Lokality svetového dedičstva v Severnej Amerike

Lokality svetového dedičstva v Severnej Amerike

1 ÚVOD
Dôvod, prečo som si vybrala túto tému je, aby som poukázala na krásu nášho sveta. Poklady sveta, ktoré sú prácou našej matky prírody. Tieto pamiatky si však treba nejakým spôsobom ochraňovať a strážiť sa ich. V tomto projekte by som chcela poukázať aj na to, ako sa správajú ľudia k týmto pokladom v Severnej Amerike a následne ako vďaka tejto starostlivosti vyzerajú. Činnosťou sily prírody vznikli tieto krásy a je len na ľuďoch, ako dlho tieto pamiatky pri nás zotrvajú a v akom stave budú aj naďalej skrášľovať náš svet.

V tomto projekte som sa zamerala na Severnú Ameriku, konkrétnejšie som rozobrala krásy a poklady Kanady a USA. Väčšinou tieto pamiatky sú prírodného charakteru. V tomto projekte by som chcela poukázať na to, čo môže spôsobiť zásah človeka do prírody a vlastne do celého ekosystému. Tieto pamiatky vytvorila sama príroda, a aby ich mohla dorábať aj ďalej, nemali by sme do nej zasahovať. Jej činnosť sa raz začala, a je len na nej, kedy svoje majstrovské dielo dokoná. Zásahom človeka do prírody sa mení celý jej vzhľad a kazí to dojem, aj keď tento zásah sa veľakrát nemyslí v zlom. Týmto projektom chcem poukázať na to, ako ľudia v zahraničí si vážia tieto poklady a svoju prírodu si ochraňujú, čo dokazujú aj tieto pamiatky, ktoré boli zapísané do medzinárodnej organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru- UNESCO (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization).

2 Lokality svetového dedičstva v Kanade
2.1 L´Anse aux Meadows
(franc. L'Anse-aux-Méduses, do slovenčiny možno preložiť ako Zátoka medúz) je lokalita na najsevernejšom cípe ostrova Newfoundland, kde manželia Helge a Anne Ingstadovi našli v roku 1960 pozostatky vikingského osídlenia, ktoré tu krátkodobo existovalo okolo roku 1000. Jedná sa o jedinú jednoznačne doloženú vikingskú osadu v Amerike. Predpokladá sa, že by to mohol byť legendárny Vinland Leifa Erikssona. Bola tu znovu vybudovaná malá osada podľa vzoru pôvodného osídlenia, ktorá je teraz populárnou turistickou atrakciou.

2.2 Park dinosaurov
Mimo svojej nezvyčajne krásnej scenérie ponúka Dinosaur Provincial Park, ležiaci v srdci neúrodnej provincie Alberta, i jeden z najdôležitejších nálezov fosílií od „epochy plazov“. Tento park je vynikajúci v počte a rozmanitosti kvalitných jedincov zastupujúcich všetky známe skupiny dinosaurov. Patria k nemu predovšetkým pozostatky 60 druhov dinosaurov, datované do doby pred 75-77 miliónmi rokov. Rozmanitosť ponúka vynikajúce príležitosti pre paleontológiu.Tento park je tiež vynikajúcim príkladom veľkých geologických procesov a riečnej erózie vo vyprahnutej stepi. Tieto stepi pozdĺž 24 kilometrov kvalitných a prakticky nerušených susediacich biotopov predstavujú výnimočnú prírodnú krásu. Dinosaur provincial park bol zapísaný do zoznamu UNESCO v roku 1979.

2.3 Head-Smashed-In Buffalo Jump
Head Smashed In Buffalo Jump leží asi 20 km od mesta Fort Macleod , provincia Alberta, Kanada. Ide o skalný zráz, ktorý využívali Indiáni kmeňa Černonožců takmer 6000 rokov na lov bizónov. Využívali vynikajúcu znalosť terénu a správania bizónov. Bizóny zahnali na tento zráz, z ktorého  potom padali  z výšky 10 až 18 metrov. Indiáni ich tu zabíjali, aby žiadny neutiekol ak prežil. Podobných lokalít bola celá rada, ale Head Smashed In Buffalo Jump patrí medzi najstaršie, najväčšie a najzachovalejšie. Od roku 1981 je Head Smashed In Buffalo Jump na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Na mieste bolo vybudované múzeum, kde sa môžete zoznámiť so zručnosťami prériových Indiánov.

2.4 Ostrov Anthony
Dedina Nans Dins sa nachádza na malom ostrove pri západnom pobreží Súostrovia kráľovnej Alžbety (Haida Gwaii). Zvyšky domov, spolu s vyrezávanými totemami a mučeníckymi kôlmi, ilustrujú umenie a spôsob života príslušníkov kmeňa Haida. Miesto pripomína živú kultúru tohto národa i jeho vzťah k zemi a moru, a je vizuálnym kľúčom k pochopeniu jeho ústne podávaných tradícií. Do zoznamu UNESCO bol zapísaný v roku 1981.

2.5 Wood Buffalo
Park o rozlohe 44 807 km² sa rozprestiera v rovinách centrálnej časti severnej Kanady.  Je vynikajúcim príkladom prebiehajúcich ekologických a biologických procesov, ktorý zahŕňa niektoré z najväčších nerušených tráv a lúk v Severnej Amerike, ktoré udržuje najväčšie stádo bizónov. V parku sú obrovské plochy borovicových lesov, ktoré tiež poskytujú základné stanovište pre rozmanitú škálu ďalších druhov. Tento park je tiež prirodzeným hniezdiskom žeriava škriekavého. Ďalšou z parkových atrakcií je najväčšia vnútrozemská delta na svete, nachádzajúca sa pri ústí riek Peace a Athabasca. Do zoznamu UNESCO bol zapísaný v roku 1983.

2.6 Národný park Gros Morne
Park, rozkladajúci sa na západnom pobreží ostrova Newfoundland, reprezentuje vzácny príklad procesu kontinentálneho driftu, pri ktorom sú vystavené hlboké časti oceánskej kôry a hornina zemského plášťa. Následkom novodobejšej činnosti ľadovcov vznikla veľkolepá krajina s pobrežnými nížinami, horskými plošinami, fjordmi, ľadovcovými údoliami, strmými útesmi, vodopádmi a množstvom nedotknutých jazier. Do zoznamu UNESCO bol zapísaný v roku 1987.

2.7 Waterton Glacier
V roku 1932 boli zlúčené národné parky Waterton Lakes (Alberta, Kanada) a Waterton Glacier (Montana, Spojené štáty) do prvého Medzinárodného mierového parku na svete. Rezervácia, ležiaca na hranici oboch štátov, ponúka nádhernú prírodnú kulisu a oplýva bohatstvom rozmanitých druhov rastlín a cicavcov, ako i prériovými, lesnými, alpínskymi a ľadovcovými oblasťami.

3  Lokality svetového dedičstva v USA
3.1  Yellowstone
Yellowstonský národný park je americký národný park, ktorý sa nachádza v štátoch Wyoming, Montana a Idaho. Je to najstarší národný park na svete (od 1. marca 1872) a rozprestiera sa na rozlohe 8 980 km², z väčšej časti na severozápade štátu Wyoming. Park je známy najmä množstvom svojich gejzírov, horúcich prameňov a iných geotermálnych objektov a je domovom medveďov grizly, vlkov, bizónov a losov. Tento park je jadrom väčšieho yellowstonského ekosystému, jedného z najväčších nedotknutých prírodných ekosystémov na našej planéte.
,,...Colterovo peklo- takto nazývali územie Yellowstonu takmer 50 rokov po tom, ako v roku 1807 John Colter, americký lovec a výskumník, zverejnil svoje legendárne opisy sírnych a teplých prameňov v rozľahlej oblasti Wyomingu. Na rozdiel od mnohých iných území kde ,,bieli ľudia“ nachádzali už dobre vyvinutú pôvodnú kultúru, tu sa Indiáni neusídlili. Pravdepodobne sa báli prítomnosti ,,nepokojných duší“, ktoré oživovali kraj...“. (Národné parky sveta- str. 245)
,,...Keď výskumníci prekročili horský hrebeň, očaril ich pohľad na gejzír vriacej vody, ktorý chrlil do výšky 40 metrov vysoký biely prúd pary!...“.

3.2  Everglades
Everglades je národný park v južnej časti Floridy (USA), známy predovšetkým svojimi rozsiahlymi močiarmi a špecifickou faunou a flórou. Jeho nadmorská výška je veľmi nízka – od 0 do 2,4 m.n.m. V súčasnej dobe sa rozkladá na ploche 610 684 hektárov. V roku 1979 bol zapísaný na zoznam svetového dedičstva. Everglades je známy predovšetkým vďaka aligátorom, kriticky ohrozenej floridskej pume, ale aj vodnému vtáctvu, ktoré je v tomto parku značne rozšírené. Turistickou atrakciou sú tzv. airboats, alebo vznášadlá. Jedná sa o lode, poháňané vrtuľou, ktoré sa barinami a kanálmi pohybujú rýchlosťou aj 70 km/h.
,,...To, čo pripomína rozľahlú močarinu, je v skutočnosti naozajstná rieka, aj keď ju ťažko rozoznať kvôli nezvyčajnej 80km šírke, priemernej hĺbke 15cm a takmer nepostrehnuteľného spádu...“.

3.3  Grand Canyon  
Grand Canyon je prírodná atrakcia číslo jedna USA. Slovo Grand znamená veľkolepý a obrovský a v prípade Grand Canyon to nie je žiadne zveličovanie. Kaňon je dlhý asi 450 kilometrov a k okraju kaňona sa na tejto ploche dá, okrem peších túr s prenocovaním, či helikoptérou, dostať na dvoch, troch miestach. Nachádza sa vo vysokej nadmorskej výške, južný okraj je vo výške 2.100 m n.m., severný je o 300 metrov vyššie. Obidve prístupové cesty, z juhu a zo severu, končia na okrajoch kaňonu proti sebe. Budovy na konci oboch ciest je cez kaňon vidieť ďalekohľadom, priama vzdialenosť je 16 kilometrov, čo je šírka kaňonu. Autom je to úzkymi cestami 344 kilometrov. Dno kaňona s riekou Colorado leží 950 m pod okrajom.  Ročne sa tu zabije 4-5 ľudí, ktorí sa priblížia k okraju, kde sa pod nimi uvoľní zemina, či skala a zrútia sa do priepasti. Do zoznamu UNESCO bol zapísaný v roku 1979.
 ,,...Na svahoch Skalnatých vrchov pramení rieka, ktorá za posledné milióny rokov trpezlivo ohlodávala a prerezáva prastaré horniny Arizony. Je to rieka Colorado, ktorá od svojho prameňa po Kalifornský záliv prekonáva 2 333km. Na svojej ceste vyhĺbila viacero kaňonov, ale skutočne majstrovské dielo vzniklo vo vysočine severnej Arizony. Zarezala sa tu najhlbšie do zemskej kôry, a vytvorila tak prírodný zázrak, ktorý mnohí považujú za najznámejší na Zemi...“.

,,...Z geologického hľadiska je význam Grand Canyonu zaujímavý pestrým sledom geologických vrstiev, ktoré sú dobre zachované a dajú sa ľahko pozorovať. Tieto vrstvy dokumentujú časť najstaršej histórie prírody severoamerického kontinentu. Ich pestré farby zapríčiňuje množstvo železitých minerálov v horninách, ktoré sa vyplavovali. Samotná rieka je základným eróznym činiteľom, tvorcom hĺbky kaňonu, ale treba zohľadniť aj erózne pôsobenie dažďa a snehu...“.

3.4  Národný park Redwood
Redwood národný park tvorí oblasť pobrežných hôr hraničí Tichom oceáne severne od San Francisca. Je pokrytý nádhernými lesmi pobrežné sekvoje stromov, najvyššie a najpôsobivejšie stromy na svete. Žijú tu: Uškatec ušatý, orol bielohlavý a hnedé pelikány. Park bol zapísaný do zoznamu UNESCO v roku 1980.
 
3.5  Mamutia jaskyňa
Oblasť, v ktorej sa nachádza Mamutia jaskyňa, bola zaradená do systému národných parkov USA v roku 1941 a o štyridsať rokov neskôr bola jaskyňa zapísaná aj do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Jaskyňa leží v štáte Kentucky, v krasovej oblasti svetového významu. S dĺžkou viac ako 530 kilometrov je najdlhším jaskynným systémom na svete. Geológovia odhadujú, že najstaršie časti jaskyne vznikli pred 10 miliónmi rokov pôsobením Zelenej rieky a jej prítokov. Dnes v tejto oblasti môžeme nájsť takmer všetky vápencové krasové formácie. Mamutia jaskyňa ohromí každého návštevníka svojou dĺžkou, výškou chodieb a obrovskými sálami. Jej názov nemá nič spoločné s nálezom mamutích pozostatkov, ale je odvodený od jej „mamutej“ veľkosti. Málokto by v temnom jaskynnom svete čakal nejakú bohatú faunu. Rozmanitosť živočíšnej ríše v Mamutej jaskyni je však prekvapujúca. V podzemnom komplexe žije viac ako 200 živočíšnych druhov, z ktorých takmer 40 sa úplne prispôsobilo životu v totálnej temnote. V podzemných riekach Styx a Echo plávajú slepé ryby a žijú tu aj sladkovodné mušle a kôrovce. Najznámejšími obyvateľmi jaskyne sú však netopiere. Ich počet v minulosti sa odhaduje na niekoľko miliónov, súčasná populácia klesla na niekoľko tisíc.

3.6  Olympic
Olympic National Park sa nachádza na severozápade štátu Washington. Je to najnižšia voľnosť vo svete, v ktorom ľadovce sú na relatívne nízkej nadmorskej výške. Jeho relatívne izolácie a vysoko rozmanité množstvo zrážok, vyrába komplexný a rozmanitý život. Tento park obsahuje veľké množstvo geologických formácií. Skalnaté ostrovčeky pozdĺž pobrežia sú zvyškami neustáleho ustupovania a meniaceho sa pobrežia. Biologická evolúcia, ekologické rôznorodosti a naprostá nádhera parku vytvárajú zvláštne miesto. Tenko park má pozoruhodné krásy, a je najväčšou chránenou oblasťou na svete, ktorý obsahuje jeden zo zložitých ekosystémov od oceánu po okraj cez mierny dažďový prales, alpské lúky a ľadovcové vrcholky hôr. Park je pestrý výškovou členitosťou od morského pobrežia na ľadovci, ktorý je postihnutý vysokými zrážkami, ktorý priniesol komplexné a pestré vegetačné zóny, ktoré poskytujú bezkonkurenčnú rozmanitosť biotopov na pobreží Tichého oceánu. Park svojou izoláciou umožnil rozvoj  rastlín a jedinečné sfarbenie srsti u cicavcov, čo je náznakom samostatného priebehu evolúcie. Do zoznamu UNESCO bol zapísaný  v roku 1981.

3.7  Yosemitský národný park
Yosemitský národný park je národný park v Spojených štátoch. Nachádza sa v okresoch Tuolumne, Mariposa a Madera vo východnej časti strednej Kalifornie. Pre park sú typické žulové skalnaté útvary, vodopády a biodiverzita. Založený bol v roku 1890 a v roku 1984 bol uznaný za svetové dedičstvo. Park sa rozkladá na západnom svahu pohoria Sierra Nevada. Jeho celková rozloha je 3 081 km2. Park je obľúbeným turistickým miestom, ročne ho navštívi viac ako 3,5 milióna ľudí, z ktorých väčšina trávi svoj čas v Yosemitskom údolí na rozlohe približne 18 km2. Yosemitské údolie tvorí centrum parku, jeho stredom preteká rieka Merced. ,,...DOLINA, KTORÁ NEMÁ PÁRU- takto nazvali Yosemitskú dolinu. Je klasickým učebnicovým príkladom ľadovcovej doliny s dokonalým tvarom písmena U...“ (Národné parky sveta- str. 254) (príloha č.14-str. 18)
 
4 Diskusia
Ako môžete  sami vidieť na obrázkoch v prílohe (str. 13- 18), občania týchto krajín si nesmierne vážia tieto poklady, čo vidno na ich starostlivosti o ne. Snažia sa tieto pamiatky zverejniť obyvateľstvu, no čo s najmenším zásahom do nich. V tomto projekte som sa snažila zobraziť, aký príklad by sme si mali od nich zobrať a vážiť si viac naše kultúrne  a prírodné pamiatky.
 
5 Záver
Človek je najväčšou hrozbou vlastného životného prostredia. Prírodné rezervácie sú pokusom, ako uchovať niektoré časti prírody pre nasledujúce generácie pokiaľ možno v pôvodnom, prirodzenom stave. V Amerike boli zriadené mnohé rezervácie- nachádza sa tu prvý národný park na svete- Yellowstonský, plus mnoho ďalších, ktoré sú rovnako krásne a každý obsahuje v sebe iné špecifikum, ktoré ho vystihuje.

Čo sa týka Slovenska, myslím si, že v tomto by sme si mali brať od nich príklad. V našom štáte by som zaviedla určité zmeny. Vyššie sankcie za porušenie už stanovených pravidiel, ktoré by však boli aj tak málom v porovnaní s tým, ako narúšajú návštevníci svojím konaním napr. ekosystém prírody. Toho sa týka aj vyrubovanie napadnutých lesov napr. lykožrútom. Myslím si, že príroda je natoľko silná, aby sa s týmto vysporiadala sama. Však kedysi dávno sme o tom nič nevedeli a naša matka príroda to zvládla sama bez našej pomoci.

Ďalej by som zdvojnásobila stráž v našich národných parkoch a tiež by som viacej informovala návštevníkov, že čo môže spôsobiť ich zakázaná činnosť v chránených oblastiach, a aké následky vyplývajú z tejto činnosti. Bolo by už len na nich, či si vstúpia do svedomia a zamyslia sa nad sebou a pochopia, že ničiť niečo krásne, čo slúži všetkým, nemá zmysel, len aby niekomu dokázali, že sú toho schopní a nemajú s tým žiadny problém.