Karibská oblasť

Karibská oblasť

Úvod

Karibik to je slnko, more, piesok, palmy... Aj preto som si vybral túto tému. Oblasť s bohatou históriou, ktorá nebola príliš prívetivá pre tamojší ľud. Málokto v dnešnej dobe vie, akou strastiplnou cestou museli prejsť. Málokto sa tam totiž dostane a ja som bohužiaľ nebol výnimkou. Aj preto som sa rozhodol o nej napísať túto prácu a tak sa o nej dozvedieť čo najviac. V práci som spracoval celú Karibskú oblasť všeobecne pre všetky štáty so svojím rozvíjajúcim sa hospodárstvom, tradíciou... a samostatne som vyčlenil Kubu, najväčší štát tejto oblasti, ako príklad tradície hospodárstva a bohatej histórie.

Karibská oblasť 500 rokov po Kolumbovi
1  Poloha, členitosť
Karibská oblasť sa nachádza v Strednej Amerike v prevažne tropickom pásme. Tvorí ju niekoľko malých či väčších ostrovov, ktoré sa delia na Malé a Veľké Antily (obr.č.1). Na nich sa nachádza množstvo väčších štátov ako Kuba, Jamajka, Bahamy, Haiti, Dominikánska republika či menších ako Antigua a Barbuda, Dominika, Svätý Krištof, Svätá Lucia, Svätý Vincent, Grenada, Trinidad a Tobago, Barbados (obr.č.2). Mnohé ostrovy v tejto oblasti sú ešte stále pod britskou, francúzskou, holandskou  a americkou nadvládou a tým nie sú celkom nezávislé štáty ako  Turks a Caicos (brit.), Portoriko (USA), Americké panenské ostrovy (USA), Britské panenské ostrovy (brit.), Anguilla (brit.), Montserrat (brit.), Guadeloupe (fr.), Martinik (fr.), Holandské Antily(holand.). Na východe, od delty juhoamerickej rieky Orinoko ich obmýva Atlantický oceán na severe polostrov Florida od ktorého je pobrežie Kuby vzdialené len niekoľko kilometrov, na západe mexický polostrov Yucatán, vlny Karibského mora a na samom juhu pobrežie Južnej Ameriky – Kolumbie, Venezuely.
 
2  Prírodné podmienky
2.1  Povrch a geologická stavba
Povrch Karibskej oblasti je prevažne nížinatý s miernymi zvlnenými pahorkami (typickými pre roztrúsené koralové ostrovy), či väčšími pohoriami, ako na ostrove Hispaniola (najvyšší vrch Pico Duarte 3175 m.n.m.(obr.č.5,6)), Jamajka (Blue Mountain Peak 2256), Portoriko(1338). Niektoré ostrovy sa tiež vytvorili sopečnou činnosťou (Antigua, Redonda).Vedľa Antigui sa nachádza ostrov utvorený z vápenca pochádzajúci z koralov. Koralové ostrovy majú v Karibskej oblasti najväčšie zastúpenie. Tvoria ich ostrovy Malých Antíl.  Z koralov sú utvorené tiež celé Bahamy – súostrovie 690 koralových ostrovov a 2387 koralových útesov v dĺžke 1300 km.
 

2.2 Podnebie
Podnebie Karibskej oblasti je tropické (obr.č.3), pasátové, s presne vymedzením obdobím dažďov. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca v roku tj. júl je 27°C a teplota najchladnejšieho mesiaca tj. január je 23°C. Teplotné minimá sa pohybujú pod 5°C a maximá dosahujú 40°C. Dlhodobý ročný priemer teploty je 25,5 °C. Východné a severovýchodné pasáty prinášajú vlahu a vytvárajú v pohoriach vlhkú náveternú a suchú záveternú stranu. Obdobie dažďov trvá od mája do októbra (75% ročného úhrnu zrážok). Najsuchší mesiac je február. Ročný priemerný počet zrážok je 1300mm (obr.č.4). Vysokú vlhkosť vzduchu asi 70 - 80 %. Najlepšia sezóna na cestovanie je preto december - apríl. Objavujú sa tu víchrice a hurikány,  ktoré spôsobujú značné škody na poľnohospodárstve, budovách a cestách. Prichádzajú pravidelne z Karibského mora, alebo vznikajú na prehriatej hladine blízkeho Atlantiku. Niekedy hurikán zasiahne more, ktoré sa rozbúri a veľké vlny spôsobujú veľké straty. Najničivejšie vlny zaznamenali 9. septembra 1932, keď obrovská rozbúrená vlna zničila celé Kubánske mesto Santa Cruz del Sur. Rýchlosť víchru dosahuje až 200 km za hodinu. Účinky znásobuje i prietrž mračien, ktorá cyklón spravidla doprevádza. Vznik cyklónu a jeho trasy postupu sa nedajú ovplyvniť, aj keď moderná meteorologická služba môže prostredníctvom družíc včas varovať pred ich nebezpečím a obmedziť tak straty na ľudských životoch.

Ισοτιμία πέσο Δομινικανής Δημοκρατίας (DOP) - Δομινικανή Δημοκρατία

2.3 Fauna
Fauna pobrežných vôd je mimoriadne bohatá vďaka priaznivým prírodným podmienkam (koralové útesy, členité pobrežie).Veľký význam majú kraby, krevety, ustrice, lastúry, sú tu tiež zastúpené i korytnačky. Z morských cicavcov tu žije hojné množstvo delfínov. Delfín sivý, ktorý sa ponára hlboko a loví hlavne kalmary. S pribúdajúcou hĺbkou vo vode ubúda svetla, preto je pri hľadaní potravy dôležitejšia echolokácia ako zrak. Delfíny sivé v skupine navzájom monitorujú vydávané zvuky a ich ozveny, čo zvyšuje účinnosť ich pátrania. Tento druh žije hlavne pri pobrežiach Pacifiku, Atlantiku, a Indického oceána. Ďalej sú to delfíny dlhonosé (pozri obr.č.32) a delfíny uzdičkové, ktoré žijú v tropických, ekvatoriálnych vodách. Delfín pásavý žije v húfoch 50-500 delfínov, ktoré sa preháňajú po oceáne, niekedy združené do tisícových húfov, pričom vyskakujú, pískajú, aby sa držali v kontakte. Azda najznámejším delfínom je delfín obyčajný, ktorý sa vyznačuje typickou žltou, alebo hnedožltou škvrnou, ktorá je umiestnená po bokoch od tváre po úroveň chrbtice a sú takisto veľmi spoločenské. Z cicavcov sa tu tiež vyskytuje v menších množstvách kosatka dravá, ktorá vďaka čierno-bielemu sfarbeniu je najľahšie rozoznateľný druh zubatej veľryby. V tropických vodách Karibského mora pláva tiež kosatkovec čierny, grinda krátkoplutvá, vorvaňovec zobcový, vorvaň tuponosý. Vyskytuje sa tu aj Manta veľká (pozri obr.č.30,31), ktorá vďaka 7 metrovému rozpätiu plutiev je najväčší rajovidný drsnokožec. Pôsobí ako obrovský vták, pomaly mávajúc krídlami. Najpestrejšie a najkrajšie ryby (obr.č.28,29) sa vyskytujú v koralových útesoch, ktoré sú rozptýlené po celom Karibskom mori (najznámejšie koralové súostrovie Bahamy – pozri obr.č.27 ). Karibská oblasť je hlavne známa svojím rybolovom. Lovia sa tu hlavne známe tuniaky, sardinky a langusty. Tradíciu má tiež lov morských húb (napr. v kubánskom zálive Batabanó).

Kurz východokaribský dolár (XCD) - Východný karibik

Z vtákov sa tu vyskytuje plameniak ružový, ktorý žije v sladkovodných a slanovodných mokradiach a jazerách nie len v tejto oblasti, ale aj v J.Amerike, Ázii, Afrike a JZ Európe. Ďalej je to Karakara pásikavá, Sokol sťahovavý, Rybár veľkozobý, Rybár čiernochrbtý a tiež Medovec menší, ktorý žije len na Kube a na neďalekom ostrove Isla de Pines. Je to najmenší vták na svete. Samec váži iba 1,5 gramu. Nápadný je iskrivo ohnivočerveným golierom. Vajcia sú menšie ako hrášok – majú sotva 5 mm. Z plazov na Kube a Jamajke žije Pytonček čiernochvostý, žltohnedej až oranžovej farby. V južnom Karibiku sa vyskytuje Psohlavec pralesný, ktorý nie je jedovatý a dorastá do dĺžky dvoch metrov. Hlavné druhy úžitkových zvierat boli na ostrovy dovezené a sformovala sa tzv. kreólska rasa. Z dovezených koní, pôvodne andalúzskych plemien, sa postupne vytvoril typ „kreólskeho“ koňa, ktorý nie je príliš pekný, ale zato neobyčajne odolný v týchto klimatických podmienkach. 
 
2.4 Flóra
Rastlinstvo ostrovov je druhovo veľmi rozmanité. Jeho zloženie a pôvodné formácie boli podstatne narušené dlhoročnou hospodárskou činnosťou človeka. Prevládajúcim vegetačným typom sú savany, kde sa nachádzajú porasty paliem, rôzne druhy borovíc, cédrov a miestami i kaktusov. Lesnatosť sa vďaka výrubu veľkých plôch lesov znížila.
 
2.5 Životné prostredie – ekologické problémy
Ročne postihne túto oblasť približne 9 hurikánov (pozri obr.č.18). Okrem prírodných katastrof sa tu prejavujú ale i vplyvy človeka. Mestá veľmi rýchlo rastú vďaka menšej úmrtnosti a stále vysokej pôrodnosti. V dôsledku chudoby a preľudneniu oblastí sa ľudia stále viacej sťahujú do miest. Tlak človeka sa prejavuje hlavne výrubom stromov, plantážnictvom, ťažbou nerastných surovín, chovom dobytka a turistikou. V strednej Amerike zostalo len 40% lesov a pre všetky ostrovy je spoločné poškodzovanie koralov prostredníctvom cestovného ruchu. Vlády sa sústreďovali na zriaďovanie morských rezervácií, ktoré prospievali turistike. Paradoxom je, že zabezpečovanie turistiky ničí životné prostredie, na ktorom závisí. V oblasti je nadmerný lov rýb, ktorý zabezpečuje potravu 600 tisícom návštevníkom. Splašky o odpady zase znečisťujú korálové ostrovy a zabíjajú polypy. Už od roku 1963 je uplatňovaný program na ochranu životného prostredia.
 
3 História:
3.1  Prví obyvatelia
Existuje veľmi veľa teórií o tom ako sa prví obyvatelia dostali do Ameriky, od tých fantastických až po tie zrealizovateľné. V roku 1924 publikoval Elliot Smith v práci, v ktorej tvrdí, že všetky kultúry sveta pochádzajú z Egypta. Smith prišiel tiež s hypotézou, že Egypťania  emigrovali na americký kontinent a tam založili civilizácie Strednej a Južnej Ameriky. Vedľa tejto teórie je s obľubou častejšie uvedená domnienka, že potomkovia obyvateľov Ameriky pochádzajú zo zaniknutých kontinentov. Prívrženci tejto hypotézy sa, ale dohadujú, o aký kontinent ide. Niektorí z nich sa opierajú o Atlantídu s tým, že obyvatelia tejto zemi sa včas stačili zachrániť a to na americký kontinent. Tieto názory odmietajú stúpenci teórie, ktorí sa nezaoberajú  mýtickým zánikom kontinentov a kultúr, ale  dostupnými faktami, ako je napríklad Beringov prieliv, veď vzdialenosť medzi Áziou a Amerikou v tomto mieste je veľmi malá a za pekného počasia aj na dohľad.
 
Osídlenie Antilských ostrovov v predkolumbovskom období sa charakterizuje do dvoch skupín základných kultúr. Prvá, z chronologického hľadiska najstaršia kultúra bola takzvaná „kultúra lastúr“, podľa najdôležitejšieho materiálu používaného k výrobe jednoduchých nástrojov. Žili predovšetkým v pobrežných oblastiach, odkiaľ boli neskôr vytláčaní Arawakmi. V dobe príchodu Španielov obývali tieto paleolitické etniká jaskyne v ústraní, predovšetkým na najzápadnejšej oblasti Kuby.

Taini ako ďalšia skupina, známa ako Arawaci boli predstavitelia mierumilovnej poľnohospodárskej civilizácii (pozri obr.č.8,9,10,11,12). Bývajú delení na päť skupín – Ingeriovia (Trinidad), vlastní Taini a Subtaini (Kuba a Jamajka), Singuaji (Dominikánska republika) a Lukaji (Bahamy). Prívrženci tohto etnika dokázali prežiť vďaka poľnohospodárskym technikám. Najdôležitejšou kultúrnou plodinou, ktorá nahradzovala kukuricu bol maniok. Koreň tejto  juhoamerickej plodiny im poskytoval výživný škrob. Maniok bol hlavnou súčasťou kasavy – miestneho chlebu pripravovaného na platniach z pálenej hliny. Kasava bola najdôležitejšou súčasťou stravovacieho systému Tainov. Maniokový škrob musel prejsť tepelnou úpravou, pretože za surova obsahoval jedovaté látky. Po príchode Španielov mnoho Tainov spáchalo samovraždu zjedením surového manioku. Okrem manioku pestovali predkolumbovský ostrovania tiež kukuricu, ananás, tabak a svoju stravu doplňovali zberom ovocia, ako je papája.

Dlhá epocha objavov a dobývania, začatá výpravou Kryštofa Kolumbusa sa stala ťažkou daňou preliatej krvi, ktorú zaplatili indiánske národy amerického kontinentu. Taini boli jedným z etník, ktorého príchod belochov najviac zasiahol. Títo mierumilovní poľnohospodári a rybári žijúci v tejto oblasti viac než tisíc rokov, úplne zmizli z povrchu zemského. Kolumbus, ktorý sa s nimi stretol po vylodení na Hispaniole (územie Haiti a Dominikánskej republike), o nich napísal: “Milujú svojich blízkych ako seba a jazyk, ktorým hovoria, je najsladší a najjemnejší, ktorý poznám. Stále sa usmievajú.“ V týchto časoch žilo na Hispaniole okolo tridsať tisíc ľudí. Po päťdesiatich rokoch, cez ktoré museli Taini pracovať na plantážach a baniach nových vládcov – ich nezostalo viac ako dve stovky. Choroby, podvýživenosť, samovraždy viedli k vyhubeniu tohto etnika. V Kolumbovom období Taini obývali Hispaniolu, Portoriko, Jamajku, Kubu, Bahamy a  Malé Antily, súostrovie obývané Karibanmi, kde sa usadili iba na niekoľkých severných ostrovoch. Otázka pôvodu Tainov sa stala predmetom dlhých diskusií. Najpravdepodobnejšie pochádzajú z kmeňov sídliacich pôvodne v Južnej Amerike, presnejšie povedané v oblasti Venezuely, neďaleko orinockej delty. Tento základný etnický koreň bol obohatený vplyvom andských kultúr a je rozoznateľný v rysoch tainskej kultúrnej tvorivosti. Formovanie vlastného etnika začal okolo 3. tisícročia  p.n.l., keď sa prvá skupina ich predkov presunula z oblasti Orinoka do Antíl. Túto prvotnú emigráciu nasledovali ďalšie štyri vlny. V priebehu dvoch posledných v 10. storočí n.l. získala tainská kultúra rysy, ktoré sú odlišné od dávnych počiatkov.

3.2  Krištof Kolumbus
Krištof Kolumbus (pozri obr.č.13) sa narodil roku 1451 janovskému obchodníkovi s látkami. On sa tiež po svojom otcovi vyučil za tkáča, ale u svojho remesla dlho nevydržal. Už ako štrnásťročný sa stáva plavčíkom na lodi a dostáva sa tak na vzdialené miesta, ako je Island alebo africká Guinea. So svojím záujmom a vytrvalosťou skoro dosiahol miesto kapitána. V tej dobe boli obchodné cesty do Indie obsadené znepriatelenými Turkmi a objavovanie nových ciest bola venovaná veľká pozornosť. Kolumbus bol presvedčený, že musí existovať ešte jedna cesta do Indie, cez západ. Túto myšlienku sa snažil niekoľko rokov márne presadiť u portugalského kráľa, a tak sa obrátil na Španielsko, kde v tej dobe vládol Ferninand Aragonský. Roku 1486 bol pozvaný k prvej audiencii a o šesť rokov neskôr, v roku 1492 vyplávali zo španielskeho prístavu Palos tri plachetnice Niňa, Pinta a Santa María, aby našli novú morskú cestu na Východ, do Indie (obr.č.14). Používal Ptolemaiovu mapu sveta, ktorú zhotovil v 2. storočí  n.l. grécky zemepisec. Na mape nebol americký kontinent, Austrália ani Tichomorie.

Tato prvá cesta, ktorá trvala štyri mesiace, bola úspešná ďaleko nad svoje očakávania. Aj keď sa nepodarilo dôjsť do Indie, tak výprava priviezla zlato, korenie a dokonca i pár miestnych obyvateľov. Kolumbus objavil San Salvador, Kubu a Haiti. V Španielsku sa mu dostalo ohromných pôct a zažil veľké ovácie. Okamžite bola vypravená ďalšia, omnoho väčšia výprava, mala 1500 mužov. Pri tejto výprave bola objavená Jamajka, Portoriko a Malé Antily. Oproti výsledkom prvej plavby boli však úspechy minimálne. Nepodarilo sa nájsť ani zlato ani drahokamy. Nasledovala tretia výprava a bol objavený Trinidad a ústie rieky Orinoko. Z tejto výpravy bol Kolumbus privezený paradoxne ako zajatec, zadržaný miestodržiacim vyslaným na Kolumbovo vlastné požiadanie. Keď sa ale dostal do Španielska, bol okamžite prepustený a požiadal o štvrtú výpravu, ktorú sám nazval „plavba o všetko“. V máji roku 1502 dosiahol americké pobrežie pri východnom konci Honduraského zálivu, na konci roku pobrežie Veragui, kde bolo objavené veľké množstvo zlata. 1.5.1503 Kolumbus naposledy opúšťa americké pobrežie. Lode sú prederavené od červov a „plavba o všetko“ končí na Jamajke, kde Kolumbus stroskotal. Nakoniec sa mu podarilo dostať sa späť do Španielska, kde prosí kráľa Ferdinanda, aby mu priznal peňažný podiel na zisku, ktorý nakoniec dostáva. Cez to všetko ale Kolumbus 20.5.1506 umiera s tým, že sa mu nepodarilo objaviť západnú cestu do Indie. Hoci Kolumbus nepochopil význam svojho objavu do konca svojho života, otvoril cestu neskoršiemu osídľovaniu amerického kontinentu Európanmi.
 
3.4  Súčasná forma vlády

Portoriko
konštitučná monarchia – hlavou štátu britská kráľovná, ktorú zastupuje generálny guvernér; zákonodárnym zborom, dvojkomorový parlament

3.5  Kultúra a literatúra
3.5.1 Kultúra a literatúra 17. a 18. storočia
Spoločenský a kultúrny život vo vymedzenom období bol v Karibskej oblasti pomerne veľmi chudobný. Tunajší obyvatelia boli bez veľkého rozhľadu a žili v úzkom, uzavretom kruhu. Stredisko verejného života predstavoval guvernérsky palác, poprípade audiencia, medzi ktorú patrili hlavne sudcovia, právnici a tiež cabildo – centrum mestskej samosprávy. Ďalšou inštitúciou bola katedrála, alebo aspoň farný kostol. Život sa vlastne odohrával medzi štyrmi stenami domácnosti – kaviarne neboli – a pokusy o založenie učených alebo iných spoločností  nemali obvykle dlhé trvanie. Niečo iné predstavovali Hospodárske vlastenecké spoločnosti, ktoré združovali jednotlivcov, ktorí sa zaujímali o rozvoj ekonomických možností svojho okolia (Kuba 1793). Tieto spoločnosti často zastupovali i univerzity, ktoré sa nemohli ani porovnať so španielskou úrovňou.

Vo veľkých i menších mestách sa hralo divadlo (v roku 1776 bolo napr. založené divadlo v Havane), koncerty boli prakticky neznáme a hudba bola považovaná ako doplnok vzdelania mladých dievčat. Maliarstvo sa obmedzovalo na objednané portréty, ktoré, pokiaľ sa zachovali,  dodnes upútavajú skôr svojou veľkosťou než kvalitou. Ak vynecháme pevnostné stavby 17. a 18. storočia, architektonicky si všimneme hlavne katedrály, z nich najzaujímavejší je určite havanský chrám. Pozornosť si zaslúži aj havanský palác generálnych kapitánov.

Najvýraznejšie ukážky anglickej koloniálnej architektúry nájdeme určite na Jamajke, predovšetkým v historickkom strede mesta Spanish Town a tiež v Kingstone, ale i na Trinidade, kde je pozoruhodná Queen´s Royal College a katedrála anglickej cirkvi v Port-of-Spain. Dominika sa môže pochváliť nádhernou koloniálnou rímskokatolíckou katedrálou a budovou biskupského úradu v Roseau. Zatiaľ čo sa na Martiniku dodnes zachovali zrúcaniny koloniálneho mesta St.Pierre zničeného výbuchom neďalekej sopky. Pamiatky na mesto sú uložené v Museé Volcanologique (Vulkanologické múzeum) a múzeum vo Forte-de-France ,dokumentuje históriu ostrova od dôb Siboneyou až po súčastnosť. Španielsky písanú literatúru v Karibskej oblasti tohto obdobia zastupujú kubánski a dominikánski autori. Pedro Augustýn Morell de Santa Cruz (1694-1768), narodený v Santo Domingu, ktorý sa stal havanským biskupom, bol v celku obratným prozaikom, čo dokázal vo svojom zaujímavom, skôr dejepisnom diele História kubánskeho ostrova a katedrály. José Martín Félix de Arrete y Acosta (1701-1765) zanechal po sebe Kľúč od Nového sveta.

Jedna z najuhladenejších a najlyrickejších komédii, ktorá bola v tej dobe napísaná (a neplatí to len pre Kubu, ale pre celú hispanoamerickú oblasť), je Knieža záhradník a nepravý Cloridano Santiaga de Pita (1755). Jej námet je možno prevzatý z hry Florenťana Giacinta. Santiago de Pita však rozpracoval svoj dej v duchu španielskej komédii Zlatého veku. Lorenzo Martinéz de Avileira (1722-1782) bol predovšetkým náboženským básnikom, ale mimo toho tiež autorom niekoľkých britských satirických skladieb. Kreolština dlhú dobu prevládala v tradičných oblastiach, v bájkach, v piesňach, a hlavne v oblasti ľudového divadla. V dobách černošských povstaní a oslobodeneckých vojen sa stala tiež jazykom revolučných piesní.

3.5.2  Literatúra 19. storočia
Jeden z najznámejších literárnych zjavov 19. storočia predstavuje kubánska autorka Gertrudis Gómezová de Avellaneda. Jej romantizmus je elektrický. Písala drámy a romány. Odohrávajú sa väčšinou v dobách a miestach jej vzdialených. Naproti tomu román Sab vychádza zo zážitkov na Kube. Jeho námetom je otrokárstvo, dielo pomerne realisticky vystihovalo kubánske pomery. Prvým protiotrokárskym románom, ktorý bol na Kube napísaný, bol až Francisco od Anselma Súareza y Romera. Vznikol už v roku 1838, vydaný bol až v roku 1880. Prináša svedectvo o biede otrokov, o živote v cukrovaroch a o zvykoch vidieckeho človeka. Predstaviteľom historickej prózy bol José Antonio Echeverriá. Jeho román Antonelli námetovo čerpá z koloniálneho obdobia v dobe Filipa II.

3.5.3  Časopisy – 19. storočie
Je známou skutočnosťou, že v prípade národného obrodenia časopisy zohrávajú veľkú úlohu. Časopisy tu svojím spôsobom nahradili neexistenciu najrôznejšej lituratúry od beletrie až po literatúru odbornú. Takúto úlohu mal napríklad Kubánsky dvojmesačník. Prispievali do nich autori ako Domingo del Monte, politik José Antonio Saco – tiež autor Dejín otrokárstva, Luiz y Caballero a pod. Začali sa vydávať časopisy, ktoré sa venovali konkrétnym vedným disciplínam, ako napríklad Havanský lekársky zborník alebo Fyzikálno-prírodovedný zborník ostrova Kuby.
Zaujímavé su tiež periodiká z exilu. Časopis Havaňan vydával P. Felix Valera najskôr vo Philadelphii, a potom v New Yorku.
 
3.5.4  Výtvarné umenie, hudba a veda – 19. storočie
Všeobecne môžeme povedať, že umenie karibskej oblasti 19. storočia žije v znamení úpadku a nie príliš šťastného poeuropšťovania. Iba sem-tam vznikajú osobitné výtvory. Impresionizmus prenikol na západnú pologuľu s tvorbou umelcov, ktorí pracovali v Paríži.  Medzi najznámejších maliarov patrili dominikánec Téodor Chassériaua, ktorý pracoval pod španielskym vplyvom, Luis Desanglee ovplyvňovaný francúzskym impresionizmom. Hudobný život zaznamenal najväčší rozvoj na Kube, kde v druhej polovici storočia  pôsobili huslisti dosahujúci medzinárodnú úroveň ako napríklad José White (1836-1918), Rafael Díaz Albertini a Claudiso Brindis de Salas (1852-1912). V tejto oblasti pôsobil dominikánsky botanik Manuel de Monteverde i jeho krajan, geograf a lexikograf Esteban Pichardo, ktorý publikoval prvý americký slovník regionalizmu. Na Kube vynikol zoolog Rafael Arango a na Portoriku botanik Augustín Stahl.

3.6  Novodobá história
História politickej nezávislosti štátov karibskej oblasti je veľmi dlhá. Začína vlastne už v roku 1801, keď černošský generál Toussaint Louvertur doviedol povstanie čiernych otrokov na Haiti do víťazného konca. I keď bol Toussaint Louvertur premožený, už v roku 1804 vyhlásil Jean Jacques Dessalines definitívne nezávislosť Haiti - ako druhého politicky samostatného štátu celej Ameriky. Je paradoxom, že v štáte s takouto tradíciou politickej nezávislosti bola pri moci dlhé roky diktatúra.

Hlavná etapa politického oslobodzovania oblasti začína v 60. rokoch nášho storočia, kedy postupne získavajú nezávislosť Jamajka (1962), Trinidad a Tobago (1962), Barbados (1966), Guyana (1966). V súvislosti s procesom uvoľňovania medzinárodného napätia prebiehajúceho v 70. rokoch, sa zmenou pomeru síl vo svete, s rastom vplyvu Kuby v Latinskej Amerike a zosilením národného oslobodzovacieho hnutia v latinskoamerických štátoch dosiahlo množstvo ostrovných štátov karibskej oblasti formálnej politickej nezávislosti: Bahamy (1973), Grenada (1974),Surinam (1975), Dominika (1978), Sv. Lucia a Sv. Vincent (1979), Belize (1981), Antigua (1981), St. Kitts - Nevis (1983).
 
4  Obyvateľstvo
4.1 Hustota zaľudnenia
Najväčšie zaľudnenie je na malom ostrove Barbados (609 ob. na kilometer štvorcový, čo je rozlohou rovnako veľký ako Andorra s tým rozdielom, že v Andorre žije na kilometer štvorcový 151 obyvateľov). Najmenšia hustota je na koralovom súostroví Bahamy, ktorý je tvorený väčšinou malými ostrovmi, na ktorých nežijú ľudia, iba na väčších z nich.
 
4.2 Jazyk
Z uvedenej tabuľky vidíme, že najrozšírenejším jazykom v Karibskej oblasti je angličtina, ktorá sa používa hlavne na menších ostrovov. Druhým najviac používaným jazykom je španielčina, ktorá sa používa na Kube a v Dominikánskej republike.
 
4.3 Náboženstvo
Náboženstvá v Karibskej oblasti označené číslami od najrozšírenejšieho - 1. až po 3. najrozšírenejšie:
Najrozšírenejším náboženstvom je rímskokatolícke, ktoré pochádza z Európy, ako aj väčšina ostatných náboženstiev. V počtoch veriacich je najviac zastúpené v Dominikánskej republike, Haiti a na Kube. Na menších ostrovoch sú roztrúsení protestanti, anglikáni a raritou je Trinidad a Tobago, kde sú aj hinduisti a moslimovia, ktorí sú viacej zastúpení v ostatnej Latinskej Amerike .
 
5 Hospodárstvo
Pri bežnom pohľade sa zdá, že absorpčná schopnosť trhu jednotlivých karibských štátov je nízka, a že táto oblasť predstavuje doslova perifériu svetovej ekonomiky. Tento záver je však nesprávny. Po získaní nezávislosti sa situácia mení k lepšiemu. Oblasť je bohatá na ložiská nerastných surovín, disponuje spomínaným poľnohospodárstvom, rýchlo sa rozvíja i priemyselná základňa. Hlavnými obchodnými partnermi sú USA, Veľká Británia, Kanada, Nemecko.

5.1  Poľnohospodárstvo
Najzákladnejším zdrojom príjmu je poľnohospodárstvo: hlavne cukrová trstina, ktorá sa pestuje skoro na každom ostrove tejto oblasti, ďalej je to bavlna, tabak (Kuba), káva, kakao, korenie, tropické ovocie, zelenina, soľ a tiež ryža (iba pre vlastnú potrebu). Ale časť potravín sa stále musí dovážať. Chovajú sa tu tiež ovce, kozy a hovädzí dobytok a to hlavne na menších ostrovoch, ako napr. Antigua a Barbuda.  Ďalším zdrojom pre ostrovy je rybolov (obr.č.17). Významný je lov tuniakov.

5.2  Nerastné suroviny
Najbohatšie ložiská nerastných surovín sa nachádzajú na ostrovoch Veľkých Antíl:
 
Feroniklové rudy sa nachádzajú v značnom rozsahu v Dominikánskej republike a ťaží ich kanadská spoločnosť Falconbridge Dominica. Spracovateľská kapacita koncernu dosahuje 9500 ton rudy denne. Vývoz feroniklu je druhou najvýznamnejšou položkou exportu Dominikánskej republiky. Výroba niklu sa pohybuje okolo 27 000 ton ročne (predstavuje 6% celosvetovej výroby).

Ložiská bauxitu sa nachádzajú v oblasti Pedernales (Dominikánska rep.) neďaleko haitských hraníc. Vyťažená ruda sa spracúva v neďalekom hlinikárskom komplexe firmy Alcoa. Ročný vývoz bauxitu dosahuje 21 mil. USD.
Vo väčších množstvách sa ťaží soľ v oblasti Neiby (Dominikánska rep.). Ťažba kryje domácu potrebu Dom. rep. a stačila by aj na výrazný rozvoj chemického priemyslu.

Ťažba bauxitu a hlinikársky priemysel predstavuje na Jamajke najdôležitejší sektor národného hospodárstva. Podieľa sa na vývoze 70% a na HNP 11%. Zásoby sa odhadujú na 500-600 mil. ton rudy a považujú sa za druhé miesto najväčšieho výskytu, hneď po Austrálii. V Portoriku sa  ťaží v menšom množstve zlato, striebro, platina, mangán, molybdén, olovo a zinok. Portoriko z energetických surovín disponuje tiež veľkými ložiskami lignitu. Na Kube sa ťaží hlavne železná, medená, mangánová, chrómová a niklová ruda. Viac rozpracované nerastné suroviny Kuby sú v stati KUBA - 5.2. Na ostatných menších ostrovoch (Malé Antily) sa nenachádzajú významné ložiská nerastných surovín.
 
5.3  Priemysel
Po získaní nezávislosti jednotlivých štátov sa situácia zmenila a to k lepšiemu. Presadili sa aj menšie štáty, ako Antigua a Barbuda, kde v prístavnom meste Saint John vyrástol petrochemický závod a sú tu tiež podniky, kde sa vyrábajú súčiastky do počítačov. Stále však prevažuje potravinársky priemysel, najmä na výrobu alkoholických nápojov, ktoré sa vyrábajú z cukru cukrovej trstiny. Rum z Kuby, Jamajky, Antigui (zn. Cavalier), Martiniku, Guadeloupe  poznajú nielen námorníci, ale aj suchozemci na celom svete. Cukrovarníctvo zamestnáva najviac pracovných síl, ale exportný význam cukru trvale klesá. Súčasná produkcia šiestich cukrovarov sa pohybuje okolo 150 tisíc ton. Cukrovarníctvu sa venuje tiež malý ostrov Guadeloupe, kde je najväčším zdrojom príjmov. Ročná výroba cukru sa pohybuje okolo 90 – 100 000 ton, z toho sa viac ako polovica vyváža.

Významný je tiež petrochemický priemysel. Curacao a Aruba patrí medzi najväčšie strediská, ktoré spracúvajú hlavne ropu z Venezuely, Nigérii a Stredného východu. Prvá rafinéria bola postavená spoločnosťou Royal Dutch Shell na ostrove Curacao už v roku 1916, o niekoľko rokov neskôr založila Standard Oilog New Jersey (USA) rafinérie na ostrove Aruba. Ďalšie severoamerické firmy postavili svoje rafinérie na ostrove Bonaire. Ropné rafinérie(CFP, ELF, Shell, Texaco, Esso) sa nachádzajú tiež na Martiniku, kde sú najväčším zdrojom príjmov. Spracúvajú dovážanú ropu pre USA a karibské ostrovy, ktoré zahájili výrobu roku 1971. Produkcia sa pohybuje okolo 550 000 ton a pokrýva spotrebu Martiniku i Guadeloupe. Na ostrovoch Portoriko, Kuba, Dominikánska republika sa rozvinul textilný priemysel využívajúci bavlnu. Prehľad rozvoja priemyslu v Karibskej oblasti pozri obr.č.16.

5.4  Cestovný ruch
Najväčším zdrojom valút je cestovný ruch. V mnohých štátoch ako napr. Jamajka (1/4) tvorí vysoký podiel z HDP. Najviac dovolenkárov chodí na súostrovie Bahamy, ktoré navštívi každoročne 3,5 miliónov turistov. Kvalita hotelov a turistických zariadení sa každým rokom zlepšuje.
-  príjem z cestovného ruchu celej Karibskej oblasti je 9 mld. USD, z čoho najviac tvorí Kuba (1 mld. USD) pozri obr.č.15.
-  pozri najväčšie turistické strediská (obr.č.15)

HDP sa často používa ako základný ukazovateľ úrovne rozvinutosti daného štátu. Z HDP je na tom najlepšie súostrovie Bahamy, ktoré prosperuje hlavne z cestovného ruchu vďaka svojim koralovým ostrovom. Najhoršie sú na tom Haiti, ktoré majú HDP len 1340 USD (na porovnanie Slovensko má 8200 USD).