Kanada - severoamerická krajina

Kanada - severoamerická krajina
 
1.  Úvod
Kanadská príroda a vysoká životná úroveň nás primäli k rozobratiu Kanady ako krajiny. Chceli by sme aj ostatných obohatiť o tieto poznatky. Fascinovala nás obrovská rozmanitosť prírody, čo zastupujú národné parky, jazerá a živočíchy. Taktiež jeden z autorov má v Kanade rodinu, čiže by chcel lepšie spoznať túto krajinu. Zaujala nás tiež kultúra pôvodného obyvateľstva- Eskimáci a Indiáni, vysoká životná úroveň a nekonfliktnosť vo svete. Kanada je mierumilovná krajina, ktorá patrí do mnohých medzinárodných spoločenstiev a organizácií.
 
2.  História
Francúzski a anglickí osadníci v priebehu 16. storočia vytvorili na východnom pobreží Kanady Nové Francúzsko a Nové Anglicko, ktoré boli ekonomicky závislé od obchodu s kožušinami a politicky od svojich materských krajín. Európska rivalita materských mocností nevyhnutne viedla aj k rivalite v novom svete a v roku 1759 po vojenských stretoch a páde Quebecu bola podpísaná Parížska zmluva, ktorá priznala všetky francúzske dŕžavy na dnešnom kanadskom území Angličanom, s výnimkou ostrovov St. Pierre a Miquelon. Po vyhlásení nezávislosti USA v roku 1776 mnohí Británii lojálni občania utiekli na sever. Zvýšený počet anglicky hovoriacich obyvateľov na území dnešnej Kanady viedol k vytvoreniu Hornej Kanady (terajšie Ontário) a Dolnej Kanady (terajší Quebec). V roku 1838 boli obe tieto kolónie zjednotené vytvoriac tak Provinciu Kanada (v jazyku indiánskeho kmeňa Mikmakov „Kanata“ znamenala „dedina“) s vlastnou vládou a minimálnou mierou autonómie v rámci Britského impéria. 1. júla 1867 boli Dolná Kanada, Horná Kanada, Nové Škótsko a Nový Brunswick zjednotené Zákonom o britskej Severnej Amerike, čím vzniklo Domínium Kanady. Tento deň sa zároveň považuje za deň vzniku Kanady a za hlavný štátny sviatok. Politický systém bol vytvorený podľa vzoru britského parlamentného systému a existuje dodnes. Vznik nových provincií a rozširovanie Kanady šlo paralelne so silnejúcou imigračnou vlnou vrcholiacou v roku 1913. V roku 1982 podpísala Kanada s britskou korunou Ústavný zákon, ktorým sa stala aj formálne nezávislým štátom s právom vykonávať zmeny vo vlastnej ústave. Druhá polovica 20. storočia pre Kanadu znamenala aj opätovné otvorenie otázky jej národnej jednoty. Pretrvávajúca nespokojnosť s postavením Quebecu v rámci kanadskej konfederácie viedla k radikalizmu niektorých frankofónnych skupín obyvateľstva a násilným prejavom podpory osamostatnenia Quebecu. V roku 1968 bol z iniciatívy jedného z najznámejších a najpopulárnejších kanadských predsedov vlád P.E. Trudeaua prijatý Zákon o bilingvizme, ktorý uzákonil angličtinu a francúzštinu ako dva rovnocenné oficiálne jazyky Kanady. Spolu s osamostatňovaním od Veľkej Británie sa Kanada stávala aj sebavedomejším hráčom na medzinárodnej scéne.

V roku 1945 stala zakladajúcim členom Organizácie spojených národov (United Nations Organization – OSN), roku 1949 stála pri zrode Severoatlantického paktu (North Atlantic Treaty Organization – NATO), na konci 50. rokov povolila USA inštaláciu protivzdušných radarových systémov na severe krajiny a vytvorila takto zoskupenie NORAD ( North American Air Defence Command), namierené proti ZSSR, aktívne sa zúčastnila na všetkých intervenčných misiách OSN.

3.  Fyzicko- geografická charakteristika
3.1 Základné údaje
Kanada je suverénny štát, ležiaci na severe severoamerického kontinentu. Na juhu hraničí so Spojenými štátmi, na východe ju obmýva Atlantický oceán, na západe Tichý oceán a na severe Severný ľadový oceán. Je druhou najrozľahlejšou krajinou sveta a je najsevernejšie ležiacou krajinou sveta. Kanada je federáciou desiatich provincií a troch teritórií. Kanada je parlamentnou demokraciou.
Hlavným mestom Kanady je Ottawa (323 300 obyvateľov). Má tu sídlo parlament, vláda aj Generálny guvernér, t.č. žena, ktorá v Kanade zastupuje britskú kráľovnú, ktorá je formálnou hlavou štátu. Najväčšie mesto je Toronto.
Miestny názov: Canada.
Úradné jazyky: angličtina, francúzština
Celková rozloha: 9 984 670 km²
Počet obyvateľov: 33,2 mil.
Hustota zaľudnenia: 3,2 /km²
Mena: kanadský dolár (CAD)
 
3.2 Povrch 
Pobrežie Kanady je členité s mnohými poloostrovčekmi, zálivmi a ostrovčekmi. Veľká časť územia je pokrytá rozsiahlymi lesmi. Severná časť krajiny leží v pásme s večným mrazom. Priaznivejšie klimatické podmienky sú na juhu a juhovýchode krajiny. Povrch Kanady, to je niekoľko odlišných geografických oblastí.

1. Stred krajiny zaberá Kanadský štít, označovaný aj ako Kanadský sever, tvoria ho staré kryštalické a premenené hornimy s veľkým množstvom jazier.
2. Na juhovýchode sa ku Kanadskému štítu približujú Apalačské vrchy zaberajú východné prímorské provincie, riekou Hudson sú rozdelené na severné a južné.
3. Na juh od Kanadského štítu po hranice s USA, zaberajú územie nížiny, táto oblasť je v Kanade najzaľudnenejšia /Arktická nížina/.
4. Na Západne od Manitoby po východnú časť Skalnatých vrchov až do údolia rieky Mackenzie sa rozprestierajú veľké vnútorné roviny.
5. Na západe Kanady sa tiahnu Kanadské Kordillery od Alijašky až po južný okraj Južnej Ameriky 16 800 km, od Panamskej šije sa nazývajú Andy. Skalnaté hory s najvyšším štítom Kanady Mount Logan (5 959 m).
6. Sever Kanady lemujú Arktické ostrovy, pestrá oblasť, do ktorej patrí veľa ostrovov v Severnom ľadovom oceáne. 
 
3.3 Vodstvo
Kanada disponuje s 1/3 svetových zásob sladkých vôd. Až 755 180 km tvoria jazerá. Najvýznamnejšie sú Veľké kanadské jazerá – Ontárijské, Michigenské, Erijské, Hurónske a Horné, ktoré tvoria hraničné územie s USA. Jazerá, ktoré vznikli z ľadovca, ktorým bol kedysi pokrytí Kanadský štít /Medvedie, Otrokov, Athabaska, Winnipeg/. Väčšina riek vteká do Hudsonovho zálivu. Albany, East Main, Churchil. Ďalšie rieky Athabaska,Mackenzie, Yukon, Fraser, Columbia, a najvýznamnejšou riekou je rieka Sv. Vavrinca, ktorá odvodňuje juhovýchodnú časť územia. Horné jazero je najväčšie sladkovodné jazero na svete. Erijské jazero s Ontáriom spája rieka Niagara, a tam je jeden z kanadských prírodných divov, a to 60m vysoké a 1,5km široké vodopády.
 
3.4  Podnebie
Viac než polovica územia Kanady má subarktické podnebie, s chladnými letami a veľmi studenými zimami, často studenšími ako v samotnej Arktíde, kde výskyt extrémne nízkych teplôt oslabujú vody Severného ľadového oceánu. V polárnych oblastiach začína zima v auguste. Až do decembra teplota rýchlo klesá a do marca zostáva nízka (až –30°C). Takisto Atlantický oceán, ktorý má stálejšiu teplotu, zmierňuje podnebie v tých miestach, kde jeho vody vtekajú do polárnej oblasti. Spôsobuje tak miernejšie zimy, chladnejšie letá a viac zrážok.

V lete nedosahuje vzduch na arktických ostrovoch príliš veľké teploty, aj keď vo vnútrozemí môžu v niektorých oblastiach nastať krátke obdobia tepla, pri ktorých teploty vystupujú aj k 30°C. Ďalej na juhu je podnebie typicky kontinentálne s horúcimi letami a studenými zimami. Najteplejšie je v južnom Ontariu, v oblasti Veľkých jazier. Najmiernejšie zimy sú na juhovýchodnom a hlavne západnom pobreží, ktoré ma charakteristické oceánske podnebie.

3.5 Členenie
Kanada má 10 provincií a 3 teritóriá, všetky so svojim vlastným hlavným mestom, ktoré je uvedené v zátvorke:
Alberta (Edmonton)
Britská Kolumbia (Victoria)
Prince Edward Island (Charlottetown)
Manitoba (Winnipeg)
New Brunswick Fredericton)
Nova Scotia (Halifax)
Ontario (Toronto)
Quebec (Quebec City)
Saskatchewan (Regina)
Newfoundland a Labrador (St. John's)
Northwest Territories (Yellowknife)
Yukon Territory (Whitehorse)
Nunavut (Iqaluit)
 
4.  Hospodárstvo
4.1 Priemysel
Kanada je krajinou s vysoko rozvinutým priemyslom. Kanadu môžeme charakterizovať ako krajinu nachádzajúcu sa na vysokom stupni ekonomického rozvoja. Rozhodujúca časť priemyslu sa nachádza v provinciách Quebec a Ontario - je tu zastúpených najviac odvetví - ťažobný priemysel, kovopriemysel, chémia, textil, spracovanie dreva, energetický a strojárenský priemysel. v Novom Škótsku sú bane na uhlie, továrne na rybie a ovocné konzervy, v Britskej Kolumbii sú bane, spracovanie dreva a závody na ovocné konzervy, v prérijných provinciách - Manitoba, Alberta, Saskatchewan - sú mlyny, továrne na mäsové konzervy a podobne. Obyvateľstvo Kanady tvorí síce len 1% obyvateľstva celého sveta, ale celkovým objemom priemyselnej výroby je medzi vyspelými krajinami na 7. mieste za USA, Japonskom, SRN, Veľkou Britániou, Talianskom a Francúzskom. Kanada má 3,8% podiel na svetovom hospodárstve. Energetický priemysel je základ pre ostatné odvetvia. Kanada využíva hydroenergetické zdroje (73% ). Má veľa hydroelektrární. Najväčšie sú: Tumbuská elektráreň, Gary elektráreň vo Venezuele, Paripa v Brazílii. Kanada má aj 5 atómových elektrární, ktoré tvoria zvyšok energetického priemyslu. Priemysel je nerovnomerne rozložený, najväčšia koncentrácia je na juhu, na 3% rozlohy je 70% celého priemyslu.
Strojárenský priemysel
-  najdôležitejším odvetvím je automobilový priemysel ( značky: Ford, Chrysler )
-  stavba lodí a lietadiel
-  výroba poľnohospodárskych strojov, elektrických zariadení a prístrojov
  Drevársky priemysel
-  výrobou papiera a celulózy je Kanada na prvom mieste medzi producentskými krajinami
-  väčšina produktov drevárskeho priemyslu sa vyváža
-  papierenský priemysel – výroba novinového papiera – 1. miesto na svete
Potravinársky priemysel
-  má svetovú obilnicu a továreň na chov dobytka
-  má všetky odvetvia: mlieko, ryby, mäso, obilie, ovocie, zelenina
-  nevyrába sa tu alkohol ani pivo – predáva sa len v špeciálnych predajniach
-  Kanada vedie aktívny boj proti fajčeniu a preto je tu prudký rast cien cigariet
Textilný priemysel
-  spracúva dovezené suroviny: bavlna, hodváb, vlna
-  rozšírený aj odevný priemysel, odevy sa dovážajú z krajín EU – Londýn, Paríž
Ťažobný priemysel
-  ťaží sa 60 druhov rozličných kovov a rôznych nerastov
-  v prevádzke je približne 405 baní ťažiacich nerastné suroviny
-  Kanada je popredným svetovým producentom a vývozcom uránu
-  významné miesto zaujíma tiež v ťažbe ropy
Hutnícky priemysel
-  viaže sa na ťažbu nerastných surovín
-  výroba ocele, farebnej metalurgie, bauxitu, hliníka, niklu, ferozliatin
-  ročná produkcia ocele a surového železa je 20 miliónov ton a bauxitu 90 tisíc ton – vyváža sa
 
4.2 Ťažba
Kanada je štát bohatý na nerasty a všetky suroviny sú vhodné na spracovanie. Kanadské bane produkujú viac uránu a zinku než hociktorá krajina, produkciou potaše, niklu, síry, azbestu a sádry sa radí na 2. miesto vo svete. V ťažbe uránu a kobaltu sa radí na tretie miesto na svete a v ťažbe medi je na štvrtom mieste na svete. Ďalej sa tu ťaží: nikel, olovnatozinkové rudy, chrómová ruda, striebro, zlato, ropa, zemný plyn, železná ruda, čierne a hnedé uhlie.
 
4.3 Rastlinstvo a živočíšstvo
Kanada bola krajinou, kde nebola prepracovaná pôda. Do desiatich rokov veľkú časť Kanady skultivovali, dnes je táto prérijná oblasť svetovou obilnicou. Pre Kanadu je významný výnos obilnín, najmä pšenice a potravín. Mechanizáciou poľnohospodárstva stojí Kanada na jednom z popredných miest medzi vyspelými krajinami hneď za USA. V Kanade môžeme zhruba vymedziť 2 poľnohospodárske oblasti :
Laurentínska - zaberá úzke pásmo pozdĺž rieky Sv. Vavrinca až medzi jazerá Huron a Erie, ostrov Princa Edwarda, severnú časť Nového Brunswicka, pobrežné pásmo Nového Škótska a prérijné pásmo ako nové územie otvorené až po výstavbe železníc. Od Montrealu až po Windsor sú diaľnice - highway - je tu veľa fariem, popri ceste sa predávajú poľnohospodárske produkty - kanadské jablká, broskyne, slivky, hrušky. Pšenica je najdôležitejšou plodinou pestovanou v krajine. Rozhodujúci význam má pestovanie ovocia a zeleniny. Je tu intenzívny chov ošípaných, hydiny, hovädzieho dobytka - na mlieko.
Prérijná - menej kvalitné podnebie, chladnejšia oblasť, poľnohospodárstvo je na vysokej úrovni. Pestovanie pšenice, ovsa, jačmeňa, raži a kukurice. Pšenica je najdôležitejšou plodinou a hlavnou oblasťou na jej pestovanie sú tri prérijné provincie : Manitoba, Saskatchewan, Alberta, ktoré dávajú 90% všetkej produkcie. Veľká pozornosť sa venuje ovocinárstvu - jablká, broskyne. V tejto oblasti je rozšírený extenzívny chov dobytka - hlavne na mäso (mení sa postupne na chov intenzívny).
Rybolov - zamestnáva asi 120 tis. ľudí a ročný výlov sa pohybuje okolo 1,3 milióna ton. Polovica výlovu pripadá na tichomorské pobrežie, kde sa loví losos, sleď a na atlantickom pobreží a vo vodách okolo New Foundlandu sa loví treska.

4.4 Školstvo
V Kanade je školská dochádzka povinná od veku šiestich alebo siedmich rokov do 15 alebo 16 rokov s výnimkou Quebecu. Deti navštevujú od šiestich do 12 rokov základnú školu zahrnujúcu 1. až 6. stupeň. Vo veku zhruba 13 rokov žiaci prechádzajú do prvého cyklu strednej školy (stupeň 7-9), po ktorom môžu vzdelanie ukončiť vo veku 15 rokov. Druhý stupeň je nepovinný (stupeň 11, 12 alebo 13 podľa konkrétnej provincie). Školský rok trvá od začiatku septembra do polovičky júna. Počet dní, kedy študent musí školu navštevovať, sa v jednotlivých rokoch líši, ale akademický rok má obvykle zhruba 180 dní s vloženými sviatkami a prázdninami. Pre základné školstvo sú charakteristické základné predmety ako jazyk, matematika a spoločenské vedy i úvod do vedeckých disciplín a umení. V Quebecu študenti končia strednú školu 11. stupňom vo veku 16 rokov namiesto 12. alebo 13. stupňa. Môžu potom absolvovať buď dvojročný alebo trojročný študijný program na verejnej alebo súkromnej škole, aby získali kvalifikáciu pre diplom. Študenti, ktorí majú diplom DEC, či už všeobecný alebo odborný, sú spôsobilí pre prijatie na univerzitu a potom pokračujú trojročným vysokoškolským programom namiesto štvorročného programu. Vo zvyšných častiach Kanady študenti na strednej škole volia jednu z dvoch ciest: jedna ich pripravuje na univerzitné štúdium, druhá na štúdium na vyššej odbornej škole alebo technologickom inštitúte.
 
4.6 Cestovný ruch
Napriek tomu, že v KANADE vládne väčšinou chladné počasie, mnoho turistov z celého sveta si nenechá újsť príležitosť obdivovať predovšetkým jej nádhernú, divokú prírodu. Na hlavné mesto Ottawa je nádherný výhľad z veže parlamentu. Za prehliadku stoja múzeá Vedy a techniky, Civilizácie, Obrazov alebo plavba po ottawskom kanáli. Pekná výhliadka je aj na mesto Montreal z Mount Royal, stojí tu známa stavba- bazilika Notre-Dame, či katedrála Maria-Reine-du-Monde. Dominantou mesta Toronta je Veža CNN - meria 553,5 metra. Mesto Vancouver je známe najväčším mestským parkom na svete. Pri návšteve Kanady je nemožné obísť nádherné Niagarské vodopády, ktoré ležia na hranici s USA. Obrovské ľadovce možno obdivovať v Kanadskej Arktíde a v meste Churchill polárnu žiaru, ktorá sa zjavuje až 300 nocí za rok. Nespútanú krásu kanadskej prírody je možné obdivovať v početných národných parkoch a národných historických parkoch ako napríklad: Riding Mountain ), Point Pelee, Cape Breton Highlands a Nahanni. Ťahákom sú aj turisticky obľúbené Rocky Mountains, či provincia Yukon, s rovnomennou divokou a neskutočne krásnou riekou.

5. Obyvateľstvo
5.1 Národnostné zloženie
Pôvodný obyvatelia boli Eskimáci a Indiáni. Obyvateľstvo Kanady pozostáva z Anglo- Kanaďanov (Angličania, Škóti, Íri) - 45% , ktorí sú rozmiestnení predovšetkým v štyroch prímorských provinciách - New Foundland, New Scotland, New Brunswick, Prince Edward Island - a v Ontáriu a z Franko - Kanaďanov (Francúzi 29,1% ) - žijú najmä v provincii Quebec. Celkovo má Kanada asi 50 národností, ale tvorí spolu jedno obyvateľstvo (národnosť) – kanadské.  Čechov a Slovákov je dohromady viac ako 70 tisíc. 12,8% obyvateľstva tvoria ostatní (napríklad 1,7% Nemci, 1,9% Taliani, 1,8% Číňania, 1% Španieli, 1,1% Arabi a ďalej Ukrajinci, Portugalci, Židia, Fíni, Rusi).

5.2 Náboženstvo
Najviac je tu katolíkov ( 46 % ), protestantov ( 36 % ) a 12 % obyvateľstva je bez vyznania.

5.3 Osídlenie
Hustota obyvateľstva je veľmi malá (na 1 km2 pripadajú len traja obyvatelia).  V mestách žije 75% zo všetkého obyvateľstva, zvyšok pripadá na obyvateľstvo vidieka.  60% obyvateľstva Kanady žije na juhu. najväčšia hustota obyvateľstva je na ostrovoch Princa Edwarda (21,9 obyvateľov na km2) , New Scotland (16,8 obyvateľov na km2) , Ontário (9,4 obyvateľov na km2) , Alberto (3,5 obyvateľa na km2).  Hlavné mesto je Ottawa a má 770 tisíc obyvateľov, ktoré má zlú polohu, je to typicky administratívne mesto, sídlo anglickej kráľovnej, je to snežné mesto, pravidelne sú tu dvojmetrové záveje. Najväčšie mesto je Montreal s 2,87 miliónmi obyvateľov. Vancouver - 1,4 milióna obyvateľov. Toronto  - 3,5 miliónov obyvateľov.
 
5.4 Doprava
- má veľké požiadavky na železničnú, cestnú a leteckú dopravu
- významné dopravné prostriedky sú ropovody a plynovody
- železničná doprava - 73.000 km
- rovnobežková trať, prepravujú sa ňou hlavne nerastné suroviny
- najstaršou železnicou je Kanadská železnica (Canadian Pacific Railway - jej hlavná trať ide zo St. Johnu cez Montreal do Vancouveru)
- poludníkové železničné trasy - idú z Yukonu do Vancouveru
- Labradorská železnica - slúži pre dopravu výbornej labradorskej železnej rudy (Seven Islands - Knob Lake)
- najdôležitejšie železničné uzly sú Montreal a Winnipeg
- cestná doprava - 900.000 km
- ciest s povrchovou úpravou zjazdných v každom ročnom období je asi 480.000 km
- v Kanade sú ešte stále v prevádzke tzv. trails - ide o provinčné cesty zjazdné len v zime hlavne špeciálnymi traktormi s vlekom saní
- 16 prúdová (8+8) highway Montreal - Toronto
- letecká doprava - využíva sa hlavne na prepravu osôb
- obstaráva ju prevažne spoločnosť Air Canada
- každé väčšie mesto má letisko
- vodná doprava - veľa riek a jazier
- prístavy sa delia na atlantické : Halifax, Sydney v Novom Škótsku a St. Johns na New Foundlande
pacifické : Vancouver na juhu a Princ Rupert na severe
- dôležité kanadské prístavy : Toronto, Port Arthur, Fort Wiliam, Ottawa

6.  Zaujímavosti

Totem:
Pôvodní obyvatelia Britskej Kolumbie na západnom pobreží Kanady vyrezávali zo stromov obrovské totemy – rodové znaky. Niektoré totemy oslavovali mimoriadne udalosti alebo životy náčelníkov

Zimné športy:
Na celom území Kanady bývajú tuhé zimy. Ľadový hokej a korčuľovanie sú národné športy. Niektoré rodiny si v zime v záhradách robia dočasné klziská.
Zimné olympijské hry 2010:
 
Uskutočnia vo februári 2010 v kanadskom meste Vancouver. Vďaka tomu sa Vancouver stane po mestách Montreal a Calgary tretím kanadským olympijským mestom. Zimné olympijské hry sa do Kanady vrátia po 22 rokoch od olympiády v Calgary a do Severnej Ameriky po ôsmych rokoch od Zimných olympijských hier v roku 2002 v Salt Lake City. Okrem Vancouveru sa jednotlivé športoviská a ubytovacie priestory nachádzajú aj v areáli University of British Columbia, ďalej v údolí Callaghan Valley, v mestách West Vancouver a Richmond a v stredisku zimných športov Whistler-Blackcomb v meste Whistler.
 
Javorový sirup:
Javorový sirup je sladká a zdravá pochúťka, ktorá sa získava z miazgy javorov. Javorová šťava obsahuje vitamín B, vápnik, železo, cukor, organické kyseliny a minerálne a aromatické látky. Kanada je najväčším svetovým producentom tejto zlatistej tekutiny, ktorá je druhou najväčšou potravinovou exportnou komoditou krajiny. Kanaďania používajú javorový sirup nielen ako prísadu do sladkých jedál, ale aj do slaných.

Osobnosti Kanady:
Herci: Keanu Reeves, Donald Sutherland, Matthew Perry, Pamela Anderson, Jim Carrey, Michael J. Fox, Sandra Bullock, Leslie Nielsen
Spisovatelia: Margaret Atwood, Stephen Leacock, Lucy Maud Montgomery, Mordecai Richler, Carol Shields
Speváci a skupiny: Celine Dion, Nelly Furtado, Shania Twain, Bryan Adams, Avril Lavigne,  Alanis Morissette, Paul Anka, Crash Test Dummies, Sum 41  

7. Záver
Cieľom našej práce bolo priblížiť túto obrovskú krajinu s krásnou prírodou svojim spolužiakom a profesorom. Podeliť sa s nimi o nové poznatky a zároveň rozšíriť ich vedomosti z geografie.