Egypt a jeho čarovná história

Egypt a jeho čarovná história

Keby som Egypt nenavštívila, asi by som vôbec neuvažovala nad výberom tejto témy.  Keďže som za tých desať dní síce nestihla objaviť niečo, čo vznikalo okolo tritisíc rokov, preto sa tam určite ešte vrátim....A tému o tom, čo nám z čarovnej histórie Egypta zostalo, čo nám faraóni zanechali,  som si vybrala aj preto, aby som si oživila spomienky, ktoré som v tejto krajine zašlej slávy faraónov či pyramíd zažila. Rozmýšľala som aj nad tým, čo si ľudia predstavia ako prvé keď započujú Egypt. Myslím, že sú to pyramídy a sfinga. Lenže to sú len čiastočky bohatého množstva egyptských pamiatok, ktoré sú rovnako pútavé a zaujímavé ako už spomínané, síce najznámejšie pyramídy a sfinga v Gíze.
 
Mojim cieľom je priblížiť vám egyptských faraónov aj kráľovné, všetko, čo po sebe zanechali, no najmä to, čo by ste si určite mali v Egypte pozrieť a čo by ste nemali obísť keď do tejto krajiny zamierite. A aby ste pri prezeraní pamiatok vedeli kedy, kto a prečo ich dal postaviť, na čo slúžili prípadne kto ich objavil...takže moja téma sa bude dotýkať aj archeológie. Budem si všímať skúmať detaily v nástenných maľbách, papyrusy ako aj ich výrobu a budem sa sústrediť aj na architektúru stavieb pyramíd a chrámov. Priblížim aj egyptské múzeum v Káhire, kde sú uložené všetky cennosti a jednu kapitolu venujem faraónovi Tutanchamúnovi, ktorého hrobka bola jedinou nevylúpenou a posmrtným darom tohto faraóna je taktiež venované jedno celé poschodie v tomto múzeu. A ako sa hovorí : lepšie raz vidieť ako stokrát počuť...takže aj vy keď budete teraz počuť , určite vám odporúčam aj vidieť .

Rozdelenie  dynastií :

PREDYNASTICKÁ DOBA
-predpokladá sa tzv. nultá dynastia s trvaním približne 150 rokov
 
ARCHAICKÁ DOBA
 
1. dynastia
8 panovníkov  3032 - 2853
2. dynastia
9panovníkov 2853 - 2707
 
STARÁ RÍŠA
 
3. dynastia
6 panovníkov (napr. Džoser) 2707 - 2639

4. dynastia
8 panovníkov (mapr. Chufu-CHEOPS)
2639 - 2504
 
5. dynastia
9 panovníkov (napr. Neferefre) 2504 - 2347
 
6.dynastia
7 panovníkov (napr. Teti, Pepi I.,II.) 2347 - 2216

7. dynastia
Manehto uvádza počet 70 panovníkov
 
8. dynastia
 
17 panovníkov  2216 – 2170
 
I. PRECHODNÉ OBDOBIE
 
9. - 10. Dynastia
 
18 panovníkov
(Hierakonpolis) 2170 – 2020
 
STREDNÁ RÍŠA
 
11. dynastia
-spočiatku len vo Vesete, neskôr v celom Egypte
7  panovníkov (napr. MentuhotepI.-IV., Antef,)
 2119 - 1976

12. dynastia
-spočiatku len vo Vesete, neskôr v celom Egypte
8 panovníkov (napr. Amenhemhat,Seostris)
1976 – 1794/3
 
II. PRECHODNÉ OBDOBIE
 
13. dynastia
približne 50 kráľov 1794/3 - 1648
 
14. dynastia
"Drobní" panovníci v delte Nílu- 1648

15. dynastia
-obdobie po vpáde Hyksósov
6 panovníkov (napr. Salites,Beon,Apophis) 1648 - 1539
 
16. dynastia
-Hyksóski vazali, paralelná s 15. Dynastiou
 
17. dynastia
približne 15 panovníkov (len vo Vesete) 1645 - 1550
 
NOVÁ RÍŠA (KRÁĽOVSTVO)
 
18. dynastia
14  kráľov-faraónov (napr. Amenhotep I.-III.IV.-Achnaton, Thutmose I.-IV., Smenkhare,Tutanchamon,)  1550 – 1319
 
19. dynastia
7 kráľov (napr. Ramzes I.,II., Sethi, Amenmesset) 1292 – 1186/5

20. dynastia
10  kráľov (napr. Sethnakht,Ramzes III.-XI.) 1186 – 1070/69
 
III. PRECHODNÉ OBDOBIE
 
21. dynastia
7 kráľov (napr. Smendes,Osochor,Psusennes) 1070 – 946/5
 
22. dynastia
8 kráľov (napr. Sešonk I.-V.,Pami,Takelot)  946/5 – 774
 
Hornoegyptskí panovníci
9 panovníkov (napr. Harsiese,Rudamun)  774 – 730
 
23. dynastia
- v Delte
3 panovníci (napr. Iuput, Pedubastis)
765 – 722
 
24. dynastia
3 panovníci (napr. Sais)  - 714
 
 
NESKORÁ DOBA
 
25. dynastia - Kušitská
6 panovníkov (napr. Kašta, Sabaka,Tanunamum.Taharka) pred
 746 – 655
-následnícka vláda v Núbii
 
 26. dynastia - "Saiská"
6 panovníkov (napr. Psametikus,Nesko,Apries,Amasis)
664 – 525
 
27. dynastia (1. perzská nadvláda)
7 panovníkov (napr. Xerxes,Darius) 
525 – 401
-(v Perzii od r. 359/8)
 
28. dynastia
panovník  Amyrtaios  401 – 399
 
29. dynastia
4 panovníci (napr. Nefertites I.,II.,Achorios) 399 – 380
 
30. dynastia
3 panovníci (napr. Nektanebo,Teos)
 380 – 342
 
31. dynastia  2. perzská nadvláda
4 panovníci (napr. egyptský antipanovník Chababaš) 342 – 336/5
 
PTOLEMAIOVSKÁ DOBA
 
Macedónska dynastia
Alexander Veľký, Filip Arhidaeus, Alexander IV. 332 – 306
 
Ptolemaiovská dynastia
-tzv. vláda diadochov
Ptolemaios I. – XII., Kleopatra Bereniké III.,IV.,(Kleopatra Filopator 51 – 30)
306 – 30
 
Rímska dynastia
30  r. n. l. - 313 n.l.

Faraóni  –  Božskí  panovníci
Faraón bol titul používaný pre vládcu Egypta v hebrejskom a neskôr aj (eventuálne) v gréckom prostredí. Oficiálny titul znel „kráľ Horného a Dolného Egypta“. Slovo pochádza z egyptských slov per-aa - „veľký dom“, teda kráľovský palác. Už v najstarších prameňoch má palác význam slova „vláda“, neskôr sa stal (neoficiálnym) titulom kráľa. Prvé doložené použitie obratu v tomto význame sa týka Thutmose III. (1479–1425), pred kartušou so zapísaným kráľovským menom sa po prvýkrát objavuje počas 22. dynastie.
V literatúre (najmä staršej) sa uvádza, že faraóni boli pokladaní za potomkov bohov a teda boli taktiež bohmi. Dnes v egyptológii prevláda názor, že Egypťania svojich panovníkov chápali ako bytosti dvojakej podstaty - božskej a ľudskej súčasne. Božstvo kráľa bolo dané najmä božstvom jeho úradu - večnej kráľovskej moci. Egyptský kráľ bol teda výnimočnou bytosťou - ako jediný mohol prirodzene a sám zo svojej podstaty ako syn boha (najčastejšie boha Slnka, ale aj iných) pobývať v spoločnosti bohov.
 
Faraón bol zvrchovaným panovníkom celého Egypta: bol zároveň bohom aj kráľom. Bol vodcom i ochrancom svojho ľudu, najvyšším náboženským, vojenským i politickým činiteľom. faraón mal v spoločnosti celkom výnimočné postavenie. Egypťania totiž verili, že je synom boha Slnka Réa. Bohovia ho poverili, aby vládol Zemi, a preto im bol roveň. Keď sa Egypťania stretli so svojím panovníkom tak sa hodili na kolená a pobozkali zem: preukazovali tým svoj strach, svoju pokoru i rešpekt pres tým, kto riadil ich životy a od koho očakávali len dobré a správne skutky. Svojou božskou i pozemskou silou mal faraón chrániť Egypťanov pred všetkými nebezpečenstvami: pred vpádmi nepriateľov, pred obdobiami sucha, pred hladomorom... Rozhodoval o poriadku a spravodlivosti. Rozhodoval sám, no vládnuť mu pomáhali úradníci.

Hoci nepoznáme presné pravidlá egyptského nástupnického systému, je isté, že základom správneho fungovania správy bolo následníctvo mladého kráľa (v čase nedospelosti zastupovaného najčastejšie ženou z kráľovskej rodiny), ktorý v prvom období vlády svojou osobnou aktivitou a mobilitou, spojenou s mobilitou kráľovského dvora ako centra správy, udával smer celej miestnej aj centrálnej administratíve. Panovníci a ich osobná schopnosť iniciatívneho riešenia problémov teda do značnej miery ovplyvňovala chod spoločnosti. Názorným príkladom môže byť Achnaton, proti ktorého reforme zrejme nevznikla žiadna účinná politická opozícia, alebo obdobie neskorých Ramessovcov - postarších kráľov, ktorých vláda znamenala úpadok úrovne správy a vládnutia.

Hrobky
Hneď po nástupe k moci začal každý nový faraón so stavbou vlastnej hrobky. Bola to jedna z prvých vecí, na ktorú musel myslieť. No  ak bol zámer rozsiahly a komplikovaný, práce sa do jeho smrti neskončili. To vysvetľuje, prečo toľko kráľovských hrobiek v Egypte zostalo nedokončených –pretože, keď faraón zomrel, nepokračovalo sa. Starí Egypťania verili, že po smrti bude ich duch žiť ďalej, a tak sa usilovali zabezpečiť si čo najpríjemnejší posmrtný život faraónov. V období starej ríše bol posmrtný život výsadou faraónov. Hrobka mala byť príbytkom pre ka - faraónovho ducha, neviditeľného sprievodcu živej bytosti. Egypťania sa domnievali, že ka žije, kým pozemské telo nepodľahne času. Preto telá svojich mŕtvych balzamovali. Na posmrtný život potrebovalo ka  aj predmety, ktoré zosnulý používal počas svojho pozemského života, osobitne dôležité boli potraviny.  Hlavným účelom hrobky bola ochrana tela a uložených predmetov pred vykrádačmi hrobov. Veď pyramídy boli aj ukážkou moci a bohatstva faraónov. Tých pri odchode do posmrtného života sprevádzali rozprávkové poklady. Aj vyššia šľachta mala vo svojich hrobkách vzácne predmety a dokonca aj pomerne jednoduchých ľudí pochovali aspoň s niekoľkými misami jedla.
 
Pyramídy
 Pyramídy sú veľkolepé kráľovské hrobky, ktoré sa stavali v období Starej ríše. Slúžili ako uloženie mumifikovaného faraónovho tela. K múmii sa ukladal nábytok, šatstvo a vzácne predmety, ktoré faraón používal za svojho života. Pyramídy mali tvar stupňovitého ihlana. Po stupňoch mohol kráľ vystúpiť do neba, aby sa znova stretol so svojím otcom Réom, bohom Slnka. Hrany pyramídy predstavovali slnečné lúče. Starovekí Egypťania obkladali steny pyramíd leštenými doskami z vápenca a vrcholky zlatom. Ako sa pyramídy vlastne stavali? Keď sa Níl rozvodnil, roľníci prepravovali na loďkách obrovské kamenné bloky. Na súši ich potom premiestňovali na akýchsi saniach, ktoré sa kĺzali po navlhčenej zemi Aby dostali kamene do výšky niekoľko sto metrov , vybudovali po boku pyramídy šikmú rampu. Keď stavbu dokončili, rampu zrúcali. Do pyramídy bol sarkofág vložený už počas stavby. Nakoniec pyramídu zariaďovali a zdobili omietkari, štukatéri, kresliči, maliari, sochári, či kamenári ktorí realizovali vnútornú výzdobu. Nezaháľali ani dekoratéri - šperkári a zlatníci, stolári a rezbári, tkáči - tí všetci boli zainteresovaní do prípravy pohrebnej výbavy ktorá musela spĺňať tie najprísnejšie kritériá. A hrobka bola pripravená kým nepríde panovníkov čas.
 
Známe pyramídy v GÍZE
V Gize pri Káhire stoja tri najväčšie pyramídy sveta.
 
-  Prvá a najväčšia, známa ako Veľká pyramída, bola pamätníkom faraóna Chufeva (po grécky Cheopsa), ktorý vládol približne od roku 2590 do roku 2567 pred  n. l. Je aj jedniným zo siedmych divov sveta, ktorý sa nám zachoval až dodnes. Veľká pyramída bola pôvodné 146 metrov vysoká a jej štvorcový pôdorys s 229 metrami na každej strane zaberá plochu 5,3 hektára. Na túto plochu by sa zmestilo 200 tenisových kurtov. Pyramídu postavili asi z 2 300 000 kamenných kvádrov. Každý z nich váži v priemere vyše 2,5 tony, niektoré majú viac než 15 ton a žulové dosky v strope Chufevovej pohrebnej siene vážia 50 ton. Odborníci predpokladajú, že celá pyramída váži okolo 5 ton.
 
-  Druhá najväčšia pyramída (prostredná) patrila Cheopsovmu snynovi Rachefovi (po grécky Chefrenovi). Pôvodne bola vysoká 143,5 m (dnes 137,3 m), jej pôvodná základňa bola 215,3 m x 215,3 m. Jej uhol sklonu je 52°20'. Jej pôvodné alabastrové obloženie sa zachovalo len na jej vrchole (a podľa toho ju možno ľahko spoznať a pôsobí aj ako vyššia). Mala dva vchody zo severu. V pohrebnej komore je veľký žulový sarkofág. S Veľkou Sfingou, pri ktorej stojí Rachefov údolný chrám, zádušný chrám pyramídy spája 400 m dlhá stúpajúca cesta. Južne od pyramídy sa nachádzajú malé zvyšky satelitnej pyramídy.
 
-  Tretia pyramída v poradí patrila faraónovi Menekaurovi (po grécky Mykerinovi), ktorý bol Cheopsov vnuk. Vládol od roku 2532-2503 pred Kr. Pôvodne bola vysoká 62 metrov.
Ďalšie z pyramídových oblastí sa nachádzajú v Sakkáre, Abúsíre, Dáhšure, el-Lište, Mejdúme a el-Lahúne.

Veľká  SFINGA Strážkyňa pyramíd.
V staroegyptskom umení monumentálna socha s telom leva a hlavou kráľa,  v ktorom  je vyjadrená vládnuca moc kráľa. Väčšina bádateľov je presvedčená, že ju do skaly dal vytesať Chafre (Chefren, Rachef), ktorý vládol okolo 2500 pred Kr. Ide však len o domienku, pretože žiaden text zo Staršej ríše sa o Sfinge nezmieňuje a skutočnosť, že socha bola vytesaná do skaly prakticky znemožňuje objektívne datovanie.

Takisto sa väčšinou tvrdí, že rysy Sfingy predstavujú tvár samotného Chafreho, ale aj toto tvrdenie je veľmi sporné. Ak vychádzame z predpokladu, že socha vznikla ako súčasť gízskej nekropoly, mala azda úlohu strážcu tejto nekropoly. Okolo roku 1279 pred Kr. dal sochu ako posledný rozsiahlo prepracovať Ramesse II.. Ďalšie zásahy na nej urobili stáročia neskôr Arabi. Socha bola v minulosti po stáročia úplne alebo prevažne zaviata pieskom.mOd roku 1979 sú pyramídy v Gíze a takisto aj kolosálna socha Sfingy súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Hrobky faraónov v Údolí Kráľov
Úradný názov tohto pohrebiska znel v staroegyptštine Ta-sechet-maat, čo v preklade znamenalo "Veľké a majestátne pohrebisko miliónov rokov faraónov, života, sily a zdravia v západných Tébach (Vesete)". Arabi mu dali meno Bibán el-Mulúk, J. F. Champollion zasa Údolie kráľov (angl. The King’s Valley) a to je názov pod ktorým ho pozná väčšina ľudí. Nad Údolím kráľov sa týči zaujímavý horský útvar "Thébsky štít", ktorý domorodci nazývajú aj el-Kurn, Roh. El-Kurn totiž svojím tvarom pripomína pyramídu čo je vo vzťahu k miestu nad ktorým sa týči viac ako symbolické. Starovekí Egypťania ho považovali za stelesnenie bohyne Meretseger, "Tá, ktorá miluje ticho".  Údolie kráľov sa rozdeľuje na Východné údolie a Západné údolie. Východné údolie obsahuje najvýznamnejšie hrobky a je prístupné pre verejnosť.
 
Zoznam hrobiek v Údolí Kráľov:
  Najznámejšie hrobky vo východnom údolí. Väčšina z hrobiek je prístupná verejnosti.
  Ramesse  I.-XI.(objavitelia a prieskumníci hrobiek napr.J.Burton,Bruce,G.B.Belzoni)
  Thutmose I. (hrobku objavil r. 1899 V.Loret )
  Thutmose II. (hrobku objavil r.1900 Howard Carter)
  Thutmose III.(hrobku objavil r.1898 V.Loret)
  Thutmose IV. (hrobku objavil Howard Carter)
  Amenhotep II. (hrobku objavil r.1898 V.Loret)
  Amenhotep III. (hrobku objavili r.1799 Jollois a de Villiers)
  Setchi I.,II.
  Amenmesse
  Maiherpi
  Veserhat,Horemheb
  Juja a Thuju (hrobky objavené r.1903-1908 Howard Carter)
  Siptah
  Tutankhamun  (najznámejšia hrobka, dovtedy jediná nevylúpená, objavená
  Howardom Carterom v roku 1922)
 
Ďalej sa v Údolí Kráľov nachádza mnoho pohrebných komôr, chodieb bez nápisov a malieb  alebo hrobiek bez nápisov.

Ďalšie významné archeologické udalosti a objavy :
r.1708 - 1712 Claude Sicard lokalizoval Veset (gr. Théby) a jeho hrobky
r.1734  R. Pococke nakreslil jeho prvý plán na ktorom bolo 18 hrobiek z ktorých ale bola prístupná len polovica, svoje poznatky publikoval v knihe Pozorovania Egypta
r.1824 - 1830 J. G. Wilkinson pôsobiaci v Údolí kráľov identifikoval a očísľoval hrobky. Číslovanie sa používa dodnes
r.1828 - 1850 Údolie navštívili významné osobnosti egyptológie ako J. F. Champollion, R. Lepsius, R. Hey či I. Rosellini
r.1995 K. Weeks našiel sériu miestností určených pre synov Ramesse II.
 
Rok 2006 priniesol prekvapujúci objav v Údolí kráľov, kde bola vo februári objavená prvá hrobka od roku 1922, kedy bolo odkryté miesto posledného odpočinku faraóna Tutanchámona. Aj keď sa v najnovšej hrobke neobjavili žiadne múmie, bolo v nej niekoľko sarkofágov, dokonca jeden menší – detský zo zlata.

TUTANCHAMON
Patrí do 18. dynastie a bol v poradí dvanástym faraónom tejto dynastie. Vládol v rozmedzí približne 1333 pred Kr.-1323 pred Kr.
 
Život
Na trón nastúpil, keď mal deväť rokov. Kráľom sa stal po Smenchkarem, ktorý zomrel za záhadných okolností. Tutanchamón sa stal bábkou v rukách Amónových kňazov. Zmenil si meno z Tutanchaton na Tutanchmón a aj jeho manželke Ancheseppaaton na Anchesenamon. Na dokumentoch uvádzal len trónne meno Nebcheprure. Pri svojej korunovácií dal spraviť sochu , kde stojí oproti Amónovi v menšej výške. Dal sa presťahovať z Achetatonu do paláca Amenhotepa III. s celým jeho dvorom, s háremom aj s manželkou do Malkaty. A jeho uznal za „otca božieho“ a spolukráľa, Haremheba vymenoval za „dôverníka nad všetkými kráľovskými dôverníkmi“.
Venoval sa aj zábavám, nie je však pravdepodobné, že by niekedy lovil levy a vonkoncom už nepozabíjal masy nepriateľov. Taký faraón kňazom vyhovoval a jeho nečakaná smrť šokovala ich aj Tutanchamóna, lebo jeho hrob nebol dokončený. O pohreb sa postaral Aje II. a dal sa tam znázorniť v leopardej koži (veľkňazskej) pri vykonávaní rituálu otváranie úst. Hneď ako zomrel Tutanchamon, požiadal Aje o ruku Anchesenamon, ale ona ho odmietla.
Tutanchamónova hrobka bola už vtedy dávno zatvorená. Dokonca sa raz do nej dostali aj lupiči. Určite si aj niečo odniesli, lebo ich tam nachytali dozorcovia. Tí po nich hrobku trochu poupratovali. Hrobku zatvorili a šli preč. Tak ostala až kým Howard Carter v roku 1922 nenašiel jej vchod. „Jedinou pozoruhodnosťou v jeho živote bolo, že zomrel a bol pochovaný“ povedal Howard Carter. „Vďaka nemu sme sa dozvedeli mnoho.“ Od Carterových čias prevláda názor, že Tutanchamón bol synom Achnatona a jeho vedľajšej manželky Kije. Dodnes sa nevie prečo súčasne s Tutanchamónom boli pochované dve malé embryá. Jedno osemmesačné a druhé sedemmesačné. Embryá boli vo vlastných rakvách pri jeho nohách.

Objavovanie hrobky
Carterove výskumy okolo Tutanchamóna financoval lord Carnavon. K pátraniu po Tutanchamónovej hrobke priviedli V.Cartera malé veci z hrobovej výbavy, a tak si vypočítal miesto hrobky. 4. novembra 1922 narazil na prvý vchod. 5. novembra odkryl schody, 24. novembra stál pred múrom s Tutanchamónovými pečaťami. Päť rokov ešte trvalo, kým výskum tejto hrobky dokončil. Kráľovu múmiu odkryl až koncom októbra 1925, posledný predmet opustil hrobku 30. novembra 1927. Stálo ho to mnoho síl času a energie. Do hrobky sa musela zaviesť elektrina, museli sa zabezpečiť pred stratou či ukradnutím zlaté šperky o hmotnosti niekoľkých gramov. Iba vynášanie pozlátených skríň, ktoré stáli okolo sarkofágu trvalo 84 dní. Tutanchamónov poklad je dnes v Egyptskom múzeu v Káhire, kde zapĺňa 12 miestností. A Tutanchamón určite nepatril k najbohatším faraónom. Carter našiel v hrobovej komore štyri do seba vložené a umelecky zdobené pozlátené skrine. Vo vnútri bol sarkofág z jediného kusa žltého kremenca v rozmeroch 2,75 x 1,50 x 1,50 metra; v sarkofágu boli tri rakvy v podobe mumifikovaného tela s verným vyobrazením tváre. Všetky boli pozlátené, ale tá posledná bola z čistého zlata s hmotnosťou 110,4 kg. Tutanchamón nás obohatil nielen o šperky a zlato, ale aj o nové poznatky. Tutanchamónova hrobka je dnes sprístupnená a vo svetle neónov žiari v nej zlatistý sarkofág s pozlátenou maskou. V tomto sarkofágu a v tejto rakve odpočíva aj sám Tutanchamón.

Chrámy – príbytky Bohov
Chrámy starovekého Egypta vzbudzovali po celé veky úctu. I v súčasnosti žasnú návštevníci nad ich veľkoleposťou, ich veľkosťou, nádherou a nad detaily reliéfov na stenách.
 Chrám bol posvätné miesto a príbytok Boha. Pomenovanie boží dom vychádzalo zo staroegyptského „per necer“, alebo z „hut necer“ – sídlo boha. O chráme starovekí Egypťania hovorili aj ako o znázornení miesta kde prebehlo stvorenie a jeho primárnym účelom bolo odrážať a udržiavať božský poriadok stvorenia“. Vo vnútri bola jeho socha, ktorá predstavovala jeho pozemskú schránku. Chrám bol posvätným miestom, kam nemohla preniknúť žiadna nedobrá sila. Preto doň mali prístup len faraóni, kňazi a králi. Modlili sa tam a prinášali bohom dary. Pred východom slnka faraón vo svetle sviečok prešiel chrámom. Zaklopal na dvere malej svätyne, kde bola umiestnená socha boha. Boh sa zobudil a prevtelil do svojej pozemskej schránky, v ktorej zotrvával cez deň. Faraón sochu poumýval, obliekol a uctil si ju modlitbami a darmi. Budúci faraóni sa v chrámoch pripravovali na svoje povolanie. Každý deň prinášali soche boha jedlo a nápoje. Ak sa náležite vykonali všetky rituály, zachovala sa rovnováha sveta a boh bol naklonený faraónovi i Egypťanom. Obyčajný ľudia boha nikdy nevideli. Obetné rituály uskutočňovali mimo chrámu. Niekedy počas náboženských slávností socha boha putovala na lodi po Níle z jedného chrámu do druhého, no zostávala zakrytá.

Chrám bol riadený organizovanými úradníkmi, ktorí zodpovedali veľkňazovi za hladký chod činností súvisiacich s chrámom. K jeho zamestnancom patrili roľníci, stavitelia, pisári, hudobníci, umelci a pravdaže aj kňazi. Tí ktorí pracovali pre chrám nesmeli byť od svojej práce odvedení bez súhlasu veľkňaza, alebo bez nariadenia panovníka.

K chrámu viedla aleja – procesná cesta väčšinou lemovaná sochami. Procesná cesta viedla k hlavnej bráne označovanej ako chrámový pylón (z gr. pylon). Chrámový pylón tvorili dve veľké murované špicaté veže s vchodom v strede. Pred pylónom boli po stranách vztýčené vlajky na dlhých žrdiach. Niekedy označoval vstup do chrámu obelisk, alebo dvojica obeliskov. Za pylónom sa nachádzal peristyl – veľké otvorené nádvorie lemované stĺporadím.

Väčšina „smrteľníkov“ sa zvyčajne nedostala ďalej ako k vchodu do chrámového komplexu, vstup mali povolený len do vonkajších posvätných miest chrámu, aby sa mohli pomodliť k bohom a predniesť im svoje túžby a prosby, nikto z nich však nesmel zazrieť kultovú sochu boha v naose. V neskorších dobách sa chrámové reštrikcie o čosi zmiernili a peristyl bol aspoň z časti prístupný, ľudia tam mohli prinášať obetné dary a prednášať svoje prosby. Poznáme zádušné, slnečné, kultové typy chrámov.

Najznámejšie chrámy
-  Karnacký chrám
Stavba najväčšieho komplexu trvala neuveriteľných 2000 rokov. Gréci nazývali Staroveké mesto Veset, Théby. Chrám slúžil na uctievanie štátneho boha Amona-Re, pána vetrov i vzduchu. Jeho svätyňa je centrom celého komplexu. Komplex bol dostupný dvoma cestami, ktoré lemovali sfingy s baraními hlavami. Jedna cesta viedla do chrámu od Nílu, druhá od Luxoru. Veľký predný pylón hlavného chrámu stojí dodnes. Za ním sa nachádza Veľké nádvorie. Najzaujímavejšia je Hypostylová sieň faraóna Sethiho I. spolu s o 122 stĺpmi, ktorých hlavice sú zdobené a sformované motívmi papyrusov a kvetov. Jej pokračovaním je centrálna chodba chrámu lemovaná ďalšími dvanástimi stĺpmi. Neďaleko, pri posvätnom jazierku, sa ako výkričník týči 23 m vysoký obelisk faraóna Thutmoseho III.

-  Luxorský chrám
Stojí na východnom brehu Nílu. Zo šiestich obrovských sôch faraóna Ramesseho II. sa zachovali dve, neskôr ich premiestnili ku vchodu. Kedysi tu stáli aj dva obelisky, z nich však na mieste ostal len jeden, druhý previezli v 19. Storočí do Paríža ako dar miestodržiteľa Muhammada Alího Francúzsku. Dodnes zdobí parížske námestie Place de la Concorde. Ku chrámu vedie aleja sfíng.

-  Chrám kráľovnej Hatšepsut, Luxor
Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut s vyvýšenou, no napriek tomu revolučnou koncepciou, nemá v Egypte obdobu. Terasovitá budova navrhnutá architektom Senenmutom sa majestátne zdvíha uprostred prírodného skalného amfiteátra. Je veľmi šikovne zasadený do krajiny a tromi terasami vybudovanými nad sebou kopíruje skalný zráz. Hatšepsut- kráľovná 18. dynastie, stavebníčka chrámu v Dér el- Bahrí. Bola vládnucou kráľovnou, titulovala sa oficiálne ako „kráľ,“ dávala sa zobrazovať s panovníckou „božskou bradou.“ Na trón nastúpila po kráľovi Thutmosem II., ale nevedno za akých okolností. Bola jeho manželkou (a zároveň sestrou), vlády sa ujala preto lebo s ním nemala mužského potomka. Hatšepsutinu hrobku objavil na sklonku 19. stor. americký archeológ Th. M. Davis v údolí kráľov. Má zo všetkých hrobiek najdlhšiu vstupnú halu (vyše 200m) a je zo všetkých najhlbšia (bezmála 100m). Vylúpili ju síce už v staroveku, ale našiel sa v nej jej sarkofág a vedľa neho aj sarkofág jej otca Thutmoseho.

-  Philae
Chrám pôvodne sa nachádzajúci na ostrove Philae (neskôr bol kvôli stavbe Asuánskej priehrady, v rámci akcie UNESCO - 60-te roky, premiestnený do inej lokality) je venovaný bohyni Eset (gr. Isis). Philae v staroegypštine znamená "koniec" v tomto prípade definovaný južnou hranicou Egypta. Chrám sa v časoch nepokojov stal útočiskom až do doby kým ho nezatvorili.

-  Abú Simbel
Gigantické sochy, medzi nimi sediace reliéfy kráľa a jeho manželky, strážia na predných štítoch vstupy do bohato zdobených stĺpových siení vnútri chrámov. Túto neoceniteľnú pamiatku zachránila pred zaplavením pri napúšťaní Asuánskej priehrady medzinárodná spolupráca. Tieto chrámy dal vytesať Ramesse II. pri brehu rieky. Väčší zasvätil božstvám Amon-Reovi, Ptahovi a Re Harachteovi, ako aj samému sebe a menší dostala bohyňa Hathor a jeho žena Nefertari.

-  Medínet Habu, Luxor
K Thébskej nekropole na západnim brehu Nílu, južne od Údolia Kráľov patrí lokalita Medínet Habu so svätyňou faraóna Thutmoseho III. A zádušným chrámom Ramesseho III. Vchod tzv. Sýrska brána pripomína pevnostnú stavbu. Bola jediná svojho druhu v starovekom Egypte. Vnútorné miestnosti slúžili ako hárem. Sám chrám má obvyklé usporiadanie s pylónmi, nádvoriami, stĺpovou sieňou, priestorom na obety a hlavnou svätyňou. Naľavo pri vchode je zmenšený náčrt faraónovho paláca.
sochy : Memnonove kolosy, Luxor

Tieto dve obrovské sochy kedysi strážili dnes už neexistujúci chrám Amenhotepa III. Sediace sochy s pôvodnou výškou 18 m (v súčasnosti 15,6 m) zobrazujúce zosnulého sa zachovali. Gréci ich pomenovali podľa etiópskeho kráľa Memnóna, ktorého zabil Achilles. Vždy pri východe slnka severnejšia socha akoby spievala. Zvuky vydával ohrievaný vzduch unikajúci z prasklín v kamennom materiály po zemetrasení v r.27 n.l. Dnes po rekonštrukcii už „spev“ zanikol.

Egyptské  múzeum , Káhira
Múzeum založil francúzsky egyptológ Auguste Mariette v roku 1857 - hlavne kvôli vtedajšiemu stálemu vývozu egyptských starožitností do bohatej cudziny. V roku 1858 zhromaždil prvú významnú kolekciu egyptských vykopávok. Svoj cieľ dosiahol a Egyptské múzeum vlastní dnes najkompletnejšiu a najväčšiu zbierku egyptských starožitnosti.
  Múzeum mapuje 5 000 ročnú egyptskú históriu. Vo viac ako 50 miestnostiach je vystavených takmer 120 tisíc exponátov, ktoré zahŕňajú nádherné kolosálne sochy, rôzne sfingy, sarkofágy a rakvy, múmie faraónov i zvierat, šperky, nábytok, nádoby, zbrane...

Exponáty sú zaradené chronologicky podľa časových historických období egyptskej histórie od Starej ríše až po obdobie nadvlády Rimanov.
Budova Egyptského múzea má dve poschodia, najprv pozeráme to spodné. Exponáty na prízemí sú rozdelené tak, že ak sa človek vydá hneď od vchodu smerom vľavo, postupuje od tých najstarších k tým menej starým. Je tu toho strašne veľa čo pozerať, množstvo nádherných a zachovalých sôch kráľov, kráľovien a bohov rôzneho tvaru a z rozličného materiálu, veľký počet kamenných sarkofágov, sfíng a reliéfov z rozličných nálezísk. Pri každom exponáte je jeho popis a miesto, odkiaľ sem bol privezený. Keď si človek predstaví všetky tieto sochy v pôvodných chrámoch (napr. v Luxore alebo v Karnaku), ktoré sú aj bez nich nádherné ... začne si želať, aby sa mohol premiestniť v čase a uvidieť to všetko a pokope v pôvodnej nádhere. A to vraj 90 % exponátov je v depozite, pretože ich nie je kde vystaviť alebo sú roztrúsené po galériách a múzeách po celom svete - najmä v Paríži, Londýne, Berlíne, Turíne a New Yorku. Na prízemí sú najpútavejšie sochy napr. faraóna Achnatona alebo kolosálna socha prečnievajúca až na prvé poschodie Amenhotepa III. A manželky Teje po jeho boku.

Na prvom poschodí sú exponáty zoradené tematicky - sú tu miestnosti plné drevených sarkofágov, papyrusov, šperkov, skarabeov rozličných veľkostí a farieb, malých drevených postavičiek alebo múmii opičiek, krokodílov, vtákov a rýb. A okrem toho sú tu ešte dva najväčšie "trháky" múzea - miestnosť s múmiami kráľov a kráľovien a zlatý poklad z hrobu Tutanchamóna.

Papyrus
Papyrus je druh pevnej látky používanej na písanie v staroveku. Vyrábal sa zo stebiel šachorovitej vodnej rastliny s latinským názvom Cyperus pagyrus, ktorá rastie na zamokrených lokalitách v oblasti Nílu v Egypte. Stal sa predchodcom pergamenu a dnešného papiera. Pripisuje sa mu dôležité miesto v histórii vývinu písma, písomností a kníh.
 
Z tuhých stoniek papyrusu, ktorý je vysoký vyše troch metrov, sa sušením a rezaním po dĺžke vytvárali plátky (pásiky). Špeciálnou ihlou sa z rastliny vyberala dreň. Vytvorené pásiky (plátky) sa potom naklepávali a lisovali na pásiky až 8 cm široké a krížnym spôsobom sa preplietali ako tkanina. Vytvorený pletenec sa znova utláčal a lisoval. Výsledným produktom celého procesu bol pruh papyrusu o šírke 15 18 cm, dlhý 2 3 m na ktorý sa potom písalo. Oproti pergamenu a dnešnému papieru mal nevýhody v tom, že bol veľmi krehký, ľahko sa lámal a znehodnocoval. Manipulácia s ním musela byť veľmi citlivá a opatrná.
 
Vynález papyrusu sa datuje do r. 2200 1500 pred našim letopočtom. Písalo sa na ňom prakticky až do konca tretieho storočia nášho letopočtu. V tom čase knihy mali podobu zvitkov, ktoré sa vkladali do zvláštnych puzdier (obalov) nazývaných rotuly. Rotuly so zvitkami sa uskladňovali v knižniciach k tomu prispôsobených. Do dnešných čias sa zachovalo len veľmi málo písomností na papyruse. Alexandrijská staroveká knižnica v 3. storočí pred n. l. patrila k najväčším knižniciam sveta a bolo v nej až 700 000 rotúl. Medzi veľké knižnice patrila aj knižnica v Pergane, v ktorej bolo až 200 000 zvitkov v rotulách.

Záver
Myslela som si, že o Egypte už viem všetko keďže som ho už navštívila a videla som tie najznámejšie pamiatky. Ale možno som nedávala pozor pri prednáškach slečny delegátky alebo nespomínala všetko. A dá sa vlastne povedať všetko ? O jedinej pamiatke, o jedinom chráme by sa dalo polemizovať a premýšľať aj niekoľko hodín. A ľudia ešte ani dnes nepoznajú presné dejiny starovekého Egypta. Archeologické výskumy odokryli množstvo exemplárov a zachovalo sa množstvo pamiatok, no vieme že to je len malá časť z celej čarovnej egyptskej histórie.

Dodnes je hrobka Tutanchamona jedinou ktorá pred objavením nebola vylúpená vykrádačmi hrobov. A vieme, že práve Tutanchamón nepatril k najbohatším faraónom a dokonca zomrel veľmi mladý. Čo všetko ukrývali hrobky slávnych Ramessesovcov , Thutmosa alebo Amenhotepa ? Možno keby ich vtedy neboli lupiči vylúpili, poznali by sme históriu starovekého Egypta. Avšak určite nie celú, tú poznajú iba sami faraóni. Ja si myslím, že v  Údolí kráľov ešte niekde čakajú neobjavené hrobky a skrývajú ďalšiu časť starovekej histórie.

Pri hľadaní a spracovávaní informácií do môjho projektu som si predstavovala, že sa prechádzam chodbami v tých najhonosnejších egyptských chrámoch. A tiež som dostala chuť hneď sa tam vrátiť.  Teraz už Egypt určite poznám viac. A keď sa budem nabudúce kochať krásou pyramíd a fotiť sa pred nimi, budem vedieť prečo tam vlastne sú. A vy tiež.  Každému koho zaujíma história vo všeobecnosti aspoň trošku, neuveriteľné pamiatky z čarovnej histórie Egypta by si mal určite pozrieť. Uchvátia rozhodne každého. Či už o nich bude niečo vedieť alebo nie.
 
Grâce - ce project je sais que Egypt est toujours un pays unique, un pays qui est tres charmé et pour les touristes Egypt offre beaucoup de mémoirs, souvenirs unoubliables.... Maintenant J’ai envie aller au Egypt encore et je voudrais découvrir l’histoire antique de nouveau parce que je crois que le fois prochaine je découvra plus de secrtes de cet pays. J’epére que maintenat vous aimez Egypt plus aussi. Je vous engage a vister cet pays qui cache toujours quelquechose nouveau. Donc, bon voyage.