Holandsko - konštitučná monarchia
Holandsko - konštitučná monarchia
ÚVOD
Holandsko… krajina, ktorá je
rovná ako stôl, a predsa vás neomrzí. Je popretkávaná neskutočnou sieťou kanálov, zastavaná nádhernými historickými mestami a posiata
roztomilými dedinkami, medzi ktorými sa na zelených lúkach pasú ovce a kravy. Idylická krajina, ktorá svojou veselou farebnosťou, toleranciou
a precíznosťou, pripomína krajinu, ktorou prechádzajú detské vláčiky. Nad ňou je klenutá obloha, z ktorej nikdy nemiznú zvláštne kopy
oblakov, ktoré sú tak dobre známe z obrazov slávnych holandských majstrov. Keď k tomu ešte pridáte typické symboly krajiny ako sú tie
najlepšie syry na svete, veterné mlyny a lode, ktoré sú v Holandsku tým najdôležitejším a zároveň najzábavnejším dopravným
prostriedkom, nie je čo riešiť. Holandsko jednoducho musíte navštíviť.
Koninkrijk der Nederlanden (Holandské
kráľovstvo)
Poloha na mape Európy: Holandsko leží v západnej Európe na pobreží Severného
mora. Vyše štvrtina ( 27% ) územia leží pod úrovňou mora. Územie je chránené od morských vĺn umelými hrádzami a rozsiahlymi systémami
pieskových dún, ktoré vznikli činnosťou vetra. K Holandsku patrí
niekoľko ostrovov: Západofrízske ostrovy (Vieland, Ameland, Texel, Rotum, Schiermonnikoog a Terschelling), ostrovy pri pobreží provincie Frízsko
a Groningen, ostrov Aruba a Holandské Antily v Karibsom mori.
Susedné krajiny: Nemecko
a Belgicko.
Rozloha: 41 526 km2, bez vodných plôch 33 889 km2.
Počet obyvateľov: 16,2 mil., z toho
680 tis. bez holandského štátneho občianstva (2003)
Hustota obyvateľstva: 389,9 obyvateľov / km²
Hlavné
mesto: Amsterdam, 740 tis. obyv. (aglomerácia má 1,4 mil. obyv.). Kráľovná a vláda však sídlia v Den
Haag, 440 tis. obyv. (aglomerácia má 1,2 mil. obyv.).
Ďalšie dôležité mestá: Rotterdam,
Maastricht, Den Haag (Haag).
Územné členenie: 12 provincií - Drenthe, Flevoland, Friesland, Gelderland, Groningen, Limburg,
Noord-Brabant, Noord-Holland, Overijssel, Utrecht, Zeeland, Zuid-Holland. Sú riadené provinčnými radami na čele s komisármi menovanými
kráľovnou.
Čas: SEČ.
Mena : Euro
Štátne zriadenie: parlamentná
monarchia. Koruna je dedičná podľa zásady prvorodenosti v dynastii oranžsko-nasauskej. Ak nie je mužský potomok, nastupuje na trón žena.
Hlava štátu: kráľovná Beatrix Wilhelmina Armgard (od r. 1980).
Výkonná moc: vláda.
Predseda Jan Peter Balkenende.
Zákonodarná moc: Generálne stavy, pozostávajúce z prvej komory – senátu
so 75 členmi, volenými provinčnými radami (predsedom je od r. 2001 Gerrit Braks) a z druhej komory so 150 poslancami, volenými v priamych
voľbách (predsedom je od januára 2003 Frans Weisglas).
Národnostné zloženie: Holanďania (13 mil.,
čiže 86,5 %). Menšiny: indonézska (406 tis.), nemecká (403 tis.), surinamská (297 tis.), marocká (252 tis.), belgická (112 tis.) a iné.
Významnou menšinou sú Frízovia (600 tis.).
Úradné jazyky: holandský, v provincii Friesland od r. 1994
aj frízsky. Bežne sa možno dohovoriť aj po anglicky, nemecky, menej po francúzsky.
Náboženstvo: 32 % katolíci, 14 %
protestanti, 7 % ortodoxní kalvinisti, 4,3 % moslimovia, 40 % bez vyznania.
Priemerná dĺžka života: Muži 75,9, ženy 80,6
r.
Klimatické podmienky
Podnebie je ovplyvňované Severným
morom a Golfským prúdom, je prímorské s teplými letami a vlhkými zimami. Smerom do vnútrozemia sa teploty postupne znižujú. Priemerná
teplota v júli je 16,5°C a v decembri 2°C. Na jeseň sú často husté hmly, ktoré prichádzajú zo severu. Celkovo má Holandsko dostatok
zrážok, ročný priemer je 820 mm.
Povrch
Celé územie Holandska je tvorené nížinami,
ktoré na severozápade územia prechádzajú do poldrov (vysušené územia ležiace pod úrovňou morskej hladiny). Vysušením plytkých častí
Severného mora získalo Holandsko niekoľko tisíc štvorcových kilometrov pôdy. Polovica územia je položená nižšie, ako je hladina mora.
Pobrežná čiara bola vytvorená piesočnými dunami. Pobrežné duny a umelo vytvorené hrádze bránia rozširovaniu mora. Holandsko získalo
prívlastok: " Krajina bojujúca s morom". Na územia Holandska zasahuje pohorie Ardeny. Najvyšší bod je Vaalsberg s výškou 321 metrov.
Vodstvo
Holandské veľké rieky sú: Rýn, Maas a Schelde. Rýn (s prítokmi Waal a Lek)
priteká z Nemecka a Maas a Schelde pritekajú z Belgicka. Tieto rieky a ich prítoky tečú z východu na západ cez stred krajiny; na morskom brehu
vytvárajú delty riek veľa ostrovov. Spolu s početnými kanálmi, rieky dávajú lodiam prístup k vnútornej Európe.
História a vznik štátu
Územie dnešného Holandska je severnou časťou historického
Nizozemia (medzi Severným morom a Ardénami, územie dnešného Holandska, Belgicka, Luxemburska a malej časti Francúzska). V staroveku tam
sídlili germánske a keltské kmene, ktoré súperili o moc. V 1. stor. pred n. l. ho čiastočne ovládlo rímske impérium, v 8. stor. sa stalo
súčasťou Franskej ríše. V 10. stor. sa krajina rozdrobila na jednotlivé kniežatstvá, od 12. stor. vznikajú mestá, prekvitá obchod a
remeslá.
Po niekoľkých pokusoch o zjednotenie sa celé územie dostalo v r. 1477 do rúk Habsburgovcov. V 60-tych rokoch 16.
stor. prepukla holandská buržoázna revolúcia a na severe vznikla Utrechtská únia, ktorá v r. 1581 vyhlásila Spojené provincie nizozemské.
Ich nezávislosť uznali európske veľmoci. V 17. stor. Holanďania získali veľké územia v Ázii, Afrike, Amerike a dočasne ovládli
svetový obchod. V 18. stor. ich však z mnohých dŕžav vytlačila Veľká Británia a Francúzsko. V r. 1795 sa krajiny počas francúzskej
revolúcie zmocnili francúzske vojská. Na Viedenskom kongrese bolo v r. 1815 vyhlásené Spojené kráľovstvo nizozemské, ktorému patrilo do r.
1830 aj Belgicko a Luxembursko. Od r. 1830 sa stalo samostatným kráľovstvom v dnešných hraniciach. V prvej svetovej vojne bolo neutrálne,
v druhej svetovej vojne ho obsadilo nacistické Nemecko. Do polovice 20. stor. patrilo k najväčším koloniálnym veľmociam, patrila mu napr.
Indonézia, postupne však o ne prišlo.
Dnes mu patria iba malé zámorské územia v Karibiku (Aruba a Holandské Antily). Aj
v súčasnosti je Holandsko jednou z najvýznamnejších európskych krajín. Preto si ho za sídlo vybralo viacero medzinárodných
organizácií.
Hospodárstvo
Priemysel: Holandsko je dobre rozvinutá priemyselná zem.
Dôležitým priemyslovým odvetvím je strojárenský, elektronický, petrochémia, výroba lietadiel, lodí, textilných výrobkov, nábytku,
papiera, piva, odevov a ocele. Veľmi dôležitý je i malý priemysel na výrobu diamantov v Amsterdame. Ťažký priemysel, ako napr. rafinovanie
ropy, výroba chemikálii, ocele a strojárenstva, sa nachádza pri pobreží alebo pri riekach a kanáloch, zvlášť v Rotterdame, Ijmuidene,
Amsterdame, Dordrechte, Arnhemu a Nijmegenu. Medzi dôležité vývozné artikle patrí syr, čokoláda, cigary, cukor, konzervovaná zelenina, džin
a pivo.
Dovoz: Stroje, ropa, textilné výrobky, dopravné prostriedky, železo a oceľ, odevy,
farebné kovy, potravinové výrobky, dopravné výrobky
Vývoz: Stroje, textilné výrobky, chemické výrobky,
ropa, mäso, železo a oceľ, zelenina a kvety, zemný plyn, kovové výrobky
Nerastné bohatstvo a energetika: Uhlie
sa dolovalo v Limburgu od roku 1975. V Hengelne a Delgzjine sú soľné doly, kde sa vyťaží asi 4 mil. ton soli ročne. Dôležitým zdrojom je
zemný plyn a Holandsko je jeho štvrtým najväčším producentom na svete. Plynovody rozvádzajú plyn z Groningenu po celej zemi i do susedných
štátov. Holandsko tiež produkuje malé množstvo ropy.
Poľnohospodárstvo: Okolo 27% plochy tvorí úrodná pôda,
ktorá sa používa pre pestovanie plodín. Ďalších 32% sú pastviny a 9% je zalesnených. V poľnohospodárstve sú zamestnané 4% pracujúcich
obyvateľov. Poľnohospodárstvo je intenzívne, výkonné a modernizované. Najrozšírenejšie je farmárstvo, ale v niektorých oblastiach je
dôležité i pestovanie rastlín. Pestujú sa hlavne paradajky, cukrová repa a obilniny.
Holandsko je na 5. mieste v produkcii masla v
Európe, 4. v produkcii syrov a 1.v produkcii cibuľovitých kvetov. Tulipány, hyacinty a narcisy sa pestujú na plodroch, zvlášť v oblasti
Leidenu a Haarlemu, odkiaľ ročne vyvážajú milióny cibuliek. Holandsko tiež vyváža šalát vysokej kvality, ktorý sa pestuje hlavne
v skleníkoch. Zo živočíšnej výroby sa uprednostňuje chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny.
Získavanie pôdy: Holanďania získavali pôdu z mora už v rímskych dobách. Prvé poldre boli vytvorené v 13.storočí. A
od tej doby sa získalo viac pôdy pozdĺž pobrežia a v ústiach riek, ale najviac jej bolo získanej v 30 a 40 rokoch. Holanďania oddeľujú zem
od mora budovaním okolitých hrádz a odstraňovaním vody s čerpadlami s energiou z veterných mlynov. Elektrické čerpadlá teraz pracujú na
vysúšaní pôdy. Zóna upravenej (vysušenej) pôdy je známa aj ako polder.
Štruktúra hospodárstva:
Služby 72,7 %, priemysel 18,9%, stavebníctva 5,9%, poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 2,5 %. Miera
nezamestnanosti: 4,3 % .
Doprava
Cesty a diaľnice: Perfektná sieť
vyše 2 000 km diaľnic (bez poplatkov) a asi 120 000 km ostatných ciest. Zelená značka E označuje medzinárodnú diaľnicu, červená značka
A národnú diaľnicu a žltá značka A cestu prvej triedy. Najvyššia povolená rýchlosť je 50 km/h v obci, 80 km/h na ostatných cestách a 120
km/h na diaľniciach. Pokuty za prekročenie rýchlosti sú 40-200 eur. Hlavná cesta je označovaná len výnimočne, treba si všímať všetky aj
malé uličky na pravej strane, lebo platí pravidlo pravej ruky. Veľkú pozornosť treba venovať hustej premávke na bicykloch. Pri kolízii
s cyklistom zvyčajne dávajú vinu vodičovi. Dopravná polícia je veľmi prísna. Tvrdo trestá zlé parkovanie. Toleruje sa 0,5 promile
alkoholu v krvi, ale na to sa vraj nedá spoliehať. V špičke sa tvoria dlhé zápchy. Cudzinec, ktorý pricestuje požičaným autom, musí mať
notársky overené povolenie majiteľa auta v holandčine, nemčine alebo angličtine.
Autobusová doprava: hustá sieť
diaľkových i lokálnych liniek po celej krajine. Cestovné je podobné vlakovému.
Železničná doprava: moderná hustá
sieť. Nederlandse Spoorwegen má dva typy vlakov : medzimestské rýchlovlaky – InterCity a miestne vlaky. Je celý rad zliav, výhodnejšie je
kúpiť spiatočný lístok. Výhodné sú aj osobitné programy napr. pas Zomertoer Plus (na cesty vlakom, autobusom a MHD), Dagkaart (jednodenná
jazda viacerými vlakmi) a Rail Idee (zvýhodnené lístky do zaujimavých miest pre turistov).
Letecká doprava:
malé Holandsko má šesť letísk s pravidelnou dopravou. Okrem spojov do susedných krajín slúžia najmä na zbernú dopravu do Amsterdamu,
jednej z piatich najdôležitejších leteckých križovatiek Európy. Letisko je na poldroch a navážkach na mori, dráhy a plochy sú až štyri
metre pod úrovňou morskej hladiny. Najväčším domácim dopravcom je kráľovská letecká spoločnosť KLM, najstaršia spoločnosť na svete. Po
spojení s Air France tvorí najväčšie aerolínie na svete.
Trajektová doprava: slúži pre dopravu medzi ostrovmi
a pevninou.
Mestská hromadná doprava: má špičkovú úroveň. V Amsterdame je metro, autobusy, električky a člny na
grachtoch (kanáloch). Po celej krajine platí strippenkaart s jednotnou sadzbou. Týmto osobitným lístkom možno cestovať všetkými druhmi MHD
i prímestskými autobusmi a vlakmi. Lístky sa vyplatí kupovať mimo dopravného prostriedku, hoci ich predá aj vodič. Uňho sú však drahšie.
Špecialita – bicykle: Holanďania ich majú asi 13 miliónov, sú normálnym dopravným prostriedkom na cestu do
práce, školy i za nákupmi. Platí nepísané pravidlo, že cyklista má vždy prednosť a dosť často a cyklisti jazdia neohrozene aj na
červenú.
Ako sa tam dostať?
Autom: cez Viedeň a diaľnicou cez Salzburg, Mníchov,
Norimberg, Frankfurt n. Mohanom, Kolín nad Rýnom. V Nemecku si možno vybrať z niekoľkých trás. Druhou možnosťou je cez Prahu, Plzeň,
Frankfurt n. Mohanom, Kolín nad Rýnom, okolo Plzne cez nemeckú hranicu až po nemeckú diaľničnú sieť sú obyčajné a veľmi frekventované
cesty, ktoré jazdu spomalia. Vzdialenosť 1170 km. Čas jazdy: 13,30 h.
Autobusom: Dvakrát týždenne z Bratislavy
do Utrechtu cez Viedeň, Norimberg, Frankfurt n. Mohanom, Kolín n. Rýnom, Düsseldorf a Duisburg, na holandskom území zastávky v Eindhovene,
Brede, Rotterdame, Den Haagu, Amsterdame. Vzdialenosť do Amsterdamu 1390 km, čas cesty 21 h.
Vlakom: Niekoľko spojení denne s prestupom v Mníchove, Frankfurte n. Mohanom, alebo v Bruseli. Vzdialenosť: 1748 km. Čas jazdy:
25 h.
Letecky: Priamo z Bratislavy do Amsterdamu okrem utorka a soboty so SkyEurope Airlines. Z Viedne priamo
štyrikrát denne s Austrian Airlines a štyrikrát denne s holandskou spoločnosťou KLM. Trikrát denne možno letieť aj s Lufthansou s prestupom v
Mníchove a štyrikrát denne s ČSA do Prahy a odtiaľ buď s ČSA alebo s KLM. Z Košíc päťkrát týždenne so SkyEurope Airlines s prestupom v
Bratislave, trikrát denne s ČSA s prestupom v Prahe alebo s Austrian Airlines dvakrát denne s prestupom vo Viedni.
Kultúra
Holandsko je starou kultúrnou krajinou. Divadelné, hudobné a baletné súbory vznikali už v 15. stor. Tamojšiu
hudbu do encyklopédií dostala holandská polyfónia, štýl rozvíjaný v 15. až 17. stor. Svetovú holandská architektúra a výtvarné umenie.
Stredovekými majstrovskými architektonickými dielami sú najmä chrámy. Jedným z vrcholov holandského maliarstva a grafiky sú náboženské
obrazy.
Amsterdam
Amsterdam je mesto múzeíí a galérií.
Rembrandtovo
múzeum sa nachádza v Rembrandthuise, v dome, kde 19 rokov býval a pracoval tento slávny maliar. Zbierka múzea obsahuje
množstvo jeho rytín a 4 zachované medené dosky.
Múzeum Vincenta van Gogha milovníkom umenia ponúka
na obdiv zbierku asi 200 obrazov a 600 kresieb, nielen od majstra Van Gogha, ale aj jeho súčasníkov: Toulousa, Paula Gaugina, Clauda Moneta a
Josepha Bernarda.
Rijksmuseum (Ríšske múzeum) vlastní unikátne zbierky obrazov (hlavne maľby z 15. -
19. storočia), sôch a umeleckých predmetov. Dá sa tu napríklad vidieť najslávnejší Rembrandtov obraz "Nočná hliadka".
Múzeum Willet-Holthuysen so zbierkami nábytku, porcelánu a skla,
Múzeum moderného umenia
Múzeum Allarda Piersona so zbierkami zo starého Egypta, Ríma a Grécka
Múzeum dejín mesta
Dom Anny Frankovej, židovského dievčatka, ktoré vytvorilo v nacistickom koncentračnom tábore strhujúci denník mladého
človeka, určeného na smrť. (Jej útla knižočka Denník Anny Frankovej sa stala najprekladanejšou holandskou knižkou, hoci ju nevytvoril
spisovateľ.)
Veľmi populárne je aj zoologické a tropické múzeum, Múzeum voskových figurín Madame Tussaud a dokonca aj Múzeum
tabaku, Afriky, tetovania, erotiky...
Všetky múzeá, galérie a turistické atrakcie (s výnimkou
určitých sviatkov) vyberajú vstupné 5 – 12 eur, ale dôchodcovia, študenti a deti majú zľavy. Väčšina múzeí býva v pondelok
zatvorená. Popri linkových člnoch celoročne jazdí od Hlavnej stanice popri hlavných múzeách aj Múzejný čln. Možno vystúpiť pri vybranom
múzeu, prezrieť si expozíciu a počkať na ďalší. Divadlá v Holandsku majú najmä v lete aj predstavenia v nemčine a angličtine.
Haag
Sídelné mesto Holandska - sídli tu kráľovná aj vláda. V meste sa nachádza
množstvo historických pamiatok, ale aj objektov modernej architektúry. Srdcom mesta sú paláce Binnerhof a Buitenhof, sídla
správnych, zákonodarných a vládnych orgánov. Každoročne tretí utorok v septembri v Rytierskej sále Buitenhofu kráľovná Beatrix slávnostne
otvára zasadnutie parlamentu. Den Haag je spojený kúpeľným centrom Scheveningen s pobrežím Severného mora. Toto známe
prímorské letovisko ponúka zaujímavú atrakciu "Svet pod vodou" - komplex morských akvárií s ukážkami morskej
fauny a flóry. Taktiež tu vznikol unikátny projekt "Malé Holandsko" - 1 100 modelov v mierke 1:25
reprezentuje najznámejšie objekty Holandska.
Rotterdam
V slávnom múzeu Bojimans Van
Beunigen sa dá obdivovať zbierka holandského a európskeho maliarstva od 14. storočia až po moderné umenie dneška (Bosh, Rubens, van
Eyck, ...). Ďalšie originálne múzeum - Maritiem Museum Prins Hedrik - je venované lodnej doprave. Ale najpopulárnejšou
turistickou atrakciou Rotterdamu je 185 m vysoká Eromast Space Adventure, vyhliadková veža v tvare lodného sťažňa.
Pseudoraketa dopraví záujemcov až 5 m pod vrchol veže, spôsobom simulujúcim podmienky vesmírneho letu.
Treba navštíviť
Amsterdam: Hlavné mesto leží na niekoľkých ostrovoch a spája ho štyristo mostov.
Mnohým pripomína Benátky, pretože veľa budov stojí nad vodou na pilotoch. Už v 13. stor. tu vznikla rybárska dedinka Amestelledame, ktorá sa
čoskoro stala mestom, jedným z najdôležitejších prístavov a centrom obchodu v severnej Európe. Turisti prehliadku začínajú na námestí
Dam pred klasicistickým kráľovským palácom z polovice 17. stor. s vyše 50 m vysokou vežou so zvonkohrou. Neďaleká katedrála Nieuwe Kerk je
korunovačným miestom holandských kráľov a v Wester Kerk, renesančnom kostole s barokovým interiérom je hrob maliara Rembrandta van Rijna.
V meste je jeho pamätník i Rembrandtov dom s mnohými umelcovými kresbami. Jeho diela sú aj v galérii Sixsche. Atrakciou sú prehliadky mesta z
lodí plávajúcich po grachtoch (kanáloch).
Okrem barov, diskoték, hudobných, tanečných a nočných klubov a kasín sú
svojráznymi povestnými podnikmi Amsterdamu erotické kluby ( známa je štvrť Red Ligh District ) a coffee -
shopy. Amsterdam je jedno z najliberálnejších miest sveta. Mesto žije úplne iným rytmom ako ostatné kúty krajiny, pretože sa tu
mieša spôsob života a kultúry viac ako 150 rôznych národností a etník. Amsterdam sa tak stáva prirodzeným javiskom rozmanitosti, na ktorom
sa deň čo deň prezentuje atmosféra tolerancie a pohody. V Amsterdame nikto nemusí skrývať svoju identitu, nebojí sa ukázať príslušnosť k
niektorej z menšín (napr. homosexuálom). Prejavuje sa to v komunikatívnosti a uvoľnených reakciách. Amsterdam priťahuje návštevníkov
neopakovateľným čarom a jedinečnosťou. Amsterdam dostal názov "mesto návratov", pretože kto ho raz videl, nikdy si nenechá ujsť
príležitosť vrátiť sa späť.
Rotterdam: Veľké prístavné mesto vzniklo v 13. stor. ako rybárska dedinka. Atrakciou
je Múzeum lodí, Múzeum námorníctva, Poplatkové múzeum s expozíciou o vyberaní daní, ciel a poplatkov a Museum De Dubbelde Palmboom s
prácami starých remeselníkov a dokumentmi o práci lodníkov. Vyhľadávané sú aj plavby prístavom.
Haarlem:
(západne od Amasterdamu, 150 tis. obyv.) je známy pestovaním hyacintov. V kostole Grote Kerk na námestí Grote Markt je organ s 5000
píšťalami. Údajne na ňom hral aj W. A. Mozart.
Leeuwarden: Mesto je centrom provincie Friesland ( 85 tis. obyv.),
ktoré po svete preslávili zlatníci a kovotepci. Je tam rodný dom legendárnej tanečnice a špiónky Mata-Hari, dnes múzeum Frieskej literatúry.
Postavením priechodu cez rieku umožnili Rimania vznik neskoršieho obchodného mesta Maastricht.
Najznámejšie
pravidelné kvetinové trhy sú Delft, Utrecht a Amsterdam. Dominujú im najpopulárnejšie holandské kvety – tulipány nebo
narcisy. V krajine sa usporadúvajú veľkolepé kvetinové festivaly a sprievody s vozmi ovenčenými hyacintmi a narcismi. Jednou z
najslávnejších výstav kvetov na svete je Floriade, ktorá sa koná iba raz za 10 rokov. Naposledy bola bola v r. 2002. Kuriozitou je
každodenná kvetinová burza v Aalsmeere pri amsterdamskom letisku. Od polovice apríla do polovice septembra sa konajú každý piatok
predpoludním v mestečku Alkmaar tradičné národné trhy syrov. Pre veľký záujem chodia do Alkmaaru špeciálne syrové expresy, vlaky z
veľkých holandských miest. V mestečku je aj Múzeum syrov. Na prehliadku láka aj symbol krajiny – tisícka posledných veterných mlynov. Pred
150 rokmi ich bolo okolo 10-tisíc. Najznámejšie sprístupnené sú v Heusdene, Kinderdijku, Zaanse Schanse, Schermere, Schiedame a Aalsmeere.
Šport a voľný čas
Populárny je windsurfing, jachting (na Loosdrechtse Plassen južne od
Amsterdamu a na jazerách Friesland, Veerse Meer a Ijsselmeer), plavba na katamaranoch, paraglyding (na ostrovoch Texel a Ameland) a vodné
lyžovanie na mori. Milovníci ticha chodia na ryby. Na morský lov netreba povolenie, na vnútrozemský áno. Pre cudzincov je holandské pobrežie
a more príliš studené, ale miestni ľudia sa v júli a auguste na plážach Severného mora masovo opaľujú a kúpu. Divácky najúspešnejším
športom je futbal. V národnom mužstve hrá veľa svetových hviezd ako napr. R. van Nistelrooy, E. Davids, R. Makaay, C. Seedorf, E. van der Saar
a medzi významných trénerov patria Rijkaard, Koeman a taktiež Marco van Basten. Podľa tradičných oranžových dresov je mužstvo prezývané
oranjes. Ďalšími veľmi populárne športy patrí tenis, rýchlokorčuľovanie, rugby, ľahká atletika, basketbal a kriket. Holandskí športovci
sú mimoriadne úspešní na olympijských hrách a majstrovstvách sveta.
Zaujímavosti
Bicykel
Holanďania používajú bicykel skôr ako dopravný prostriedok než športové náradie. Bicyklovanie je jedným z
najvyužívanejších spôsobov cestovania na krátke vzdialenosti. Holandské mierne podnebie, krátke vzdialenosti medzi mestami a rovinatá krajina
logicky predurčujú bicykel, aby sa stal praktickou súčasťou každodenného života. V Holandsku je v prepočte na jedného obyvateľa viac
bicyklov ako kdekoľvek inde v Európe - 15 miliónov ľudí vlastní približne 12 miliónov bicyklov. V Amsterdame sa táto štatistika
prejavuje na každom kroku. Zatiaľ čo vo väčšine európskych miest budete mať problém so zaparkovaním vášho auta, v Holandsku sa natrápite
pri parkovaní bicykla. Jednoducho na uliciach neexistuje dostatok miesta, aby sa tam všetky zmestili. A pretože miera krádeží bicyklov je veľmi
vysoká, je bezpodmienečne nutné aby reťaz na vašom bicykli bola drahšia ako bicykel sám, a podľa možnosti aby tie reťaze boli aspoň
dve. Bicykle môžete nájsť pripútané reťazovými zámkami ku všetkému, čo je pevne zabetónované do zeme. Napriek tomu, že po meste je
rozmiestnené nespočetné množstvo odkladacích stojanov, šanca, že objavíte voľné miesto, je takmer nulová. Pred amsterdamskou železničnou
stanicou sa ponúka jedinečná scéna - stovky a stovky bicyklov retiazkami pripútané a zamknuté k stojanom, dopravným značkám a tabuliam,
dokonca jeden k druhému ako nerozlučné dvojice. Pretože väčšina holandských bicyklov je na nerozoznanie jeden od druhého
(najobľúbenejšími modelmi sú "Gazelle" a "Sparta"), pre cudzinca je nepochopiteľné, ako majitelia po návrate na stanicu
môžu rozoznať práve ten svoj medzi stovkami ostatných. Často sa stáva, že turisti svoj požičaný bicykel nahlásia ako ukradnutý, pretože
ho nie sú schopní nájsť medzi stovkami podobných kusov. Amsterdam patrí k prvým "priekopníckym" mestám, ktoré zaviedli Free Bike
System - svietivo ružové bicykle sa nachádzajú rozmiestnené po celom meste a keď potrebujete bicykel, jednoducho si jeden (bez poplatku)
požičiate a necháte ho odstavený tam, kde sa vaša cesta skončila, aby si ho mohol požičať niekto iný. Ako turistovi - chodcovi a cudzincovi
v jednom - sa vám môžu zdať amsterdamskí cyklisti agresívni a drzí, večne vyzváňajúci zvončekom a vrhajúci nahnevané pohľady, keď im s
mapou v rukách stojíte v ceste, ale vedzte, že cyklisti majú v Holandsku vždy prednosť, aj pred chodcami, aj pred motorovými vozidlami.
Holandské kvety
Holandsko je síce v svetovom meradle veľkosťou zanedbateľná krajina, ale na trhu kvetov je
hráčom číslo jedna. V tejto oblasti nepozná konkurenciu. Každý deň milióny spotrebiteľov na celom svete kupujú kvety pochádzajúce z tejto
krajiny - takmer polovica kvetov pohybujúca sa na medzinárodných trhoch má svoj pôvod v Holandsku. Túto dominantnú pozíciu má na svedomí
viacero faktorov - vysoká odbornosť a neustála inovácia na strane pestovateľov aj propagátorov. Ich úsilie viedlo k širokej ponuke a
nevídanej kvalite prezentovanej na každodenných aukciách. Tá najväčšia (nielen v Holandsku, ale aj na svete) sa volá Flower Auction Aalsmeer
a jej každodenným dejiskom je mesto - Aalsmeer, ktoré sa považuje za hlavné mesto kvetov. Aukčný komplex pokrýva viac ako 250 akrov a denne sa
v ňom vydraží viac ako 14 miliónov rezaných kvetov a 1 milión kvetov v črepníkoch. To ročne predstavuje 3,5 miliardy kvetov od viac ako 8 000
pestovateľov! Presklenná galéria umožňuje návštevníkom sledovať neobvyklé procedúry a špekulácie. Až 80 % predaných kvetov putuje do
zahraničia. Vysoký stupeň využívania počítačov a efektívne prepojenie na svetové trhy spôsobilo, že aj zahraniční pestovatelia
posielajú svoje kvety na aukciu do Aalsmeer, pretože majú zaručený najvyšší možný zisk. Každý rok na jar do Holandska prichádzajú
tisíce návštevníkov, aby uvideli kvitnúcu nádheru na holandských kvetných poliach. Okrem rezaných kvetov je Holandsko významným
pestovateľom sadenicových cibuliek rôznych druhov kvetov, najmä však tulipánov. Táto tradícia má počiatok v 16. storočí, keď bol tulipán
do Holandska prvýkrát dovezený z Turecka. V októbri a novembri sa sadenice vysádzajú do radov. Polia sa na zimu zakrývajú senom a slamou, aby
boli cibuľky chránené pred chladom a pôda pred veternou eróziu. Odmena za takúto starostlivosť prichádza na jar v podobe záplavy
pestrofarebných lupeňov. Po odkvitnutí farmári vykopú cibuľky a oddelia tie dospelé od mladých, ktoré narástli okolo nich. Dospelé
sadeničky uložia do skleníkov, kde sa vysušia a zabalia do krabíc. Potom sú pripravené na export do maloobchodov, či pre ďalších
pestovateľov. Mladé cibuľky sa znova zasadia v októbri a všetko sa opakuje rok čo rok.
Červená štvrť
História štvrti červených lucerien Red Light District sa začala písať už v roku 1200, spomína sa aj v prvej písomnej zachovanej
zmienke o Amsterdame. Podľa odhadov pôsobí v meste šesť- až sedemtisíc prostitútok z päťdesiatich krajín. Väčšina pracuje nelegálne,
hoci zákon definuje prostitúciu ako obchodnú činnosť a sex ako štandardný predajný tovar. Vo vykričanej štvrti sa prostitútky predávajú v
šesťdesiatich sexkluboch a päťsto výkladných skriniach. Sex sa odohráva priamo vo výklade za zatiahnutým červeným závesom. V susedstve
početných "bordelov" sa nachádza kostol, škola i škôlka.
Coffeeshopy
Určitá časť turistov chodí do
Holandska aj kvôli liberálnemu postoju krajiny k tzv. mäkkým drogám (marihuana, hašiš ), ktoré sa za určitých podmienok smú predávať v
tzv. coffeeshopoch. Vznikali od r. 1975 a v súčasnosti je ich v Amsterdame vyše dvesto. Sú jasne vyznačené a rozmiestnené po celom meste.
Sú to kaviarne, kde sa nepredáva alkohol, ale ľahké drogy s podmienkou, že osobe nad 18 rokov smú naraz predať max. 5g drogy. Tak ako si
Slováci po práci skočia na jedno pivko, Holanďania si skočia na "jointa". Coffeeshopy podliehajú prísnej kontrole, drogy sa nakupujú
vo veľkoskladoch a patria k najkvalitnejším na svete, pretože sa pravidelne kontroluje ich zloženie a čistota. V Holandsku okrem obchodov s
drogami nájdeme aj obchody, ktoré núkajú pestovateľské potreby. Predávajú sa v nich konopné semená a pomôcky, ktoré umožňujú pestovať
konope aj v domácich podmienkach. Podľa zákona si každý Holanďan môže naraz pestovať päť rastlín. V počte nad 5 kusov je za každý
ďalší kus finančná pokuta 25 EUR .
Veterné mlyny, syry, ryby
Sú synonymom krajiny.
Veterné mlyny sú dnes väčšinou len romantickou ozdobou krajiny, ale v minulosti výrazne pomáhali ľuďom pri vysúšaní večne zaplavovanej
pôdy. Nemleli len obilie, koreniny, semená či farby, ale do odvodných kanálov nonstop odčerpávali vodu. Syry a ryby sú pre Holanďanov ako pre
nás bryndza a kapustnica. Holandsko je syrovou veľmocou, drží sa tradičných receptúr a prísnych bio- a ekologických zásad.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta