Stavba letiska v Hongkongu

Prírodné vedy » Geografia

Autor: Dievča petka (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 25.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 814 slov
Počet zobrazení: 1 304
Tlačení: 193
Uložení: 208

Stavba letiska v Hongkongu  

Úvod - dôvod výberu témy

Tému Extrémne inžinierstvo sme sa rozhodli spracovať po získaní materiálu o stavbe letiska na mori, ale aj preto, že sme ju po oboznámení sa s problematikou považovali za atraktívnu nielen z hľadiska Geografie ako stredoškolského predmetu, ale aj celkovo zaujímavú pre každého laického diváka. Tiež z hľadiska dostupnosti potrebných materiálov a spracovania bolo pre nás túto tému v celku jednoduché spracovať.

Stavba letiska a dopravného spojenia s mestom

Hongkong, jedno z najväčších obchodných stredísk sveta, sa koncom 20. storočia dostáva do vážneho problému. Mesto dlho prerastalo svoje letisko. Nápor obrovských lietadiel začal ohrozovať ekonomiku a aj životy samotného obyvateľstva Hongkongu. Nedostatok letiska začal škrtiť krvný obeh mesta – obchod. Nebezpečné a zastaralé letisko KAJTAK sa nachádzalo priamo uprostred mesta. Každý let do Hongkongu bol hrou s katastrofou. Každé lietadlo muselo tesne minúť vrcholy hôr a tesne preletieť ponad strechy budov v meste. Za posledných 20 rokov došlo na tomto letisku k 6 vážnym nehodám. Ďalším problémom bol náklad. Letisko malo len jednu pristávaciu dráhu a stalo sa najslabším článkom svetového obchodu. Hongkong potreboval okamžite nové letisko svetovej kategórie. A tu vznikli dva problémy:

1. Miesto stavby letiska
2. Politická situácia - zmena vlády

Miesto: Nebolo tu žiadne voľné miesto. Mesto bolo zastavané k prasknutiu bez kúsku voľnej plochy[1]. Ostávala jediná možnosť- postaviť letisko na mori. Návrh počítal s vytvorením nového ostrova v Juhočínskom mori. Tam by vzniklo nové letisko, ktoré by zvládlo aj tie najväčšie lietadlá a jeho súčasťou by bol aj najväčší terminál na svete.  Riešenie tohto problému si vyžiadalo realizáciu jedného z najzložitejších stavebných projektov v histórii. Stavitelia predpokladali, že stavba bude trvať niekoľko desaťročí. Dostali však len sedem rokov.

Politická situácia: Politici 19. storočia zanechali súčasným politikom zmluvu. Hongkong bol britskou kolóniou. Ako súčasť mierovej dohody, ktorú podpísali v roku 1898, Británia súhlasila vrátiť toto územie Číne po 99 rokoch. V období začatia stavby bol ten dátum vzdialený už len sedem rokov. Nikto nevedel ako zmena vlády ovplyvní ekonomiku Hongkongu a stavbu letiska. Existoval jediný spôsob ako zabrániť, aby noví politici stavbu nezablokovali a to dokončiť letisko ešte pred predaním vlády. V septembri 1991 bol pretek s časom odštartovaný. Celý projekt zahŕňal aj stavbu iných častí. Pre rýchlu dopravu cestujúcich a nákladu z letiska počítal plán s 35 km dlhých nových diaľnic a tunelov. Rovnako aj s novým vysokorýchlostným železničním spojením. Súčasťou bol aj najdlhší dvojposchodový most na svete.
 
Prvou úlohou bolo vytvoriť dostatočne veľké plochy pre letisko. Inžinieri upínali svoj pohľad na dvojicu malých kamenitých ostrovov vzdialených 26  km od ostrova Hongkong. Žiadny z týchto ostrovov však nebol dostatočne dlhý a ani rovný nato, aby tu mohlo byť postavené letisko. Aby tu mohli začať stavať, najskôr museli začať „hory chodiť“.  Gigantické pozemné stroje previezli 200 miliónov ton hliny a kameňov. Tento materiál ale nevyšiel nazmar. Bol použitý nato, aby sa z dvoch malých ostrovčekov stal jeden väčší. Najprv ale muselo byť vyčistené morské dno. K vykonaniu tejto úlohy musela priplávať flotila tých najväčších lodí sveta. Ako obrovské vysávače ich hadice čistili morské dno a odstraňovali vrstvu mäkkého bahna a odhalili tak stabilnú skalu. Vyčistené morské dno vytvorilo základ pre to čo nasledovalo – vrstvu piesku a rozdrvené zvyšky kopcov z dvoch ostrovov. S každým nákladným vozidlom sa 24 kilometrov široká medzera medzi dvoma ostrovmi zmenšovala. Pracovalo sa nonstop. Robotníci pomaly menili dva ostrovy do jedného[2]. Po dokončení prác bolo presunutých viac než 500 miliónov ton zeminy. To by stačilo na to, aby 200-krát naplnili rímske koloseum.

Súčasne sa začali stavať aj ostatné časti projektu. Inžinieri sa skoro ihneď dostali  do problému. Museli nájsť cestu z Hongkongu cez prístav Viktória, kde už pred desaťročiami boli postavené dva automobilové tunely. Tie však boli preťažené hustou dopravou. V dopravnej špičke tu vznikali až dvojhodinové dopravné zápchy. Bolo potrebné postaviť tretí - omnoho väčší tunel, ktorý by mal šesť jazdných pruhov.  Projektanti teda navrhli plán na stavbu tunela pod vodou[3]. Mal byť zložený z mohutných častí z betónu a oceli.  Všetky časti boli vyrábané v kameňolome v prístave, 15 kilometrov ďaleko od miesta stavby.  Každá časť vážila po dokončení 32 000 ton, ako plne naložená zaoceánska loď. Nakoniec každú časť vodotesne uzavreli a miesto stavby zaplavili vodou. Všetky časti potom doplávali na miesto budúceho tunela. Keď boli na mieste uzávery boli otvorené a zaplavené vodou a mohli sa potápať. Potápači ich starostlivo uložili vedľa seba. Silné hydraulické prístroje potom pritlačili k sebe a vytlačili vodu z jednotlivých častí. Tým vzniklo vodotesné spojenie. Potom boli spevnené zvnútra a tunel bol hotový. Leží 15 metrov pod vodou a meria viac než  2 kilometre. Spojuje ostrov Hongkong s pevninou.
 
Na plánovanej ceste z letiska bol ešte jeden vodný prieliv, ktorý bolo treba prekonať. Išlo o takmer 5 kilometrovú vzdialenosť z pevniny na ostrov. Pôvodne plánovači počítali so stavbou ďalšieho podvodného tunelu, ale ukázalo sa, že prieliv je príliš hlboký. Naviac pri silnej lodnej doprave na hladine by bola podmorská stavba príliš nebezpečná. Navrhli teda  obrovský most, ktorý by bol dostatočne dlhý na to, aby prešiel cez celý prieliv a zároveň by mal byť taký vysoký, aby pod ním mohli prechádzať aj tie najväčšie zaoceánske lode. Bol to však riskantný návrh. Most by musel zniesť aj tie najničivejšie prírodné pohromy. Tajfúny. Ničivé vetry o rýchlosti viac, ako 300  km za hodinu. Každý rok zasiahne Hongkong asi 8 tajfúnov. Preto každý most, čo sa tu stavia musí najprv preukázať svoju odolnosť v laboratóriách. Najprv vytvorili počítačový model a potom aj zmenšený model mostu. Ten vystavili simulovanému tajfúnu kategórie desať. Výsledky boli znepokojivé. V silnom vetre by bol most  nebezpečne nestabilný. Projektanti však nemohli most skrátiť. Preto ho postavili ťažší a to tak, že do mostu pridali  železnicu a ďalšie dva cestné pruhy. Na jednej strane to spevnilo most a zväčšilo kapacitu mostu, ale na druhej to sťažilo realizáciu stavby. Museli postaviť najväčší dvojposchodový most na svete v rovnakom čase, ako ten z pôvodného plánu. Najprv boli vztýčené dva nosné piliere, ktoré sa podobali mrakodrapom.  Každý mal výšku 60-tich poschodí.

Ďalej bolo v pláne spustiť z týchto veží mohutné závesné káble, ktoré budú držať mohutné teleso mostu. Obrie káble mali mať priemer jeden meter a každý z nich mal vážiť 13 000 ton. Kvôli tomu sa nedali zostaviť na zemi a potom vyzdvihnúť do vzduchu. Preto museli vytvoriť mohutné káble priamo na mieste, vo vzduchu. Dve rotujúce kladky napínali niekoľko tenkých lán zakaždým medzi dvoma vežami a takto postupne vznikali mohutné káble. Nebola to práca pre každého. Bolo potrebné dobre znášať výšky. Robotníci pochádzali z Himalájí. Len s pomocou rúk a hákov riadili rotujúce kladky a  napínali oceľové laná z jednej veže na druhú. Počas napínania robotníci vedeli, že im hrozí nebezpečenstvo zaútočenia tajfúnu. Káble by sa mohli zapliesť a tisíce oceľových drôtov by vo vzduchu šľahali ako biče. Robotníci napojili vo vzduchu 86 000  kilometrov oceľových lán, za menej ako deväť mesiacov. Takéto množstvo lán by stačilo na dvojnásobné obtočenie celej zemegule. Keď boli káble dokončené, začala posledná a najnebezpečnejšia časť projektu, a  to montáž obrovského mostného telesa. Pri montáži boli tieto 900 tonové sekcie zdvihnuté z hladiny mora do výšky 60  metrov. Začali v strede, a potom postupovali smerom k obom vežiam. Najdlhší dvojposchodový most sveta bol hotový[4].
 
Dokončený most a podvodný tunel bolo treba vzájomne prepojiť. To znamenalo postaviť nové diaľnice priamo uprostred  jedného z najzastavanejších miest na svete. Prvá diaľnica bola diaľnica KwajChung a spájala tunel a nový most. Bola dlhá  15  kilometrov. Aby mohol byť prístav v Hongkongu stále v prevádzke a doprava k nemu aj naďalej fungovala boli stavitelia donútení postaviť novú diaľnicu nad terajšími cestnými pruhmi. Aby to však neobmedzilo dopravu, stavebné čaty mohli pracovať len v noci. Zároveň s ňou začali stavať aj druhú diaľnicu, ktorá mala spojiť most s letiskom. Mala mať  12  kilometrov. Táto posledná časť bola tiež technickým orieškom.

Terén, cez ktorý mala diaľnica viesť bol tvorený strmými skalnatými kopcami. Projektanti prišli s neobvyklým riešením. Rozhodli sa predĺžiť breh o jeden kilometer. Táto stavba znamenala vybagrovanie veľkého množstva  mäkkého materiálu morského dna, postavenie 9 kilometrov dlhej pobrežnej steny a dovoz 25 miliónov metrov kubických zeminy na toto miesto. Na vrchole boli vybudované diaľnice a železničná trať na letisko a boli tadiaľto vedené aj všetky dôležité systémy a  zásobovacie trasy pre letisko – voda, plyn a telefón. Stavebníci nasypali do mora viac ako 23 miliónov ton skál a piesku. Toľko kameňa by stačilo na postavenie 1, 5 metra vysokej steny z Moskvy do Madridu. Po dokončení tohoto posledného článku bola celá cesta kompletná. Nová diaľnica bola vynikajúca pre autá a kamióny, nepomohla by však 2,4 miliónu ľuďom, ktorí používajú metro. Projektanti sa teda ešte rozhodli pridať vysokorýchlostnú železnicu. Táto železnica ale potrebovala aj novú staničnú budovu priamo v Hongkongu. Lenže tam nebolo žiadne voľné miesto, rovnako ako pre letisko a pre diaľnicu. Podobne ako predtým stavbári vytvorili ďalších 20  hektárov súše v prístave Viktória[5]. Za dva roky bola nová stanica dokončená, čím boli vyriešené všetky problémy s dopravným spojením letiska s mestom.   
 
Iba dva roky pred dokončením projektu začali práce na stavbe najväčšieho terminálu na svete. Už pri stavaní základov narazili na problém. Podzemná voda prerážala do základov a podmývala ich, čo bolo zapríčinené prílivmi. Inžinieri vedeli, že proti prílivom nemôžu bojovať. Museli vymyslieť ako zabezpečiť stavbu proti neustálemu tlaku. Do zeme zarazili mohutné betónové piliere, každý s váhou 20 ton. Piliere prešli smerom dolu do dna oceánu a v podstate ukotvili celý terminál do skalného podkladu. Po zaistení základov mohli začať práce na samotnom termináli. Mal mať podobu vtáka, ktorý mal symbolizovať lietanie. Po začatí stavby došlo k ďalšiemu problému. Terminál nebolo možné dokončiť. Manažéri projektu a čínska vláda začali rokovať o vyriešení tohoto problému.
 
Výsledkom malo byť riešenie, aby práce mohli pokračovať aj po odovzdaní vlády Číne. Počas rokovaní stavbári pokračovali v stavbe a práve na najťažšej časti strechy terminálu. Ukázalo sa, že sa dá postaviť pomerne jednoducho. Stavbári vytvorili obrovskú výrobnú linku, ktorá mala vyrobiť 136 totožných strešných sekcií. Každá z nich vážila 152 ton a skladala sa zo stotisíc jednotlivých dielov. Na druhej strane ostrova robotníci stavali nákladový terminál letiska. Najmodernejšie zariadenia svojho druhu boli vymyslené tak, aby zvládali príliv kontajnerov, ktorý prúdi každý deň letiskom. Po jeho dokončení by sa mal každoročný náklad v cene 9 miliárd dolárov dostať k svojmu cieľu takmer bez dotyku ľudskej ruky. Nákladový terminál mal byť konštruovaný tak, aby celá jeho konštrukcia bola vlastne jedným veľkým robotom.
 
1. júla 1997 dochádza k odovzdaniu vlády. 156 rokov britskej nadvlády skončilo. Čínsky prezident prevzal Hongkong späť pod čínsku správu. Neustále jednania vedené v pozadí sa oplatili. Čínska vláda súhlasila s dokončením letiska. Stavebné tímy museli ešte vybaviť letisko najmodernejšími technológiami, vrátane nového systému riadenia letovej prevádzky, letových informácií, kontroly cestujúcich a bezpečnosti. Bolo potrebné odskúšať všetky nové technológie. Pás na triedenie batožiny meral viac ako 20  kilometrov.  Vyplnilo to celé prízemie terminálu. Tento systém mal byť schopný roztriediť státisíce batožiny denne. A to bol len zlomok množstva technológií, ktorými malo byť letisko vybavené. Nakoniec, 7. júla 1998 boli stavebné práce za 20 miliárd dolárov dokončené a letisko bolo pripravené na každodenné nápory cestujúcich a batožiny.

Záver

Napriek náročnosti realizácie celého projektu, množstvu problémov počas stavby letiska a dopravných komunikácii, ale najmä veľkej časovej tiesni, dokázal mnohopočetný tím inžinierov, projektantov a stavbárov z celého sveta po spojení dvoch malých ostrovov s absolútne nevhodným povrchom postaviť letisko na mori s najväčším terminálom na svete a tridsaťpäťkilometrové dopravné spojenie letiska s mestom Hongkong, vrátane podmorského tunela, nadzemnej diaľnice a jedného z najväčších mostov na svete. To všetko len za sedem rokov.
 
So spracovaním nášho projektu sme nemali nijaké väčšie problémy. Zhromaždili sme podklady a materiály, ktoré sme získali z encyklopédií, internetu a dokumentárneho filmu z kanálu Discovery a rozdelili si úlohy. Spracovanie spočívalo hlavne v práci s PC.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#nemcina pre stavbárov #zabezpečenie budov #stavebne práce #kaučuk #stavby inzinerstvo #ako vznikli Himaláje

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.024