Kalifornia

Kalifornia

1. ÚVOD
Hovorí sa, že Kalifornia nie je len miesto na mape, ale aj životný pocit. Ako v minulosti, tak aj dnes tento slnečný americký štát fascinuje mnohých ľudí po celom svete. Svojou rozmanitosťou, fantastickou klímou či zaujímavou minulosťou je cestovateľským lákadlom pre turistov. Má v sebe akýsi magnet, ktorý sem ľudí odjakživa priťahoval. Hoci Zlatá horúčka v Kalifornii dávno skončila, jej duch tam pretrváva dodnes. Je to miesto, kde si ľudia plnia svoje sny, nech už sú akékoľvek. A že Kalifornia skutočne taká úžasná je, o tom svedčia aj mnohé piesne o nej.  Ponúka mnohé prírodné krásy, ako aj moderné a rušné veľkomestá 

2.  VZNIK MENA KALIFORNIA
Označenie Kalifornia sa pôvodne vzťahuje na územie ovládané Mexikom, v súčasnosti je to poloostrov Baja California patriaci Mexiku a štát Kalifornia patriaci Spojeným Štátom americkým. Podľa niektorých názorov meno Kalifornia je odvodené od mýtického raja zobrazeného v španielskom románe zo šestnásteho storočia Amadis de Gaula od Garcia Rodrigeza de Montalva. Vo svojej knihe opisoval zem s hromadou zlata, slobodu milujúcimi Amazončanmi, žijúcimi v jaskyniach a zvláštnymi zvieratami.
Iné zdroje uvádzajú, že pôvod mena Kalifornia pochádza od prvých španielskych bádateľov, ktorí ju opísali ako horúci južný región a že je tam ,,horúco ako v peci ´´ (cali = horúci, fornia = pec). Môže to byť teda odvodené od CALIENTE FORNALIA, čo španielsky znamená horúca pec, alebo latinského CALIDA FORNAX, znamenajúceho horúce podnebie.
 
3. PRÍRODNÉ PODMIENKY
 
3.1 O štáte
Kalifornia leží na západnom pobreží Severnej Ameriky. Je tretím najväčším štátom Spojených Štátov Americkych. Veľa ľudí sa domnieva, že hlavným mestom je San Francisco, čo však nie je pravda, lebo hlavným mestom je sotva polmilionové Sacramento. Kalifornia zaberá rozlohu s veľkosťou 410 837 kilometrov štvorcových. Rozkladá sa na území pretiahleho tvaru v smere od severu k juhu vo vzdialenosti 1 255 kilometrov a pretína tak desať rovnobežiek (od 32. stupňa severnej šírky až po 42. stupeň severnej šírky). 
Tento štát, nazývaný aj The Golden State, susedí so štyrmi štátmi- Oregon, Nevada, Arizona a s mexickým štátom Baja California. Zo západu ho ohraničuje Tichý Oceán s dĺžkou pobrežia 2 034 kilometov.
 

3.2 Povrch
V Kalifornii leží ako najnižší, tak aj najvyšší bod Spojených Štátov. Údolie Smrti, Death Valley, v hĺbke 86 metrov pod hladinou mora, sa nachádza sotva 145 kilometrov od vrcholu Mount Whitney vysokého 4 418 metrov. Pohorie Coast Range, tiahnuce sa popri pobreží, je na severe pokryté hustými lesmi a na juhu suchomilnými kríkmi. Sierra Nevada tvoriaca východnú hranicu pripomína v západnej časti miernu pahorkatinu, avšak na východe sa prudko znižuje k púšťam. Medzi týmito pohoriami leží oválne údolie Central Valley, dlhé 640 kilometrov a široké 80 kilometrov. Severne od tohoto údolia sa vejárovite rozbiehajú hrebene pohoria Coast Range, na juhu údolia sa od východu na západ tiahne Transverse Ranges, ktoré prepojuje pohorie Coast Range so Sierrou Nevada. Na severe ležia Kaskádové vrchy a na juhu sú vrchy Tehachapi

Kalifornia má veľa riek. Najznámejšie sú Sacramento a San Joaquin. Ďaľšie menej významné sú Klamath, Pit a iné. Nájdete tu aj zopár menších jazier ako Lake Tahoe, Salton, Shasta Lake a Clear Lake. Juhovýchod tejto krajiny je pomerne dosť suchý. Svedčí o tom aj Mohavská púšť, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 1000 až 1800 metrov nad morom. Keby ste tu hladali sopky, nájdete napr. Mommoth Mountain, Mount Shasta, alebo Lassen Peak, ktorá v rokoch 1914 až 1921 vybuchla.Okolo 35% povrchu Kalifornie sú pokryté lesmi. Rozmanitosť druhov borovíc je neporovnateľná s inými krajinami. Väčšina lesov je lokalizovaných na dvoch územiach: v severozápadnej časti štátu a pozdĺž západného svahu Sierry Nevady. Menšie lesy, skladajúce sa väčšinou z dubov môžete nájsť pozdĺž Pobrežných vrchov bližšie ku pobrežiu, alebo na úpätí Sierry Nevady.

3.3 Zemetrasenia
Kalifornia je zemou častých zemetrasení. Patrí k najhustejšie osídleným seizmicky rizikovým oblastiam sveta. Aj ked týmto štátom otriasa viac ako 5 000 záchvevov ročne, sú väčšinou tak nepatrné, že si ich človek ani nevšimne. Kalifornia má preto sklon brať zemetrasenia na ľahkú váhu. Tiahne sa tadeto viacero zlomov. Napríklad povestný San Andreas - rozhranie dvoch dosiek zemskej kôry, ktoré sa pri protismernom pohybe trú o seba. Z času na čas sa energia nahromadená v zlomoch uvoľní zemetrasením.V roku 1989 San Francisco postihlo zemetrasenie, pri ktorom sa zrútili budovy, mosty aj dialnice a ktoré si vyžiadalo veľké množstvo ľudských životov. Ďalšie veľké zemetrasenia sa odohrali v Júni roku 2005. Šesť otrasov o sile 4.0 až 7.2 stupňov Richterovej stupnice zničilo všetko, čo im prišlo do cesty. Zemetrasenia sú súčasťou mýtov, ktoré tento štát tvoria tak výnimočným.
 
3.4 Klíma
Rôzne územia Kalifornie majú rôzne klimatické pásma, ktoré závisia od ich zemepisnej širky, nadmorskej výšky a vzdialenosti od pobrežia. Väčšia časť krajiny má vnútrozemské podnebie s daždivými zimami a suchými letami. Vplyv oceánu zvyčajne zmierňuje teplotné extrémy a spôsobuje teplejšie zimy a chladnejšie letá. Chladný Kalifornský morský prúd je často príčinou hmly v blízkosti pobrežia. Ďalej do vnútrozemia sa podnebie stáva viac  kontinentálne, ktoré spôsobuje studenšie zimy a výrazne teplejšie letá. Teplotné rozdiely medzi pobrežím a nízkopoloženými dolinamy vo vnútrozemí na severe sú v zime okolo 4 °C (na pobreží je teplejšie) a v lete okolo 14 C° (vo vnútrozemí je teplejšie). Na juhu su tieto rozdieli približne 11 °C v zime a 18 C° v lete.

Západné vetry z oceánu prinášajú vlahu. V severnej časti Kalifornie padne ročne viac zrážok ako v južnej  časti. Taktirž Pobrežné vrchy(Coast Ranges) ovplyvňujú klímu: vlhký vzduch zo severu sa při stúpaní nahor ochladzuje a padá vo forme zrážok a rosy a preto je západné úpätie Pobrežných vrchov jedno z najdaždivejších miest Kalifornie. Severozápadna časť Kalifornie leží v miernom klimatickom pásme so zrážkami 400-1 270 mm za rok
Central Valley je vo vnútrozemskom klimatickom pásme, ale s väčšími teplotnými rozdielmi ako na pobreži. Niektoré časti sú často prikryté hmlou podobne jako na pobreží. Vysoké pohoria, ako Sierra Nevada, majú horskú klímu s častými zrážkami v podobe snehu v zime a miernymi letami.
Kalifornské púštne pásmo leží východne od Sierry Nevady a južne od Transverse Ranges a Peninsular Ranges. Najväčšia a najznámejšia púšť je Mohavská Púšť. Najteplejšie miesto nielen Kalifornie, ale aj U.S.A je Údolie Smrti. Bežné teploty v lete sú 49 °C. Najvyššia teplota tu bola nameraná 10. júla 1913 a dosiahla 56,6 °C. Priemerná teplota v Júli je tu 38 °C.

4. DEJINY ,,ZLATÉHO ŠTÁTU"

4.1 Prví ľudia
Prvými ľuďmi, ktorí vstúpili na pôdu dnešnej Kalifornie boli potomkovia príslušníkov ázijských kmeňov, ktorý pred tisíckami rokov podnikli dobrodružnú cestu z Ázie cez Beringov prieliv na Alijašku. Ich synovia a dcéry potom osídlili celý americký kontinent a žili si relatívne pokojným životom, izolovaní od európskej civilizácie. Týchto obyvateľov potom európski objavitelia nazvali Indiáni. Prírodné podmienky zapríčinili, že jednotlivé kmene kalifornských Indiánov boli od seba a tiež od ostatných amerických kmeňov izolovaní. Nevytvárali teda žiadne väčšie spoločenstvá, tak ako tomu bolo na východnom pobreží. Písomné pramene hovoria, že tu žilo množstvo malých spoločenstiev a existovalo tu viac ako 135 rôznych dialektov, napr.: Mojave, Yokuts, Cahuilleno, Maidu, Karok, a.i. Izolácia zabezpečila týmto obyvateľom pokojný život. Títo Indiáni žili v súlade s prírodou, považovali sa za jej súčasť a nedevastovali životné prostredie. Brali si len to, čo bolo nevyhnutné pre prežitie, to, čo im príroda sama ponúkala. Živili sa orechmi, spracovanými žaluďami, lovom rýb, hlavne lososov, lovom morských mäkkýšov, hľuzami s vysokou nutričnou hodnotou, ktoré vykopávali zo zeme. Príjemná klíma, zdravá strava a taktiež absencia vojnových konfliktov spôsobili, že kalifornská populácia bola zdravá a početná – pred príchodom Európanov počet obyvateľov presahoval číslo 300 000.
 
4.2 Prichádzajú Európania
Kalifornia sa v 16. storočí dočkala príchodu prvých Európanov. Od tohoto okamihu už nebolo nič ako predtým, kolonizátori navždy zmenili celý americký kontinent. Na územie Kalifornie zavítali najmä Španieli a Portugalci, ktorí sem prišli hľadať legendami opradené zlato. Prvým európskym bádateľom v týchto končinách bol Portugalec Joao Rodrigues Cabrilho, v roku 1542, ktorý pracoval pre Španiela Hernana Corteza. V roku 1579 prišiel preskúmať pobrežie Angličan Francis Drake.
 
4.3 Katolícke misie
Začiatkom roku 1769 založili španielski misionári pozdĺž celého pobrežia Kalifornské misie. Usadzovali sa až na pár výnimiek výlučne v blízkosti oceánu, kde boli podmienky najpriaznivejšie. Boli založené 4 nové mestá, misionárske pevnosti, zúrodňovala sa pôda. Noví ľudia chceli jednoducho využiť každý kúsok prírody a nehľadeli na to, či sú ich spôsoby šetrné alebo nie.

Európania úplne narušili systém života Indiánov, ich spolužitie s prírodou a snažili sa zmeniť ich tradície. Za prvých 10 rokov misií bolo pokrstených približne 16 000 Indiánov a viac ako 9 000 z nich zomrelo. V roku 1821, keď Mexiko získalo nezávislosť od Španielska, prešli misie pod ich správu. Tento systém dlho nevydržal a už v roku 1832 boli misie rozpustené a väčšina majetku bola rozdelená medzi vyvolených mexických obyvateľov, ktorí sem začali prichádzať. Španielsky hovoriaca populácia sa rozrástla a v roku 1846, keď do Kalifornie prišli americké vojská, sa ich počet pohyboval okolo čísla 4 000.

Kalifornia sa na 28 rokov stala severnou provinciou Mexika. Už v období misií bola Kalifornia jedným z miest na Novom kontinente, ktoré maili najpestrejšie rasové a etnické zloženie. Prisťahovalci zo Španielska sa nazývali Peninsular, tí, ktorí sa narodili už v Novom Španielsku, ale mali čisto španielsky pôvod, boli Criollo. Ďalej tu žili samozrejme Indiáni, Černosi (ktorí sem prichádzali z Afriky), Mestikovia, Mulati a Zambovia. Zloženie obyvateľstva bolo teda kultúrne pestré, ale nie všetci si boli rovní. Bieli obyvatelia zastávali najdôležitejšie funkcie vo vedení spoločnosti, cirkevné funkcie. Niektorí Španieli sa stali farmármi, pracovali na svojej vlastnej pôde alebo pre iných ľudí. Indiáni a ostatní obyvatelia boli sústredení v nižších pozíciách. 
Ekonomika v Kalifornii bola v tomto období založená na poľnohospodárstve. V dvadsiatych rokoch 19. storočia začala Kalifornia obchodovať s USA.
V roku 1929 bola vybudovaná železnica, ktorá spájala Los Angeles so Santa Fe, dnešným hlavným mestom Nového Mexika.

V období rokov 1821 – 1846 osídľovali Kaliforniu Anglo – Američania. Mnohí z nich sa zosobášili s mexickými ženami, väčšinou z bohatších rodín, stali sa obyvateľmi Mexika a dostali pôdu. Väčšinou ale nezapadli do mexickej spoločnosti a boli to oni, kto v období mexicko – americkej vojny vyhlásili Kalifornskú republiku. Mnohé z dnešných najvýznamnejších kalifornských miest boli založené nešpanielskymi prisťahovalcami. Zakladali ich v blízkostí bývalých misionárskych mestečiek a ponechali im kresťanské mená. Los Angeles bolo pomenované na počesť Panny Márie, San Francisco zas na pamiatku Sv. Františka z Assissi, San Diego vzdáva hold Sv. Didacusovi a  San Jose má pripomínať Sv. Jozefa z Nazaretu.
 
4.4 Mexicko – americká vojna
13. mája 1846 bolo na spornej mexickej hranici pri rieke Rio Grande zabitých niekoľko amerických vojakov. Aj keď to boli údajne oni, kto vyprovokoval Mexičanov k tomuto činu, vyhlásil prezident Polk vojnu Mexickej republike.
Napätie medzi týmito dvoma štátmi trvalo už dlhšiu dobu. Prispela k tomu aj anexia mexickej provincie Texas  USA. Počas tejto vojny bola v kalifornskom meste Sonoma vyhlásená Kalifornská republika. Rozhodlo sa tak 40 odvážnych obyvateľov Kalifornie. Trvala síce len 30 dní, ale jej vlajka tvorí základ aj dnešnej vlajky Kalifornie. Bola to tzv. Bear Flag a zobrazovala zlatého medveďa a hviezdu. Americké jednotky v roku 1847 získali väčšinu Kalifornie a v roku 1848 bola vojna ukončená. Po vojne si územie Kalifornie rozdelili USA a Mexiko. Severná časť patrila USA, vtedy známa ako Alta California (Horná Kalifornia). Táto sa mala stať štátom USA. Juh alebo tiež Baja California spravovalo Mexiko. Neskôr sa táto mexická časť rozdelila na 2 celky : Baja California a Baja California Sur.
 
4.5 Zlatá horúčka
Všetko sa to začalo snom jedného z najbohatších mužov v Kalifornii. John Sutter, švajčiarsky imigrant, ktorý chcel v Novom svete zbohatnúť. Nakúpil 12 000 kusov doby a zamestnal množstvo robotníkov. Chcel vytvoriť niečo ako  poľnohospodárske impérium, ktorému by sám vládol. Jedného dňa poslal svojich robotníkov 50 míľ severovýchodne od jeho pevnosti na American River, aby začali budovať pílu na spracovanie dreva pre jeho kráľovstvo. 24. januára 1848 boli práce na konci, keď jeden z pracujúcich, James Marshall, zbadal nejaký záblesk…...

Neskôr Marshall svoj objav komentoval asi takto: „ Natiahol som ruku nadol, zodvihol ten lesklý kúsok a moje srdce sa rozbúchalo, pretože som začal tušiť, že je to zlato. Nebol väčší ako zrnko hrachu…a potom som uvidel ďaľší.“
Všetci sa vrátili späť k svojej práci. Marshall a Sutter sa rozhodli overiť, či tento nájdený kúsok je skutočne zlato. A bolo. Hoci sa tento objav označuje ako najväčší objav v dejinách Západu, títo dvaja muži z neho nadšení veľmi neboli. Sutter chcel vybudovať impérium a nepotreboval návaly zlatokopov na svojom území. Marshall chcel v pokoji dostavať pílu a množstvo ľudí by mu určite zavadzalo. Pre mnohých ľudí je to dnes nepochopiteľné, ale oni sa rozhodli tento objav držať v tajnosti. Chýry o tejto udalosti sa rýchlo rozniesli do okolia, ale celý príbeh bol pre ľudí príliš neuveriteľný.

Aby sa rozpútala skutočná zlatá horúčka, musel sa na scéne objaviť ďalší muž, Sam Brannan,  šikovný obchodník zo San Francisca. Zlato z neho mohlo spraviť najbohatšieho muža v Kalifornii, ale jemu o zlato nešlo. Mal iný plán. Behal po uliciach San Francisca a vykrikoval úžasnú novinu o Marshallovom objave, pričom ako dôkaz držal v ruke fľašu so zlatým prachom. Takto zapálil iskierku, ktorá rozpútala Gold Rush, Zlatú horúčku, ktorá výrazne ovplyvnila dejiny Kalifornie. A on chcel len zarobiť predávaním lopatiek. V roku 1848 už o zlate vedela celá krajina. Obchodníci opúšťali svoje obchody, farmári svoje polia. Každý chcel byť v Kalifornii a z veľkého bohatstva si zobrať aspoň kúsoček. Práve táto Zlatá horúčka je začiatkom tzv. Amerického sna : Zbohatnúť. A rýchlo.

Američania, ktorí prichádzali z východného pobrežia alebo vnútrozemia kontinentu to mali naozaj ťažké. Tí prví museli cestovať loďou, tí druhí prekonávali vzdialenosť po Oregon – California railway. Zlatá horúčka ale nebola len čisto americkou záležitosťou. Bola to svetová udalosť. Prichádzali aj Číňania, Turci, Mexičania, Nemci, Francúzi. Každý, kto videl čo len najmenšiu šancu uplatniť sa, si sem prišiel splniť svoje túžby. Kalifornia zažívala väčšiu etnickú a kultúrnu pestrosť ako kedykoľvek predtým. Ľudia prichádzali, mestá sa zväčšovali. Napríklad San Francisco malo v štyridsiatych rokoch 19. storočia len niekoľko stoviek obyvateľov. Po vypuknutí Zlatej horúčky sa mesto stalo metropolou a mnohonásobne sa rozrástlo.

 Toto bola Nová Kalifornia. Výrazná, plná príležitostí, raj pre podnikateľov, magnet pre všetkých. Zbohatnúť mohli aj tí, ktorí nedržali v rukách lopatku, ale vedeli sa presadiť pomocou iných schopností. V období Zlatej horúčky pôsobili v Kalifornii mnohí, aj dnes známi ľudia. Levi Strauss, známy ako vynálezca populárnych jeans bol v tomto čase, ešte pred svojím objavom,  uznávaným obchodníkom s textilom. Phillip Armour, newyorský mäsiar, si otvoril v tomto období obchod s mäsom v Kaliforniia podarilo sa mu vybudovať jeden z najväčších podnikov v štáte. Azda najslávnejšou osobou, ktorá sa stala známou práve v časoch Zlatej horúčky je Samuel Clemens – Mark Twain. Do San Francisca prišiel ako úplne neznámy a zamestnal sa v miestnych novinách Call. Čoskoro ale všetci zistili, že jeho talent je oveľa väčší.

V polovici roku 1849 sa minulo to najdostupnejšie zlato. Zásoby tu stále boli, ale dalo sa k nim dostať čoraz ťažšie. Boli potrebné nové technológie, viac a viac strojov. To sa rapídne odzrkadlilo na životnom prostredí, ktoré ukrutne trpelo. Príroda musela zaplatiť daň za ziskuchtivých ľudí. Mnohí ľudia zbadali, že už mesiace kopú a hľadajú takmer bezvýsledne. Takýto stav viedol k depresiám a početnej kriminalite. Väznice, ešte prednedávnom skoro nepotrebné sa začali napĺňať. Mnohí sa vzdali a odišli späť domov na východ. Mnohí ale stále verili a zostali v Kalifornii. A mnohí z nich tu aj umreli - plní snov, ktoré sa nikdy neuskutočnili. Aj keď sa zlato v Kalifornii minulo, duch Zlatej horúčky tam pretrváva dodnes. Kalifornia je stále útočiskom ľudí, ktorí snívajú svoj sen o úspechu, či bohatstve, ľudí, ktorí sa neboja riskovať. Mnohí historici hovoria, že v Kalifornii neprebehla len jedna Zlatá horúčka. Tými ďalšími sú Hollywood či Sillicon Valley
 
4.6 Kalifornia v 19. a 20. storočí
V roku 1850 sa Kalifornia stala 31. Štátom Únie. Bolo v nej zakázané otroctvo.
Rok 1869 znamenal pre Severnú Ameriku veľký pokrok. Bola vybudovaná prvá transkontinentálna železnica. Do Kalifornie nastal prílev státisícov Američanov z východu. Noví Kalifornčania prišli na to, že tamojšia klíma je výborná pre pestovanie citrusov. Stačilo len v suchých letných mesiacoch dostatočne zavlažovať pôdu. Čoskoro sa rozmohlo hlavne pestovanie pomarančov. Boli položené základy dnešného poľnohospodárstva. V roku 1892 bola v južnej Kalifornii objavená nafta, čo zabezpečilo nové príležitosti a nových obyvateľov najmä pre Los Angeles. Vybudovaním transkontinentálnych diaľníc, ako napríklad Lincoln Highway a Route 66, do Kalifornie prichádzalo v dvadsiatom storočí čoraz viac ľudí. V období rokov 1900 – 1965 sa tu populácia z niečo menej ako jeden milión vyšplhala na najväčšiu v celom USA. Od roku 1965 dodnes sa populácia radikálne zmenila a stala sa tak najrôznorodejšou na svete. Kalifornia je dnes liberálnym štátom, svetovým centrom hudobného a filmového priemyslu, strojárskeho priemyslu a tvorí taktiež základ poľnohospodárskej výroby USA.

5. OBYVATEĽSTVO
Posledné údaje z roku 2006 hovoria o počte obyvateľov 37 172 015 a drží prvenstvo v počte obyvateľov zo všetkých štátov USA. V prepočte tu žije približne 12% americkej populácie. V Kalifornii sa ročne narodí v priemere 2 781 539 detí a umrie 1 224 427 ľudí. Prirodzený prírastok teda dosahuje vysokú hodnotu: 1 557 112 ľudí ročne. Týmto sa Kalifornia radí na trináste miesto v rebríčku najrýchlejšie sa rozrastajúcich štátov USA.
 
5.1 Etnické zloženie
Kalifornia je štát USA s veľmi pestrým zložením obyvateľstva, spolu s Novým Mexikom a Havajom. Väčšinu obyvateľstva tvoria príslušníci bielej rasy nehispánskeho pôvodu, nasledujú obyvatelia hispánskeho pôvodu (zahŕňajú viaceré rasy), obyvatelia ázijského pôvodu (Kalifornia má zo štátov USA druhú najväčšiu ázijskú populáciu, prvé miesto obsadzuje Havaj), Černosi a Indiáni.
(pozn: percentuálne zloženie obyvateľstva znázorňuje tabuľka 
 
Veľký prílev hispánskych imigrantov, najmä z Mexika, a taktiež vysoký prírastok hispánskeho obyvateľstva spôsobujú, že sa táto skupina obyvateľstva rýchlo rozrastá a podľa odhadov by v roku 2040 mala tvoriť väčšinu z celkového počtu obyvateľov Kalifornie.
 
5.2 Rozmiestnenie
Obyvatelia mexického pôvodu sú koncentrovaní hlavne v oblastiach južnej Kalifornie, obyvatelia so španielskym a nemeckým pôvodom obývajú východné časti pohoria Sierra Nevada, severné oblasti a severné pobrežie. V  meste San Francisco je sústredená obrovská časť ázijskej populácie. Špeciálne tajvanská populácia je rozšírená v južných oblastiach. Kórejská populácia je sústredená v Koreatown v Los Angeles a v severných častiach Orange County. V Los Angeles je tiež silná japonská populácia. V Kalifornii sa usadili tiež obyvatelia bulharského a arménskeho pôvodu.
 
5.3 Jazyky
Ako ukázali prieskumy v roku 2 000, najrozšírenejším materským jazykom je v Kalifornii angličtina (60, 5% obyvateľov od piatich rokov angličtinu používa ako materský jazyk), druhým najrozšírenejším jazykom je španielčina (25,8% obyvateľstva). Tretie miesto obsadzuje čínština (hovorí ňou približne 2,6 % obyvateľov), nasleduje jazyk Tagalog (2%) a vietnamčina (1,3%).
Od roku 1986 určuje kalifornská Ústava za oficiálny jazyk angličtinu.

6. EKONOMIKA
V súčastnosti má Kalifornia po Japonsku, Číne, Nemecku a Veľkej Británii piatu najsilnejšiu ekonomiku na svete. Tvorí až 14% hrubého domáceho produktu USA, čo je 1,4 miliárd dolárov ročne.Ročne produkuje tovar a služby v hodnote viac ako 1 000 miliárd dolárov. Roční príjem na obyvaťeľa je 47 000 dolárov (3 916 dolárov mesačne). Roční príjem na hlavu patrí medzi najvyššie na svete
Daň z príjmu v Kalifornii je maximálne 9,3 %, čo prinesie do štátnej pokladnice 40 miliárd amerických dolárov ročne. Daň z predaja je 7,25 % a tvorí 28 miliárd dolárov za rok. Na majetkovej dani zarobia 33 miliárd dolárov ročne.
Kalifornia má pomerne dosť vysokú nezamestnanosť. Pohybuje sa konštantne okolo 5 %. Najvyššia bola v roku 1982. Vtedy to bolo 9,9 % obyvaťeľstva. Najnižšia bola v roku 1976. Vtedy sa toto percento pohybovalo okolo hodnoty 1,25.

Priemysel je trikrát väčší ako poľnohospodárstvo. Kalifornia je najväčším centrom počitačového priemyslu na svete, ktorý sa sústredí v Sillicon Valley. V Los Angeles, v časti Hollywood sa vyrába najviac filmov na svere. Priemerný rozpočet jedného filmu je 100 miliónov dolárov. Ďalšie významné ekonomické oblasti sú Central Valley (rozvinuté poľnohospodárstvo) a Wine Country (známe pre produkciu vína v oblastiach na severe Kalifornie, napr. Santa Barbara).
 
·  Hlavné poľnohospodárske produkty: ovocie, zelenina, chov dobytka, mlieko, mliečne výrobky, víno
· Hlavné priemyselné odvetvia: počitačový priemysel, filmový priemysel, letecký priemysel, ťažba a spracovanie nerastných surovín, spracovanie potravín, chemický priemysel, textilný primysel, strjárenská výroba, výroba elektrických strojov, turistika
 
7. MESTÁ
State Capitol, Sacramento Golden Gate, San Francisco Hollywood, Los Angeles

7.1 Sacramento- „City of Trees“
Sacramento je pôvabné viktoriánske mesto so starými cédrami a kvitnúcimi kaméliami. Je to mesto ležiace v úrodnom údolí, ktoré zásobuje celý svet svojimi potravinárskymi výrobkami. Návšteva Sacramenta je cestou do roku 1849, do roku zlatej horúčky, a zároveň nahliadnutím do budúcnosti Kalifornie.
 
7.1.1 História
Miwok, Shonommey a Maidu žili na území dnešného Sacramenta pred približne tisíc rokmi.V roku 1806 alebo 1808 Španielsky bádateľ Gabriel Moraga objavil a pomenoval Sacramento Valley a Sacramento River podľa španielskeho slova “sacrament”, sviatosť, odvolávajúc sa na  najsvätejšie telo a krv Kristovu. V auguste 1839 prišiel na územie Sacramenta švajčiarsky dobrodruh John Sutter a v roku 1840 založil pevnosť New Helvetia (Nové Švajčiarsko). Osada „New Helvetia“ sa rozrastala, pretože sa stala miestom pre prvých osadníkov a ľudí v horách. Počas zlatej horúčky sa premenila na stanové mesto. Do roku 1849 dorazilo do tejto oblasti 40 000 zlatokopov. 
Začiatkom 50-tych rokov bolo mesto ohrozované záplavami, požiarmi a cholerovou epidémiou. Napriek všetkým nepriaznivým podmienkam sa však znovu rozrástlo, za čo vďačí hlavne svojej výbornej polohe. Kalifornská štátna legislatíva vyhlásila v roku 1854 Sacramento za hlavné mesto 31. štátu Únie.
California State Capitol bol postavený v roku 1874 v renesančnom štýle.
Vďaka vysokému postaveniu a výhodnej pozícii, Sacramento rýchlo prosperovalo a stalo sa miestom konečnej zastávky Pony Expressu. Neskôr cez mesto prechádzala Prvá transkontinentálna železnica, ktorá sa začala stavať v roku 1863 a bola financovaná „Veľkou štvorkou“(Mark Hopkins, Charles Crocker, Collis P. Huntington a Leland Stanford).
 
7.1.2 Súčasné Sacramento
The Sacramento- Yolo Port District bol vytvorený v 1947 a o dva roky neskôr bol položený základ nového prístavu. 29.júna 1963 päťtisíc divákov čakalo na odchod motorovej lode Taipei Victory. Prístav bol otvorený pre obchod. Čínska loď mala naložených 5 tisíc ton ryže pre spoločnosť Mitsui Trading Co. v Okinawe a tisíc ton dreva pre Japonsko. Taipei Victory bola prvá zaoceánska loď od príchodu parníka Harpoon v roku 1934. Začiatkom 90-tych rokov sa starosta mesta Joe Serna pokúsil prilákať futbalový tím Los Angeles Raiders do Sacramenta, zaplatiac 50 miliónov dolárov v cenných papieroch ako preddavok. Keď dohoda skončila fiaskom, cenné papiere boli použité na uskutočnenie niekoľkých veľkých projektov, napríklad na rozšírenie Convention Center.
 
7.1.3 Geografické údaje
Mesto spolu s okolím má rozlohu 257 km2, z toho je 251,6 km2 súše a 5,4 km2 vody. Nachádza sa na sútoku dvoch riek- Sacramento River a American River. V Sacramente leží dôležitý prístav, ktorý je kanálom prepojený so San Francisco Bay, Suisun Bay a s deltou Sacramento River. Sacramento je lodné a železničné centrum Sacramento Valley. Prístav sa využíva hlavne na export potravín- ovocia, zeleniny, ryže, pšenice, mliekarenského tovaru a hovädzieho mäsa. Spracovanie potravín je hlavným odvetvím priemyslu v Sacramente a okolí. Územie patriace Sacramentu sa rozkladá štyri míle (6 km) západne od centra mesta, tridsať míľ (50 km) severovýchodne a východne- West Sacramento a desať míľ (16 km) južne, až po poľnohospodárske údolie. 
 
7.1.4 Podnebie
Sacramento má mediteránske podnebie, ktoré je charakteristické miernou zimou a vlhkým letom. Okolie má zvyčajne nízku vlhkosť vzduchu. Obdobie dažďov je medzi novembrom a marcom. Priemerná teplota počas roka je 16 °C. Rozpätie teploty počas dňa je v decembri a januári 8 °C a v júli 24 °C. Najvyššie priemerné denné teploty počas decembra a januára sa pohybujú okolo 12 °C, počas júla 34 °C. V júli teplota často dosiahne 38 °C. V priemere 73 dní v roku sa teplota pohybuje nad 34 °C. Dňa 17. júla 1925 bola v Sacramente nameraná najvyššia denná teplota, a to 45 °C. Najchladnejší deň bol v Sacramente 11. decembra 1932, keď teplota klesla na –8 °C.
V Sacramente padne počas roka priemerne 442 mm zrážok, a to hlavne v januári 94 mm. 58 dní v roku je daždivých. Až 184 mm zrážok napadlo 20. apríla 1880.

96 dní v roku je v Sacramente hmla, hlavne ráno v decembri a januári.
Hmla býva mimoriadne hustá, viditeľnosť nedosahuje ani 30 m, čo veľmi zhoršuje podmienky pre vodičov. 4. januára 1888 napadlo v Sacramente rekordne veľa snehu- 9 cm. Snehové zrážky sú tu ojedinelé, pretože mesto leží iba 16 m nad úrovňou mora. Jemné sneženie sa objavuje každých osem až desať rokov. Avšak 40 km východne od Sacramenta nie je sneh žiadnou zvláštnosťou. Ešte ďalej východne sa nachádza Lake Tahoe, oblasť, kde napadne viac ako 230 cm snehu počas sezóny. Na jednom z vrchov Sierra Nevady napadne najviac zrážok spomedzi všetkých štátov USA. 

7.1.5 Obyvateľstvo
nárast počtu obyvateľov :
1860   13 785
1870   16 283
1880   21 420
1930   93 750
1940   105 958
1950   137 572
1960   191 667
1970   254 413
1980   275 741
1990   369 365
2000   407 018
2004  454 330 
 
Hustota zaľudnenia v Sacramente je 1 617 obyvateľov/ km2. V meste žije 48,29 %  belochov, 15,47 %  afro- američanov, 16,62 %  Aziatov, 1,3 %  pôvodných obyvateľov. 10,96 %  obyvateľov je inej rasy a 6,41 % obyvateľov je dvoch a viacerých rás. 21,61 % obyvateľov sú Hispánci alebo Latino- američania.
Od 90-tych rokov sú základnou skupinou obyvateľstva ľudia prichádzajúci hlavne z okolia San Francisca, ktorí tu hľadajú lepšie podmienky pre bývanie a tiež nižšie náklady na živobytie. V Sacramente nájdeme mnoho prisťahovalcov z Ázie, Strednej Ameriky, Mexika, Ukrajiny a SNŠ.
Od roku 1990 do 2000 populácia mesta vzrástla o 14,7 %.
 
vekové rozloženie obyvateľov Sacramenta:
27,3 %  pod 18 rokov
10,4 %  od 18 do 24 rokov
30,7 %  od 25 do 44 rokov
20,2 %  od 45 do 64 rokov
11,4 %  nad 65 rokov
 
- priemerný vek v Sacramente je 33 rokov
 
7.1.6 Vzdelanie
V Sacramente sídli Sacramento State University, ktorá bola založená ako Sacramento State College v roku 1947. Ďalšou významnou univerzitou je Los Rios Community College District, ktorá má niekoľko fakúlt- American River College, Cosumnes River College, Sacramento City College a Folsom Lake College. V Sacramente sa nachádza mnoho súkromných odborných škôl a tiež je tu rozšírená fakulta San Francisco´s Golden Gate University. Významnou právnickou školou je McGeorge School of Law. 
 
7.1.7 Kultúra
Najvýznamnejšími novinami v meste sú The Sacramento Bee, založené v roku 1857.Od roku 1851 až so roku 1994 boli najstaršími novinami v meste Sacramento Union, pre ktoré písal v roku 1866 aj Mark Twain.. Koncom roku 2004 sa noviny vrátili ako dvojmesačník , neskôr ako mesačník.
Najstaršie časti mesta sú Sutter s Fort a Old Sacramento, v ktorých nájdeme dláždené uličky a historické budovy z roku 1860, ktoré boli zrenovované a stali sa turistickou atrakciou. Dôležitá je budova „Big Four Building“, ktorá bola sídlom „Veľkej Štvorky“. Dnes slúži ako National Historic Landmark.
 
7.1.8 Významné osobnosti žijúce v Sacramente
-maliar Wayne Thiebaud
- fotograf  Michael Williamson
- astronaut Stephen Robinson
- herec Sam Elliott
- spisovateľ Joan Didion
- herec Colin Hanks
- podnikatelia Russ Solomon (Tower Records) a Sherwood „Shakey“ Johnson (Shakey´s Pizza)
 
7.2 San  Francisco
San Francisco je štvrté najväčšie mesto v Kalifornii a štrnáste v USA.
 
7.2.1 História
Predpokladá sa, že Francis Drake pri svojej plavbe v roku 1579 zakotvil aj na území dnešného San Francisca, avšak nie sú o tom žiadne konkrétne dôkazy. Oficiálne sú prvými Európanmi, ktorý navštívili San Francisco Bay Španieli, najskôr Gaspar de Portola. Priateľ Portolu, José de Ortega sa plavil zo San Blasu do oblastí severne od Monterey, kde jeho loď náhle zastavil prúd z prielivu Golden Gate. José de Ortega ako prví beloch uvidel vstup do veľkého zálivu, ktorý nazval La Boca del Puerto de San Francisco.
O niekoľko rokov neskôr sa konala prvá Španielska expedícia, Expedícia Svätého Františka Asiského. 30. januára 1847 počas Mexicko- Americkej vojny obsadili Američania osadu San Francisco. Vtedy to bola ešte malá usadlosť s tisíckou obyvateľov. Avšak v roku 1849, v čase Zlatej horúčky, sa počet obyvateľov zvýšil na 25 tisíc. Generál John Frémont premenoval v roku 1848 záliv La Boca del Puerto de San Francisco na Golden Gate.

Príchod čínskych robotníkov znamenal vznik štvrte Chinatown.
V roku 1906 bolo v San Franciscu zemetrasenie, pri ktorom bolo zničených takmer 80 % mesta, priamo zemetrasením alebo následnými požiarmi. Dodnes silný požiar pripomína vták fénix vylietajúci z popola, ktorý je oficiálnym erbom San Francisca.

V roku 1775 priplával do San Francisca ďalší Španiel- Juan Manuel de Ayala, ktorý objavil dva ostrovy- Ostrov Panny Márie Anjelskej (Angel Island) a La Isla de los Alcatraces (Alcatraz). Alcatraz bol do roku 1851 pod španielskou vládou. Keď ho američania získali naspäť, urobili na skale maják, aby námorníkov varoval pred nebezpečnou oblasťou, ktorá je často ponorení do hmly. V tom čase sa tu začala stavať pevnosť. Od roku 1861 bol ostrov využívaný ako vojenská väznica a od 1934 ako štátna väznica. Toto prostredie obývali mnoho rokov Al Capone, George „Machine Gun“ Kelly, Mickey Cohen a mnohí ďalší. Z finančných dôvodov bol Alcatraz v roku 1963 zatvorený.

V roku 1936 bol v San Franciscu postavený najdlhší most na svete San Francisco- Oakland Bay Bridge, ktorý preklenul záliv široký 13,2 km. V nasledujúcom roku bol ešte vybudovaný most Golden Gate Bridge ponad 1,5 km širokú vstupnú úžinu do zálivu. V druhej polovici 20. storočia sa San Francisco stalo centrom rozvoja kultúry- miestom maliarov, autorov Beat Generation, rockerov a hippies. Tiež sa stalo centrom hnutia Gay Liberation, pričom San Francisco má najväčší počet gayov a lesbičiek spomedzi všetkých miest USA. Bankovníctvo, železničná doprava a ťažobný priemysel sa stali hlavnými faktormi rozvoja mesta.
 
7.2.2 Geografické údaje
San Francisco sa rozkladá na cípe San Francisco Peninsula. K mestu tiež patrí niekoľko ostrovov, napríklad Alcatraz Island, Treasure Island, Red Rock Island a súostrovie Farallon Islands. Mesto má celkovú rozlohu 600,7 km2, z toho je 120,9 km2 súše a 479,7 km2 mora. Z celkového územia teda zaberá voda 79,86 %. San Francisco je výnimočné pre jeho vrchy, pretože najvyššie z nich majú približne 30 m. Sú to Nob Hill, Russian Hill, Pacific Heights a Telegraph Hill. Väčšina týchto pohorí je premenená na parky. V roku 1868 bolo 405 hektárov piesočných dún premenených na Golden Gate Park, ktorý je svojou rozlohou väčší ako Central Park v New Yorku. Mesto leží na zlome San Andreas a Hayward, čo spôsobuje časté zemetrasenia. Medzi najničivejšie patria zemetrasenia z rokov 1851, 1858, 1865, 1868, 1906, 1957 a 1989. Zemetrasenie v roku 1906 znamenalo zmenu v stavaní nových budov. Všetky novostavby musia byť postavené na vysokej technickej úrovni, aby sa zabránilo prípadným škodám.
 
7.2.3 Podnebie
Podnebie v San Franciscu je silne ovplyvňované prúdením z Tichého oceánu. Počasie je charakteristické častými hmlami hlavne v lete, zimy sú naopak daždivé. Najvyššia priemerná denná teplota sa pohybuje okolo 15 až 24 C v lete a 10 až 15 C v zime. V noci teplota klesá na približne 0 C. Dážď je v lete veľmi neobvyklý, avšak celá zima je väčšinou daždivá. Snehové prehánky sú v San Franciscu zriedkavé. Hmla vzniká kombináciou studenej oceánskej vody a horúcej Kalifornskej pevniny. Mesto je charakteristické hustou hmlou počas celého dňa.

7.2.4 Obyvateľstvo
Hustota zaľudnenia v San Franciscu je 6 153 obyvateľov / km2 , čo je druhé najhustejšie zaľudnené mesto v USA po New York City.
 
nárast počtu obyvateľov:
1860  56 802
1870  149 473
1880  233 959
1890  298 997
1900  342 782
1910  416 912
1920  506 676
1930  634 394
1940  634 536
1950  775 357
1960  740 316
1970  715 674
1980  678 974
1990  723 959
2000  776 733
2004  744 000
 
7.2.5 Kultúra
V meste nájdeme množstvo múzeí( Exploratorium, M.H. de Young Memorial Museum, Asian Art Museum, San Francisco Museum of Modern Art) a opier (War Memorial Opera House, Daves Symphony Hall ).  Významné je divadlo Herbst Theatre, kde bola v roku 1945 podpísaná  listina zakladajúca Organizáciu spojených národov. V roku 1872 založila skupina vydavateľov novín, novinárov a umelcov v San Franciscu Bohemian Club. V dobe svojho rozkvetu na začiatku storočia boli členmi klubu ľudia ako Ambrose Bierce, Sinclair Lewis, Jack London a Frank Norris.
 
7.3 Los Angeles- „City of Angels“
7.3.1 História
Pred tisíc rokmi bola pobrežná oblasť mesta obývaná Tongváncami, Chumashmi a domorodcami. V roku 1542 prišli na toto územie Španieli, keď Juan Cabrillo oblasť navštívil.

V roku 1769 Gaspar de Portola uskutočnil expedíciu južnou Kaliforniou, spolu s Franciscanom Padres  Junipero Serra a Juanom Crespi. Portola pomenoval „nádhernú rieku“ ktorú objavil "El Río de Nuestra Señora la Reina de los Ángeles de Porciúncula”. Odtiaľ vznikol názov mesta Los Angeles.
Miesto, kde španielsky guvernér Felipe de Neve v roku 1781 založil osadu, dnes pripomína najstaršie námestie, na ktorom sa nachádza starodávny kostol a pôvodná zbrojnica. Olvera Street je v centre mesta posledná ulica zastavaná pôvodnými španielskymi domami. V roku 1850 sa Los Angeles stalo mestom a o niekoľko rokov neskôr tam bola objavená ropa. Do roku 1923 zásobilo Los Angeles svet jednou štvrtinou svetovej ropy. V roku 1932 sa v meste konali Letné olympijské hry. Počas II. svetovej vojny prichádzajú do Los Angeles významní nemeckí emigranti, ako napríklad Bertolt Brecht, Thomas Mann a Lion Feuchtwanger. Ďalšie olympijské hry sa v meste konali v roku 1984.
 
7.3.2 Geografické údaje
Mesto má spolu s okolím rozlohu 1 290,6 km2, z toho je 1 214,9 km2 pevniny a 75,7 km2 vody. Z celkovej rozlohy Los Angeles je teda 5,86 % vody. Od severu na juh má Los Angeles s okolím 71 km a od východu na západ 47 km.
Najvyšší bod v Los Angeles je Sister Elsie Peak (5080 stôp). Cez mesto preteká rieka Los Angeles River, ktorá je krátka a prevažne sezónna.
Povrch Los Angeles je rôznorodý. Nájdeme tu pláže, vysoké pohoria, kopce, rieky a duny. Fauna v okolí Los Angeles je taká jedinečná, že mnohé druhy rastlín nenájdeme nikde inde na svete. Častým javom v Los Angeles sú zemetrasenia, pretože mesto leží na zlome San Andreas. Jedno z posledných zemetrasení bolo v roku 1994. Svoje epicentrum malo v San Fernando Valley. Zemetrasenia v Los Angeles bývajú takmer každý deň, avšak sú také slabé, že ich človek bežne nepostrehne.
 
7.3.3 Podnebie
Mesto sa nachádza v subtropickej zóne. Zimy sú mierne, letá horúce. Počasie je počas celého roku teplé a vlhké, slnko svieti 325 dní do roka. Vetry z Tichého oceánu spôsobujú, že pobrežná oblasť je v lete chladnejšia a v zime teplejšia v porovnaní z vnútrozemím. Teplota v lete počas dňa zvyčajne vystúpi nad 32 C, priemerná denná teplota je 29 C. Cez zimu sa teplota pohybuje okolo 21 C, cez noc klesá na 8 C. Priemerná teplota v januári je 14,6 C a v júli 23,5 C. Najvyššia teplota bola nameraná v roku 1985 v Canoga Park, a to 46,7 C. Naopak najnižšia teplota bola nameraná o štyri roky neskôr na tom istom mieste, -7,8 C.  V Los Angeles padne počas roka 381 mm zrážok Sneh je L.A. veľmi nezvyčajný, avšak v horách nad mestom nie je žiadnou zvláštnosťou. Preto nie je nemožné lyžovať na snehu a surfovať na mori v ten istý deň.
 
7.3.4 Ekonomika
Ekonomika Los Angeles závisí od medzinárodného obchodu, turizmu, poľnohospodárstva a od zábavy. Dôležitými odvetviami priemyslu sú bankovníctvo, zdravotníctvo, telekomunikácie a doprava. 
Prístavy v Los Angeles a Long Beach sú veľmi významné pre Severnú Ameriku a patria tiež medzi najdôležitejšie prístavy na svete.
 
7.3.5 Obyvateľstvo
Podľa sčítania v roku 2000 žije v Los Angeles 3 694 820 obyvateľov, hustota zaľudnenia je 3041 obyvateľov / km2.
 
Los Angeles má najväčší počet Aziatov spomedzi všetkých štátov USA, a to 1,4 milióna. Je je domovom ľudí z viac než 140 krajín, ktorí hovoria približne 224 odlišnými jazykmi. Mesto sa môže popýšiť množstvom obchodov. Medyi najlepšie nákupné štvrte mesta patria: Rodeo Drive v Beverly Hills, the Hollywood a Highland komplex, the Beverly Center a Merlose Avenue. Tak ako žije v Los Angeles mnoho národností a rás, je tu množstvo náboženstiev. V meste je štvrtá najväčšia židovská komunita v Spojených Štátoch. Početné zastúpenie má rímsko-katolícke náboženstvo, budhizmus, hinduizmus, sikhizmus, islam , sufizmus a mnohé ďaľšie.

7.3.6 Hollywood
Žiadne iné mesto zrejme nefascinuje obyvateľov tejto planéty tak ako Hollywood, duchovné, avšak už dávno nie skutočné centrum filmového umenia. Hollywood nájdeme ľahko. Stačí sa len porozhliadnuť po obrovskom, 17 metrovom, nápise Hollywood na jednom z pahorkov nad mestom, ktorý je vidieť z ďalekého okolia. Najskôr stál na tomto mieste nápis „Hollywoodland“. Umiestnila ho tam v roku 1923 stavebná firma, ktorá chcela prilákať kupcov pozemkov. V štyridsiatych rokoch zmizli z nápisu posledné štyri písmená.
V severnej časti Hollywoodu sa nachádza budova Capitol Records. Má tvar stojanu na gramofónové dosky a komín pripomína gramofónovú ihlu. Toto architektonické riešenie navrhli spevák Nat King Cole a skladateľ Johnny Mercer.

Pri prehliadke mesta nemožno vynechať Mann´s Chinese Theatre, v ktorého foyeri sú podpisy a otlačky rúk a nôh hollywoodskych filmových prominentov.
Pre mnohých ľudí je najobľúbenejšou časťou Hollywoodu Walk of Fame, kde je do chodníku zapustených viac ako 1500 bronzových hviezd s menami slávnych osobností filmu. Rodeo Drive je miesto, ktoré patrí k najnavštevovanejším v celých Spojených Štátoch. Táto nákupná trieda je pomerne krátka, v dĺžke troch domov sa tiahnu elegantné a drahé modelové butiky, klenotníctva a galérie. Medzi najluxusnejšie obytné štvrte patrí Beverly Hills, Bel Air, Trousdale Estates a Brentwood.