Mexiko

Mexiko 

Úvod
Mexiko, táto snáď najúchvatnejšia a najrozmanitejšia krajina v Severnej Amerike fascinuje svojou krásou, rôznorodosťou, ale i tajomnosťou skoro každého. A to bol jeden z mnohých dôvodov môjho výberu a zamerania sa práve na túto krajinu. Jeho jedinečná krása nie skrytá len v jeho krajinnom pôvabe, ktorý je tvorený mnohými sopkami, jazerami, horami a tropickými džungľami ale v neposlednom rade je súčasťou tejto krásy aj záhadná minulosť ktorá pokrýva starobylé chrámy, svätyne, prepychové paláce a nádherné kostoly, oltáre a pyramídy. Neodlučiteľnou súčasťou a srdcom tohto štátu je folklór, ktorý svojou pestrosťou a rozmanitosťou dokáže okamžite zaujať. Pohostinnosť obyvateľov súperí s neobyčajnou ale za to výbornou národnou kuchyňou. Je to proste náruživý a temperamentný národ na ktorého území sa tvorili dejiny Ameriky. Jeho história siaha 3 000 rokov dozadu a dôkazom toho sú pyramídy, chrámy a ďalšie tajomné stavby postavené pôvodnými kmeňmi od Mayov, Zápotékov, cez Toltékov až k Aztékom. Jeho dnešnú tvár dokresľujú najmodernejšie budovy v centrách takých miest ako sú Mexico City, Chihuahua či Ensenada. Život vo veľkomeste môžete okamžite nahradiť vylihovaním na plážach Acapulca alebo Cancúne, jedných z najznámejších letovísk na svete. Medzi tie drsnejšie zábavy mexického národa patria kohútie a býčie zápasy. Mexičania si svoj život ďalej spestrujú fiestami, ktoré dokážu osláviť ako nikto iný, a dopĺňa si ho tiež siestami, pretože žiadny skutočný Mexičan si neodpustí popoludňajšie „leháro“.

Spôsob ich života mi je veľmi sympatický a Mexiko taktiež patrí medzi exotické krajiny ktoré by som v budúcnosti veľmi rád navštívil. Keďže sa mi to zatiaľ nepodarilo, preto by som si ho rád priblížil a spoznal jeho zákutia aspoň takouto cestou.
 
1. Všeobecné informácie
Keď kráľ Karol V. žiadal španielskeho dobyvateľa Hernána Cortéza, aby mu popísal topografiu Mexika, ten skrčil kus papiera a podal ho kráľovi so slovami: „Toto je Mexiko“.

Poloha
Mexiko leží v najjužnejšej časti severoamerického kontinentu. Na severe hraničí so Spojenými Štátmi Americkými. Smerom na juh sa územie stále viac zužuje až k nízkej a úzkej Tehuantepeckej šiji, Ktorá je geografickou hranicou Severnej Ameriky. Mexiko prekračuje teoretické hranice kontinentu a pokračuje až k hraniciam s Guatemalou a Belize a na vápencovú plošinu Yucatánskeho polostrova, ktorý zároveň oddeľuje Mexický záliv od Karibského mora.

Delenie

Mexiko sa člení na 31 štátov a Federálny dištrikt Mexico City (D.F.). Hlavným mestom je Ciudad de México alebo Mexixo City.

Štátne symboly

Vlajka zeme je tvorená tromi zvislými pruhmi. Zľava zelenými (nezávislosť), bielymi (čistota, náboženstvo) a červenými (jednota spojenia miešanej, indiánskej a španielskej krvi). Uprostred je štátny znak z roku 1823. Znak tvorí na hnedo zafarbený orol stojaci na neopálovom kaktuse, ktorý rastie z vody jazera; orol drží v zobáku hada, pod ním sú v polkruhu prehnuté ratolesti dubu a venca zviazaného stužkou v národných farbách. Znak ilustruje starú aztécku legendu, podľa ktorej mal putujúci indiánsky ľud nájsť nový domov na ostrove uprostred jazera, kde uvidí túto scénu. V mieste na jazere Texcoco bolo v roku 1325 založené Tenochtilán,  dnešné hlavné mesto Mexika.

Povrch
Spojené štáty mexické zaberajú približne 1,97 milióna km2. Veľká časť povrchu je členitá a hornatá. 60% zemskej masy sa nazýva „mesa central“ alebo Centrálna náhorná plošina. Táto vyvýšená oblasť je ohraničená na východe horským masívom Sierra Madre Oriental a na západe Sierra Madre Occidental. Na juhu sa rozkladá a týči rada sopiek. Brehy Mexika obmývajú 4 dôležité moria a oceány: Tichý oceán, Kortézovo more, Mexický záliv a Karibské more.

Rozprestiera sa v Severnej a Strednej Amerike. Pobrežie v dĺžke 7200 km obmýva Tichý oceán, a v dĺžke 2700 km Mexický záliv a Karibské more. Stred krajiny zaberá Mexická plošina s priemernou výškou na severe 1500 m a na juhu 2300 m n. m. Na východe sa zvažuje do Mexickej panvy, v ktorej sa rozprestiera hlavné mesto štátu. Plošinu lemujú pásma pohorí, na západe Západná Sierra Madre, na východe Východná Sierra Madre a na juhu Sierra Volcanica Transversal. Tvoria ju hrubé lávové prúdy s viac ako sto sopečnými kužeľmi. Tu sa dvíha aj najvyšší vrch krajiny Citlaltepetl (Orizaba) 5700 m vysoký. K sopečnému územiu sa z juhu pridružuje Južná Sierra Madre s vrcholmi nad 3000 m n. m. Na juh od Tehuantepeckej šije sa nachádza pohorie Chiapas, ktoré je už súčasťou stredoamerickej časti Kordiller. Močaristé územie nížiny Campeche pokračuje na východe skrasovatenou vápencovou tabuľou Yucatánskeho polostrova. Tichým oceánom a Kalifornským zálivom obmývaný Kalifornský polostrov dosahuje výšky 1000–1500 m n. m.. Na jeho severe sa však dvíhajú vrásové pohoria a sopečné kužele až nad 3000 m n. m. Západné pobrežie je prevažne skalnaté a strmé. Východné pobrežie spestrujú lagúny, piesočné lavice a koralové plytčiny.

Klíma
Na severe subtropická suchá klíma, na ostatnom území tropická striedavo vlhká. Na západe hlavne zrážky od júna do septembra, na východe rovnomerné rozdelenie zrážok počas Celého roka. Yucatán je celoročne vlhký a horúci. Priemerná teplota v Mexico City je v januári 12°C a v júni 19°C. Prelom októbra a novembra je ideálnym časom, kedy sa treba vybrať do Mexika. Vtedy je už po daždivom období, na juhu Mexika je stále teplo ale už nie sú 35 stupňové horúčavy.

Obyvateľstvo

Prevažnú časť z asi 95 miliónov obyvateľov tvoria mestici – miešanci domorodých Američanov (nie indiánov) a Európanov (asi 75% celkovej populácie); domorodých Američanov je 15%; európsky belosi tvoria ostávajúcich 10%. V mestách žije 51% obyvateľstva. Najhustejšie osídlenie je na juhu Mexickej plošiny a na pobreží Mexického zálivu. Mestá : Mexiko, Guadalajara, Monterrey, Ciudad Juárez, Puebla, León. Náboženstvo: Takmer 90 % obyvateľstva sa hlási k rímskym katolíkom. Zvyšok sú protestanti a ateisti.
Jazyky: Úradným jazykom je španielčina, v niektorých krajoch Mexika sa hovorí domorodými indogénskymi jazykmi. V rekreačných oblastiach je rozšírená angličtina.

Mena: Nové peso, ktoré sa delí na 100 centavov.

2. Dejiny Mexika
Mexiko bolo už od 1.tisícročia zemou vyspelých civilizácií. Prvý vrchol predstavovala kultúra Olmekou v období 1200-400 pr.n.l., po ktorej zostali pôsobivé obradné stavby vyzdobené mozaikami a kamennými rezbami. Svoj pôvod majú v pobrežných štátoch Veracruz a Tabasco. Postavili impozantná mestá (La Venta, San Lorenzo, Tres Zapotes). Vytvorili pokrokový kalendár, ktorý zahrňoval i pojem čísla nula. Okolo roku 300n.l. sa z územia Guatemály po Yucatán  rozšírila vyspelá civilizácia Mayov (tzv. Grékov Ameriky). Tí stavali digy kamenné pyramídy (Tical) a ovládali astronómiu. Ich  kultúra záhadne zmizla zanechávajúc po sebe radu umeleckých diel, kalendár a písmo, ktoré sa dodnes nepodarilo rozlúštiť. V 12. a 13.storočí prišli zo severu Aztékovia a založili v kotline centrálneho Mexika mesto Tenochtitlán. Z tadiaľto rozšírili svoju ríšu na väčšinu územia Mexika. Taktiež oni patrili medzi vynikajúcich staviteľov a remeselníkov. Používali zložitý kalendár k meraniu času a (podobne ako Mayovia) uskutočňovali krvavé rituálne obete. Pôvodne silnú ríšu zvrhol v pomerne krátkom čase španielsky dobyvateľ Hernán Cortés. Tenochtitlán padol v roku 1521 a už v roku 1535 vznikol na dobytom území Nové Španielsko, ktoré časom siahalo ďaleko na sever na územie dnešného USA. Nemilosrdné Španielsko vykorisťovalo a genocída pôvodných obyvateľov, nakoniec viedla pod vplyvom udalostí v Európe v roku 1810 k rozpútaniu boja za nezávislosť. Tá bola vyhlásená v roku 1821 a v roku 1824 vznikla federatívna republika. V roku 1845 sa Mexiko neúspešne postavilo proti anexii Texasu Spojených štátov amerických. Nakoniec Hidalgo musel na základe zmluvy Guadalupe prepustiť USA celú oblasť od Kalifornie až po Nové Mexiko. V roku 1857 bola prijatím pokrokovejšej ústavy občianska vojna,  z ktorej vyšli víťazne liberáli na čele s Benitom Juarezem. Po britsko-francúzsko-španielskej intervencií roku 1862 bolo vyhlásené cisárstvo rodu Habsburgovcov. V roku 1867 boli interventi porazení a republika bola obnovená. Roku 1910 bol zvrhnutý diktátorský režim Porfiria Diaza. Čo malo za následok mexickú revolúciu. Víťazne z nej vzišla Strana inštitucionalizovanej revolúcie (PRI), ktorá vládne v Mexiku až dodnes. V roku 1994 podpísalo Mexiko zmluvu o pristúpení k NAFTA, a v tom istom čase vystúpilo hnutie hlásiace sa k odkazu Mexickej Revolúcie (Los Zapatistas), snažiace sa o zmenu hodnôt, koniec štátneho centralizmu, antiglobalizácií a antiamerikanizmu.
 
3. Kultúra
Mexiko je jednou z najzaujímavejších krajín sveta pre výskum vývoja civilizácie. Cez 3 000 rokov existencie zanechalo na Mexiku nezmazateľnú stopu a poznamenalo zem  udivujúcimi príkladmi ľudského dôvtipu a vytrvalosti. Žiadna zem na svete neukazuje svoje starobylé poklady tak príťažlivo ako to robí Mexiko. V zemi sa nachádza viac než 13 000 archeologických lokalít, z ktorých je len malé percento vykopané a úplne preštudované. Tucty nálezísk boli dôkladne zreštaurovaných a sprístupnených verejnosti. Iné ležia zakopané alebo ukryté v hustej tropickej džungle a poskytujú viac dobrodružných skúseností typu „Indiana Jones“.
 
3.1.  Obyvateľstvo
Rovnako ako rozloha Mexika, je bohatá jeho kultúra a i život obyvateľov tohto štátu. Čo sa Mexičanom nemôže uprieť je ich schopnosť užívať si života ako takého. Nikde v Mexiku nesmú chýbať Mariachis , čo sú hudobníci, oblečený v typických čiernych klobúkoch so širokou strechou a kostýmoch vyšívaných striebornými ozdobami. Vyhrávajú pri reštauráciách, na uliciach, a možno si ich aj prenajať. Nesmú chýbať na žiadnej svadbe a inej oslave. Mexická hudba je niečo čo sa len ťažko dá opísať. Ich jedinečný rytmus sa rozlieha ulicami a pripomína tradičnú španielsku hudbu no okorenenú indiánskou históriou. Mexičania majú rytmus v krvi a je  to poznať nie len v ich hudbe.
Medzi mexické obľúbené zábavy patria taktiež býčie a kohútie zápasy a udržanie sa na neskrotených koňoch tzv. charros. Cez popoludnie býva obrovské teplo a tak mexičania podobne ako španieli trávia siestu.

Medzi najhlučnejšie miesto každého mexického mesta patrí mercado, čiže trh. Tu sa dá kúpiť všetko od čerstvej zeleniny až po ručne vyrábané predmety. Väčšinou je to obrovské množstvo stánkov, ale môže byť aj zastrešený(viď obr. vpravo). Je to labyrint farieb, zvukov a atrakcií. Mexický pouliční obchodníci sú povestní svojou výdržou. Ako náhle sa čo i len trochu začnete zaujímať o jeho tovar, môžete očakávať hromadný útok jeho spoločníkov, ktorý Vám budú chcieť vnútiť aj svoj vlastný tovar.Typickým mexickým oblečením je poncho. Je ručne robené a je na ňom zobrazené množstvo ornamentov. Je to jednoduchý pás, ktorý má v strede otvor, cez ktorý sa prevlieka cez hlavu. A samozrejme súčasťou každého správneho mexičana je sombrero.
 
3.2.  Náboženstvo
Mexičania sú silne veriace ľudia, často chodiaci do kostola. Len málokto je tu ateistom. Na druhú stranu si človek ťažko spojí potetovaného Mexičana s veriacim. Ale predsa. Jeho telo je zdobené náboženskými symbolmi od hlavy Ježiša Krista vytetovanej na jeho pleci až po masívny kríž na jeho hrudi.
  V minulosti indiáni uctievali obrovské panteón bohov. Na ich počesť sa stavali rozsiahle stavby a kultové centrá, obyvateľstvo vydržiavalo početnú vrstvu kňazov, ktorí tvorili sprostredkovateľov medzi prostým ľudom a bohmi. Ľud putoval do vzdialených miest kde usporiadali náboženské slávnosti, ktorých súčasťou boli i ľudské obety na uzmierenie bohov. V súčasnosti je Mexiko zemou kresťanskou- prevažujú rímski katolíci. No taktiež sa tu môžeme stretnúť s komunitou ako sú protestanti a židia. No väčšina domorodého obyvateľstva praktikuje svoje pôvodné náboženstvo s kresťanstvom.
 
3.3.  Sviatky- Feria y Fiesta
Každý deň je niečo oslavovať. Mexičania sa týmto výrokom  riadia už od nepamäti. Ako som už spomenul mexičania sú silne veriaci a oslavujú hneď niekoľko náboženských sviatkov ale i národných. Počas sviatkov je celé Mexiko pod návalom stúh zelenej a červenej farby a ulicami sa rozlieha národná hudba hraná Mariachis. Takéto sviatky sa nazývajú feria. Feria je charakterizovaná trhmi bohatými na ručné výrobky ako napr. výrobkami z kože, striebra, keramiky a iné.

Oslavy v rodinnom kruhu prebiehajú väčšinou v záhradách danej rodiny alebo potom vonku v parkoch pri svetlách lampiónov. Takáto oslava sa nazýva fiesta. Nesmie na nej chýbať piňata, jeden z hlavných dôvodov detí na radosť. Piňata je keramická nádoba obalená staniolom, farebným papierom a papierovými trhancami. Vo vnútri sa nachádzajú cukríky, malé ovocie, orechy, malé hračky a papierové vločky. Piňata visí na lane aby bola v neustálom pohybe. Deti dostanú palicu a ich cieľom je ju zasiahnuť. Ak sa dostanú na rad aj dospelý, tým sa previažu oči. K fieste patrí veľa hudby a samozrejme tanca.
 
3.3.1.  Los Dias de los Muertos
Kultúrou je v podstate náboženstvo. Mexičania sú veľmi pobožný ľudia. Medzi najväčšie sviatky patrí sviatok "el dia de los muertos" alebo po našom sviatok „Všetkých svätých“. Oslavuje sa na prelome októbra a novembra. Oslava tohto sviatku sa dosť líši od tej našej. Kým my dávame na hroby sviečky a kvety a neraz si aj poplačeme, Mexičania ho doslova oslavujú (viď obr.2).  Nie je ničím mimoriadnym nájsť na cintorínoch cele kapely Mariachis vyhrávajúce veselé pesničky. Ľudia sú počas dňa veselí, vo dvoroch pripravujú malé oltáriky. Oni veria, že v tento deň sa mŕtvi vracajú ku svojej rodine. Preto im na oltáre dávajú rôzne pochúťky, čo mali zosnulí počas života radi, v rádiách hrajú ich obľúbené pesničky. Zväčša na oltári nechýba ani fľaša tequily. Okrem oltárov si rôznymi spôsobmi zdobia aj domy a dvory. Symbolom smrti sú postavičky smrtiek. Na oltároch sú napríklad pestrofarebné papierové smrtky oblečené do večerných tanečných šiat s rozparkom s eroticky vystrčenou nohou. Šaty majú taký hlboký výstrih, že je vidieť skoro celý hrudný kôš. V pekárňach sa v tomto období pečie „Pan de muerto“, čo je niečo ako naša bábovka, a na vrchu je ozdobená kosťami (samozrejme z toho istého cesta) a posypaná práškovým cukrom. Tento sviatok "Všetkých svätých" sa v Mexiku oslavuje týmto spôsobom preto, lebo sú v ňom zmiešane dve rôzne náboženstvá : predhispánske (zjednodušene indiánske) a súčasne kresťanstvo.
 
3.3.2.  El Primer Grito de Independencia
15. september je deň, keď sa Mexiko odpútalo od Španielskej nadvlády. Po celej zemi na oblohe žiaria ohňostroje a z rádií a televízorov sa ozýva prezidentov prejav. Celé Mexiko žiari národnými farbami. Hudba z tohto dňa znie dlho do noci a konfety sú úplne všade. Ľudia sa prezliekajú za národných hrdinov aby im aspoň takouto formou prejavili vďaku za to čo urobili pre mexický národ.
 
3.3.3.  Cinco de Mayo
Cinco de Mayo je jeden z najpestrejších sviatkov v Mexiku. No viac než v Mexiku ho oslavujú na juhozápade USA, v časti ktorá kedysi patrila Mexiku. Mnohý si ho mýlia s Dňom nezávislosti. Lenže 5.máj je deň víťazstva. Je to oslava víťaznej bitky nad francúzmi pri meste Puebla, kde 2 000 zle ozbrojených mexičanov porazilo 6 000 po zuby ozbrojených francúzov tiahnúcich na Mexico City. Nebola to bitka posledná. Trvalo ešte niekoľko rokov kým Francúzsky dobyvatelia zo zeme odišli, ale bola to bitka výnamná tým, že ukázala, ako sa Mexičania dokážu brániť, ako sa dokážu postaviť tomu, kto by im chcel zobrať ich nezávislosť.

3.4  Mexická kuchyňa
Mexická kuchyňa sa líši podľa jednotlivých oblastí, je rozkošne rôznorodá a skoro vždy pikantná (ale nie nutne pálivá). Mexiko sa rozkladá v niekoľkých klimatických pásmach a tak sa dostupné ingrediencie líšia štát od štátu. Členitý mexický terén zabránil „homogenizácii“ jedál. Mexická kuchyňa bola silne ovplyvnená rôznymi krajinami. Francúzke, španielske a severoamerické postupy skombinované so starobylým predkolumbovským kulinárskym dedičstvom dali možnosť vzniknúť množstvu jedál, ktoré Mexiku závidí celý svet. 
 
3.4.1.  Jedlá
Deň začína v Mexiku prvými raňajkami zvanými desayuno, čo je káva, čokoláda a nejaké sladké pečivo prevzaté zo španielskej kuchyne. Druhé raňajky, almuerzo, sa podávajú okolo poludnia a zahŕňajú už výdatnejšie pokrmy.
Hlavným jedlom dňa je comida, podávaná medzi 14-17:00. prvým chodom je ľahká polievka, napr. vývar s kúskami mäsa, potom nasleduje sopa seca, čo je vlastne pokrm z ryže alebo cestovín. Hlavným chodom sú ryby alebo mäso so šalátom a zeleninou.
Potom sa ešte podáva ako samostatný chod malá miska fazule s tekutinou, v ktorej sa varila. Na záver býva čerstvé ovocie alebo krehký koláč s karamelovou náplňou.
Mexický deň končí ľahkou večerou. Merienda sa podáva dosť neskoro večer a skladá sa z chleba, džemu, neplnených tamales, prípadne z niekoľko plátkov šunky. 
Tortilla – guľatá placka z nekysnutého cesta z kukuričnej múky,
Burritos – pokrm z pšeničnej tortily, plnenej najrôznejšími náplňami,
Carne asada a la Tampiguena – tenko nakrájané a opečené plátky hovädzieho mäsa s bohatou oblohou,
Chorizo – korenené klobásy,
Tamales – taštičky plnené mäsom alebo zeleninou, ktoré sa dusia zabalené do listu z kukurice alebo banánovníka,
Pozole – kukuričná kaša a polievka z bravčoviny,
Mole – lahodná tmavá hnedá omáčka z 30 prísad, ktorá sa podáva ku kurčaťu.
 
3.4.2.  Nápoje
Mexickým národným nápojom je tequila, so svojou históriou siahajúcou až k Aztékom. Mnohí sa mylne domnievajú, že tequila je destilát z kaktusov. Nie. Vyrába sa kvasením a destiláciou šťavy z modrého agáve, rastliny podobnej kaktusu. Názov dostal podľa mesta Tequila, centra produkcie rovnomenného nápoja a to zasa od pôvodných obyvateľov, indiánov kmeňa Tequili. Tequily sa od seba líšia. Biele tequily majú drsnejšiu chuť, zatiaľ čo tmavšie (anejos) majú chuť zrelšiu, jemnejšiu, asi ako brandy.
Alkoholické nápoje:
Mezcala – tento blízky príbuzný tequily sa niekedy stáča do fľaše s malým červíkom, ktorý potvrdzuje vysoký obsah alkoholu,
Damiana – destilovaná liehovina z byliniek, ktoré majú povesť afrodiziaka,
Xtabentun – likér z oblasti Yucatánu, ktorý sa vyrába z medu a vyznačuje sa anízovou vôňou.
Mexičania sú hrdý na svoje pivá ako Bohemia, Pacifíco, Noche Buena, Negra Modelo a Superior.
 
4. Hospodárstvo
Mexiko nie len vďaka svojej polohe ale aj schopnosti využiť zdroje ktoré mu príroda ponúka patrí medzi najvyspelejšie štáty v strednej Amerike.
 
4.2.  Priemysel a nerastné suroviny
Je bohatý na nerastné suroviny (zlato, striebro, železné rudy, rudy farebných kovov, ropa a uhlie). V mnohostranne zameranom priemysle je významné hutníctvo železa, chemický priemysel (petrochémia) a dynamicky sa rozvíjajúci spotrebný priemysel. Ťažba ropy a zemného plynu v Mexickom zálive (spoločnosť PEMEX).

Mexiko je svetový producent striebra a síry, ťažba zlata, olova, zinku medi, uhlia  i. hlavné odvetvie- ťažobný a spracovateľský priemysel
Prevažuje priemysel chemický, strojársky, potravinársky a textilný. Chemický priemysel prevažuje v mestách Coatzacolaocos, Tampico na východe, Salina Cruz na juhu a Salamanca v stredomorí. Strojársky v mestách Veracruz a Puebla. A v mestách Mexicali, Ciudad Juárez, Chihuahua, Torreón, León sa vyznačuje potravinársky a textilný priemysel.
 
4.3.  Poľnohospodárstvo
Mexiko vďaka nepriaznivým klimatickým a pôdnym podmienkam obhospodaruje iba 8% rozlohy štátu.
Najdôležitejšie plodiny sú kukurica, strukoviny ( sója), na plantážach sa pestuje cukrová trstina, bavlník, sial, tabak, kakaov­ník, káva, ananás, veľa zeleniny i ovocia.
Živočíšna výroba nedosahuje úroveň rastlinnej, chovajú sa ošípané, kozy, ovce a hydina. významný zdroj finančných príjmov - cestovný ruch.( Acapulco, Cancun).
 
Hospodárske oblasti:
a)  stredomexická oblasť s hlavným mestom -polovica hospodárskej pro­dukcie štátu, nachádzajú sa v nej všetky priemyselné odvetvia a naj produktívnejšie poľno­hospodárske územia
b) pobrežná oblasť Mexického zálivu- ropa, zemný plyn, výhodná poloha - Veracruz, Tampico
c)  severná časť- železiarstvo a oceliarstvo -Monterrey

5.  Cestovný ruch
V Mexiku sa nachádza cez 13 000 archeologických lokalít. Taktiež sa tu nachádzajú mestá, ktoré boli založené dávnymi civilizáciami a zohrali dôležitú úlohu vo vývoji celej Ameriky. Z roka na rok rastie cestovný ruch v tejto krajine so svojráznou kultúrou a minulosťou.
 
5.1.  Mexico City
Mexico City je obrovské živé múzeum, ktoré zachovalo cez 3000 rokov kultúrneho vývoja obyvateľov Mexika. Toto veľkolepé mesto má závratné rozmery. Nie je to len najstaršie obývané mesto na západnej pologuli, ale aj najrozsiahlejšie mesto aké svet kedy poznal. Tlačí sa tu 24 miliónov ľudí, z ktorých väčšina žije v chudobných oblastiach na okraji mesta. Je ekonomickým, politickým a kultúrnym centrom Mexika.
Mexico City sa rozkladá na naplaveninách obrovského vysušeného jazera na náhornej plošine v nadmorskej výške 2255 m a je obklopené týčiacimi sa horami. Rozloha mesta je cez 400 km2. Je tu čulý dopravný ruch, veď v meste je 5 miliónov automobilov. Ale pod búrlivou fasádou sa skrýva milé, kúzelné mesto s príťažlivosťou, akú v iných severoamerických mestách nenájdete.
Plaza de la Constitucion - domáci ho volajú jednoducho Zócalo a je to druhé najväčšie námestie na svete po Červenom v Moskve. Zócalo je centrálnym námestím Mexika a kedysi tu bolo aj centrum Aztéckej ríše. V severovýchodnej časti námestia sú zbytky veľkého chrámu Aztékov - Templo Mayor (viď obr. 8), ktorý bol kultúrnym centrom tejto mocnej ríše, ale ktorý Španieli zbúrali, aby mali dostatok miesta na stavbu Katedrály Metropolitana Španieli ju stavali 250 rokov a je to najväčší kostol v Latinskej Amerike. S vykopávkami rúin, čo sa im vtedy nepodarilo zničiť, sa začalo v roku 1981 a v blízkom múzeu je vystavených veľa zaujímavých tu nájdených exponátov. Vo východnej časti leží Národný a prezidentsky palác.

Mexico City bolo centrom aztéckej civilizácie. Jej hlavné mesto, Tenochtitlán, bolo postavené na ostrove a rozlohe 260 hektárov, obklopené obrovským jazerom. Mesto vtom čase obývalo asi 200 000 ľudí. Tam kde je dnes historické centrum, sa tlupa necelých 400 Španielov pod vedením Hernána Cortéza postavila proti mocnej ríši a neskôr ju porazila za pomoci nepriateľov Aztékov.

Neďaleko hlavného mesta sa nachádza záhadný Teotihuacan. Ten existoval už dávno pred Aztékmi a tí mu dali len meno. V reči Aztékov znamená Miesto bohov, lebo vraj len bohovia boli schopní postaviť takéto gigantické stavby. Keď ho Aztékovia v 14. storočí n.l. objavili, bolo toto obrovské mesto už 700 rokov opustene a nikto nevie ako sa volalo a kto boli jeho obyvatelia. Medzi hlavné stavby patrí pyramída Slnka Je vysoká 65 metrov. O niečo menšia je pyramída Mesiaca. Rovnako úctyhodná je aj Cestu mŕtvych a Chrám Quezalcoatl. Vraj len jedna desatina Teotihuacanu je dnes objavená a vykopaná. V roku 350 n.l. vraj mesto obývalo 200 000 ľudí a bolo v tom čase najväčšie mesto na americkom kontinente.
 
5.2.  Taxco
Taxco alebo tiež strieborné mesto je jedno z najkrajších miest v Mexiku. Nachádza sa medzi Acapulcom a Mexico City a je celé postavené v koloniálnej architektúre a na kopci v nadmorskej výške 1800 m. Dominuje mu katedrála Santa Prisca, ktorej oltáre sú zdobené 24 karátovým zlatom. Taxco je centrum striebrotepectva a zveličene sa hovorí, že všetko striebro Mexika pochádza práve odtiaľto. Je tu cez 300 obchodíkov so striebrom.
 
5.3.  Acapulco
Acapulco prekypuje životom 24 hodín denne. Acapulco je kráľovná medzi mexickými prímorskými letoviskami a bolo vôbec prvým mexickým tichomorským strediskom, kam v hojnejšom počte zamierili zahraniční turisti. Známe je po celom svete aj vďaka niekoľkým svetovým prvenstvám. Acapulcu vďačíme za to, že sa začali s rekreáciou spájať diskotéky, parasailing, izby so súkromným bazénom, tequilové „mixi“, hotely v tvare pyramídy a skoky z útesu do mora. Karnevalová atmosféra je tiež mestu vlastná. Aktivity sa sústreďujú do troch oblastí: oblasť Playa Revolcadero, oblasť Puerto MarquésAcapulský záliv, v ktorom sa nachádza prístav. Na kopci nad prístavom sa týči pevnosť San Diego, ktorá mala chrániť manilské galeony pred pirátmi. Určite treba vidieť La Quebrada, miesto, kde sa skáče zo 42-metrového útesu do tri metre hlbokej úžiny. Je tu lagúna Coyuca, kde sa natáčali filmy ako Rambo II, prvé filmy o Tarzanovi a ďalšie. Väčšina hotelov, nákupných centier, nočného života a reštaurácií je sústredená okolo hlavného bulváru Costera. Acapulco získalo povesť mexického mesta párty a večierkov číslo 1. Za zmienku stojí aj 21-hektárový zábavný park Park Papagayo. K Acapulcu určite patria luxusné hotely ako Acapulco Princess alebo Pierre Marqués a stojí za to pozrieť si ich.
 
Záver
Mexiko je prekrásna krajina a znovu som sa presvedčili že ho raz musím navštíviť. Veď kto by už len nechcel nazrieť do krajiny s takou pestrou a bohatou históriou, ktorá lemuje ulice tohto prenádherného štátu. Nie je výnimočnosťou nájsť moderný svet prelínajúci sa so svetom tisícročnej histórie pôvodných kmeňov. Mexiko láka svojich návštevníkov  a vyzýva ich k objavovaniu. Vidieť Teotihuacan alebo jedinečné hlavné mesto na vlastné oči musí byť niečo úžasné. Ochutnať z mexickej kuchyne a naživo si vypočuť rytmy vychádzajúce z nástrojov mariachis. Mexico City, najrozsiahlejšie mesto na svete, je plné života a ponúka nám pohľad na svet z takého uhla ako žiadne iné. Je to mesto plné príležitostí no i má i záporné stránky ako každé mesto. No i napriek tomu by som ho rád navštívil a dúfam, že som i Vám aspoň touto cestou priblížil krásu a pôvab tejto očarujúcej krajiny

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/geografia/7349-mexiko/