1. Úvod:
Obrovská zásobáreň ropy, kolíska Babylonu, ale aj krajina večných nepokojov
a sporov o nesmierne bohatstvo. To je Irak. Je to krajina s bohatou históriou, prežila mnoho zmien a ešte má stále o sebe čo
povedať.
Napriek tomu, že väčsina správ sa točí okolo toho istého, rozhodli sme sa vám priblížiť Irak z geografického,
hospodárskeho a historického hľadiska aby ste získali aspoň všeobecné poznatky a vedeli si urobit ucelený pohľad o tejto krajine.
2. Štátne zriadenie:
- od roku 1958 republika s viacerými stranami a jednokomorovým parlamentom
2.1 Správne členenie:
- 18 provincií
2.2 Časové pásmo:
- Slovensko +2 hod.
2.3 Mena:
- iracký dinár (IQD) = 1000 filov
- bankovky sú v hodnotách 25,000, 10,000, 5000, 1000,
500, 250 a 50 IQD a mince sú v hodnotách 100 a 25 IQD.
Kurz iracký dinár (IQD) - Irak
2.4 Jazyky:
- úradný jazyk je
arabčina
- na severe je používanejšia kurdčina
Wechselkurs Irakischer Dinar (IQD) – Irak
3. Podnebie:
-
podnebie je teplé subtropické, ale kontinentálne suché s veľkými sezónnymi rozdielmi, teplým letom bez zrážok a vlhkou chladnou zimou
- na severe je horská klíma, na juhu tropická
- zrážky padajú v období od októbra do mája a klesajú od severných hôr k juhu
- väčšina územia ich dostáva 150-300 mm., juh len 50 mm
- priemerné teploty prekračujú 30°C, max. 50°C
- priemerná
teplota v Bagdade od 10°C v januári, v júli medzi 40-50°C.
4. Poloha:
- Irak leží v strategickej polohe
v strede Blízkeho východu a má aj krátky prístup k Perskému zálivu
- hraničí s Kuvajtom a Saudskou Arábiou na juhu, Jordánskom na
západe, Sýriou na severozápade, Tureckom na severe a Iránom na východe
- poloha Iraku je z globálneho aj regionálneho hľadiska veľmi
významná
4.1 Členenie:
- územie iráku tvoria dve veľké geografické oblasti
- centrálnu a
juhovýchodnú časť vyplňuje úrodná Mezopotámska nížina ktorou pretekajú životodárne rieky Eufrat a Tigris
- sútok týchto dvoch
riek Šatt al-Arab pred ústim do Perského zálivu lemujú rozsiahle bažiny
- takmer polovicu územia na juhozápade a západe vyplňujú
bezodtokové panvy a izolované vrchy zvažujúcich sa stupňov Arabskej a Sýrskej tabule, pokryté najmä na juhu veľkou časťou púští
- do Kurdistánu na severovýchode zasahujú horské pásma Arménskej a Iránskej vysočiny lemované nižšími hrebeňami vysočiny Hamrín a
pohorie Sindžár
- Arménska vysočina leží na severe a pohorie Zagros na východe s najvyšším vrchom Kúhi Hájji Ibrahim (3600 m n.
m.)
- zvlnené pahorkatiny vypĺňajú severozápad územia
4.2 Rozloha:
- 437 072 km² čo je
približne 9-krát viac ako má Slovensko
5. Obyvateľstvo:
- väčšinu obyvateľstva tvoria Arabovia (80 %),
- najväčšiu menšinu tvoria Kurdovia (15 %) - polokočovný národ obývajúci hornaté územie na severovýchode a hovoriacim jazykom
príbuzným perštine
- ďalej Turci (2 %), ostatní – Peržania, Asírčania, Kaldeusi (3 %)
- naprostá väčšina obyvateľstva
je koncentrovaná pozdĺž oboch hlavných riek
5.1 Počet obyvateľov:
- 27 499 638 obyv.
5.2 Hustota zaľudnenia:
- 49,8 obyv./km2
6. Hlavné mesto:
- Bagdad (4 440 000
obyv.)
- nachádza sa približne v strede krajiny, čo je výhodné hlavne z ekonomického a kultúrneho hľadiska.
6.1 Dôležité mestá:
- Umm Qasr (prístav), Mosul
7.
Náboženstvo:
- viac než 95% obyvateľstva krajiny sú Moslimovia
- Šiiti (60%) nad Sunnitmi (40%) prevládajú ale aj
tak majú stále rozhodujúcu politickú moc
- kresťanskú komunitu predstavujú predovšetkým sýrsky hovoriaci asýrania na severovýchode
krajiny
- štátne náboženstvo je islam
8. Zemepisné údaje:
- Iracká republika sa nachádza v
juhozápadnej Ázii pri Perzskom zálive
- jej poloha je vymedzená 29°05´ až 37°23´ severnej zemepisnej šírky a 38°45´ až 48°41´
východnej zemepisnej dĺžky
- s rozlohou 432 162 km² je po Saudskej Arábii (2 149 690 km²) a Jemene (527 970 km²) tretím najväčším
arabským štátom Ázie
- k územiu Iraku patrí i 4 910 km² Perzského zálivu. Hraničná línia Iraku je dlhá 3 650 km; krajina
susedí so šiestimi krajinami: na severozápade so Sýriou (605 km), na severe s Tureckom (352 km), na východe s Iránom (1 458 km), na juhovýchode
s Kuvajtom (240 km), na juhu a juhozápade so Saudskou Arábiou (814 km) a na západe s Jordánskom (181 km)
- časť hranice so Saudskou
Arábiou tvorí neutrálna zóna. Táto oblasť s rozlohou 7044 km² je pod správou oboch krajín. Vznikla na uľahčenie pohybu kočovných
beduínov pri hľadaní nových pastvín
9. História:
- Irak sa rozprestiera na území
starovekej Mezopotámie. Na prelome 4. a 3.storočia pred Kristom práve na tomto území medzi riekami Eufratom a Tigrisom, obývanom Sumermi,
vznikla najstaršia ľudská civilizácia. Sumerovia obrábali pôdu a chovali dobytok, vynašli písmo a založili významné mocenské centrá. R.
1894 p.n.l. tu vznikla Babylonská ríša. R. 550 podľahla Peržanom. Ich ríšu dobyl r. 330 Alexander Veľký. V nasledujúcich rokoch bojovali
obyvatelia tohto územia s partskými, rímskymi a byzantskými vojskami.
- V 7. storočí dobyli krajinu moslimovia. V 16. storočí
ovládla Irak Osmanská ríša a jej nadvláda pretrvala až do roku 1917. Po 1.svetovej vojne získali Irak ako mandátne územie Spoločnosti
národov Briti. V roku 1921 Británia uznala Husajna al-Hašimího, vládcu Mekky, ako kráľa Fajsala I. Roku 1932 sa Irak stal nezávislým
štátom. Po vojenskom prevrate (1958) , ktorý privodil pád monarchie, britský vplyv v krajine zoslabol. V roku 1968 vyústilo politické
súperenie do prevratu, ktorý urobila socialistická strana Baas a v roku 1979 sa jej vodca Saddám Husajn stal prezidentom.
- Po
dlhodobých sporoch o kontrolu hraničnej vodnej cesty Šat Al-Aráb napadol Irak Irán (1980) s predstavou, že krajinu oslabnutú islamskou
revolúciou ľahko porazí a pričlení si sporné územia okolo Šat Al-Arábu ako aj iránsku provinciu Chúzistán s trojmiliónovou arabskou
menšinou a bohatými zásobami ropy. Táto vojna trvala do roku 1988 a priniesla obrovské materiálne straty na oboch stranách. V tomto
konflikte nasadil Irak chemické zbrane a to aj proti domácim búriacim sa Kurdom. V auguste 1990 Saddám Husajn vpadol do Kuvajtu, aby dostal pod
kontrolu jeho bohaté ropné polia. Na základe rozhodnutia OSN bol Irak vo februári 1991 koalíciou vojsk vedených USA porazený a z Kuvajtu
vytlačený. V roku 1992 si irackí Kurdi, ktorí ovládali severnú časť krajiny, zvolili vlastné Národné zhromaždenie a vzopreli sa blokáde
zo strany irackej vlády. V nasledujúcom roku zaútočili vládne sily na šiitské osady v južnom Iraku. Víťazné štáty z vojny v zálive
preto vyhlásili túto oblasť za zónu, kam Iračania nesmeli vstúpiť. Po násilnom narušení tejto zóny irackými jednotkami roku 1993
pristúpili západní spojenci k leteckým útokom na základne irackej armády. OSN uvalila na Irak v 90. rokoch prísne hospodárske sankcie
vrátane obmedzenia vývozu ropy. Koncom roku 1998 bombardovali americké a britské lietadlá iracké ciele potom čo Irak vojenským pozorovateľom
neumožnil kontrolu svojich ochranných i útočných prostriedkov.
- V januári 2002 po teroristických útokoch zaradili spojené štáty
Irak medzi štáty osi zla pretože podporuje terorizmus vo svete a vyvíja zbrane hromadného ničenia.
- 8. novembra 2002 prijala BR OSN
doteraz 19 rezolúciu 1441 a v marci 2003 začali spojenecké jednotky tzv. tretiu vojnu v Perzskom zálive s cieľom nájsť zbrane hromadného
ničenia a zvrhnúť režim Saddáma Husajna. Koncom roka 2004 vydala Iraq Survey Group Komission správu že Irak nevlastní žiadne zbrane
hromadného ničenia.
10. Poľnohospodárstvo a priemysel:
- I rackému hospodárstvu dominuje ropný
ťažobný priemysel. Ten tvorí až 95% zahraničného obchodu krajiny. Potvrdené zásoby ropy v Iraku dosahujú 115 mld. barelov. Je to druhý
najväčší objem na svete hneď po Saudskej Arábii
- v 80. rokoch vyústila vojna s Iránom do zničenia viacerých ropných zariadení
a na ich obnovu si musela vláda S. Hussajna požičať v zahraničí najmenej 100 mld.dolárov. Splácanie tohto dlhu znemožňovalo Iraku
využívať príjmy z predaja ropy na naštartovanie ekonomiky
- po skončení vojny v roku 1988 začal export ropy znova rásť a Irak
vybudoval nové ropovody a zrekonštruoval ropné veže
- okrem ropy sa ťažia fosfáty, používané k výrobe umelých hnojív a síry.
Veľkú väčšinu elektriny poskytujú elektrárne spalujúce ropu. Jadrový reaktor bol zničený v roku 1981 Izraelom
- v priemysle
dominuje petrochémia, nasledovaná potravinárstvom, výrobou textilu, obuvi a tabaku
- vedúcim priemyselným odvetvím je mnohostranné
spracovanie uhľohydrátov. Výroba strojov a spotrebného tovaru zaostáva za požiadavkami obyvateľstva
- textilný a potravinársky
priemysel hodnotou výroby ešte vždy patria medzi vedúce odvetvia. Tradičná remeselná výroba (koberce) sa dostala do úzadia
-
poľnohospodárstvo, v ktorom je zamestnaná menej než 1/5 pracujúcich, hospodári na zavlažovaných plochách v údolí Eufratu a Tigrisu a je
pomerne produktívne
- v dôsledku hospodárskeho embarga sa Irák stal sebestačným vo výrobe potravín
- najvýznamnejšie plodiny
sú pšenica, kukurica, jačmeň, bavlník, tabak, datle a sezam ale pestuje sa aj jačmeň, ryža a bavlník. Pastviny na necelých 10% plochy
krajiny poskytujú obživu najmä ovciam. Rybolov ani ťažba dreva nestačí kryť spotrebu
11. Ďaľšie
informácie:
- 11.1 Hrubý domáci produkt na obyvateľa:
o 750 USD/obyv
- 11.2 Urbanizácia:
o 74,6 %
-
11.3 Priemerná dĺžka života:
o 62 rokov
- 11.4 Analfabeti:
o 42 %
12. Doprava:
-
vojna spôsobila veľké škody v dopravnej sieti
- väčšina ciest má však spevnený povrch. Najmä na západe je povrch púšte
dostatočne pevný, aby uniesol i ťažké autá
- železnice vedú z Bagdadu do prístavu Basry na juhovýchode a na severozápad do Turecka
a Sýrie
- po Tigrise sa plavia lode až do Bagdádu, využíva sa i menej vodnatý Eufrat
- Bagdát i Basra majú medzinárodné
letisko, prevoz je ale zastavený
- V súčasných chaotických podmienkach miestna doprava prakticky nefunguje. Do úvahy prichádza len
využívanie taxislužby. Pri dlhšom pobyte je najvhodnejšie zabezpečiť si vlastné motorové vozidlo
13. Miesta, ktoré by
sme odporúčali navštíviť
- 13.1 Bagdad
o hlavné mesto Iraku na rieke Tigris v Mezopotámskej
nížine, 560 m n. m. Založili ho ako hlavné mesto Arabskej ríše, stredisko svetového obchodu, islamskej vedy a islamského umenia (vrátane
arabskej filozofie), rozkvet za Hárúna ar-Rašída
- 13.2 Ninive
o Slávne staroveké mesto novovekí
archeológovia odkryli na dvoch vyčnievajúcich telloch: Kujundžik a Nebí Janus. Tell je návršie v prevažnej miere vytvorené dlhodobým
ľudským osídlením
- 13.3 Babylon
o Babylon, veľké a bohaté mesto, ležalo na území dnešného Iraku.
Vzniklo okolo r.2300 pred Kr.a prekvitalo viac než 2000 rokov.
o mesto Babylon vynikalo mocou a krásnou architektúrov. Názov mesta
zodpovedá pomenovaniu „Božia brána“. Babylon bol zároveň aj najväčším náboženským centrom.
14.
Zaujímavosti:
- 14.1 Výsostné znaky:
o Medzi výsostné znaky Iraku patrí štátna vlajka a štátna
hymna. Iracká vlajka vznikla v roku 1963, keď sa pripravovala federácia s Egyptom a Sýriou. Sú na nej štyri panarabské farby. Je tvorená troma
horizontálnymi pruhmi. V prostrednom pruhu sa nachádzajú tri zelené päťcípe hviezdy symbolizujúce tri arabské štáty. Od roku 1991 je medzi
hviezdami nápis آلله آكبر (Alláhu akbar, Boh je veľký).
- 14.2 Zdravotníctvo:
o úroveň zdravotnej
starostlivosti je negatívne poznamenaná súčasnou chaotickou vnútropolitickou situáciou. V prípade potreby ošetrenia je najlepšie kontaktovať
súkromného lekára.
- 14.3 Bezpečnosť:
o Súčasná bezpečnostná
situácia v Iraku je veľmi zlá
o Irackej prechodnej vláde sa zatiaľ nepodarilo napriek podnikaným krokom a prijímaným
protiteroristickým opatreniam dosiahnuť žiaden výraznejší pokrok
- 14.4 Dostupný operátori:
o Orange
o T-mobile
15. Vojna v Iraku:
Administratíva vtedajšieho amerického prezidenta Billa Clintona prijala Nariadenie o
oslobodení Iraku (Iraq Liberation Act). Podľa zákona iracký režim pod vedením Saddáma Husajna porušuje medzinárodné dohody i ľudské práva
a ignoruje rezolúcie Organizácie Spojených národov. USA sa majú snažiť zmeniť režim v Iraku
Irak sa údajne snažil získať
nukleárny materiál a neuviedol presnú dokumentáciu o svojom zbrojnom programe týkajúcom sa biologických a chemických látok, ktoré bolo
potencionálne možné použiť ako zbrane hromadného ničenia (ďalej len ZHN), to patrilo medzi hlavne dôvody invázie do Iraku. Tie mal podľa
rezolúcií vydaných po invázii do Kuvajtu zakázané vyrábať alebo vlastniť. Medzi ďalšie uvádzané dôvody patrilo aj to, že Irak
nedodržiaval podmienky dohodnuté v predchádzajúcich rezolúciách Bezpečnostnej rady, ktoré OSN vydalo po útoku na Kuvajt. Naopak, USA
vytvorili skupinu približne 40 krajín, vrátane Spojeného kráľovstva, Španielska, Talianska, Poľska alebo aj Slovenska, ktorú Bush nazval
„koalíciou ochotných“. Táto koalícia vstúpila po niekoľkodňovom ultimáte udelenom Saddámovi do Iraku 20. marca 2003, odvolávajúc sa na
niekoľko rezolúcií OSN na nespolupracovanie pri ich výkone, Saddámovo odmietanie spolupráce s inšpektormi OSN, Saddámov údajný pokus
zavraždiť predchádzajúceho prezidenta Georga H. W. Busha v Kuvajte, a Sadámovo zneužívanie a nedodržiavanie prímeria uzatvoreného v roku
1991. Členovia koalícia tvrdili, že tieto faktory umožňujú použitie sily. Iní svetoví vodcovia, ako napríklad Kofi Annan, s tvrdením
nesúhlasili a označili vojnu za ilegálnu. Koalícia sa dobre darilo pri porážaní konvenčných jednotiek irackej armády a rýchlo porazili
oficiálnu armádu. Po 28 dňoch, pri minimálnych stratách vlastných vojakov a pri snahe minimalizovať straty životov civilistov bolo možné
samotnú vojenskú akciu označiť za úspech. V porovnaní s Druhou vojnou v Perzskom zálive nebolo potrebné vytvoriť takú obrovskú armádu. V
tom čase mali koaličné sily približne 500 tisíc vojakov, v roku 2003 si vystačili s približne polovicou. Americké a britské vzdušné sily
hladko pôsobili nad celou krajinou, vyhľadávali nepriateľské ciele a ničili ich pred tým, ako na miesto dorazili pozemné jednotky. Bojové
tanky koaličných síl, americký M1 Abrams a britský Challenger 2 sa osvedčili a umožnili rýchly postup po krajine. Iracká armáda trpela
slabou morálkou, dokonca aj medzi elitnými Republikánskymi gardami. Dokonca sa často stávalo, že celé jednotky sa vzdali a opustili stanoviská
pred príchodom koaličných síl. Časť irackých armádnych funkcionárov bola podplatená CIA alebo donútená vzdať sa koaličnými silami.
Ďalej, iracká armáda mala nekompetentné vedenie - podľa niektrých údajov Kusai Husajn, poverený obranou Bagdadu, dramaticky zmenil pozície
dvoch hlavných divízii chrániacich Bagdad niekoľkokrát počas dní predchádzajúcich príchodu amerických síl, čoho výsledkom bol zmätok a
ďalšia demoralizácia keď americká armáda zaútočila. Podľa niektorých predpokladov, väčšina irackých vojakov buď opustila armádu a
pripojila sa k irackému odporu alebo sa jednoducho vrátila domov. 1. mája 2003 Bush ohlásil koniec hlavných vojenských operácií, hoci
povstalci spôsobovali väčšie problémy ako vláda a armáda USA pôvodne očakávali. Hlavné základne odkiaľ bola vedená invázia sa
nachádzali v Kuvajte a v ďalších štátoch v Perzskom zálive. Tri týždne od začiatku invázie sa americké vojská dostali do Bagdadu.
Vojskám sa podarilo dosiahnút Paláce Saddáma Husajna. Pár hodín po obsadení palácov, televízia rozšírila túto informáciu po Iraku, čo
spôsobilo zrútenie celého irackého odporu. Členovia irackej vlády buď priznali porážku, alebo sa vytratili. 9. apríla 2003 bol Baghdad
formálne obsadený americkými silami a moc Saddáma Husajna nad týmto mestom skončila.
16. Povojnová situácia:
Po vojne však Iracký odboj stále pokračoval vo svojej činnosti. 19. augusta 2003 samovražedný atentát na sídlo OSN v
Bagdade. Zabitých bolo 22 ľudí vrátane vyslanca OSN Sergia Vieiru de Mello. 29. augusta 2003 vybuchly bomby ukryté v
automobile a zabili minimálne 83 ľudí. Medzi obeťami teroristického útoku bol i šiitský ajatolláh Mohammed Baker al-Hakim 2. marca
2004 si dva teroristické útoky v Bagdade a Karbale vyžiadali životy celkovo 171 ľudí. 11. novembra 2006 pri výbuchu
nálože pod autom vo vojenskej kolóne v oblasti mesta Al Kút zomrel slovenský vojak, rotný Rastislav Neplech. Explózia zabila aj poľského
vojaka a zranila ďalších dvoch, ktorí sa nachádzali vo vozidle. 23. novembra 2006 vybuchlo šesť bômb ukrytých v automobiloch
na rôznych miestach v bagdadskej štvrti Sadr City. Zabitých bolo celkovo 202 ľudí. 27. marca 2007 teroristický útok bombou
ukrytou v nákladom automobile v meste Tal Afar na severe krajiny, zabil 152 ľudí.
18. apríla 2007
koordinované útoky bombami v automobiloch po celom Bagdade. Zabitých bolo celkovo 191 ľudí, pričom najviac, až 140 obetí, bolo obeťami
výbuchu na Sadrijskom trhu. 14. augusta 2007 si bombový útok na komunitu menšinových Jazidov v severnom Iraku vyžiadal 411
obetí. Ide o najväčší teroristický útok v krajine od americkej invázie. 14. augusta 2007 si útok na komunitu menšinových
Jazidov v severnom Iraku vyžiadal 411 obetí. Bol to najväčší teroristický útok v krajine od americkej invázie.
17. Záver:
Počas tvorby tejto práce sme sa dozvedeli mnoho nového o Iraku. Dúfame, že sme túto krajinu dostatočne
priblížili z hladísk spomenutých na úvod. Zaujala nás najmä jej bohatá história. Taktiež ako aj miesto kde sa nachádzalo veľkolepé mesto
Babylon ktoré pútalo svojou úchvatnou architektúrou a bohatstvom. Aj napriek tomu že Irak nieje veľmi vyhľadávanou krajinou, radi by sme
ju niekedy navštívili. Predsa len sa tam nájdu miesta, aké nenájdeme nikde inde na svete.