Národný park muránska planina

Národný park muránska planina
 
Charakteristika územia:
Muránska planina je najjužnejšie položený národný park. Bol vyhlásený 23.9.1997(od roku 1976 bol chránenou krajinnou oblasťou) na rozlohe 203 km2, rozloha jeho ochranného pásma je 217 km2. Patrí do Spišsko-gemerského krasu, ktorý budujú triasové vápence a dolomity  s hrúbkou niekoľko sto metrov a charakteristickými planinami. Nachádza sa tu rozsiahla plošina vo výške 1000 až 1100 m.n.m., nad ktorou sa dvíhajú Kĺak(1409 m.n.m ), Veľká Stožka(1340 m.n.m.) a najvyšší vrch Fabová hoľa(1439 m.n.m.). Najvyšším vrchom ochranného pásma tohoto územia je vrch Stolica s nadmorskou výškou 1476 metrov nad morom. Planinu ohraničujú prudké zrázy na mnohých miestach skalnatého charakteru vysoké 200 až 550 metrov. Najmohutnejšie zrázy tohto charakteru sa nachádzajú pri obci Muráň, a je to Tesná skala a Poludnica.  Hlavným dôvodom ochrany je prítomnosť vzácneho rastlinstva a živočíšstva. Nachádza sa tu množstvo chránených rastlín a živočíchov, ktoré sa vo viacerych prípadoch vyskytujú len na tomto mieste. Hlboké doliny sú miestom výskytu viacerých reliktných rastlinných spoločenstiev s vysokohorskými druhmi čo je pre takú nadmorskú výšku a klimatické podmienky ojedinelé
 
Je tu doposiaľ zaregistrovaných vyše 150 jaskýň, 15 priepastí, vyše 50 ponorov a vyvieračiek, ako aj množstvo povrchových krasových javov - škrapy, krasové jamy, tiesňavy, skalné veže a ihly, skalné brány. Zatiaľ najrozsiahlejší jaskynný systém predstavuje jaskyňa Bobačka s dĺžkou podzemných priestorov takmer 2,5 kilometra a s bohatou sintrovou výzdobou.spomedzi priepastí najväčšiu hĺbku dosahuje Michňová (105 m).
 
Rastlinstvo
Rastlinstvo národného parku sa radí k najzaujímavejším spomedzi ostatných orografických celkov. Vplyvom rôznorodých, výškových a klimatických pomerov sa vytvorili podmienky, pri ktorých sú schopné blízko seba existovať druhy rôznych ekologických nárokov. Južné výslnné lesostepné svahy Muránskej planiny sú charakteristické prítomnosťou teplomilnej a suchomilnej vegetácie. Naproti tomu v severných častiach planiny, alebo v chladných stanovištiach, sa vyskytujú mnohé vysokohorské druhy. Floristicky sú významné lúky a pasienky ako biotopy množstva ohrozených druhov, ktorých početnosť v posledných rokoch rapídne klesá. Veľmi hodnotné sú prameniská a ostatné mokraďné ekosystémy so zriedkavo sa vyskytujúcimi druhmi flóry. Na území Muránskej planiny bolo zistených približne1150 taxónov cievnatých rastlín. Medzi nimi je množstvo chránených druhov, viaceré endemity a subendemity - z toho 3 západokarpatské paleoendemity a niekoľko reliktov. Najvýznamnejšou rastlinou Muránskej planiny je miestny lykovec muránsky.
 
Lykovec Muránsky:
Je to rastlina ktorej výskyt nieje nikde inde vo svete, len na Muránskej planine a to len na niektorých miestach. V súčastnosti je výskyt obmedzený asi na 30 lokalít po obvode planiny na výmere zhruba 95 km2.  V minulosti bol hlásený aj na iných lokalitách ale jednalo sa len o falošné informácie. A tak len Slovensko a konkrétne Muránska planina sa môže pýšiť už od treťohôr každoročne na jar na neprístupných  bielych štítoch vápencových skál. Priľahlý až plazivý stále zelený krík dorastajúci do výšky cca 25 cm, s úzkymi polokožovitými striedavo a krátko stopkatými listami. Kvety sú červeno fialové , sýtoružove alebo biele. Tie sú ojedinelé a preto veľmi vzácne. Dajú sa ľahko nájsť podľa nápadnej vône. Kvitne od apríla do začiatku júla. Plodom je nenápadná chlpatá svetlošedá alebo nazelenalá pecka. Nachádza sa len na dolomitoch a dolomitických vápencoch, na otvorených svahoch, skalných hranách, stenách a ostrých hrebeňoch. Rastú len na Muránskej planine v nadmorskej výške od 590 do 1330 m.n.m. .Optimálne podmienky pre výskyt tejto rastlinky predstavujú otvorené, južne situované alebo málo zatienené svahy s plytkou pôdou.

Lesnatosť:
Lesnatosť územia dosahuje 90% a prirodzene je tu zastúpených 6 lesných vegetačných stupňov - od druhého (bukovo-dubového) po siedmy (smrekový). Južné svahy sú príznačné výskytom porastov duba, jaseňa a buka. Na vlastnej planine prevládajú bučiny a pôvodné ihličnaté lesy smreka a jedle. Na viacerých miestach rastie tis obyčajný. Na hrebeňoch sa zachovali reliktné porasty sosny a smrekovca. Na Stožkách, Voniacej, ale aj inde rastie autochtónny ekotyp smrekovca opadavého. Zaujímavý je prirodzený ostrovčekovitý výskyt kosodreviny na Veľkej Stožke s vtrúsenou jarabinou mišpuľkovou. V Hrdzavej doline kosodrevina zostupuje do výšky 750 m n. m.
Základným rysom Muránskej planiny z hľadiska zoologického je jej zoogeografická poloha na južnom okraji nášho úseku Karpát v blízkosti hranice panónskej oblasti.
 
História MURANSKEHO HRADU
Nad obcou Muráň sa vypína skalné bralo, na ktorom sa nachádzajú zrúcaniny kedysi slávneho Muránskeho hradu. I keď je značne rozpadnutý, aj tak mu ostali určité priority.Patrí medzi najrozsiahlejšie hrady na Slovensku, o čom svedčia jeho úctihodné rozmery 90×360 m (3 ha). Svojou nadmorskou výškou 938 m patrí medzi najvyššie položené hrady na Slovensku. Z obce sa po turistických značkách – modrej a červenej – dostaneme za 1 hod a 30 min popri chate Zámok (bývalej horárni) na samotný hrad. Hrad sa nachádza na území NP Muránska planina a zároveň je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Cigánka s najvyšším stupňom ochrany.

Stavebný vývin hradu: Najstaršie zachovalé časti sú gotické. Jeho stavebné začiatky musíme klásť už do obdobia tesne po tatárskom vpáde niekedy do roku 1243. Charakter jednotlivých stavieb, medzi ktorými dominujú strážne veže, budovy dielní a skladov, kde bolo treba neustále držať veľké zásoby potravín a materiálu pre potreby vojska v prípade obliehania hradu, svedčí o tom, že Muránsky hrad bol na tie časy dokonalou pevnosťou zabezpečenou z každej strany. Pomáhala mu v tom aj jeho výhodná poloha. Hrad bol niekoľko krát prestavaný. V 15. storočí ho zosilnili Jiskrove oddiely. V druhej polovici 16. storočia zvlášť po roku 1621 bol prestavaný a roku 1651 znovu opevnený. Týmito prestavbami dostal hrad renesačný charakter.
 
Návštevný poriadok v národnom parku:
1. nepoškodzujte, neničte, nezabíjajte, nezbierajte či nechytajte rastliny a živočíchy
2. neničte prostredie, v ktorom žijú
3. nepoškodzujte, neničte a nezbierajte chránené skameneliny a nerasty
4. nezbierajte lesné plody
5. zachovajte pokoj a ticho
6. všetky odpadky si odneste so sebou
7. vodiť psa môžete len na vodiacom remeni
8. nevstupujte do nesprístupnených jaskýň a priepastí
9. rešpektujte nočný život voľne žijúcich živočíchov a v území národného parku sa pohybujte len od svitania do súmraku
 
Cestovný ruch:
1. Pešia turistika – pohybujte sa len po vyznačených turistických chodníkoch, náučných chodníkoch, trasách k náučným lokalitám a po miestach vyhradených pre pohyb peších návštevníkov.
Turistika:
Na Muránskej planine je kvalitná a prepracovaná sieť turistických chodníkov od menej náročných turistov až po tých najnáročnejších. Cez územie prechádza aj významná turistická značená cesta s charakteristickou červenou farbou RUDNÁ MAGISTRÁLA, ktorá na území národného parku začína zo západu v sedle Zbojská a končí na hranici ochranného pásma pri meste Červená Skala, kde Ďalej pokračuje do Slovenského raja. Všeobecne, Rudná magistrála je niekoľko sto kilometrov dlhá značená trasa, ktorá prechádza celým slovenskom a poukazuje na najzaujímavejšie miesta ako z prírodného, tak aj z historického hľadiska.
 
2. Cykloturistika – pohybujte sa len po štátnych cestách, po trasách vyhradených pre cykloturistiku a v ochrannom pásme po miestnych a účelových komunikáciách.
Cykloturistika:
Hoci je na Muránskej planine málo cylkotrás, aj cyklisti si prídu na svoje. Nachádzajú sa tu kvalitné asfaltky a cesty lesného charakteru ktoré sú dostatočne spevnené, takže na svoje si prídu aj milovníci mountainbike aj milovníci crossbike. Cyklistom na cestných bicykloch s galuskovým typom dezénu sa tieto miesta neodporúčajú, pretože predsa len ide o cesty horského charakteru a nie vždy sú cesty udržiavané. Prebieha tu aktívna ťažba dreva, ktorá cesty dosť poškodzuje a cyklista s takýmto typom bicykla by mohol mať z peknej prechádzky doslova horor. Je tu však jedna výnimka. Jedná sa o účelovú komunikáciu medzi obcou Muráň a Veľkou lúkou, ktorá ďalej pokračuje na Muránsku Hutu. Táto trasa je určená pre všetky druhy bicyklov, avšak má svoje obmedzenia. Táto trasa je zjazdná iba v smere Muráň – Veľká lúka, čo je naneštastie do kopca. Toto obmedzenie bolo zavedené z bezpečnostných dôvodov kvôli  zvýšeniu bezpečnosti cyklistov, ktorí pri zjazde môžu ľahko naraziť v opačnom smere na nákladné autá zvážajúce drevo, ktorých je tu po kalamite z novembra 2005 viac než dosť.
 
3. Bežecké lyžovanie – na bežeckých lyžiach sa pohybujte po vyznačených turistických chodníkoch a trasách a miestach na to určených. Zjazdové lyžovanie vykonávajte len na udržiavaných zjazdových tratiach v blízkosti obcí a rekreačných stredísk.
Čo sa týka zimnej turistiky, Sú tu kvalitné lyžiarske zjazdovky pre menej či viac náročných s kvalitnými službami a ubytovaním ako napríklad lyžiarske strediská Bánovo, Rejkovo, ktoré sa nachádzajú v blízkosti Tisovca, či lyžiarske stredisko Zbojská, ktoré sa nachádza pri hlavnej ceste medzi Breznom a Tisovcom pár kilometrov za obcou Pohronská Polhora.
 
4. Horolezectvo, skalolezectvo – liezť v národnom parku môžete len na týchto miestach: Tesná skala (k.ú. Muráň), Rozštiepená skala (Hrdzavá dolina, k.ú. Muráň).
Horolezectvo:
V národnom parku sú dve lokality vhodné pre tento druh športu. Jednou z nich je Hrdzavá dolina. Nachádza sa severovýchodne od obce Muráň a prístup je možný aj autom. Samozrejme s platným povolením mestkého úradu Muráň. Ďalším miestom je Tesná skala medzi Medzi Muránskou hutou a sedlom Javovorinka.
 
5. Jazda na koni - pre jazdu na koni sú vyhradené trasy a miesta.
Turistika na koni:
Muránska planina je od dávna známa predovšetkým chovom polodivokých koní. Na veľkej lúke bola zriadená koniareň s možnosťou jazdy na koni. Prístup do tejto oblasti je z obce Muráň po červenej ceste, ktorá trvá približne 2 hodiny. Ďalej je prístup možný z muránskej huty po červenej turistickej značenej ceste. Tá trvá bežnou chôdzou asi hodinu. V oblasti je množstvo kvalitných lesných ciest s množstvom nádherných výhľadov, takže si jazdu v konskom sedle môžete skutočne vychutnať.
 
Prístup na Muránsku planinu
Prístup na Muránsku planinu je možný zo všetkých svetových strán. Začal by som obcou Muráň, ktorá je vhodným východiskovým bodom všetkých turistických aktivít po Muránskej planine. Vstup autom na planinu je zakázany ale existuje povolenie ktoré sa dá vybaviť na miestnom mestkom úrade alebo v Revúcej a poplatok na deň je približne 250 korún na deň. Avšak vstup je možný len od svitania do súmraku. Ďalšími prístupmi sú okolité mestečká a dediny: Muránksa huta, Zbojská, Tisovec, a zo severu Horehronie, teda Závadka nad Hronom, Polomka, červená skala a Pohorelá
 
Prahľad  Tradičných podujatí
*Clementisova cesta
jednodňový peší prechod časťou národného parku, koná sa každoročne v septembri
*Preteky psích záprahov
trojdňové podujatie organizované v zimnom období (v januári alebo februári) v okolí Tisovci
*Výstup na Hradovú
jednodňové podujatie v druhej polovici apríla lebo v prvej polovici mája
*Prechod Valikinou trasou
  peší alebo cyklistický prechod v okolí Tisovca v druhej polovici októbra
*Paragliding
  trojdňový pretek v paraglidingu organizovaný v auguste v okolí Tisovca
*Zimný prechod Muránskou planinou
  jednodňový prechod (pešo alebo na bežeckých lyžiach) organizovaný každoročne vo februári
*Horský duatlon
  dvojdňové cyklistické a turistické podujatie, organizované v druhej polovici septembra alebo v októbri v blízkosti obce Muráň.
*Deň chôdze
  jednodňový peší výstup na Muránsky hrad, ktorý sa koná v druhej polovici septembra alebo v  októbri
*Deň národného parku
 turistické a kultúrne podujatie, ktoré sa koná v určený deň v júni v priestoroch Muránskeho hradu a
 v blízkosti obce Muráň
*Zimný prechod Stolickými vrchmi
  jednodňový prechod (pešo alebo na bežeckých lyžiach) organizovaný každoročne vo februári
*Preteky vo westernovom jazdení
  dvojdňové kultúrne a športové podujatie organizované každoročne v auguste
 
Zaujímavosti
Na planine sa nachádza mnoho zaujímavostí, ktoré sa oplatí vidieť na vlastné oči. Nachádzajú sa tu náučné chodníky, náučné lokality, národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie a chránené areály, ku ktorým vedú turistické chodníky. Naneštastie je takýchto miet nespočetne veľa, tak sme sa zamerali na tie najvýznamnejšie. Pre jednodennú turistiku sú asi najlepším riešením náučné chodníky,  kde sa o prírode a okolí dozviete oveľa viac. Na planine sú dva náučné chodníky...
 
Náučný chodník k Muránskemu hradu
Líniový náučný chodník s prírodovedným, ochranárskym a historickým zameraním. Začína sa v obci Muráň, vedie súbežne s červenou a modrou turistickou značkou až na Veľkú lúku-Piesok, s odbočkou na hrad Muráň. Trasa je stredne náročná, má dĺžku 6,2 km a možno ju prejsť za 2,5 hodiny. Náučný chodník má 23 informačných panelov, vrátane panelov v rámci hradného areálu. Na úseku Muráň-Chata pod Muránskym hradom je prírodná expozícia s 10 typickými horninami. Zaujímavosti NCH: zrúcanina hradu z 13. stor. na vápencovom brale Cigánka, najvyššie položený hrad v strednej Európe s pomerne zachovanou hradnou bránou, výskyt vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov, z hradu krásny výhľad na okolité vrchy na všetky svetové strany.
 
Náučný chodník Stožky
Líniový, peší, letný aj zimný náučný chodník s prírodovedným a lesníckym zameraním. Začína pri hájovni Pätina a vedie cez NPR Veľká Stožka a Malá Stožka. Najlepší prístup je zo Závadky nad Hronom po asfaltovej ceste dolinou Hronec. Nenáročná cesta má sedem zastávok s info panelmi, dĺžku 6,5 km a prevýšenie 150 m, dá sa prejsť za 1,5 hodiny. Trasa je prepojená na modrú turistickú značku. Zaujímavosti NCH: malá expozícia venovaná lesným železničkám a ochrane prírody, predovšetkým lesa, inštalovaná v zrekonštruovanom vagóniku lesnej železnice, bralnatý reliéf na vápencoch so skalnými vežami, prevismi, jaskyňami a priepasťami, skalná brána na Veľkej  Stožke, endemit lykovec muránsky, vzácne rastliny
 
Veľká lúka
Vysoko položená krasová lúka s početnými krasovými javmi. Počas SNP krasové jamy zarovnali pre vytvorenie poľného letiska. V súčasnosti sa na okraji nachádza veľký žrebčín s chovom plemenných koní a dve horárne. Stredom Dôležitá križovatka turistických trás, začiatok náučného chodníka. Na lokalite Piesok možnosť táborenia s ohniskom a malým prístreškom. Podmienka táborenia je v tom, že na tomto mieste môžete táboriť maximálne 2 noci.
 
Kone od Muráňa
Jedným z charakteristických biotopov Muránskej planiny sú lúky. V minulosti boli lúky aktívne spásané alebo kosené, čím sa pravidelne udržiavali. S ústupom tradičného využívania lúk, chov koní a produkcia sena sú jedinými faktormi, ktoré zabraňujú zániku lúčnych spoločenstiev. Z hľadiska vyššie uvedeného, sa chov koní aj v minulosti v ochrane prírody hodnotil veľmi pozitívne a v súčasnosti sa stal jedným z dominantných symbolov Muránskej planiny. Špecifikom je polodivoký chov koní na lúkach planiny.

Chov je už od roku 1950 umiestnený v oblasti Veľkej Lúky. V počiatkoch bolo cieľom chovu záchrana huculského koňa, neskôr bola hlavným cieľom produkcia koní vhodného typu pre lesnícku činnost. Za týmto účelom prebehli len s čiastočným úspechom pokusy s krížením hucula so zámerom vytvoriť samostatné plemeno s názvom "slovenský horský kôn" a neskôr sa začalo s chovom chladnokrvného norika. V r. 1995 bol uznaný šlachtiteľský chov koní plemena norik muránskeho typu a v r. 1997 vyhlásený za génovú rezervu norika muránskeho typu a chránený chov.

V súčasnosti sa celkový počet chovaných koní pohybuje okolo 300 kusov, z
toho je 60 plemenných kobýl a 6 žrebcov. Cieľom chovu norika muránskeho typu je produkcia kvalitných, ľahko ovládateľných koní, použiteľných v lesnej prevádzke, poľnohospodárstve, ochrane poľovných revírov, agroturistike, hipoterapii a produkcia plemenných žrebcov. Okrem ostatných pozitívnych dopadov predstavujú kone významný estetický a krajinotvorný prvok.
 
Wesselenyiho jaskyňa
Je to jediná sprístupnená jaskyňa na planine. Nachádza sa neďaleko Muránskeho hradu,kde sa žltá turistická značená cesta odkláňa smerom na Prednú horu bus zastávka. Je hneď pri chodníku a tak nájsť ju nie je problém. Cca minútu od oddelenia značky. V blízkosti sa nachádza informačný panel, ktorý informuje o jaskyni, ako vyzerá a prístup do nej. Ten je pomerne jednoduchý.Je to malá diera v zemi. Pomocou koreňov sa dá dostať asi do 3 metrovej hĺbky. Pri daždi tento zostup neodporúčam je to tam veľmi šmykľavé. Ide len o jednu malú miestnosť vysokú najviac 2 metre. Zvyšok jaskyne bol v minulosti zavalený, tak bohužiaľ ostal už len tento priestor.
 
Malá Stožka
Vápencový kopec nad hlbokou skalnou roklinou potoka Dudlavka. Pohľad na bralnaté, takmer 300 m vysoké kolmé steny pôsobí mohutným dojmom. Okolo malej Stožky vedie náučný chodník. Na južnom úpätí stojí neobývaná horáreň Stožky. Malá Stožka sa nachádza v oblasti NPR, vyhlásená v r. 1965, výmera 59,6 ha. Ochrana dolomitických bralnatých útesov s náhornou plošinou so zachovanými lokalitami vápnomilných rastlín a živočíchov. Predmetom ochrany sú najmä lesné a rastlinné spoločenstvá, ktoré sú cennou ukážkou pásmovitosti  v závislosti na expozícií a vodnom režime v horských zmiešaných lesoch. Územie NPR patrí medzí významné botanické a zoologické lokality
 
Veľká Stožka
Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r.1965, novelizácia v r.1993, výmera 259 ha.Ochrana krasového reliéfu s pestrou mozaikou fytocenóz pralesovitého charakteru. Územie predstavuje mimoriadne zachované spoločenstvá pralesovitého rázu s dominujúcou pralesovitou smrečinou, reliktným smrekovcom opadavým a oblasť nedostupných vápencovo-dolomitových skál. V bralnatom teréne sa nachádza mnoho útvarov, ako skalné veže, previsy, jaskyne. Vyskytuje sa tu množstvo chránených a vzácnych rastlín a živočíchov. Prírodné hodnoty územia ha zaraďujú medzi ojedinelé na Slovensku.
 
Cigánka
Bralnatý, strmo zakončený vrchol na juhozápadnom okraji Muránskej planiny s nadmorskou výškou 935m.n.m. . Na predĺženom chrbte sú zrúcaniny hradu Muráň. Vedie sem náučný chodník z Veľkej lúky, zakončený okruhom po zrúcaninách hradu. Turistické značené trasy nevedú až po vrchol brala, ale len k hradu. V tejto oblasti sa nachádza národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r.1984, novelizácia v r.1988, r.1999 a r.2003, výmera 44,2 ha. Ochrana geomorfologicky významného a krajinársky dominantného skalnatého masívu Cigánky, ktorý je biotopom pôvodnej flóry a fauny a súčasne predstavuje významnú kultúrno-historickú lokalitu Muránskej planiny
 
Hrdzavá dolina
Národná prírodná rezervácia , vyhlásená v r.1986, výmera 357 ha. Ochrana prirodzených skalných a lesných spoločenstiev sa zriedkavými druhmi fauny a flóry v Spišsko-gemerskom krase. Územie tvorí riečno-krasová dolina s bralnatým reliéfom. Je budovaná vápencami gemeridného mezozoika (muránsky príkrov). Pozoruhodná je lokalita kosodreviny a borovice lesnej a smrekovca opadavého reliktného charakteru. Náchádza sa tu potok s rovnomenným názvom v dĺžke 8 km. Nad ústím je mohutná skalná veža pod Kostolcom. Dolina scenéricky veľmi pestrá a príťažlivá. Turistická trasa vedúca dolinou, umožňujúca spojenie Gemera s Pohroním popod skalné zrázy Stožiek, je veľmi pútavá. V lesnom poraste sa nachádza chránený strom Jedľa v Hrdzavej doline, vyhlásený v r.1996. Je to 220-ročná , 48m vysoká jedľa biela, s obvodom kmeňa 520cm
 
Nižná kľaková
Veľká rozsiahla sedlová poľana na horskom chrbte. Dôležitá križovatka turistických trás. Na poľane je zrubová turistická útulňa, kde je možné prenocovať pre 10 ľudí. Nachádza sa tu aj ohrada pre kone a v letných mesiacoch je spásaná Muránskymi polodivokými koňmi. V tomto období v podvečerných hodinách sa oplatí zotrvať a pozorovať pri práci miestnych koniarov ako zháňajú stádo do ohrady. Stojí to za to. Pri žltej značenej ceste smerom na Stožky je asi 20 min cesty Skalná brána.
 
Skalná brána
Je to menšia skalnatá oblasť vápencového charakteru doplnená výhľadmi na Malú a Veľkú Stožku a zalesnený vrch Fabovej holi. Výstup od začenej cesty trvá asi 10 minút a je stredne náročný, občas sa treba vyšplhať po prudkých skalách istený koreňmi. Preto doporučujem batohy nechať dole. Na chádza sa tu prírodná brána popod skalu mohutnú skalu. Brána nie je veľká a tak sa treba miestami plaziť. Pre ľudí, ktorí majú radi takéto prírodné javy je to ideálnym miestom na návštevu.
 
Poludnica
Vyhliadka v nadm. Výške 942 m.n.m. Náchádza sa na južnom okraji MP z okraja skalných zrázov. Vedie sem odbočka od červenej rudnej magistrály. Náučná lokalita s informačným panelom, venovaným edndemitu MP a jeho ochrane. Z vyhliadky možno pozorovať okolitú krajinu smerom na juh. Vidieť obec Muráň a pri dobrej viditeľnosti aj revúcu. Pod vyhliadkou sa nachádza oblasť Suché doly, ktorá je pre verejnosť neprístupná z dôvodu nebezpečného zosuvu kameňov, ktoré padajú práve do tejto doliny.
 
Studňa
V minulosti tu stála veľká horáreň, ale pred pár rokmi vyhorela a už nebola obnovená. Nižšie v priehlbine pri ústí červenej turistickej cesty je výdatná vyvieračka s pitnou vodou. V blízkosti studne je vybudovaný  informačný panel , ktorý sa venuje lesným spoločenstvám NP. V diaľke na obrázku môžete vidieť lesnícku ubytovňu pri ktorej je ohrada s koňmi. Tie v okolí studne spásajú lúky a pre turistov je to príjemný pohľad. V tejto oblasti sa nachádza aj jaskyňa ľadová jama.
 
Ľadová jama
Okolo 30 m hlboká krasová jama, ktorá pokračuje asi 85 m dlhou podzemnou chodbou jaskyne. V spodnej časti sa udržiava vrstva ľadu v priebehu celého roka. Bola tu vybudovaná vyhliadka,z ktorej vidieť bohužiaľ len čiernu tmu, z ktorej sa dostáva na povrch chlad. Od lesákov sme dostali informáciu, že ju využívajú ako chladničku. Verejnosti nie je prístupná.
 
Sedlo Burda
1006 m..n.m., Sedlo medzi Fabovou hoľou a MP ako dôležitá križovatka turistických trás. Sedlom prechádza lesná cesta z Tisovca do Závadky nad Hronom. Pôvodné usadlosti na priľahlých lúkach sa využívajú ako rekreačné chaty. V blízkosti sa nachádza lom v ktorom sa v minulosti ťažil vápenec. S povolením sa možno autom dostať po dostatočnej asfaltke až do sedla. Vedie z tade turistická cesta na Fabovu hoľu, avšak je veľmi obtiažna, pretože prechádza skrz všetky vrstevnice po strmom zrázea prevýšenie na 7 km je 400 metrov. Je to ale najbližšia cesta, ak chcete túto oblasť navštíviť autom.
 
Fabova hoľa
PR ktorá zaberá vrcholové časti masívu Fabovej hole. Územie predstavuje jednu z krajinných dominánt Slovenského rudohoria . Po stránke klimatickej leží územie v oblasti chladnej horskej. Jedná sa  o horskú klímu studenú s malou inverziou teplôt. Rezervácia je tvorená komplexom smrekových lesov s pomiestnou prímesou jarabín, smrekovca opadavého a buka. Pred vyhlásením rezervácie, bolo územie len obmedzene lesnícky obhospodarované, nakoľko sa jedná o ochranné lesy v nadmorskej výške okolo 1400 m. Územie predstavuje cennú prírodovedeckú lokalitu s výskytom vzácnych lesných spoločenstiev, chránených druhov flóry i fauny. Z lesníckeho hľadiska sú pozoruhodné prirodzene rozvoľnené, prevažne hlboko zavetvené horské smrečiny prirodzeného charakteru dobre prispôsobené horským klimatickým podmienkam. Lokalita je zároveň prirodzeným biotopom chránených druhov živočíchov. Nachádza sa na západnom okraji Muránskej planiny a v jej blízkosti vedie červená turistická značená cesta rudná magistrála.
 
Kľak
So svojou výškou 1409 m.n.m. jeden z najvyšších vrchov Muránskej planiny. Je rozložitý a bez výhľadu. Na severnom svahu je šošovka andezitu – doklad o sopečnej činnosti. V masíve kľaku sa nachádzajú viaceré významné nesprístupnené jaskyne, napr. Machnatá, Labyrint, Jaskyňa pod Kľakom. Kľak leží približne v strede planiny a z juhu je pohorie ohranićené vápencovými skalami Veľkej Stožky.
 
Ozubnicová železnička
Unikátne železničné prepojenie z Pohronskej Polhory do Tisovca bolo vybudované v rokoch 1893 -1896 na prepravu surového železa z južných oblastí do železiarní na Pohroní a spätnú prepravu dreva. Pretože prudké stúpanie cez horské sedlo Zbojská neumožňovalo použitie klasického typu železnice, bola vystavaná na šesť kilometrovom úseku ozubnicová železnica s maximálnym stúpaním 50 promile. Dnes je táto trať jediná zachovalá a prevádzkovaná železnica tohto typu v strednej Európe. Okrem ozubnice vzniklo pri jej výstavbe niekoľko zaujímavých a jedinečných technických unikátov. Medzi ne patrí i dvakrát lomený stúpavý viadukt pod Dielom. Do Tisovca vchádza trat 770 m dlhým Tisoveckým tunelom postaveným v roku 1949.

Okrem zaujímavého technického riešenia ponúka jazda po tejto trati nádherné prírodné scenérie Národného parku Muránska planina a Čertovej doliny. Rozprávkové lesné zákutia sedla Zbojská pripomínajú zašlé časy zbojníka Surovca a jeho družiny. Ovce pasúce sa na okolitých lúkach a kone sťahujúce drevo z lesov nás nútia preniesť sa v predstavách do doby našich starých otcov.
 
Ubytovanie na Muránskej planine
Pod Muránskym hradom sa nachádza chata Zámok,ktorá ma 16 lôžok.Chatu postavili pred 200 rokmi.
Cena: Sezóna (letná) 200sk/noc/osoba
Topsezóna (zima)  250sk/noc/osoba