Staroveká a stredoveká Čína

Staroveká a stredoveká Čína

Úvod
Minulosť je pre nás všetkých veľmi zaujímavá. Otázky ako žili alebo prečo to tak bolo nám vŕtajú v hlave a nútia nás študovať a poznávať. Jedným z najzaujímavejších starovekých štátov bola Čína. Inteligencia a vysoká úroveň Číny v minulosti nás stále prekvapuje. Túžba po poznaní hnala aj mňa pri písaní tejto práce. Každým ďalším poznatkom vo mne rástol pocit povinnosti odovzdať moje vedomosti o niečom tak dokonalom a pri tom veľmi starom aj ostatným ľuďom.

„Bývam vo veľmi malom domčeku, ale moje okná hľadia do veľmi veľkého sveta.“ Konfucius

Najstaršie doby (6000 p. n. l.- 3000 p. n. l.)
O najstarších dobách Číny toho veľa nevieme, keďže bola izolovaná od zvyšku sveta po mnohé tisícročia. Prví ľudia žili v údolí riek Chuang-che, Jang-c´-ťiang, Si-ťiang a Wej na severe Číny. Boli roľníkmi a hlavným zdrojom ich obživy bolo proso, neskôr ryža, ale chovali tiež ošípané. Dokonca vyrábali krásne maľovanú keramiku.
 
Rané kultúry (3000 p. n. l.- 1800 p. n. l.)
V tomto období pre Čínu veľmi podstatnom vznikli prvé mestá, ktoré boli dokonca opevnené. Vyrábali kovové predmety a keramiku na hrnčiarskom kruhu. V roku 2700 p. n. l. sa stal prvým cisárom Chuang-ti, Žltý cisár, ktorý priniesol do Číny kultúru písmo a lekárstvo. Podľa legendy jeho manželka zistila, že priadkla sa živí listami moruše, a tak dala vysadiť morušové háje. Z hodvábu sa tkala jemná látka, ktorá bola tak vzácna, že ju používali ako platidlo. Prvou dynastiou bola Sia. Vládla až štyri storočia od 2200 p. n. l. Jej zakladateľom bol Jű, ktorý údajne “skrotil“ rieky vystavaním hrádzí (brehov). Týmto boli zastavené povodne a ďalším prínosom boli zavlažovacie kanále.
 
Dynastia Šang (1766 p. n. l.- 1122 p. n. l.)
Je najstaršou dynastiou, o ktorej máme dôkaz. Založená cisárom Tchangom. Vládla v severnej Číne vyše 600 rokov. Boli rozšírení pozdĺž Chuang-che a hlavné mesto sa niekoľkokrát sťahovalo. Prvým bolo Čeng-čou, ktoré bolo postavené na vyvýšenine a ohradené hradbami dlhými až sedem kilometrov a vysokými až deväť metrov. V meste bolo množstvo palácov a chrámov, ktoré boli postavené z vyrezávaného dreva. Číňania boli šikovnými remeselníkmi. Svedčia o tom mnohé pozostatky remeselníckych dielní, ako množstvá bronzových výrobkov. Mesto Anyang sa neskôr stalo hlavným mestom, najdôležitejším pre dynastiu Šang. Bolo to množstvo palácov, domov a remeselníckych dielní. Pri stavbe tohto mesta bolo obetovaných mnoho ľudí a zvierat a boli pochovaní do základov domov do zvláštnych jám. Pravdepodobne preto, aby bohovia pozerali priaznivo na stavbu nového mesta. V týchto jamách bolo objavených minimálne 852 ľudí, 35 psov, 18 oviec, 15 koní, 10 kusov dobytka a 5 povozov.

Blízko mesta boli hrobky, v ktorých boli pozostatky posledných vládcov dynastie Šang.  Okolo roku 1600 p. n. l. sa v dynastii Šang vyvinuli najstaršie formy čínskeho obrázkového písma, v ktorom každý znak predstavuje jedno slovo. Súčasné čínske písmo sa vyvinulo z písma dynastie Šang.  Jej príslušníci uctievali svojich predkov, ktorých považovali za múdrych vodcov svojho spôsobu života. Pri rozhodovaní využívali veštby. Napríklad veštenie pomocou kosti.
 
Na tomto obrázku je znázornený vývoj troch znakov. V prvom riadku je kôň. V druhom riadku je ryba a v treťom riadku je voz. Posledné dve znaky v riadku reprezentujú úradnícke písmo a dnešnú podobu tradičných znakov- komplikované písmo. Bronz je zmes medi a cínu, ktorá keď sa vyleští vyzerá ako zlato. Dynastia Šang sa stala silnou spracúvaním bronzu. Je to tvrdý kov, ktorý sa dal ľahko použiť pri výrobe nástrojov, predmetov do domácností a zbraní. Používal sa takisto aj na ozdoby umelecké a náboženské predmety. Odlieval sa do hlinených foriem pokrytých vzormi. Predstavoval nielen v Číne, ale aj na celom svete technologický prelom. Pestovalo sa proso, ryža, moruša, na kŕmenie priadky morušovej, z ktorej zámotkov bol vyrábaný hodváb. Rozšíreným bol chov dobytka, ošípaných, oviec, psov. Lovili vysokú zver a diviaky. Zaujímavým bol spôsob dopravy. Kone zapriahali do vozov, dvojkolesových kár, ale aj do pluhov. Platidlom boli vzácne ulity kauri, ktoré neskôr vystriedal bronz.  
 
Dynastia Čou (1122 p. n. l.- 221 p. n. l.)
 Dynastia Čou vládla v Číne vyše 800 rokov a priviedla ju do zlatého veku. Nastal rast miest, obchodu a raná čínska imperiálna kultúra. Pôvodne boli Čououci potulní pastieri, ktorí sa usadili v úrodnom údolí rieky Wej v západnej Číne. Zvrhli posledného cisára dynastie Šang, ktorý bol krutý a večne opitý.
Panstvom dynastie Čou nebolo len jedno kráľovstvo, ale viacero väčších lén, ktorých vládcovia sa zviazali vernosťou kráľovi. Spoločnosť sa delila na bohatú šľachtu, kupcov, obyčajných ľudí a otrokov. V Číne sa začalo spracúvať železo, ktoré sa používalo na zbrane, predmety v domácnosti a roľnícke nástroje. Uľahčilo roľníkom obrábanie pôdy a vojakom poskytlo lepšie zbrane.
Po niekoľkých storočiach kráľovská autorita upadla a v Číne nastalo nestabilné obdobie „Od jari do jesene“. Oficiálna moc bola u kráľa, ale ten dostával príkazy od najsilnejšieho kniežaťa. „Obdobiu bojujúcich štátov“ dominovali vojenskí velitelia. Počas tohto obdobia sa formovalo rané klasické čínske myslenie. Čas filozofov akými boli Konfucius a Lao-´c. V tomto období sa zrodila predstava centralizovaného čínskeho imperiálneho štátu.
 
Dynastia Čchin (221 p. n. l.- 206 p. n. l.) 
Od roku 350 p. n. l. dobývali vojská štátu Čchin zo západnej Číny susedné územia. V roku 221 p. n. l. vybudovali ríšu, po ktorej Čína získala svoje meno.
Knieža Čeng zjednotil väčšinu Číny už za 10 rokov a ukončil obdobie bojujúcoch štátov. Neskôr si zmenil meno na Čchin-Š´-chuang-ti („Prvý zvrchovaný cisár“) a založil prvú čínsku cisársku dynastiu. Zreorganizoval vládu a preniesol všetky záležitosti pod centrálnu moc. Ustanovil jednotlivé miery a váhy, čínske písmo, vytvoril zákony a zaviedol jednotnú menu. Zrušil moc feudálnej šľachty a vybral správcov, ktorí riadili jednotlivé oblasti. Vybudoval kanály a cesty. Vystavaním zavlažovacích a odvodňovacích systémov zlepšil poľnohospodárstvo. Na obranu Číny pred nájazdmi zo severu nariadil stavbu Veľkého čínskeho múru, ktorý bol dlhý 2250 kilometrov a z väčšej časti stojí dodnes. Zaviedol cisárske tradície, ktoré takmer v nezmenenej podobe pretrvali počas ďalších dynastii vyše 2000 rokov. V roku 213 p. n. l. zničil v boji proti feudálnym tradíciám mnohé literárne diela, vrátane Konfuciových, a dokonca dal popraviť 400 učencov.

Čchin-Š´-chuang-ti vyžadoval absolútnu poslušnosť a niektoré jeho činy sa stali nepopulárnymi. Získal si však rešpekt a svoju moc využíval na urýchlenie zmien a zjednotenie Číny. V roku 210 p. n. l. Čchin-Š´-chuang-ti zomrel. Jeho hrobka ukrývala jeho telo a veci, ktoré mohol potrebovať v posmrtnom živote. Bolo v nej aj 6000 terakotových sôch bojovníkov a koní v životnej veľkosti.  
O 5 rokov neskôr bola dynastia Čchinovcov zvrhnutá, pretože vláda a zákony boli príliš tvrdé. Vypukla občianska vojna. Idea zjednotenej krajiny však ostala. Čchinský úradník Liou Pang založil novú dynastiu a získal i všeobecnú podporu. Dynastia Chan vládla 400 rokov na základoch, ktoré vytvoril Čchin-Š´-chuang-ti.
 
Dynastia Chan (206 p. n. l.- 220 n.l.)
Dynastia Chan bola prvou dynastiou, ktorá vládla dlhší čas v zjednotenej Číne. Počas jej vlády žila Čína v stabilite a rozmachu a bola dobrým príkladom civilizovanej spoločnosti. Dynastia Chan vládla štyri storočia a bola oveľa zhovievavejšia ako dynastia Čchin a uplatňovala jemné konfuciánske princípy.
Zakladateľ Liou Pang zmiernil kruté zákony, znížil dane a chápal potreby ľudu.
Hlavným mestom sa stalo Čchang-an (teraz Si-an), ktoré sa po 100 rokoch stalo najväčším mestom sveta. Čína obchodovala po hodvábnej ceste s Perziou a Rímom. Považovala sa za „Strednú ríšu“, stred sveta. Nastal rozvoj kultúry a umenia, krajina bohatla a bola taká veľká ako rozsiahla Rímska ríša. Vznikol správny systém, ktorí viedli vysoko postavení úradníci- mandaríni. Tí, ktorí sa chceli stať úradníkmi museli zložiť skúšku zo znalosti Konfuciových spisov. Cisár Wu-ti, „vojenský cisár“ vládol 141-87 n. l. pripojil k Číne časť Strednej Ázie, Kóreu, a väčšinu južnej Číny. Potlačil vpád Hunov z Mongolska. Vylepšil mandarínsky systém, nechal postaviť mestá, školy, kanály a budovy, podporoval kontakty so zahraničím. V tomto čase sa do Číny dostal budhizmus. Neskôr začala moc dynastie upadať a šľachta sa znovu dostala k moci. Dvoran Wang Mang zorganizoval povstanie, získal moc a vládol v rokoch 1- 23 n. l. Zaviedol veľa reforiem, podporoval ľud proti vlastníkom pôdy a šľachte, reformoval pozemkové zákony a súdny systém. Jeho zákony spôsobili finančnú krízu. Povstali proti nemu roľníci, bol zvrhnutý a dynastia Chan obnovila svoju moc. Z obdobia vlády tejto dynastie pochádzajú mnohé predmety z dreva zdobeného lakom  z hodvábu. Obnovili sa aj mnohé spisy, ktoré boli zničené za vlády dynastie Čchin. Trvalo stáročia , kým sa papier dostal na západ. Mnohé veľké mestá rozkvitali, populácia rástla a medzi chudobnými roľníkmi a bezzemkami často vypukli povstania. Barbarské kmene napadli ríšu a porazili. Posledný chanský cisár sa v roku 220 n. l. vzdal trónu a ríša sa rozpadla.
 
Dynastia Suej (589- 618 n. l.)
Po páde dynastie Chan bola Čína rozdelená na tri kráľovstvá – Wej na severe, Šu-chan na západe a Wu na juhu. Veľké vnútorné boje a vpády z Mongolska a Tibetu zničili mnoho miest a populácia sa znížila. Ľudia sa začali sťahovať smerom na juh- zvýšil sa politický vplyv juhu. Výrazne sa šíril budhizmus, ktorý prinášal veľa cudzích myšlienok. Wejský generál Jang Ťien zvrhol svojho panovníka v roku 581 n. l. a založil vlastnú dynastiu Suej. Do roku 589 n. l. zjednotil Čínu. Vyhlásil sa za cisára Wen-ti. Znížil dane, skrátil dĺžku vojenskej služby. Podporoval poľnohospodárstvo- nechal vybudovať zavlažovacie systémy a rozdelil pôdu. Krajina začala prosperovať. Nasledujúcim cisárom dynastie Suej bol Jang-ti. Nechal predĺžiť Veľký kanál, a tak spojil južnú a severnú Čínu. Dal stavať paláce a parky, na ktoré získaval peniaze od ľudí. Vyberal dane na 10 rokov dopredu- obyvatelia sa búrili a Jang-ti bol v roku 618 n. l. zavraždený. 
 
Dynastia Tchang (618- 907 n. l.)
Druhý cisár tejto dynastie bol Tchaj-cung, ktorý zriadil nové ministerstvá, zaviedol nový systém daní a znova rozdelil pôdu. Tieto zmeny v zjednotenej krajine predbehli vývoj vo všetkých ostatných štátoch. Pre Čínu nastalo 300 rokov pokoja, počas ktorého dospelo umenie, veda a technika k vrcholu.
V rokoch 640- 660 n. l. sa tchangská Čína rozšírila až do Strednej Ázie a snažila sa zabrániť útočným nomádom v nadvláde nad územím okolo Hodvábnej cesty. Číňania podnikali cesty až na územie dnešnej Kórei, Afganistanu a Thajska. V roku 755 n. l. vypuklo v Pekingu povstanie, ktoré bolo potlačené v roku 763 n. l., ale zlatý vek dynastie Tchang sa blížil ku koncu. Postupne sa cisárska vláda stala formalitou a moc prešla do rúk guvernérov a dvora. Vpády Tibeťanov vyplienili Čchong-na a ohrozené bolo aj západné územia ríše. V 9. storočí vznikali už len ďalšie a ďalšie nepokoje a v roku 907 n. l. dynastia Tchang zanikla. Nasledovalo obdobie občianskych vojen trvajúce až do roku 960 n.l.  
 
Dynastia Sung (960- 1279n. l.)
Po páde dynastie Tchang sa Čína rozpadla na malé kráľovstvá.

Severný Sung
Na severe Číny sa v priebehu 53 rokov vystriedalo 5 dynastii. V roku 960 n. l.  sa chopil moci Čao Kchuang-jin, zakladateľ dynastie severný Sung (ako cisár Tchaj-cu). Získal kontrolu nad vojvodcami a vojakmi a začal zjednocovať Čínu. Dokončil to až jeho brat Tchaj-cung v roku 979 n. l. Územie Číny bolo menšie ako predtým za dynastie Tchang a obklopovali ho ďalšie menšie štáty- tibetská Si-sia, kitanský štát Liao, thajský štát Nan Čao a vietnamské kráľovstvo Annam. Cisári dynastie Sung sa usilovali o mier s týmito štátmi.
Rozvíjalo sa poľnohospodárstvo, počet obyvateľov narastal hlavne na juhu, ktorý bol bohatý a silný. Na konci vlády dynastie Sung mala čínska ríša asi 100 miliónov obyvateľov.

Južný Sung
V roku 1068 n. l. začal kancelár Wang An-Š´ reformy týkajúce sa daní, administratívy a armády. Ušetrili sa peniaze a výboje boli ľahšie.  Severnú Čínu napadli v roku 1126 n. l. Džurčeni a dobyli ich hlavné mesto Kchaj-feng.  Džurčenskí náčelníci si založili vlastnú dynastiu Ťin, ktorú neskôr zničili Mongoli. Sungovia sa presťahovali do Chang-čou na juhu. Obdobie ríše Južný Sung trvalo do roku 1279 n. l. kedy ho dobyli Mongoli. Doba vlády Sungovcov priniesla prosperitu a pokrok v nových technológiách, umení a kultúre. Z tohto obdobia pochádza vynález rakiet na pušný prach, hodín, tlačiarskeho stroja, lodí s pohyblivým zadným kormidlom, magnetického kompasu a mechanizmov poháňaných vodou. Rozvíjala sa krajinomaľba, výroba porcelánu, poézia i divadlo. Do popredia sa dostalo bankovníctvo obchod, mestá sa začali rozširovať a začali sa pestovať nové plodiny. Čína mohla za tejto dynastie ešte viac prospievať, ale rozvrátili ju mongolskí nájazdníci.
 
Dynastia Ming (1368- 1644 n. l.)
Ču Juan-čang, pôvodne budhistický mních sa stal vodcom skupiny vzbúrencov. Po 13-ročnom ťažení získal Peking a zatlačil Mongolov späť do Mongolska a stal sa cisárom. Založil dynastiu Ming a prijal meno Chung-wu (Veľký náčelník). Bránil krajinu a znovu nastolil poriadok a prosperitu. Po jeho smrti zasadol na trón jeho vnuk Ťien-wen, ale o štyri roky neskôr ho zosadil jeho strýko Jung-le a vyhlásil éru Jung-lu. Za jeho vlády Čína prosperovala. Cisár nechal postaviť cesty, mestá, opraviť kanály. Neskôr nechal premiestniť hlavné mesto do Pekingu, dal vybudovať paláce a chrámy Zakázaného mesta. Umenie a vzdelanosť rozkvitali, obchod a priemysel sa rozvíjali. Čína obchodovala, šírila svoje poznatky do zahraničia. Po jeho smrti však Čína stratila záujem o styky so svetom. Zlepšil sa chod vládnej správy a napriek problémom s pirátmi a mongolskými nájazdmi krajina po celých sto rokov prekvitala. Od 1514 prichádzali k pobrežiu Portugalci a iní Európania obchodujúci s Kantonom. Koncom 16. storočia sa vystriedalo niekoľko nepopulárnych cisárov, ktorí spôsobovali ozbrojené konflikty. Obchod upadal, prekvitalo lúpežníctvo a korupcia, prišla bieda a povstania. V roku 1593 n. l. obsadilo Japonsko Kóreu a tým oslabilo bezpečnosť Číny. Veľké roľnícke a vojenské povstania nakoniec viedli v roku 1644 n. l. k pádu dynastie Ming. Na ich potlačenie boli povolaní Mandžuovia, ktorí využili situáciu, obsadili Peking a založili si vlastnú dynastiu Čching.
 
Dynastia Čching (1644- 1770 n. l.)
Prvým cisárom synovec vodcu Mandžuov Š-cu.
Trvalo 40 rokov kým sa celá Čína podriadila ich nadvláde. Mandžuovia žili oddelene od Číňanov a sobáše medzi nimi boli zakázané. V štátnej správe boli zamestnaní Číňania i Mandžuovia, ktorí postupom času prijali čínske zvyky. Do krajiny priniesli nový život a výkonnosť bez toho, aby narušili národné zvyky. Čína spočiatku prosperovala. Ríša sa rozrástla a obchod, najmä s Európou, rástol.Čínsky hodváb a porcelán boli najjemnejšie na svete a keď sa v 18. storočí stalo v Európe módou piť čaj, do zahraničia sa predávali obrovské množstvá čínskeho čaju. Ríša zbohatla, zmocnela, ale jej panovníci sa začali správať k svetu pohŕdavo. Za vlády Kchang-sia boli obchodníci nútení kľaknúť si keď sa čítali jeho príkazy. Mandžuovia si podrobili niekoľko národov ako Tibet, Annamu (dnes Vietnam), Barmu (dnes Mjanmarsko), Mongolsko, Turkestan. Z Číny sa stala najväčšia ríša na svete, bojujúca s Ruskom o pôdu a obchod. Medzi národnostnými menšinami vypukli nepokoje. Obdobie vzrástol v roku 1650 n. l. na 300 miliónov. Koncom 18. storočia sa však začala prejavovať korupcia a úpadok.

Záver
Cieľom mojej práce je oboznámiť študentov i všetkých čitateľov s históriou Číny aj s históriou ako takou. Nie sú to len nudné slová ako si niekto môže mylne myslieť. Je to naša minulosť a minulosť našich predkov, od ktorých sa často máme čo učiť. Už môžem len dúfať, že to niekoho naozaj zaujme a niečomu naučí.