Island - krajina kontrastov

Prírodné vedy » Geografia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 25.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 956 slov
Počet zobrazení: 5 923
Tlačení: 396
Uložení: 435
Island - krajina kontrastov

1. Úvod
Island - krajina kontrastov. Kráčate po zasneženej planine a sto metrov od vás sneh zrazu začína miznúť a objavujú sa horúce pramene, gejzíry, poprípade aj nejaká tá láva, ak máte šťastie (alebo skôr smolu) a nachádzate sa v blízkosti aktívnej sopky. Tých je na Islande mnoho a pravidelne chrlia popol, ale i lávu. Na Islande sneží. Nielen sneh, aj popol. Biely, sivý, čierny. Padá pomaly na sneh a buď s ním splýva alebo ostro kontrastuje. Mení krásny biely sneh na špinavú ľadovú masu s popolovou škrupinou na vrchu. Ale sopky sú aj prínosom pre tento ostrov. Bez nich by nikdy nevznikol a nemohli by sme obdivovať  drsnú krásu Islandu.

Ďalšia zo zvláštností je, že na Islande nie sú žiadne železnice. Ani meter železnice. Aj v tomto má prsty príroda. To ale neznamená, že Island je iba kus zeme v mori obývaný niekoľkými Vikingami, ktorí ešte nevynašli parný stroj. Island je rovnako vyspelý ako hociktorý iný štát. Len majú krajšiu prírodu. Prírodu plnú kontrastov. Island, krajina ľadu a ohňa. A ľadových medveďov, samozrejme.
 
2. Geografia
Island je ostrov a sa rozkladá medzi Amerikou a Európou iba 300 km od Grónska. Počasie na Islande dosť ovplyvňuje teplý golfsky prúd. Island je sopečného pôvodu, to znamená, že je celý z bazaltovej lávy. Je tu 150 sopiek z toho 26 činných. Sopky pravidelne vybuchujú v poradí: raz jedna, raz druhá.
Island má členité pobrežie so zálivmi a fjordami (ktoré sa podobajú tým v Nórsku, lenže sú kratšie), rozsiahle náhorné plošiny s vystupujúcimi činnými sopkami (Hekla, Askja, Katla). Najvyšší vrch ostrova sa volá Hvannadalshnúkur (2 119 m n.m.). Nájdete tam aj vodnaté rieky (Pjórsá, Hvitá) s veľkým spádom a vodopádmi a tiež množstvo jazier. Asi 11 % územia pokrýva večný sneh a ľadovce. Na ostrove je okolo 7 000 termálnych prameňov.

Island má najviac výronov pár a plynov i horúcich prameňov na svete. Sústavná horúčava, ktorá je pod zemským povrchom, vytvára bublajúce horúce pramene a bahniská. Na Islande nájdeme zaujímavosti hlavne v parku Thingvellir, v parku sa dostaneme  k jedinečnému jazeru Mývatn, najväčšiemu európskemu ľadovcu Vatnajökull, pestrému južnému pobrežiu a, samozrejme, k vodopádu Gullfoss a gejzíru Strokkur. Najznámejší výver Geysir, prepožičal svoje meno gejzírom. Teplú vodu vyvierajúcu z hlbín Zeme využívajú Islanďania na vykurovanie domov a skleníkov.

Láva vytekajúca zo sopiek vytvára hrubé bazaltové pokryvy. Intenzívnou vulkanickou činnosťou sa dostáva na povrch horúca para a voda. Na Islande sa nachádza najväčší európsky ľadovec Vatnajökull (8 500 km2), ktorého hrúbka miestami dosahuje až 1 000 m. Aj preto nazvali Island ľadovou zemou jeho prví obyvatelia – Vikingovia v 9. storočí.
 
2.1 Vatnajökull
Vatnajökull (v preklade „jazerný ľadovec“) je najväčší ľadovec na Islande. Nachádza sa na juhovýchode ostrova a pokrýva viac ako 8 % krajiny. Pri veľkosti 8 100 km² je to najväčší ľadovec v Európe podľa objemu a druhý najväčší čo sa týka rozlohy. Priemerná hrúbka ľadu je 400 metrov, maximálna okolo 1000 m. Najvyššia hora Islandu, Öræfajökull (2 110 m), sa nachádza na južnom okraji Vatnajökullu, pri Skaftafellskom národnom parku.
Pod ľadovcom, ako aj pod mnohými inými ľadovcami na Islande, sa nachádzajú sopky. Vulkanické jazerá, napríklad Grímsvötn, spôsobili roztopenie časti ľadovca v roku 1996. Vatnajökull sa posledných pár rokov scvrkáva , pravdepodobne kvôli klimatickým zmenám a silnejšej sopečnej aktivite.
 
2.2 Katastrofálna erupcia na Islande v roku 1783
8. júla 1783 došlo na Islande k mohutnej sopečnej erupcii. Z 25 kilometrov dlhej trhliny Laki začala vytekať láva. Prúdy rozžeravenej horniny sa dostali až do vzdialenosti 88 km a pohltili plochu o rozlohe 570 km2. Kusy lávy boli vystreľované do výšky 1,5 km, mračná prachu vystúpili 13 km nad zemský povrch. Do atmosféry sa uvolnilo 122 miliónov ton oxidu síričitého, ďalších 1,7 miliónov ton tohto plynu preniklo do ovzdušia každý ďalší deň po dobu 8 mesiacov. Z hlbín Zeme sa na povrch dostali i milióny ton chlóru a fluóru.

Táto erupcia nemá v zdokumentovanej histórii Islandu obdoby. Len na Islande zahynula v priebehu niekoľkých mesiacov ¼ populácie. Najväčšiu spúšť za sebou zanechal fluór, ktorý spálil polia aj pastviny a spôsobil otravu mnohých ľudí. Ďalšiu ranu uštedril hladomor. Tí, ktorí prežili, opúšťali v húfoch svoju nebezpečnú a krutú vlasť. Ešte krutejšie následky mal oxid uhličitý. Ten sa v horných vrstvách troposféry a spodných vrstvách stratosféry premenil na jemné častice aerosólu a rozšíril nad Európu. Do týždňa po výbuchu zahalila Anglicko a Francúzsko a neskôr aj zbytok kontinentu a sever Afriky síričitá hmla. Pri západe slnka hrala obloha všetkými farbami a v noci svietil mesiac načervenalou farbou. Celkový charakter počasia bol neobvykle teplý a suchý. Ľudia sa počas tohto obdobia sťažovali na pálenie slizníc a bolesť hlavy. Erupcia v trhline Laki na Islande je čo do dôsledkov zrovnateľná s výbuchom sopky Tambora v roku 1815 a Krakatoa v roku 1883.
 
3. Počasie & Podnebie
Island má veľmi drsné podnebie, fúka tu skoro stále nepríjemný vietor. Zásluhou Golfského prúdu sú tieto nehostinné podmienky a teploty v blízkosti pobrežia aspoň trochu zmierňované. Priemerná teplota je v januári +1,5°C, v júli +12,5°C, celoročný priemer je okolo 5°C. Island je neďaleko polárneho kruhu a tak sa tu strieda polárny deň a polárna noc. Cez polárny deň slnko po 11 hodine v noci zájde za obzor a tam je až kým znova asi o tretej ráno nevyjde. Cez polárnu noc slnko vychádza spoza obzoru iba na štyri hodiny denne
 
4. Rastlinstvo
Z rastlín sa tu vyskytuje hlavne mach, ktorý pokrýva lávové polia. Lesy tu nie sú, lebo šikovní Vikingovia si ich skoro úplne vyrúbali. Island má rozlohu 103 000 km2, ale stromami je pokryté asi iba jedno percento ostrova. To jedno percento stromov tvoria hlavne malé zakrpatené brezy vysoké ako tatranská kosodrevina.
 
5. Živočíšstvo
Na 270 000 ľudí pripadá okolo 80 tisíc typických islandských koňov. Na pobreží sa váľajú tulene, vo vnútrozemí sa na lišajníkoch pasú zo Švédska importované soby. Okrem toho sa tu vyskytujú malé polárne líšky a trpasličie zajace. Na ostrove žijú aj polodivé ovce. Žije ich tu dvakrát viac ako ľudí. Ovce si tu úplne nekoordinovane behajú, krížom-krážom po celom ostrove a nikto sa o ne nestará. Vzdušný priestor ovládajú čajky, husi, kačky, labute a iné vtáky, napríklad islandský papagáj mníšik bielobradý, prezývaný lundi. Odchytáva sa a je to vyhľadávaná špecialita.
 
5.1. Islandské kone
Islandské kone - plemeno koňa ktoré žilo na Islande od druhej polovice deviateho storočia. Islandský kôň je človekom vyšľachtený druh, dovezený počas osídľovania Vikingami. Kvôli svojej veľkosti ich často nazývajú islandské poníky, čo je ale na Islande považované za nevhodné a hanlivé.
Na Islande je približne 80 000 koní. Starý islandský zákon zakazuje dovážanie koní naspäť na Island, ak už raz boli odvezené preč.
Kone sú menšieho vzrastu (od 1,20 do 1,45 m, váha okolo 360 kilogramov), ale sú veľmi silné na svoju veľkosť. Sú schopné uniesť tretinu svojej váhy a štvorroční jedinci sú schopní odniesť dospelého človeka.
Vikingovia priniesli na Island kone rôznych farieb a vzhľadov a tak dnes sa na Islande nachádza okolo 40 rôznofarebných typov koní. Kone boli veľmi dôležité pre transport obyvateľstva a pre robotu v histórii Islandu. Po druhej svetovej vojne boli kone nahradené traktormi a džípmi. Dnes sa kone používajú pri zaháňaní stád iných koní, oviec a kráv na farmách. Väčšina koňov je používaná na obľúbenú islandskú zábavu – preteky.
Keďže kone neboli viac užitočné v takom hojnom počte, v r. 1950 bolo mnoho z nich zabitých. V roku 1954 stúpol záujem o islandské kone v Nemecku a mnoho z nich tam bolo predaných aby sa vyhli smrti. Nemci zistili že tieto kone sú dobré na jazdenie a šľachtenie. Takisto boli predávané do Švajčiarska, Rakúska a Holandska. Na začiatku r. 1960 zopár koní bolo predaných do Dánska. Najprv sa na nich dívali skepticky, ale potom zistili že sú to dobré jazdecké kone.
 
6. Dejiny Islandu
Prvými obyvateľmi Islandu boli pravdepodobne írski mnísi na konci ôsmeho storočia. Prví naozajstní obyvatelia však boli nórski Vikingovia. Usadili sa tu v 70-tych rokoch 9. storočia. Vikingskí náčelníci zakladali tzv. „thingy“, čo boli miestne snemy, ktoré verejne urovnávali spory a konflikty medzi osadníkmi. Okolo roku 930 bol založený „Althing“ a tento národný snem môžeme pokladať za najstarší európsky parlament. Jeho rozhodnutím bolo v rokoch 999-1000 prijaté kresťanstvo. V 13. storočí sa islandskí náčelníci podrobili nórskej nadvláde, v roku 1380 sa Island spoločne s Nórskom dostal pod nadvládu Dánska a potom nasledovalo dlhé obdobie hospodárskeho úpadku. Až v roku 1874 bola dosiahnutá autonómia.

Následky výbuchu sopky Askja (o ktorom budeme hovoriť neskôr) v roku 1875 zničili islandskú ekonomiku a spôsobili veľký hladomor. Počas nasledujúcich 25 rokov 20 % obyvateľstva Islandu emigrovalo, hlavne do Kanady a Spojených Štátov. Potom sa hospodárska situácia krajiny začala pomaly zlepšovať. 1. decembra 1918 sa Island osamostatňuje, s Dánskom je spojený iba personálnou úniou. 17. júna 1944 bol Island vyhlásený za republiku a bola zrušená personálna únia s Dánskom.
 
6.1 Stručná charakteristika Islandu
Štátne zriadenie : republika
Administratívne usporiadanie : 23 okresov nazývaných sýsla
Hlavné mesto : Reykjavík (105 487 obyvateľov čo je prakticky 1/3 celého obyvateľstva)
Rozloha : 102 819 km2
Počet obyvateľov : 300 000
Hustota zaľudnenia : 2,7 obyvateľa na 1 km2
Iné významnejšie sídla : Kópavogur (16 800 obyv.), Akureyri (14 700 obyv.)
Najvyšší bod : Hvannadalshnúkur (2119 m.n.m.)
Najvýznamnejšia rieka : Thjórsá
Mena : 1 islandská koruna (ikr) = 100 aurarov
Úradný jazyk : islandčina
Rasové a národnostné zloženie : Islanďania 96,1 %, Američania 0,4 %, Dáni 0,9 %, Nemci 0,3 %, Švédi 0,5 %
Náboženstvo : evanjelické 93 %, katolícke 1 %, iné 6 %
Priemerný plat : je 80 000,- ikr = 50 000,- Sk
Členstvá v organizáciách : NATO, Severná Rada, OSN
Zaujímavosťou je že Island nemá žiadnu armádu.
 
7. Obyvateľstvo
105 tisíc ľudí žije v Reykjavíku, zvyšok inde. Osídlené je iba pobrežie, lebo vo vnútrozemí je iba láva. Všetci sú ako jedna veľká rodina. Buď blízka alebo vzdialená. Islanďania sú osobitý národ, ktorý charakterizovať je ťažké, ale za pokus to stojí:
· -V súčasnosti sa obyvateľstvo živí najmä rybolovom, spracovaním rýb a chovom oviec. Islanďania ulovia najviac rýb na svete v prepočte na jedného obyvateľa (a stále majú problémy s Greenpeace kvôli lovu veľrýb).
· Typické vlastnosti obyvateľov sú samostatnosť, poctivosť, nebojácnosť a presvedčenie, že najlepšie je spoľahnúť sa sám na seba.
· Nízky stupeň kriminality a pocit bezpečia sú ich slabinami pri návšteve iných krajín – nezamkýnajú si autá, čo často trpko oľutujú pri návšteve v zahraničí.
· Posadnutosť materializmom (čo môže byť odrazom veľkej chudoby v minulosti), míňajú peniaze na všetko, čo je drahé: na autá, domy, počítače, značkové oblečenie z celého sveta a na alkohol.
· Na alkohol minie dospelý človek v prepočte viac ako 60 000,-Sk za rok (aspoň že u nás nie je taký drahý ...).
· Rodina: rodinné zväzky sú pevné. Rodina potvrdená manželským zväzkom nie je taká dôležitá. Mladí začínajú žiť spolu pomerne skoro a keď majú dieťa, vychovávajú ho obe rodiny. Z výskumu vyplýva, že 80 % prvorodených detí v manželstvách nie je od biologického otecka.
· Pomer s iným mužom sa zväčša nechápe ako nevera.
· Tento národ nepozná v gastronómii sprepitné.
· Islanďania sú najväčší spotrebitelia ropy v Európe (2660 kg /1 obyvateľa)
· Sú známi produkciou svetrov z ovčej vlny, ktoré nepremokajú.
· Hustotou obyvateľstva stojí Island na poslednom mieste v Európe.Na európske pomery má však veľmi vysokú mieru rastu obyvateľstva (1,1 %) a vysoký podiel mladých ľudí do 14 rokov (25 %).
· Pitie kávy. Pijú kávu na litre. Termosky z kávou sú všade: v obchodoch, bankách, múzeách, môžete si uliať koľko vám hrdlo ráči, je zadarmo. Je bežné vidieť bankových úradníkov sediacich vonku pred bankou pijúcich kávu v pracovnom čase, vlastne je to tak všade. Počas pracovnej doby majú tri-štyri také prestávky.
· Grilovanie. Grilujú stále, čí prší, sneží, alebo fúka. Každá správna islandská rodina má gril.
-  Lov rýb, na riekach, jazerách, v mori, všade. Typický Islanďan vlastní aj loďku, kanoe, alebo aspoň malý nafukovací člnok. Všetci vlastnia tzv. summer house, čo sú vlastne chaty a pri každej je malý bazén z termálnou vodou zvaný "hot pot" čo je pre Islanďanov niečo ako sauna pre Fínov. Národné domáce zviera je pes. Každý Islanďan chodí do roboty zo psom. V tesnom závese je mačka. Typický Islanďan tiež vlastní islandského koňa.
· Poslednou typickou črtou Islanďanov sú takzvané "night run" v preklade nočné záťahy. Konajú sa v piatky a soboty. Vtedy stovky, čo stovky, päťstovky, ba tisícky Islanďanov od 10 do 99 rokov vyjde do nočných ulíc, aby povymetali všetky disko-kluby v meste. Centrom mesta sa nesú spevy piatokoslavujúcich ľudí. Opísať bližšie sa to nedá to sa musí vidieť na vlastné oči. Alkohol v kluboch je veľmi drahý, v prepočte najlacnejšie pivo asi 270,- Sk a tak sa najprv opijú pred klubom až potom idú dovnútra. Majú tu taký pekný zvyk že po dopití piva, alebo tvrdého rozbíjajú fľaše aj poháre o zem alebo steny domov a majú z toho veľkú zábavu. Tento "nočný záťah" zvyčajne končí okolo siedmej hodine rannej druhého dna.
· Islanďania dedia priezviská po krstnom mene otca, takže otec a syn väčšinou nemajú rovnaké priezvisko (pokiaľ sa obidvaja nevolajú Erik Eriksson). Synovia tak majú priezvisko zložené z mena otca s koncovkou -son a dcéry s koncovkou -dóttir. Priezvisko sa fakticky ale nepoužíva a všetci všetkých oslovujú krstnými menami a tykajú si, vrátane prezidenta. Dokonca aj v telefónnom zozname sú mená zoradené podľa krstných mien.

8. Reykjavík

Reykjavík je hlavné a najväčšie mesto Islandu.
Je to najsevernejšie ležiace hlavné mesto na svete, nachádza sa takmer pri severnom polárnom kruhu. Leží v juhozápadnej časti ostrova pri zálive Faxaflói. Mesto Reykjavík malo 113 730 obyvateľov pri sčítaní ľudu v roku 2003. Je v ňom rybársky, vlnársky, kožiarsky a lodiarsky priemysel. Zásoby teplej vody pochádzajú z horúcich prameňov. Na juh od mesta je satelitné prístavné mesto Hafnarfjördur. Predpokladá sa, že bolo založené v roku 970 vysťahovalcami zo Škandinávie. Ešte v roku 1800 malo len 300 obyvateľov, neskôr sa ale stalo rybárskym prístavom. Významné objekty: univerzita (založená roku 1911), námorná škola, divadlo, múzeum, pamiatkové drevené domy.
 
8.1 História Reykjaviku
874 - Nór Ingólfur Arnarson je považovaný za prvého človeka, ktorý sa usadil na Islande. Pomenoval miesto, kde sa vylodil “Reykjavík“, čo v preklade znamená „dymiaci záliv“. Islanďan Erik Červený sa plavil do Grónska okolo roku 985 - pätnásť rokov predtým, ako Island prešiel na kresťanskú vieru. Jeho syn, Leifur Šťastný, tiež túžil po plavbách do ďalekých krajín. Vraví sa, že bol prvým Európanom, ktorý objavil "Wineland" (pravdepodobne súčasný Newfoundland) v roku 1000. Neskôr sa tam spolu so 65-člennou posádkou vrátil s úmyslom usadiť sa niekde na hornom východnom pobreží Ameriky, ale kvôli opakovaným bojom s domácimi Indiánmi sa vrátili na Island iba po dvoch rokoch pobytu v "Novom svete".
900 – syn Ingólfura Arnarsona Porsteinn Ingólfsson zriadil prvé osídlenie.
999 – Islanďania sa stali kresťanmi.
1226 – kláštor Augustinian bol postavený na ostrove Videy.
1281 – po dobytí Islandu nórskym kráľom Hákon Hákonarson bol zavedený nový zákonník – Jónsbók.
1550 – Island padol do rúk Dánom.
1752 – Skúli Magnuússon vybudoval prvú priemyslenú oblasť na spracovanie kože a tkáčsku dielňu, vydláždil prvú ulicu v Reykjaviku – Adalstraeti.
1786 – Reykjavik získal štatút obchodného mesta udelený vládou dánskeho kráľovstva.
1911 – V meste bola zriadená prvá univerzita.
17. jún 1944 –Island získal nezávislosť.
1986 – summit Reagan - Gorbačov v Reykjavíku.
1991 – erupcia na pohorí Mount Helka.
2000 – Reykjavík sa stal jedným z deviatich kultúrnych miest v Európe
 
9. Cestovný ruch
Island má najviac výronov pár a plynov i horúcich prameňov na svete, čo sem láka turistov. Pre turistov, ktorí začínajú pomaly okupovať Island, je počasie jedným z veľkých strašiakov (druhým sú aj astronomické ceny.)
Na Islande platí príslovie: „Zdá sa Vám, že je škaredé počasie? Počkajte 10 minút a bude ešte horšie“! Najlepšie je navštíviť Island od polovičky júna do konca augusta, kedy slnko zapadá len na niekoľko hodín. Podnebie ovplyvňuje Golfský prúd. Zimy na pobreží sú mierne, letá chladné. V strede ostrova podnebie takmer polárne. Veľká oblačnosť a hmla trvá vyše polovicu roka. Na Islande sú tiež jednými z najväčších atrakcií pre turistov aj výlety loďou na pozorovanie veľrýb, nočné výlety za polárnou žiarou (v čase zhruba od septembra do marca), alebo výlety na ľadovec. Pre jazdu po ľadovci Islanďania upravujú autá tak, že im zvyšujú podvozky a montujú obrovské pneumatiky s možnosťou regulácie tlaku v nich z miesta vodiča - pri jazde po ľade a snehu ich musia totiž "spustiť" asi na polovičný tlak.
 
10. Geotermálna energia
Tento obrovský energetický potenciál našej planéty je na dosah ruky po celom Islande. Teplé pramene Islanďania využívali od pradávna. Používali ich na pranie prádla, na kúpanie, niekedy sa v nich aj varilo. Siali tam zeleninu a obilie, ktoré rýchlejšie rástlo. Postupom času sa uskutočňovali prvé pokusné vrty na horúcu vodu. Prvou budovou, ktorá bola vykurovaná geotermálnou vodou sa stala v roku 1930 škola v Reykjavíku. K tomuto potrubiu sa postupne pripájali ďalšie budovy. V súčasnosti už takto kúri 85 % všetkých domácností.

11. Doplnkové informácie
11.1 O vlajkách

Vlajka Islandu je modrá s červeným krížom, lemovaným bielo. Modrá je tradičná islandská farba, pripomínajúca more aj vrcholky hôr, červená symbolizuje doposiaľ činné ostrovné vulkány aj ich horúcu lávu, biela gejzíry a ľadovce. Kríž zdôrazňuje vzťahy Islandu ku škandinávskym krajinám a jeho červená farba pripomína vlajku Nórska, odkiaľ bol ostrov kolonizovaný a ku ktorému od 13. storočia patril, dokiaľ spolu s ním neupadol do závislosti na Dánsku. Preto tiež má islandská vlajka vzor identický s vlajkou nórskou, iba jej farby sú obrátené. Vlajka vznikla roku 1913, oficiálne bola zavedená v roku 1915. Štátna vlajka má vidlicový tvar.

12. Záver
Čo dodať na záver? Island je výnimočná zem s drsnou ale prekrásnou prírodou. Island bol pre nás dlho tajomným miestom, o ktorom sme toho veľa nevedeli, no niečím nás vždy priťahoval aj aj vždy priťahovať bude. Ako sa asi cítil Ingólfur Arnarson keď prvý krát položil nohu do „dymiaceho zálivu“? Nemohol vedieť že tento ostrov sa raz stane vyhľadávanou turistickou destináciou, miestom pobytu tisícich ľudí, ktorí deň čo deň pracujú a o niekoľko kilometrov ďalej od nich vybuchujúca sopka pomaly roztápa najväčší európsky ľadovec. Ale napriek faktom, že láva i extrémne mrazy vás môžu zabiť v priebehu chvíle, Island naďalej zostáva čarovnou zemou, kde láva roztopí ľad a vzniknú termálne jazierka poskytujúce uvoľňujúci kúpeľ všetkým, ktorý majú chuť a odvahu zavítať do tohto nehostinného kraja.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu