Jamajka - štát v strednej Amerike

Prírodné vedy » Geografia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 23.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 036 slov
Počet zobrazení: 4 851
Tlačení: 395
Uložení: 411
Jamajka - štát v strednej Amerike

KAPITOLA 1 ÚVOD

Túto tému sme si vybrali, pretože Jamajka je zaujímavá najmä pre svoju exotickú kultúru a spôsob života, ktorý je odlišný od toho nášho. Jamajčania sú plní energie a chuti do života a ich dobrá nálada je nákazlivá. Krajina je príťažlivá svojím prostredím a prírodou, azúrovým morom a množstvom zaujímavých rastlín. Už pri príchode na Jamajku vás očarí pohoda vyžarujúca z ľudí tu žijúcich. Prevažne černošské obyvateľstvo s úsmevom na tvári pôsobí bezstarostne a charizmaticky. Je ťažké z Jamajky odísť. Určite by vám chýbali pohodové večery plné zábavy pri západe slnka, s osviežujúcimi nápojmi a typickými jointami, pri úderoch bonga a v rytmoch jamajského reggae. Prostredníctvom nášho projektu, zameraného práve na túto pútavú krajinu, sa vám pokúsime priblížiť jej históriu, krajinu, spôsob života, kultúru ľudí a zaujímavosti krajiny. Veríme, že aj vás táto krajina zaujme aspoň tak ako nás. Prajeme príjemnú zábavu a úspešné čerpanie nových informácii.

KAPITOLA 2 JAMAJKA - ÚVOD
Jamajka je štát v strednej Amerike, ktorý sa nachádza na rovnomennom ostrove s dížkou 234 km a šírkou 80 km vo Veľkých Antilách v Karibskom mori. Leží približne 145 km južne od Kuby a 190 km západne od ostrova Hisapniola, na ktorom sa nachádza Haiti a Dominikánska republika. Jeho pôvodní obyvatelia Taínovia pomenovali ostrov Xaymaca, čo znamená „krajina dreva a vody“ alebo „krajina prameňov“. Predtým španielska dŕžava známa ako Santiago, neskôr sa stala britskou korunnou kolóniou Jamaica. Je to tretia najľudnatejšia anglofónna krajina v Severnej Amerike, hneď po USA a Kanade. Jamajka je súčasťou Commonwealthu.

2.1  Základné údaje
Oficiálny názov: Jamaica
Rozloha: 10 991 km2
Poloha: 17°42‘ až 18°32‘ s.z.š., 76°12‘ až 78°22‘ z.z.d.
Počet obyvateľov: 2 695 867
Hustota obyvateľov: 245/km2
Hlavné mesto: Kingston
Vznik: 6. August 1962
Štátne zriadenie: parlamentná monarchia
Hlava štátu: Kráľovná Alžbeta II.
Predseda vlády: Percival James Patterson
Úradný jazyk: angličtina
Mena: 1 jamajský dolár (JMD) = 100 centov
Najvyšší bod: Blue Mountain Peak (2256 m.n.m.)
Najnižší bod: hladina mora (0 m.n.m.)
Náboženstvo: protestanti 56 %, rímski katolíci 5 %, bez vyznania 20 %
Očakávaná dĺžka života pri narodení: ženy 75,8 rokov, muži 74,4 rokov
Priemerný ročný prírastok obyvateľstva: 1,0 % (1991-1996)
Členstvo v medinárodných organizáciách: OSN, Commonwealth
Národné motto: Out of many, one people

KAPITOLA 3   SYMBOLY JAMAJKY

3.1 Vlajka
Vlajka Jamajky bola zavedená 6. augusta 1962, čo bol pôvodný jamajský Deň nezávislosti po tom, čo Jamajka získala nezávislosť od britskej Federácie západných ostrovov (Federation of the west Indies). Pole vlajky je rozdelené uhlopriečnym zlatým krížom na štyri trojuholníky; horný a dolný je zelený, ľavý a pravý čierny.Súčasný vzhľad vlajky bol vybratý z návrhov, ktoré vytvorili obyvatelia. Pôvodne bola zložená z troch horizontálnych pásov, ale keďže bola veľmi podobná zástave Tanganiky, nahradili ju jej súčasnou podobou. Sú ale aj domnienky, že k zmene na kríž došlo aj kvôli kresťanstvu, ktoré je dodnes najrozšírenejším náboženstvom na ostrove.
 
Farby vlajky, čierna, zelená a zlatá, sú africkými farbami. Jedna verzia pre vysvetlenie týchto farieb na vlajke je „Aj napriek útrapám, zem je zelená a slnko svieti“. Zlatá symbolizuje slnečný svit, čierna útlak, útrapy ľudu a ťažké bremeno neslobody, ktoré musel v minulosti niesť, a súčasne problémy, ktorým krajina čelí, zatiaľčo zelená predstavuje zeleň Jamajky. Súčasťou ďalšej teórie je to, že čierna reprezentuje obyvateľov a zelená tiež nádej.

3.2  Znak
Považovaný za obdobu britského znaku s menšími zmenami, tento znak bol Jamajke udelený v roku 1661. Pôvodnú verziu znaku vytvoril William Sancroft, vtedajší canterburský arcibiskup. Jamajský znak prešiel niekoľkými zmenami, z ktorých len tri sú oficiálne zaznamenané. Tieto zmeny nastali v rokoch 1692, 1957 a 1962.
 
3.3  Národná hymna
Národná hymna Jamajky má názov "Jamaica, Land We Love". Slová napísal Hugh Sherlock a hudbu skomponoval Robert Lightbourne, hymnu upravil Mapletoft Poulle.
 
Jamaica, Land We Love
Eternal Father, bless our land
Guard us with Thy mighty hand
Keep us free from evil powers
Be our light through countless hours
To our leaders, Great Defender,
Grant true wisdom from above
Justice, truth be ours forever
Jamaica, land we love
Jamaica, Jamaica, Jamaica, land we love
 
Teach us true respect for all
Stir response to duty's call
Strengthen us the weak to cherish
Give us vision lest we perish
Knowledge send us, Heavenly Father,
Grant true wisdom from above
Justice, truth be ours forever
Jamaica, land we love
Jamaica, Jamaica, Jamaica, land we love

KAPITOLA 4  HISTÓRIA
4.1  Pôvodní obyvatelia a španielska kolonizácia

Pôvodní obyvatelia, Aravakovia a Taínovia z Južnej Ameriky, sa na ostrove usadili v období medzi rokmi 4000 – 1000 p.n.l. Keď v roku 1494 ostrov objavil Krištof Kolumbus, bolo tu už viac ako 200 osád, pričom najobývanejšie bolo južné pobrežie Jamajky, hlavne v oblasti dnešného prístavu Old Harbour. Taínovia stále obývali Jamajku aj počas britskej kolonizácie.
Po svojom príchode v roku 1494 Krištof Kolumbus vyhlásil Jamajku, podľa neho najkrajšiu krajinu, španielskou kolóniou. Pravdepodobné miesto Kolumbovho vylodenia bol prístav Dry Harbour, kvôli tomu dnes nazývaný Discovery Bay. Zo zálivu St. Ann´s Bay údajne Kolumbus prvýkrát zahliadol Jamajku. Západne od neho sa nachádzala  prvá španielska osada na ostrove, Sevilla. Začiatkom 16. storočia sa hlavným mestom stalo Spanish Town, vtedy nazývané "Villa de la Vega". Neskôr boli Španieli Angličanmi násline vysťahovaní z mesta Ocho Rios a do  roku 1655 Briti obsadili posledné španielske územie na Jamajke.
 
4.2  Britská nadvláda a otrokárstvo
Už v 70. rokoch 17. storočia tvorili černosi väčšinu populácie. Počas prvých 200 rokov Britskej nadvlády sa stala Jamajka jednou z vedúcich cukor produkujúcich otrokárskych krajín, produkujúc viac ako 77 000 ton cukru ročne. Po zákaze obchodu s otrokmi (no nie aj otrokárstva) Briti dovážali indických a čínskych robotníkov ako dočasných sluhov. Potomkovia týchto robotníkov s ázijským a čínskym pôvodom žijú na Jamajke dodnes.

Začiatkom 19. storočia následkom závislosti Jamajky na otrokátrstve počet černošského obyvateľstva prevýšil bielych v pomere 20:1. Aj keď Anglicko zakázalo dovoz ďalších otrokov, aj naďalej ich bolo niekoľko prepašovaných do kolónií. Britská vláda pripravila zákony navrhujúce zákaz otroctva vrátane nariadení, ktoré mali zlepšiť život otrokov, ako napríklad zákaz bičovania otrokov, povolenie slobodného vyznania, právo na 1 deň voľna týždenne za účelom predaja toho, čo dopestovali, a tiež zákaz obchodovania s otrokmi.
Na Jamajke sa však tieto nariadenia stretli s odporom. Majitelia otrokov namietali, že otroci sú spokojní a odmietali zásahy britského parlamentu do záležitostí Jamajky, aj keď mnohí sa báli možných protestov. Po niekoľkých vzburách a zmene pomerov vo Veľkej Británii bolo v roku 1834 otrokárstvo oficiálne zakázané.
 
V 19. storočí Briti založili niekoľko botanických záhrad, ako napríklad Castleton Garden, Cinchona Plantation a Hope Garden, ktorá je dodnes jednou z turisticky významných miest ostrova. V roku 1872 sa stal hlavným mestom Kingston.

4.3  Nezávsilosť a ekonomika
Nezávislosť Jamajky od Veľkej Británie bola čoraz silnejšia a v roku 1958 sa stala provinciou v britskej Federácii východných ostrovov (Federation of the West Indies). Jamajka získala úplnú nezávislosť odchodom z federácie v roku 1962. Odvtedy je vrámci britského Commonwealthu parlamentnou demokratickou monarchiou. Hlavou štátu je britská kráľovná Alžbeta II., predsedom vlády v súčasnosti Percival James Patterson.
 
Silný ekonomický rast počas prvého desaťročia nezávislosti (priemerne + 6 % ročne) bol spôsobený vysokými vkladmi do spracovania bauxitu a výroby hliníka, do turizmu, spracovávateľského priemyslu a v menšom rozsahu aj do poľnohospodárstva. Avšak optimizmus tohto obdobia sprevádzali rastúce rozdiely v spoločnosti, chudobní ľudia vôbec nepociťovali výhody ekonomického rozvoja. To spolu s následkami úpadku svetovej ekonomiky v roku 1970 prispelo k požiadavkám o zmenu vlády. Vo voľbách v roku 1972 zvíťazila ľudová národná strana (PNP). Úpadok ekonomiky pokračoval do 80. rokov 20. storočia. Výroba hliníka na Jamajke prudko klesla, rovnako ako záujem turistov. Dnes je však Jamajka opäť jednou z popredných krajín v ťažbe bauxitu, má stabilnú ekonomiku a turisticky je čoraz atraktívnejšia.

KAPITOLA  5  GEOGRAFIA
5.1  Reliéf a mestá
Jamajka je tretí najväčší ostrov Karibiku. Skalnaté pobrežie Jamajky je lemované korálovými útesmi. Vnútrozemie je hornaté s vápencovými krasovými plošinami. Nachádza sa tu pohorie Blue Mountains a ostrov je obklopený úzkou pobrežnou rovinou.

Jamajka je hospodársky relatívne vyspelý štát s nízkou negramotnosťou a bohatým cestovným ruchom. Väčšina veľkých miest leží na pobreží. Najväčšie mestá zahrňujú hlavné mesto Kingston, Portmore, Spanish Town, Mandeville, Ocho Ríos, Port Antonio, Negril a Montego Bay. Kingstonský prístav je jeden z najväčších prírodných prístavov na svete. Na Jamajke je roptýlených niekoľko turistických atrakcií, ako napríklad vodopády Dunn‘s River Falls v meste St. Ann a YS Falls v meste St. Elizabeth, Blue Lagoon v Portlande a prístav Port Royal.

5.2  Podnebie a prírodné podmienky

Podnebie Jamajky je tropické, s horúcim a vlhkým počasím, aj keď v hornatejších vnútrozemných oblastiach je klíma miernejšia. Niektoré oblasti južného pobrežia, ako napríklad Liguanea Plain a Pedro Plains, sú relatívne suché, s malým množstvom zrážok. Na ostrove rastú stálo-zelené tropické lesy a savany s veľkým množstvom kaktusov. Jamajka leží v hurikánovom pásme Atlantického oceánu; preto kvôli prudkým búrkam občas ostrov utrpí značnú škodu. Hurikány Charlie a Gilbert zasiahli Jamajku v rokoch 1951 a 1988, zanechávajúc po sebe obrovské škody a množstvo obetí. Od roku 2000 tiež hurikány Ivan, Dean a Gustav priniesli ostrovu extrémne zlé počasie.

KAPITOLA 6 NÁBOŽENSTVO
6.1  Náboženstvo na Jamajke

Väčšinu populácie, približne 65 %, tvoria kresťania. Kresťanstvo sa veľmi rozšírilo, keďže britskí kresťania podporili vzdelaných niekdajších otrokov v boji proti otrokárstvu. Päť najviac zastúpených skupín tvoria rímski katolíci, adventisti siedmeho dňa, baptisti, pentecostálci a anglikáni.
Ďalšie populárne náboženstvá na Jamajke sú islam, budhizmus a hinduizmus. Je tu tiež malá skupina Židov, okolo 200, ktorí sa označujú za liberálno-konzervatívnych. Prví Židia na Jamajke pochádzali zo Španielska a Portugalska. Počet moslimov na ostrove je odhadovaný na 5 000 obyvateľov. Avšak najznámejším náboženstvom spojeným s Jamajkou je rastafariánstvo.
 
6.2  Rastafariánstvo
6.2.1  Vznik a história
Rastafariánstvo je náboženstvo, ktoré má svoj pôvod v Afrike a v súčasnosti sa k nemu na celom svete podľa odhadov hlási približne 1 milión ľudí. Ide o náboženstvo prevažne čiernych, najmä na Jamajke. Rastovia uctievajú Haile Selassieho I., etiópskeho kráľa, ktorý žil v 30. rokoch 20. storočia, ako stelesneného Boha a prevteleného Ježiša. Pôvodné meno Haile Selassieho (čo znamená “sila Svätej trojice“) bolo Ras (princ) Tafari Makonnen, z neho je odvodený názov tohto náboženstva. Haile Selassie je historicky doloženým priamym potomkom kráľa Šalamúna a kráľovnej zo Sáby, preto viera rastov obsahuje nemálo znakov židovskej, kresťanskej viery a egyptskej kultúry. Selassie sám nebol rastafarián. Bol vyznaním kresťan. Vo všeobecnosti nikto si nie je skutočne istý, čo si o rastafariánstve myslel. Keď bol Haile Selassie prehlásený za mŕtveho, rastovia tomu neverili. Veria, že to bol podvod médií aby ich pokorili. Veria, že Haile Selassie sa zmenil na dokonalú bytosť a sedí na najvyššom bode hory Sion, kde očakáva deň zúčtovania. Rastafariánske pomenovanie pre Boha je Jah, odvodené od židovského Jahve. Lev Júdsky predstavuje Haile Selassieho, dobyvateľa. Predstavuje Kráľa Kráľov ako je lev kráľ zvierat. Selassie nosil prsteň s Levom Júdskym, ktorý bol daný Bobovi Marleymu po Selassieho smrti.

6.2.2  Hlavné myšlienky
Rastafariáni považujú za Babylon všetko zlé, všetky civilizačné problémy, vojny, konzumnú spoločnosť... Známy je výrok Reggae Against Babylon. Za boj sa tu však nemyslí fyzická likvidácia, ale ide skôr o „liečenie“. Rastovia chcú hlavne osobným príkladom šíriť mier a lásku. Zmyslom života rastafariánov je boj proti Babylonu. V minulosti vidia útlak, kedy boli čierni týraní a držaní v okovách otroctva. V súčasnosti vidia pretrvávajúci útlak prostredníctvom chudoby, negramotnosti, nerovnosti a úskokov bieleho muža. Úsilie rastov je pripomínaním si odkazov zjednotiť sa a bojovať proti Babylonu. Rastovia chcú hlavne osobným príkladom šíriť mier a lásku.
Afrika a špeciálne Etiópia je rastami považovaná za raj na zemi. Etiópia je zasľúbenou zemou rastafariánov, pretože odtiaľ pochádza Mesiáš a Afrika je pravlasťou vyvoleného národa - pochádzajú odtiaľ prví ľudia vrátane starozákonných praotcov (boli to černosi). Poslaním človeka na zemi je zachovávať rád Božieho stvorenia, vyhýbať sa zlu a konať dobro. Veria v posmrtný život v spravodlivom svete, kde budú napravené všetky krivdy. Tam bude vládnuť Jah a Mesiáš. Rastovia veria, že Jah pošle signál a pomôže čiernym vrátiť sa späť do Etiópie - ich domoviny.
 
6.2.3  Symboly, prvky a zvyky
Jedným z najviditeľnejších symbolov rastafariánstva sú farby - červená, zlatá a zelená, ktoré pomerne často majú na odevoch, čiapkach a pod. Červená farba predstavuje víťaznú cirkev - cirkev rastov. Tiež predstavuje krv trpiteľa, ktorá bola preliata v minulosti. Zlatá reprezentuje bohatstvo domoviny. Zelená zase krásu a vegetáciu Etiópie - zasľúbenej zeme. Etiópiu uznávajú ako svoju domovinu, preto ju prekrstili na Zion. Hádam najznámejším prvkom tohto náboženstva je používanie marihuany (v ich jazyku ganja, kaya, herb, sinsemilla...), alebo trávy múdrosti, ktorá pri ich obradoch slúži na komunikáciu s Jahom a zjednocuje ľud. Je však omyl stotožňovať si fajčenie marihuany s celým rastafariánstvom. Dá sa povedať, že ganja je doplnkom ich viery. Podľa mýtu sa prvýkrát objavila marihuana na Šalamúnovom hrobe, teda ja považovaná za božský dar. Tu treba povedať, že marihuana sa nekonzumuje len fajčením, ale dáva sa aj do čaju, do pečiva, jednoducho takmer všade a používa sa aj na medicínske účely. Bob Marley okrem toho, že sa priznával k častej konzumácii, zvykol hovorievať : „Jah nám dal rastlinu, tak prečo by sme mali piť alkohol? Ganja prebúdza v každom len to dobré, alkohol robí človeka opitým.“ Pravý rasta (rastaman) odmieta akékoľvek opojenia ducha, či už alkoholom, alebo ganjou a inými drogami. Fajčenie marihuany je u rastafariánov sviatok, aj keď ju fajčia aj niekoľkokrát denne, no vždy ju fajčia s úctou, väčšinou v priateľskom kruhu.

Ďalším známym prvkom rastafariánov sú dready (dreadlocks). Dready na hlavách rastafariánov symbolizujú korene rastov, ako aj Leva Júdskeho. Má to tiež symbolizovať nesúhlas so systémom a "pravý" spôsob nosenia vlasov. Rastovia nosia dready, podľa ich objemu v rôzne veľkých pletených bavlnených čiapkach, väčšinou v ich farbách.

Praví rastovia jedia iba I-tal jedlo. Toto jedlo sa nikdy nedotklo chemikálií, je prirodzené a nikdy nie v konzervách, alebo iných polotovaroch. Je varené, ale servírované v jej najprirodzenejšom možnom stave - bez solí, konzervačných látok alebo korenín. Rastovia sú preto vegetariáni. V pití uprednostňujú tiež prírodné a rastlinné veci ako napríklad čaj. Alkohol, mlieko, káva a nealkoholické nápoje sú považované za neprirodzené. V tejto „diéte“ sú zahrnuté aj drogy okrem čistej marihuany.

Rastafariánstvo je jedným z najliberálnejších a najtolerantnejších náboženstiev. Uznávajú existenciu všetkých ostatných náboženstiev, pretože ich hlavným krédom je heslo: One Love – One God - One Destiny (Jedna Láska – Jeden Boh – Jeden Osud), čo znamená, že im nezáleží na cirkevnej príslušnosti, pretože Boh je len jeden a je jedno akým menom ho budeme volať. Hlavné je to, či to čo robíme je dobré alebo zlé, a či veríme. Liberálnosť spočíva aj v dodržiavaní zásad rastafariánstva, čiže rastafarián nemusí fajčiť marihuanu, nemusí dodržiavať I-tal stravovanie, a môže žiť aj s "bald head", čiže bez dreadov. Ide tu hlavne o počúvanie svojho srdca a svedomia.
Bibliou rastafariánov je tzv. Holy Piby (biblia čierneho človeka). Táto biblia je v podstate zhodná s kresťanskou, bola len upravená, aby bola prijateľnejšia pre čiernych robotníkov v čase, kedy vznikla. Biblia je zdrojom múdrosti. V nej je uložená pravda o stvorení, o Bohu, o Mesiášovi, o hriešnom Babylone, aj o Etiópii. Táto náuka sa podáva čítaním vybraných pasáží i ústnym podaním. Formuje spôsob života rastafariánov. Na základe listu apoštola Pavla nosia ženy dlhé sukne a v spoločnosti si zahaľujú vlasy. Muži môžu mať pomer s viacerými ženami, pretože aj niektorí starozákonní otcovia mali viac žien. Deti sú pre rastafariánov požehnaním, tak ako pre všetkých starozákonných praotcov.

KAPITOLA 7  KULTÚRA
 
7.1  Hudba
Rovnako ako rastafariánstvo, s Jamajkou sa neodmysliteľne spája aj Bob Marley, ktorý rozšíril posolstvo rastafariánov do celého sveta. Dnes je počet rastafariánov na svete odhadovaný na viac ako 1 milión. Aj napriek tomu, že je Jamajka malou krajinou, má veľký význam a bohatú kultúru. Mnoho hudobných žánrov, z ktorých najznámejšie sú reggae, ska či dancehall, vznikli práve na Jamajke. Jamajka tiež zohrala dôležitú úlohu pri vzniku punk rocku prostredníctvom reggae a ska. Reggae tiež ovplyvnilo americký rap, keďže základ oboch štýlov má korene v Afrike.
 
7.2  Bob Marley
Najznámejší a najuznávanejší reggae hudobník na Jamajke, ale aj na celom svete, je už spomínaný Bob Marley. Robert "Bob" Nesta Marley sa narodil v malej dedine Nine Mile na Jamajke. Jeho otec, Norval Sinclair Marley, pracoval ako dozorca na plantáži, keď si vzal Cedella Booker, osemnásťročnú jamajskú černošku. Marley mal desať rokov keď jeho otec zomrel na infarkt v roku 1955 vo veku 60 rokov. Bol terčom rasových predsudkov už v mladosti, vďaka jeho zmiešanému rasovému pôvodu a otázkam o jeho vlastnej rasovej identite, ktoré sa tiahli celým jeho životom.

„Mám len jednu ambíciu. Mám len jedinú vec, ktorú naozaj chcem, aby sa stala. Chcel by som vidieť ľudí spoločne žiť: čiernych, bielych, Číňanov, každého - to je všetko.“

V roku 1963 Bob Marley spolu s piatimi ďalšími hudobníkmi založil ska-rockovú skupinu, ktorú nazvali "The Teenagers". Neskôr zmenili názov na "The Wailing Rudeboys", potom na "The Wailing Wailers" a nakoniec na "The Wailers". The Wailers sa rozpadli v roku 1974, keď sa traja hlavní predstavitelia tejto skupiny vydali na samostatné sólo kariéry.

Napriek rozpadu Marley pokračoval v nahrávaní ako "Bob Marley & The Wailers“. V roku 1975 zaznamenal Marley prvý medzinarodný hit, "No Woman, No Cry" z albumu Natty Dread. Tento úspech bol nasledovaný ďalším, tentoraz v podobe albumu Rastaman Vibration (1976), ktorý uspel hlavne v USA, keď zotrval v top desiatke Billboard rebríčku štyri týždne. Marley odišiel z Jamajky na konci roku 1976 do Anglicka, kde nahral svoje albumy Exodus a Kaya. Exodus zotrval v British album charts nepretržite 56 týždňov. Obsahoval štyri hity: "Exodus", "Waiting In Vain", "Jamming", "One Love". Neskôr bol Marley zatknutý a usvedčený z prechovávania malého množstva marihuany počas pobytu v Londýne. Uprising (1980) bol posledný štúdiový album Boba Marleyho a je jeho najviac nábožensky založeným dielom, obsahujúc pesničky "Redemption Song" a "Forever Loving Jah".
V júli 1977 Marleymu pri vyšetrení lekári objavili nádor, avšak odmietol amputáciu, pretože rastafariáni veria, že telo musí byť "celok". Marley považoval doktorov za podvodníkov. Verný tomuto presvedčeniu odmietol všetky chirurgické zákroky a hľadal iné prostriedky, ktoré by neboli v rozpore s jeho náboženským presvedčením. Takisto odmietol spísať závet, na základe rastafariánskeho presvedčenia, že spísanie závete je potvrdenie smrti, ktoré naruší nekonečnosť ľudského života. Keď letel z Nemecka domov na Jamajku, aby tam dožil svoje posledné dni, začal Marley kolabovať a pristál v Miami pre okamžité lekárske ošetrenie. Zomrel v nemocnici Cedars of Lebanon v Miami na Floride ráno 11. mája 1981 vo veku 36 rokov. Jeho posledné slová pre jeho syna Ziggyho boli "Za peniaze život nekúpiš." Marleymu vystrojili štátny pohreb na Jamajke, ktorý kombinoval prvky etiópskej ortodoxnej cirkvi a rastafariánskych tradícií. Bol pochovaný v hrobke neďaleko jeho rodného mesta s jeho gitarou Gibson Les Paul, futbalovou loptou, marihuanovým pukom, prsteňom, ktorý nosil každý deň a ktorý mu dal etiópsky princ Asfa Wossen (najstarší syn jeho veličenstva) a Bibliou. Mesiac pred smrťou obdržal jamajský Rád za zasluhy (Order of Merit).

Hudba Boba Marleyho zostala populárna roky po jeho smrti, a zaručila mu mýtické postavenie v histórii hudby dvadsiateho storočia. Zostal enormne populárny a dobre známy po celom svete, obzvlášť v Afrike. Marley bol uvedený do Rock and Rollovej Siene slávy v roku 1994. Magazín Time určil album Exodus za najlepší album dvadsiateho storočia. V roku 2001 bol Marley posmrtne ocenený soškou Grammy za celoživotné dielo a Rebel Music - dokument o jeho živote bol nominovaný na Najlepšie dlhé hudobné video dokladované v Grammy. Toto video vyhralo rôzne iné ocenenia.
25 rokov po smrti Boba Marleyho vyhlásili za národnú pamiatku jeho dom v Kingstone, kde sa v súčasnosti nachádza najnavštevovanejšie múzeum na Jamajke – múzeum Boba Marleyho a reggae všeobecne.

7.3  Jedlo a kuchyňa
Ostrov je známy korením Jamaican jerk spice, ktoré tvorí dôležitú súčasť jamajskej kuchyne. Známe je tiež jamajské národné jedlo Ackee and saltfish, čo je vlastne sušená solená treska spolu so zvláštnym jamajským národným ovocím. Tiež svetoznáme pivo Red Stripe Beer a Jamaican Blue Mountain Coffee pochádzajú z Jamajky.   
 
KAPITOLA 8  TURIZMUS
8.1  Mestá

Kingston - mesto na úpätí Modrých hôr hľadiace cez siedmy najväčší prírodný prístav sveta. Kingston je metropolou Jamajky a zároveň jej skutočným srdcom. Je tiež centrom obchodu so širokou ponukou historických a kultúrnych atrakcií, múzeí, galérií, divadiel, rovnako ako nočných klubov a diskoték.
História sa v Kingstone nachádza všade - od Farného kostola, v ktorom je najstarší hrob z roku 1699, až k Parade, preplnenému námestiu, na ktorom sa kedysi cvičili britskí vojaci. Relaxovať naopak môžete pri počúvaní Filharmonickej symfónie, pri sledovaní Národnej divadelnej tanečnej skupiny, pri pikniku na pláži alebo pri prechádzke v botanickej záhrade. Po celom meste sú rozmiestnené obchodíky s remeselníckymi výrobkami, drobnými umeleckými predmetmi a duty-free obchody. Z návštevy povestných kávových plantáží v Modrých horách si môžete priviezť vraj najlepšiu kávu na svete. Neďaleko Univerzity tvorí množstvo kvetín a stromov Záhrady nádeje o rozlohe 200 árov, ktoré boli otvorené v roku 1881.
 
Negril - ohromujúce 11 km dlhé pláže s belostným pieskom. Negril nie je len miestom prekrásnej prírody, ale aj pútavej histórie. Obľúbenou zábavou je cesta na chrbte koňa na romantickú zrúcaninu Whitehall či vychádzka loďkou do Booby Cay, kde hniezdia vzácne druhy vtáctva, a kde sa natáčali časti filmu 20.000 míľ pod morom. Dobrodružné typy sa tu môžu plaviť na kajaku po mori či na kánoe do tajomnej chránenej prírodnej rezervácie Obrovské močiare, v ktorej rastú vysoké palmy a žijú exotické vtáky a dravé krokodíly.

Zaujímavosťou je aj Negrilský maják z roku 1895 - unikátna stavba vtesaná do skál, so štýlovou vidieckou podobou. Práve odtiaľ je najlepší pohľad na impozantný každovečerný úkaz, kedy sa obloha zafarbuje pestrými farbami.

Ocho Rios - mesto Ocho Rios a Zátoka Runaway tvoria srdce severného regiónu zeme, ktorý lemujú útesy zarastené papradím a vodopády, nad ktorých krásou sa tají dych. Ocho Rios leží neďaleko miesta, kde pred viac než päťsto rokmi po prvý raz zakotvil Krištof Kolumbus. Jamajčania hovoria, že v Ocho Rios sa nebo vlieva do mora. Z Kolumbovho parku - múzea pod otvoreným nebom - sa dostanete do ospalého Oracabessa, miesta s modravými zátočinami, rybárskymi dedinkami, piesočnými dunami a radou možností ku kúpaniu a vodným športom.

Montego Bay - mesto ležiace na severozápadnom pobreží Jamajky je nádhernou zmesou kvitnúcich stromov, zelených lúk, vrcholov pokrytých palmami, spoločne s tyrkysovým morom a belostnými plážami. Krištof Kolumbus nazval túto oblasť El golfo de buen tiempo - zátokou dobrého podnebia. Neskôr sa stala hlavným lodným prístavom pre dopravu cukru a banánov. V lete sa tu usporadúva výročný festival reggae. Montego Bay je srdcom jamajskej riviéry. Chránené vody tunajšieho vodného parku tvoria zhruba šestnásť kilometrov štvorcových prekrásnych korálových útesov. Veľmi populárnym športom je tu jachting. Z Montego Bay sa dajú podnikať zaujímavé výlety do okolia. Za pohľad stoja vápencové vrcholky Cockpit Country či Falmouth, prístavné mesto z 18. storočia. Spestrením môže byť rafting po Veľkej rieke.

8.2  Pamiatky
Mesto Montego Bay je však zaujímavé nielen vďaka prírode, ale taktiež historicky. Najznámejšia je Ružová sieň, v ktorej údajne straší povestná Annie Palmer, ktorá zavraždila troch manželov po sebe. Greenwood Great House (Veľký lesný dom) postavený bratrancom básničky Elizabeth Barett Browningovej pred viac než tromi storočiami, je ďalším nádherným pozostatkom histórie. 25 rokov po smrti Boba Marleyho - jamajskej reggae legendy - vyhlásili za národnú pamiatku jeho dom v Kingstone. Hudobník podľahol v roku 1981 rakovine. Z jeho domu sa za ten čas stalo hudobné štúdio Tuff Gong International a hlavná turistická atrakcia jamajskej metropoly Kingston.

8.3  Prírodné atrakcie
Jednou z najznámejších prírodných atrakcií ostrova sú vodopády na rieke Dunn, ktoré padajú do hĺbky takmer 200 metrov a sú považované za Niagáru Karibiku. Zhruba päť kilometrov cesty autom odtiaľ sa rozprestierajú záhrady Shaw, v ktorých rastú rozmanité druhy kvetín a stromov. Rovnako turisticky atraktívne sú aj vodopády Reggae Falls. Známe je tiež najvyššie jamajské pohorie Blue Mountains, kde môžete nájsť množstvo zaujímavých rastlín a živočíchov, z ktorých až 40 % je endemických.

KAPITOLA 9  ŠPORT
Na Jamajke je vo všeobecnosti šport veľmi populárny. Medzi najznámejšie športy patria kriket, futbal (soccer), atletika či jazda na koni. Jamajskí atléti sa už roky veľmi dobre reprezentujú na Olympiádach, majstrovstvách sveta a iných významných atletických podujatiach, kde tí najlepší pravidelne získavajú medaily. Usain Bolt, držiteľ súčasného svetového rekordu z Olympiády v Pekingu v r. 2008 v behu na 100 metrov (9,69 s) a v behu na 200 metrov (19,30 s) je jedným z najlepších atlétov v histórii. Jamajka sa tiež môže pýšiť atlétkami ako Delloreen Ennis-London, Veronica Campbell či Brigitte Foster-Hylton, ale aj niekdajším svetovým rekordérom v behu na 100 metrov, Asafa Powell. Jamajský národný bobový tím bol dôležitým súperom na zimných Olympijských hrách v Kanade v roku 1988, porážajúc veľa skúsených tímov. Ich príbeh bol aj sfilmovaný s názvom Cool Runnings (Kokosy na snehu).

KAPITOLA 10  ZÁVER
V našom projekte sme vám chceli priblížiť špecifickú atmosféru nielen Jamajky, ale aj Karibiku celkovo. Snažili sme sa vybrať a spracovať hlavne témy, ktoré sú zaujímavé a pre Jamajku typické. Preto dúfame, že vás naša prezentácia zaujala a že ste sa dozvedeli aj niečo nové, kvôli čomu sa možno raz rozhodnete Jamajku sami navštíviť. Ďakujeme za pozornosť.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu