veľké množstvo kvalitného uhlia je aj v severnom Anglicku, v panve
Durham - North Humberland (čásť sa nachádza pod morskou hladinou). Panvy v Škótsku sa tiahnu od zálivu Firth of Forth k zálivu Firth of
Clyde. Ťažba je sústredená do oblasti Glasgowa. Ďalšie uholné zásoby sú pri Bristolskom zálive, v južnom Walese a južnom Anglicku.
Británia má aj zásoby ropy a zemného plynu. Ich časť sa nachádza na pevnine, ale ich najväčšie množstvo sa nachádza v britskom sektore
Severného mora. Najväčšie ložiská sú Ock , Brent a Fortiz. Ropa je na pevninu transportovaná pomocou ropovodov.
Veľké sú aj
zásoby železnej rudy, prevládajú však rudy s obsahom železa od 22 % do 30 %, preto Británia rudu dováža. Miestna ťažba je povrchová.
Hlavné ložiská sú v Lincolnshire, Oxfordshire a Leicestershire. V západnom Cumberlande sú hematity s vysokým obsahom fosforu. Z farebných
kovov sú významné ložiská olova a zinku v Derbyshire a severnom Walese, cín a meď sa ťaží pri meste Truro v Cornwalle ale aj v Devone.
Wolfrámová ruda sa nachádza v Cumberlande. Veľký význam majú aj zásoby kamennej soli v oblasti permských nánosov v Cheshiru, ťažia sa aj
draselné soli v okolí Clevelandu. V ťažobnom priemysle zaujíma pevné miesto aj získavanie stavebných a keramických materiálov (trvanlivý
vápenec, kvalitný kaolín, tehliarsky íl).
3.2 Priemysel Význam tradičného oceliarstva
a tak isto aj stavby lodí, silne poklesol. Najdôležitejším odvetvím je výroba dopravných prostriedkov, automobilov (Rolls-Royce, Ford,
Jaguar, Rover...) a lietadiel (Londýn, Birmingham, Manchester, Nottingham, Wolverhampton). Známa je výroba textilných strojov, energetických
zariadení, kancelárskej a aj výpočtovej techniky. Veľký rozvoj zaznamenala petrochémia a nadväzujúca chemická výroba. Rozšírená je
tradičná textilná výroba (výrobky z vlny, bavlny, ľanu a juty). Preslávená je výroba škótskej whisky (najdôležitejší exportný artikel
Škótska) a piva.
3.3 Energetika Zdrojmi energie sú tepelné, jadrové a vodné elektrárne.
Vzhľadom k tomu, že uholné ložiská sú rovnomerne rozložené po celom štáte, bolo možné tepelné elektrárne budovať priamo pri zdroji.
Navyše boli budované elektrárne na splavných riekach, kam sa mohlo uhlie lacno dovážať. Preto je rada starších tepelných elektrární
sústredená pri riekach Trent, Calder a Aouse. Veľké zoskupenia tvoria tepelné elektrárne na dolnom toku Temže a v strednom Škótsku. Od
päťdesiatych rokov venovala britská vláda pozornosť budovaniu jadrových elektrární, v určitej dobe sa stala Británie jedným z popredných
európskych štátov v tomto energetickom odvetví. Najväčšie jadrové elektrárne sú Ninoly Point, Hunterstone, Hartlepool a Dungeness. Vodné
elektrárne sú vybudované väčšinou len v Škótsku a Cumberlande.
3.4 Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo pokrýva asi 2/3 spotreby potravín, zamestnáva však len 2 % práceschopného obyvateľstva. Najviac ornej pôdy je na východe
krajiny, na ostatnom území však silne prevládajú pastviny, ktoré tvoria takmer polovicu rozlohy. Na prvom mieste je chov oviec, nasleduje
hovädzí dobytok, ošípané a hydina. Známy je chov športových koní. Hlavnými plodinami sú pšenica, jačmeň, zemiaky a cukrová repa.
Dôležitá je aj produkcia krmovín a chmeľu. Výroba je vysoko mechanizovaná. Rybolov sa taktiež stále zefektívňuje. Napriek tomu však
upadá, vzhľadom k vydrancovaniu lovísk a zahraničnej konkurencii. Pri love v teritoriálnych vodách dochádzalo k sporom s Islandom a Dánskom.
Rozširuje sa ale chov rýb, hlavne lososov. Lesy vhodné k ťažbe pokrývajú menej než 5 % rozlohy krajiny, preto ťažba dreva nie je veľmi
významná.
3.5 Doprava Vzhľadom k ostrovnej polohe je dôležitým odvetvím dopravy lodná doprava, ktorá má
vo Veľkej Británii veľkú tradíciu. Najväčšie prístavy sú Londýn, Liverpool, Cardiff, Newcastle, Hull, Glasgow a Southampton. Riečna plavba
sa postupne nahradzuje dopravou železničnou, ale hlavne cestnou. Veľká Británia mala po Belgicku a Nemecku najhustejšiu železničné sieť, ale
v posledných rokoch bola rada nevýnosných spojov zrušená. Cestná sieť patrí k najmodernejším v Európe. Zaujímavé je to, že vo Veľkej
Británii sa jazdí po ľavej strane cesty, pričom volant je na pravej strane auta. Veľmi významná je aj dokonale vybavená sieť medzinárodných
a vnútroštátnych leteckých liniek.
3.5.1 Eurotunel Eurotunel je výraz používaný pre podmorský tunel pod
Lamanšským prielivom, vedúci medzi anglickým Folkestone a francúzskym Calais. Tunel umožňuje od 14. novembra 1994 priame železničné spojenie
medzi Londýnom a kontinentálnou Európou. Plány spojiť Anglicko a Francúzsko tunelom sú staré už niekoľko sto rokov. Patrili ale vždy do
skupiny veľmi odvážnych až bláznivých plánov, ktorými chceli ľudia v minulosti na seba upútať pozornosť. V 80. rokoch však bol projekt
prebratý seriózne a začalo sa kopať. Z bezpečnostných dôvodov sa rozhodlo, že tunel bude železničný. Boli vyrazené dva železničné
tunely a medzi nimi jeden servisný. Otvorenia tunelu pre verejnosť sa zúčastnila kráľovná Alžbeta II. a francúzsky prezident François
Mitterrand. Tunel odvtedy stále zostává veľmi dôležitým dopravným prostriedkom medzi kedysi znepriatelenými krajinami.
4
Správne členenie Spojené kráľovstvo sa skladá zo 4 základných subjektov, označovaných ako konštituentné krajiny (hovorovo
„krajiny“ alebo „nations“), pričom Severné Írsko sa častejšie označuje ako „provincia“. Sú to Anglicko, Wales, Škótsko a Severné
Írsko. Zaujímavé je, že každá z týchto štyroch častí Spojeného kráľovstva má svoje vlastné národné futbalové družstvo.
4.1 Anglicko Anglicko je najväčšou a najľudnatejšou z krajín Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a
Severného Írska a zároveň jediná z nich, ktorá nemá žiadnu autonómiu ani samosprávu. Zahrňuje južné dve tretiny ostrova Veľká
Británia. Na severe hraničí so Škótskom, na západe s Walesom, inak ho obklopuje more. Anglicko je pomenované podľa Anglov, jedného z
germánskych kmeňov, pôvodom pravdepodobne zo severného Nemecka, ktorí sa tu usadili v 5. a 6. storočí. Pôvodne rozdelené Anglicko sa v 10.
storočí zjednotilo ako Anglické kráľovstvo. K nemu bol neskôr pripojený aj Wales, pričom Anglicko zostalo naďalej jadrom a mocenským centrom
tohto štátu. Od roku 1603 bolo Anglické kráľovstvo. V roku 1707 bolo začlenené do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie. Najväčším
mestom Anglicka je Londýn, ktorý je súčasne hlavným mestom celého Spojeného kráľovstva.
4.2 Wales
Wales je jednou z krajín Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska s obmedzenou autonómiou. Rozprestiera sa západne od Anglicka
na západe ostrova Veľká Británia. Wales obýva keltský národ Velšanov. Wales nikdy netvoril samostatný štát. No v 11. storočí získal
nadvládu nad jeho územím, o skoro dnešnom rozsahu, Gruffudd ap Llywelyn, a od roku 1057 až do Gruffudovej smrti v roku 1063, mal Wales jedného
kráľa, ktorého suverenitu uznalo aj Anglicko. To sa už nikdy potom neopakovalo. V roku 1282 Wales dobyl anglický kráľ Eduard I. Od roku 1301
tradične získava následník anglického a neskôr britského trónu titul Princ z Walesu. V súčasnosti je jeho držiteľom Princ Charles.
Metropolou Walesu je od roku 1955 mesto Cardiff. Od roku 1999 má Wales po dlhom období anglickej a britskej správy opäť autonómiu. V čele
Walesu je od tohto roku Velšské národné zhromaždenie, ktoré má obmedzené právomoci.
4.3 Škótsko
Škótsko je taktiež jednou zo štyroch krajín Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ktorá sa nachádza v severnej časti
ostrova Veľká Británia. Jedinou suchozemskou hranicou je tá s Anglickom, na východe je Škótsko ohraničené Severným morom, na severe a
západe Atlantickým oceánom a na juhozápade Severným prielivom a Írskym morom. Mimo pevninu sa Škótsko rozkladá na viac než 790 ostrovoch, z
nich sú najväčšie Orkneje, Shetlandy a Hebridy. Hlavným a druhým najväčším mestom Škótska je Edinburgh, ktorý je jedným z najväčších
európskych finančných centier. Najväčším mestom je Glasgow, ktorý kedysi bol jednou z hlavných svetových priemyselných metropol. Dnes je
súčasťou veľkej glasgowskej konurbácie. V Škótsku žije 5 144 200 obyvateľov, z nich väčšinu (88 %) tvoria Škóti. Úradnými jazykmi sú
angličtina, škótčina a škótska galština.
4.4 Severné Írsko Severné Írsko je súčasť Spojeného
kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Niekedy sa skrátene označuje názvom Ulster. Rozkladá sa v severovýchodnej časti ostrova
Írsko, na juhu a západe hraničí s Írskou republikou. Má rozlohu 13 843 km² a obýva ho 1 759 500 obyvateľov. Hlavným a najväčším mestom
je Belfast. Severné Írsko je oblasťou dlhodobých náboženských sporov. Pôsobí tu aj známa organizácia IRA. Politické a náboženské korene
konfliktu, ktorý si vyžiadal tisíce životov, siahajú niekoľko storočí dozadu. V moderných dejinách sú podstatou konfliktu protichodné
názory na politický štatút oblasti. Niektorí ľudia v Severnom Írsku, predovšetkým z protestantskej unionistickej komunity, si myslia, že
región by mal zostať súčasťou Spojeného kráľovstva. Väčšina katolíckej komunity si myslí, že oblasť by mala vystúpiť zo Spojeného
kráľovstva a stať sa súčasťou Írskej republiky.
5 Štátne zriadenie Spojené kráľovstvo je konštitučná
monarchia, v ktorej vládne parlamentná demokracia, avšak bez písanej ústavy. Základom práva sú zákony schválené parlamentom, ich súdny
výklad a tiež zvykové právo. Zákonodarným orgánom je parlament, ktorý tvoria Dolná (Poslanecká) snemovňa (House of Commons, 635 poslancov)
na čele s predsedom (Speaker) a Horná snemovňa (House of Lords, Snemovňa lordov) na čele s lordom kancelárom. Členovia prvej z nich sú
volení vo voľbách. Väčšina z približne 1000 kresiel v Snemovni lordov je dedičná, ostatní členovia sú menovaní a časť kresiel je
rezervovaná pre zástupcov anglikánskej cirkvi. Panovníkovo právo vetovať zákon nebolo použité od 18. storočia. Výkonnú moc má vláda na
čele s ministerským predsedom, ktorým je v súčasnosti David Cameron. Do úradu nastúpil v roku 2010. Volebný systém dáva priestor pre dve
veľké strany – Konzervatívnu a Labouristickú. Panovník Spojeného kráľovstva má rozsiahle formálne právomoci, ale jeho úloha je hlavne
ceremoniálna. Žiadny parlamentný zákon nevojde do platnosti, ak nie je panovníkom podpísaný. Panovník je súčasne aj hlavou anglikánskej
cirkvi. Popularita monarchie je stále veľká, veď nastolenie republiky podporuje iba zhruba 20 % obyvateľstva. Súčasná kráľovná Alžbeta
II., nastúpila na trón v roku 1952, ale korunovaná bola až v roku 1953. Jej celý oficiálny titul znie Alžbeta Druhá, z Božej milosti
Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a jej iných kráľovstiev a teritórií kráľovná, hlava Spoločenstva, ochrankyňa
viery.
6 Prírodné pamiatky 6.1 Jazero Loch Ness Loch Ness je druhé najväčšie
jazero v Škótsku. Nachádza sa v ľadovcovo-tektonickej doline Great Glen v oblasti Highland. Má rozlohu 56,6 km². Je 34 km dlhé a 1,5 km
široké. Dosahuje hĺbku 230 m. Leží v nadmorskej výške 16 m. Jazero Loch Ness sa ale najviac preslávilo vďaka svojmu údajnému obyvateľovi,
známej lochnesskej príšere tzv. Nessie. Prvé údajné zjavenie tohto tvora sa uvádza už v 6. storočí. Prvýkrát bola Nessie vyfotografovaná
v roku 1933 Hughom Grayom. Táto dosť nejasná fotografia bola neskôr označená za podvrh. V roku 1933 bola však Nessie prvýkrát zachytená aj
kamerou Malcoma Irvina a druhýkrát o 3 roky neskôr. Najslávnejšie zábery Nessie spravil Tim Dinsdale v roku 1960, po preskúmaní boli
prehlásené za autentické. Tento film vyvolal ďalšiu loveckú horúčku na Nessie. Počas nej bol v roku 1966 zaznamenaný aj prvý kontakt
sonarom, ale s nie príliš jednoznačným výsledkom. V roku 1982 skúmalo jazero sonarom 1500 hodín 150 odborníkov. Zaznamenali 40 kontaktov
ukazujúcich na objekty veľkých rozmerov, ale nikdy nedokázali určiť o čo presne sa jednalo.
6.2 Stonehenge Stonehenge je jednou z najslávnejších megalitických stavieb na svete. Leží v samom srdci južného Anglicka. Názov Stonehenge pochádza od
Sasov a znamená visiace kamene. Stonehenge začal vznikať okolo roku 3300 p. n. l. Najprv bol vybudovaný kruhový priekop s niekoľkými dierami a
s jedným menším kameňom vo vnútri. Podoba tohto unikátu sa po mnoho rokov menila, pretože väčšina kameňov bola za tie časy prenesená a
rozobraná. Až okolo roku 2000 p. n. l. dostal stálu podobu. V súčasnej dobe necelá polovica kameňov chýba alebo je zničená.
Obrys tejto megalitickej stavby je založený na spojení kružnice a podkovy. Vonkajší kruh má priemer sto metrov, balvany sú vysoké viac ako
štyri metre a jeden váži štyridsať až päťdesiat ton. Úplne v strede je veľký pieskovcový oltár zo zeleného pieskovca. Vztýčiť a
spracovať balvany museli veľmi obratní remeselníci. Presne zasadili na miesto aj vrchné prahy, ktoré spájajú vždy dva vertikálne kamene. Tie
sa nazývajú trilitony, pretože sú vždy tri spojené k sebe. O spôsobe transportu tak ťažkých kameňov existujú len domnienky.
Nikto
nepozná presný účel Stonehenge. Podľa niektorých teórií je to obrovské observatórium alebo dokonca kalendár. Miestni veria, že kamene
majú zázračnú moc, ktorá vraj pomáha liečiť aj ťažké choroby. Až do roku 1985 sa tu konali zhromaždenia v deň letného slnovratu.
Stretávali sa tu členovia určitého spolku a oslavovali tu. Od tohto roku to zakázala britská vláda, aby nedošlo k poškodeniu samotného
Stonehenge a okolia.
6.3 Obrov chodník Po anglicky názov znie Giant's Causeway a nachádza sa v Severnom
Írsku. Legenda hovorí, že írsky obor Fin MacCool postavil cez Atlantik cestu, ktorá viedla z jeho sídla na pobreží severoírskeho grófstva
Antrim až k hebridskému sídlu jeho úhlavného nepriateľa Fingala. Nazbieral stovky dlhých kamenných stĺpov a zatĺkol ich do morského dna.
Potom si šiel domov odpočinúť pred útokom, ale škótsky obor šikovne prevzal iniciatívu a kým MacCool spal, dorazil zo svojho ostrovčeka
Staffa do Írska. MacCoolova žena nahovorila Fingalovi, že spiaci obor je jej malé dieťa. Fingal sa vydesil a ušiel, lebo si predstavil, aký by
potom musel byť veľký jeho otec. Keď sa ocitol v bezpečí na šírom mori, začal za sebou vytrhávať stĺpy, aby cestu nikto nemohol použiť.
Vedci síce vysvetlili ako Obrov chodník vznikol, ale aj tak sa dajú korene legendy veľmi ľahko pochopiť. Už len rozmery tohto výtvoru
vyvolávajú dojem, že vznikol nejakým nadprirodzeným spôsobom. Zo vzduchu naozaj vyzerá ako dláždená cesta, ktorá sa ťahá 275 metrov
pozdĺž pobrežia a severným smerom zasahuje do vôd Atlantiku až 150 metrov ďaleko. Ide o čadičové útvary a skalné pobrežie v okolí,
ktoré majú šesťuholníkový tvar.
6.4 Ostrov Staffa Ostrov Staffa je bezpochyby jedným z
najpozoruhodnejších prírodných útvarov Škótska. Môžeme tu pozorovať podobné čadičové útvary ako na Giant's Causeway v Severnom
Írsku. Tie sú dôsledkom fyzikálnych zmien prebiehajúcich v tuhnúcej magme. Čadič obvykle tvorí stĺpce s prevažne šesťuholníkovým
prierezom. Podľa legendy sa obor Torquil Macleod jedného večera vracal na škótsky ostrov Eigg, kde býval. Aby večer nezaháľal, vzal si kus
práce domov. Najkrajšie kúsky čadiča uložil do vreca a zaviazal. Vrece sa mu však pretrhlo a obor upustil tieto kúsky do mora. A pretože bol
hladný a unavený, nechal ich tam a dnes sa nazývajú práve Staffa.
6.5 Národný park Lake District
Národný park Lake District sa nachádza v severozápadnom Anglicku. Má rozlohu asi 2 250 km². Národným parkom sa stala táto oblasť v roku
1951. Je jedným z najstarších britských národných parkov. Môžeme tu nájsť vrchy, ktoré vznikli pred 450 miliónmi rokov. Krajina je tu
hornatá, najvyššími vrchmi sú Scafell Pike, Sca Fell a Helvellyn, ktoré dosahujú nadmorskú výšku skoro 1000 m. V oblasti nájdeme
približne 60 jazier. Nachádza sa tu najhlbšie jazero Anglicka - Wast Water s hĺbkou 79 m. Najväčšími jazerami sú Windermere (15 km²),
Ullswater (9 km²) a Coniston Water (5 km²). V južnej časti ležia jazerá medzi nízkymi vrchmi vytvarovanými ľadovcom a práve tam sa vyskytuje
viac veľkých vodopádov. Vo vyšších polohách nájdeme menšie jazierka, niektoré až vo výškach 700 m. n. m. Množstvo ľudí Lake District
považuje za najkrajšie miesto v Anglicku, bolo inšpiráciou aj pre mnoho umelcov v minulosti.
7 Šport Veľká
Británia je kolískou futbalu, domáca súťaž Premier league je najlepšou na svete. Najslávnejšie kluby sú Manchester United, Liverpool,
Arsenal a Chelsea alebo škótske Glasgow Rangers a Celtic Glasgow. Národné mužstvo Anglicka patrí taktiež k svetovej špičke, veď v roku 1966
vyhralo majstrovstvá sveta. Druhým najobľúbenejším športom je ragby. Najdôležitejšie zápasy ragby ligy sa hrajú na štadiónoch Twickenham
v Londýne, Millennium v Cardiffe a Murrayfield v Edinburghu. Zo Škótska pochádza aj golf, v roku 1650 sa hral už na 12 miestach. Oficiálne
pravidlá ustanovil v roku 1897 Kráľovský golfový klub sv. Andrewa. Neskôr golf prenikol do celého sveta. Kriket hrajú od konca 18. storočia
všetci a všade, cez víkendy ho môžeme vidieť hrať pred každým domom. Najväčšou kriketovou arénou je Lord’s v Londýne. Jazdectvo je
tiež populárne, za šport ho označil kráľ Karol II. Stuart. Vo Veľkej Británii sa koná aj jeden z grandslamových tenisových turnajov -
Wimbledon.
Britské mestá sa príkladne starajú o športovanie občanov, v každom je aspoň jeden bazén a športové stredisko. Populárne
sú aj aerobik, joga, bojové umenia či cykloturistika.
Záver V tejto práci som sa snažil priblížiť
Veľkú Britániu ľudom, ktorí o tejto krajine možno veľa nevedeli. Snahou bolo zamerať sa hlavne na prírodné krásy a vynechať históriu,
keďže je tento projekt z geografie. Počas práce na tomto projekte som sa dozvedel veľa nových informácií o veciach, o ktorých som vôbec
nič netušil. Zistil som, že táto krajina je plná zaujímavostí a krás. Je to zem, kde nájdete všetko od krásnej nedotknutej prírody až po
moderné obrovské veľkomestá. Dnes vďaka tejto práci viem možno o Veľkej Británii viac ako ľudia, ktorí tam niekedy boli. Ja pevne verím,
že sa tam raz podarí dostať aj mne. V budúcnosti urobím všetko preto, aby som si získané poznatky overil a videl ich na vlastné oči
a možno svojimi vedomosťami prekvapím aj samotných Britov.