Kuba - informácie

Prírodné vedy » Geografia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 27.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 5 818 slov
Počet zobrazení: 5 863
Tlačení: 433
Uložení: 436

KUBA - Všeobecné informácie:

Štátne zriadenie: republika
Forma vlády: komunistický štát
Hlavné mesto: Havana (La Habana - 2 176 000 obyv.)
Počet obyvateľov: 11.308.764 (júl 2004)
Rozloha (km2): 110.860
Jazyk: španielčina
Mena: 1 kubánske peso (CUP) = 100 centarov

Kurz kubánske konvertibilné peso (CUC) - Kuba

Kurz kubánske peso (CUP) - Kuba

HDP na 1 obyv.: 1 700 USD
Reliéf: najvyšší bod - Pico Turquino (2 005 m), najnižší bod - Atlantický oceán (0 m)  
Časové pásmo (posun oproti zimnému času v SR) :-6 (-5 hod. = letní čas)
Obyvateľstvo: belosi (51 %), mulati (37 %), černosi (11 %), iné (1 %)
Náboženstvo: rímskokatolícke (41 %), protestanti (5 %)

1  Poloha, rozloha, členitosť
Kubánska republika (República de Cuba) je ostrovný štát (pozri obr.č.19), ktorý sa rozkladá na severnej pologuli v blízkosti obratníka Raka, medzi 19° 49’ (Cayo Cruz del Padre v provincii Granma) a 23° 13’ (Cabo Frances na polostrove Nicaro) severnej zemepisnej šírky a 74° 08’(Punta de Maisí v provincii Guantánamo) až 84° 57’(Cabo San Antonio v provincii Pinar del Río) západnej zemepisnej dĺžky. Leží v centre tzv. amerického stredomoria a na križovatke dôležitých námorných ciest. Patrí do skupiny ostrovov nazývaných Veľké Antily. Na severe ju od územia oddeľuje od územia USA Floridský prieliv (široký 180 km),  ktorý je vstupnou bránou z Atlantického oceánu do Mexického zálivu. Náveterným prielivom (širokým 77 km), spojujúci Karibské more s Atlantickým oceánom, je Kuba oddelená od ostrova Haiti a Yukatánskym prielivom (širokým 210 km) od masívu „kontinentálneho mostu“ strednej Ameriky. Od Jamajky, ďalšieho ostrova zo skupiny Veľkých Antíl, je vzdialená 140 km (Kolumbovým prelivom). Od Atlantiku ju oddeľuje reťaz Bahamských ostrovov a Malých Antíl, pretiahnutých od Floridy k ústiu Orinoka.

Územie Kubánskej republiky – o celkovej rozlohe 114 524 km2 – tvorí ostrov Kuba (105 000 km2, najväčší zo skupiny Veľkých Antíl) a množstvo (okolo 1600) menších ostrovov v jeho blízkosti; najväčší je Isla de Juventud (okolo 2200 km2). Celý tento tzv. Kubánsky archipelag, ohraničený podmorskou platformou, z ktorej vystupuje, je súčasť Antilského súostrovia a predstavuje viac než polovicu z jeho rozlohy. Hlavný ostrov je pretiahleho tvaru. Siluetou pripomína mečúňa. Maximálna dĺžka ostrova v smere západ-východ činí 1275 km, priemerná šírka 100 km (32-200km).

Pobrežie Kuby je mimoriadne členité. Má viac než 200 zálivov (pozri obr.č.19) a zátok rôznej veľkosti a pozoruhodných tvarov. Celková dĺžka pobrežnej línie ostrova dosahuje viac než 3500 km (vrátane pobrežných priľahlých ostrovov cez 11 000). Celkom na západe, pri pobreží polostrova Guanahacabibes, sa rozprestiera široký rovnomenný záliv. Medzi ním a Punta de la Gobernadora sa rozkladá skupina drobných ostrovov – Archipiélago de las Coloradas (pozri obr.č.20) Zaujímavým javom sú tzv. „kapsovité“ zátoky („bolsas“) s úzkym vstupom a širokou a členitou „rejdou“, ich silueta pripomína  tvar slepačej nohy („pata de gallina“). Na úseku k polostrovu Nicaro je ich niekoľko (Bahía Honda, Cabanas, Mariel, Habana a Matanzas). Popri polostrove Nicaro sa rozkladá pláž Varadero, ktorá patrí k najkrásnejším na svete. Za ňou smerom na východ popri pobreží v dĺžke 450 km sa rozkladá zoskupenie niekoľkých menších ostrovčekov – Archipiélago de Sabana – Camaguey.

Z početných zátok sú najväčšie a najpozoruhodnejšie Bahía de Santiago de Cuba a Guantánamo. Pri severnom okraji zálivu Guacanayabo vystupuje z podmorskej platformy ostrovná skupina nazývaná Archipiélago de los Jardines de la Reina. Západne od polostrova Zapata, medzi zátokou Bahía de Cochinos a Cabo Francés, kde podmorská platforma dosahuje šírku cez 200 km, leží ostrov Isla de Pinos, ktorý je najväčší zo skupiny Archipiélago de los Canarreos. Početné ostrovy, ktoré nie sú trvale osídlené (s výnimkou ostrova Isla de Juventud), príčinou je nedosatok vlastných zdrojov pitnej vody, tvoria prirodzenú ochranu pobrežia. Zároveň sú však značnou prekážkou pre pobrežnú lodnú prepravu, rovnako ako koralové útesy.
 
2  Prírodné podmienky
2.1  Povrch a geologická stavba

Povrch Kuby má prevažne rovinatý ráz. Asi tri štvrtiny jej celkovej rozlohy tvoria roviny a nížiny. Z veľkej časti ide o vápencové tabule pokryté usadeninami riečneho pôvodu, ktoré sú miestami nepatrne zvlnené. Využiteľnosť týchto rovín pre účely poľnohospodárskej výroby je rôzna, podľa kvality pôdy a klimatických podmienok. Len v západných, stredných a východných oblastiach ostrova sa vysúvajú súvislé pohoria, alebo izolované horské hrebene vysoké od 400 do 2000m. Väčšinou boli zvrásnené v treťohorách a celkom zaberajú tretinu rozlohy ostrova. Grupo de Guamuhaya na juhu strednej časti ostrova je sériou masívov z kryštalických hornín s výrazne členenými tvarmi. Maximálnu výšku dosahuje v Sierra de Trinidad (San Juan – inak tiež „La Cuca“ – 1156m).

Sierra Maestra, rozkladajúca sa pozdĺž južného pobrežia (medzi Cabo Cruz a zátokou Guantánamo) v dĺžke 250 km a šírke 30 km, je po všetkých stránkach najmohutnejší horský systém Kuby. Pri jeho východnom okraji sa rozprestierajú súvislé terasy morského pôvodu (vo výškach 5,15,55 a 115m). Nad nimi vystupujú ostré hrebene (cuchillas - čepele) do výšok 200-300m. Hrebeň Sierry Maestry je tvorený kryštalickými horninami a treťohornými vápencami. Jej vrcholy sú z časti zalesnené. Maximálnu výšku dosahuje v Pico Turquino (2005m), ktorá je najvyššou horou Kuby a má tri vrcholy – El Cuba, El Suecia a El Real (obr.č.7). Východne od Santiaga de Cuba sa týči masívny balvan o hmotnosti viac než 60 000 ton. Na najkrásnejšom východe ostrova sa z náhornej plošiny (Yunque de Baracoa) týči Sierra del Cristal (1325m).
 
2.2  Podnebie
Podnebie je horúce tropické. Pri porovnaní s inými štátmi, ležiacimi v trópoch, je pre existenciu človeka a jeho činnosť vcelku priaznivé, aj keď je vlhkosť vzduchu osemdesiatpercentná (skleníková klíma) a v suchom období iba o dve percentá nižšia. V celoročnom priemere sú teploty stabilne vysoké – 24°C. Pri pobreží sú výkyvy teplôt nižšie, vo vnútrozemí, vplyvom konfigurácie terénu a nadmorských výšok, výraznejšie. Tu bývajú niekoľkokrát ročne namerané minimálne teploty okolo 10°C, výnimočne i 1 – 2°C.  Prší väčšinou v období medzi májom a októbrom. Hurikány sa vyskytujú na jeseň (august - november). Vlhkosť vzduchu je 75 až 95 percentná. Chladnejšie mesiace sú od januára do apríla, keď spadnú posledné zrážky. Odporúčané je ľahké oblečenie z bavlny a ľanu počas celého roka. Pretože v krajine je vysoké percento vlhkosti vzduchu, neodporúčam si obliecť šaty zo syntetických materiálov. Nepremokavé oblečenie je potrebné počas celého roka!
 
2.3  Vodstvo
Riečna sieť je pomerne hustá. Najvýznamnejšia spomedzi 200, zväčša krátkych riek, je Rio Cuato, ktorá pramení v pohorí Sierra Maestra. Je dlhá 370 km, z toho splavná iba na 112 km. V krasových oblastiach sa vyskytujú miznúce sa podzemné rieky. Jazerá na Kube skoro nie sú. Značnú oblasť pokrývajú močiare napr. polostrov Ciénaga de Zapata. Rieky sú krátke a v priebehu roka výrazne menia svoju veľkosť, preto nemôžu byť využité na výrobu elektrickej energie, čo spôsobuje Kube značné problémy.
 
2.4  Pôdne pomery
Kuba je považovaná za najúrodnejšiu časť v oblasti amerického kontinentu. Leží pri severnom okraji tropického pásma, kde striedanie období dažďov s obdobím sucha podstatne ovplyvňuje pôdotvorné procesy. Prevládajúcim pôdnym typom sú červenozeme a kaštanové pôdy. V konkrétnych podmienkach sa prejavuje značná rôznorodosť, ktorá je odrazom špecifických klimatických podmienok a celého súboru geologických i ekologických skutočností. Činnosť človeka, hlavne agrotechnika a chemizácia poslednej doby, zmenila pôvodný prírodný charakter.

Hlinité červenozeme (matanzas) prevládajúce hlavne v západnej provincii Camaguey, v údolí Sierry de los Organos (Valle de Ancón, Valle de Vinales), na rovine Habana-Matanzas, v severnej časti provincie Villa Clara a v nížine La Trocha. Pre vysoký obsah (až 90%) mastných hlín, miestami i ílu, sú dobre priepustné a ľahko obrábateľné. Ich úrodnosť je mimoriadna. Bolo zistené, že sa nezmenila ani po storočnej kultivácií cukrovej trstiny bez použitia hnojív.
Hlinité pôdy typu Habana sa vyskytujú na vápencovom podklade vo vyššie položených oblastiach so zvlneným reliéfom. Pomerne vysoký obsah uhličitanu vápenatého im dodáva šedé sfarbenie. Rýchle vysychajú a drobia sa. Následkom toho ľahko podliehajú erózii, hlavne na zaplavovaných častiach.
Na naplaveninách okolo vodných tokov sa vytvorila pôda tmavej farby (nazývanej bayamo alebo negros), plastickej konzistencii a ťažko opracovateľné. Zvyčajne sa musia odvodňovať. Pôdy v oblastiach saván nie sú príliš vhodné na poľnohospodárstvo, pretože sú mäkké a ich štruktúra (vysoký obsah piesku) im nedovoľuje udržať vlahu. Preto sú prevažne využívané ako pastviny. Po revolúcií sa začali najvhodnejšie oblasti využívať i pre intenzívnu rastlinnú výrobu. 
 
2.5  Fauna
Fauna Kuby je síce značne rôznorodá, ale ostrovná izolácia sa i tu prejavuje v značnom počte endemických druhov a v slabom zastúpení cicavcov. Medzi nimi sú najpočetnejšie netopiere (25 druhov). Najzaujímavejší a najväčší z nich je tzv. murciélago pescador, ktorý sa živí sladkovodnými rybami, ktoré chytá za letu. Netopierí trus sústredený v niektorých jaskyniach je cenné hnojivo. Z hlodavcov dosahuje najväčší vzrast „jutia conga“, príbuzná juhoameickej nutrii. Ďaleko významnejšie zastúpenie vtáctva (300 druhov, z toho 70 endemických), i keď podstatný zásah do prírodného prostredia ovplyvnil jeho štruktúru. Medzi plazmi prevažujú jaštery. Na rozdiel od väčšiny štátov Latinskej Ameriky chýbajú jedovaté hady. Z početných druhov obojživelníkov je zaujímavá žaba „rana toro“, jej koža sa používa na výrobu kožených produktov.
 
2.6  Flóra
Rastlinstvo ostrova je druhovo veľmi rozmanité. Jeho zloženie a pôvodné formácie boli podstatne narušené dlhoročnou hospodárskou činnosťou človeka. Vďaka ostrovnej polohe predstavuje rastlinstvo autonómnu flórnu provinciu v rámci neotropickej oblasti Latinskej Ameriky. Na Kube sa vyskytuje vyše 7000 rastlinných druhov, z toho viac ako polovica je endemických, to znamená, že sa im darí iba tu. Flóra Kuby je zoskupená v troch základných formách – lesoch, savanách a pobrežných územiach. Ich charakter je diferencovaný podľa miestnych podmienok.

Lesy v minulosti reprezentovali prevažujúcu rastlinnú formáciu. Napríklad Las Casas (kňaz a historik, ktorý pôsobil v tejto oblasti v 16.stor.) sa zmienil o tom, že ostrov by sme mohli prejsť z jedného konca na druhý v tieni stromov. Od koloniálnej správy boli lesy sústavne ničené, hlavne v 19. storočí, kedy kultivácia cukrovej trstiny a jej spracovanie sa stalo hlavným odvetvím kubánskej ekonomiky. Pôda bola získavaná na plantáže a drevo bolo vtedy jediným palivom cukrovarov. Dnes lesy zaberajú iba 10% (s novými zasadenými lesnými porastmi skoro 20%) rozlohy, a preto je Kuba odkázaná na dovoz dreva a celulózy zo zahraničia. Na Kube sa vyskytujú tri druhy – tropické lesy (montes), zmiešané porasty (mogotes) v Sierra de los Organos a borové lesy.
 
3  História
3.1  Pôvodné obyvateľstvo

Pôvodné obyvateľstvo Kuby boli Indiáni - Awaraci. Žili najmä pri pobreží a živili sa rybolovom. Po dobytí Kuby Španielmi, Indiáni v dôsledku krutého zaobchádzania a privezenia rôznych chorôb postupne vymierali a v roku 1532 ich tu bolo len 5000. Keďže Indiáni neboli schopní pracovať, španielski veľkostatkári museli priviesť na Kubu čiernych otrokov z Afriky. Od roku 1792 do roku 1817 sa zvýšil počet černochov a mulatov z 119 000 na 315 000, takže tvorili 65% všetkého obyvateľstva.
 
3.2  Objavenie ostrova

Sám ostrov objavil Krištof Kolumbus 28.10.1493. Druhý deň po objavení ostrova pristál v San Salvadore (severné pobrežie Kuby). V lodnom zápisníku z 28. októbra 1493 stojí: „More pri pobreží je všade hlboké a čisté, ústie rieky potom široké 112 stôp, čo je dostatočne široké pre vyplávanie pri protivnom vetre...“ Krištof Kolumbus poslal dvoch vyslancov, Rodriga de Jérez a Luise de Torres, aby našli „kráľa tejto zeme!“ Vrátili sa o tri dni. Prekvapilo ich, že mnoho domorodcov držalo v ruke ohorené drevo a používali byliny k „vlastnému vykurovaniu“. Bolo to prvé stretnutie Európana s fajčením tabaku. Videli veľa zaujímavého napr.: bavlnu, fazuľu, mames (sladký zemiak) a psy, ktoré neštekali. Ľudia tam boli pripravení a dávali im kúsky zlata za rôzne maličkosti. Na jar roku 1494 pri svojej ceste do Nového sveta navštívil Kolumbus zátoku Guantanámo, ktorú nazval Puerto Grande. Invázia španielskych kolonizátorov prišla z Haiti. Baracoa založená v roku 1512 na mieste indiánskej osady bola prvým mestom ostrova. Odtiaľto začala okupácia Kuby.
 
3.3  Kubánska revolúcia, 26. Júla 1953
Prebiehal v Santiagu de Cuba karneval ako iné roky. Večer predtým prešiel mestom sprievod masiek. Ráno, keď Santiago bolo unavené po prebdenej noci, došlo k útoku skupiny kubánskych vlastencov a odporcov Batistovej diktatúry na kasáreň Moncády, kde bol ubytovaný pluk s 3000 mužmi a odkiaľ plukovník Chivando ovládal mesto a celý kraj. Mladý vojak sa priblížil k hliadke a zavolal, „Vjazd pre generála“. Prekvapené stráže rýchlo otvárali bránu. Skupina revolucionárov oblečená vo vládnych uniformách obkľúčila stráže. V kasárňach vypukol poplach, Santiagským ránom zazneli výstrely samopalov. Útočníci, na ktorých čele stál dvadsaťsedem -  ročný Dr. Fidel Castro Ruz, do tej doby známy člen opozičnej Študentskej federácie( Federación Estudiantil Univerzitaria ), podľahli presile, niektorí padli, iní boli uväznení. Proti očakávaniu sa útok na kasárne nestal signálom pre povstanie obyvateľstva. Ľud v posledných rokoch trpel nezamestnanosťou a krutosťou diktátorského režimu, bál sa odplaty, a preto nič neriskoval. Na povstanie nebol pripravený. Tí, ktorí, prežili boli 16.októbra postavení pred súd. Niektorí z obvinených medzi nimi aj Dr. Fidel Castro odmietli obhajcu a obhajovali sa sami. Nebáli sa odsúdiť Batistovu diktatúru. Všetci revolucionári boli odsúdení na 15 rokov väzenia. V roku 1955 bol pod silnou vojenskou kontrolou do funkcie prezidenta oficiálne zvolený Batista. Vyhlásil pri tejto príležitosti amnestiu. Oslobodil všetkých účastníkov útoku na Moncadu okrem Fidela Castra. Neskoršie však pod tlakom verejnej mienky a tiež po iniciatíve vládnych činiteľov, bol Fidel Castro rovnako prepustený. On 7.júla 1955 odletel do Mexika, kde sa pripravoval na ozbrojené povstanie.Úporný dvojročný boj povstaleckej armády, vyvrcholil ľudovým povstaním 1. januára 1959, bola Batistova vláda zvrhnutá a nastolená revolučná vláda. Predsedom sa stal Fidel Castro a vo funkcii je dodnes.V apríli 1961 Castro vyhlásil, že Kuba vstupuje do obdobia socialistickej revolúcie. Nebezpečenstvo jej hrozilo hlavne zo strany amerického imperializmu a s ním spojených reakčných síl. V apríli kubánsky ľud hrdinsky odrazil intervenciu kubánskych kontrarevolucionárov, ktorých všestranne podporovaloi USA. Bola to prvá vojenská porážka imperializmu USA na kontinente a mala obrovský medzinárodný význam.

3.3.1  Fidel Castro
Marxistický revolucionár, ktorý sa stal predsedom vlády a neskôr prezidentom Kuby. Castra, syna prisťahovaleckého plantážnika, priviedla k marxizmu chudoba, ktorú videl okolo seba. Po štúdiu práv viedol r. 1953 neúspešné povstanie proti kubánskemu diktátorovi generálovi Fulgenciovi Batistovi, za čo bol uväznený. Po 72 dňoch väzby vystúpil s rečou, ktorá sa stala programom pre hnutie 26.júla, čo pripravilo pôdu pre konečné víťazstvo revolúcii v roku 1959, keď spolu s partizánskou skupinou zvrhli prezidenta Fulgencia Batistu a začína sa história socialistickej Kuby. Text prejavu bol list po liste vynášaný z väzenia pri povolených návštevách v starých krabičkách od zápaliek s dvojitým dnom. Išlo to pomaly, preto Dr. Castro posielal pozdravy rôznym osobám a medzi riadkami písal šťavou z citróna ďalšiu časť prejavu, keď sa taký list prežehlí objaví sa text. Neskôr Haydée Santamaríová, Melba Hernándezová a Lidia Castrová text prepísali na stroji. Bol vyčistený ešte v roku 1954 a vydaný pod názvom La historia me absolverá – História ma oslobodí. Kniha sa stala čítankou kubánskeho ľudu. Fidel sa v nej prihlásil k José Martímu, ideológa vojny za nezávislosť, ktorého nazval „Apoštolom revolúcie a inšpirátora hnutia 26. júla“. Podobne, ako on veril v budúcnosť slobodnej Latinskej Ameriky bez hospodárskeho podmaňovania, bol proti rasovej nadriadenosti, mal na mysli naozajstnú ľudovládu. Zasadne presadzoval rozdelenie pôdy veľkostatkárov medzi roľníkov, hájil práva slobody a rovnosti a zdôrazňoval význam politickej práce, rozumové a vedecké výchovy v škole. Svojimi názormi a vystupovaním si získal priaznivcov rôznych politických vrstiev. Aj napriek tomu bol odsúdený na 15 rokov väzenia. Svoj prejav zakončil slovami: „ Verím, že som dostatočne vyslovil súdu svoje stanovisko. Je istejšie než to, čo predniesol pán prokurátor, ktorý pre mňa žiada 26 rokov väzenia…Nevadí, odsúďte ma, dejiny ma zbavia viny". To sa stalo heslom a všeobecným vyjadrením filozofie Castra a jeho skupiny revolucionárov. Keď bol o dva roky na základe amnestie oslobodený, odišiel do exilu v USA a Mexiku. Spolu s argentínskym revolucionárom Che Guevarom podnikol Castro r. 1956 na čele 82-člennej partizánskej skupiny inváziu na Kubu. Ihneď po vylodení boli jeho ľudia napadnutí vojenskými jednotkami a prvý útok prežilo iba 12 mužov. Castro získaval čoraz väčšiu podporu verejnosti a viedol úspešný partizánsky boj z pohoria Sierra Maestra. V decembri 1958 mal dostatok prívržencov a podnikol pochod na hlavné mesto Havanu. 1. januára 1959 Batista ušiel, Castro vyhlásil kubánsku revolúciu a sám seba ustanovil za predsedu vlády. Takmer vzápätí vyvlastnil zahraničný priemysel a previedol poľnohospodárstvo do štátneho vlastníctva. Jeho režim neuznala americká diplomacia a novému kubánskemu vodcovi sa nepodarilo ani uzavrieť obchodné dohody s USA. Castro sa obrátil na Sovietsky zväz s cieľom získať úver, zbrane a potraviny. Od r. 1961 stála Kuba otvorene na strane Sovietskeho zväzu a Castrova politika dostala silne marxistickú podobu. Nevydarená invázia pravicových emigrantov v „ Zátoke sviň“ v apríli 1961, podmienená Spojenými štátmi americkými, a prekonanie kubánskej raketovej krízy v októbri nasledujúceho roka zvýšili Castrovu popularitu. Jeho podpora revolucionárov v juhoamerických krajinách a afrických národnooslobodzovacích hnutí mu zaistili významné postavenie v rozvojovom svete a z toho istého dôvodu bol zvolený na čelo Hnutia nezúčastnených. Po zániku Sovietskeho zväzu a rozpade RVHP (1990), ktorá fungovala ako jeden ekonomický nástroj, musela Kuba čeliť vážnym hospodárskym problémom. Po úsporných opatreniach nasledovala postupná liberalizácia hospodárstva.

3.4  Súčasné zriadenie  

Kuba je socialistický štát, ktorý uznáva komunistickú ideológiu. Národné zhromaždenie, ktoré je tvorené 598 poslancami, ktorí sú volení na obdobie piatich rokov, pozostáva zo Štátnej Rady a Rady Ministrov. Na čele štátu stojí prezident, lepšie povedané diktátor Fidel Castro.

3.5  Novinky z Kuby:
Zdá sa, že čaša americkej trpezlivosti opäť preteká. Biely dom prišiel so stratégiou, ktorá má ukončiť 45 ročnú Castrovu nadvládu nad ostrovom. USA zmenili taktiku a už sa nechcú, ako v minulosti uchýliť k vojenskej akcii či k pokusom o atentát – teraz dramaticky obmedzia prísun dolárov na ostrov. Doláre na Kubu z USA nosia iba americkí Kubánci, za rok je to údajne okolo 800 miliónov. Američania majú vstup už od začiatku šesťdesiatich rokov zakázaný. USA chcú obmedziť cesty kubánskych emigrantov na jedenkrát za tri roky, pričom doteraz mali nárok na jednu cestu za rok. Biely dom sa tiež pohráva s myšlienkou znížiť o polovicu sumu peňazí, ktorú Kubánci posielajú svojim rodinám na ostrov.(Teraz je maximálna hranica 1200 dolárov.) Na druhej strane chce Bush vyčleniť 36 miliónov dolárov na propagačnú kampaň na podporu činnosti disidentov. Väčšina  kubánskych disidentov kritizuje americký plán slovami:“ Nie je prijateľné, aby niekto zo zahraničia uskutočnil zmenu kubánskej politiky“- povedal pre BBC vodca kubánskej opozícii Oswaldo Payá. Smutné je, že tieto opatrenia opäť zasiahnu len obyčajný kubánsky ľud. Odhaduje sa, že až 30 percent Kubáncov žije z podpory svojich príbuzných a priateľov v USA. Pre kubánsku ekonomiku sú doláre jeden z posledných spôsobov ako udržať terajší režim. 
 
3.5.1 Prečo sa USA „boja“ Kuby
Päťdesiat rokov po tom, ako Fidel Castro a jeho nasledovníci začali kubánsku revolúciu nepodareným útokom na kasárne Moncada, píšu už kritici jej nekrológy. Miami Herald, nasledujúc prezidenta Busha, ktorý kubánsky socializmus označil za „relikt“, vyhlásil revolúciu za „mŕtvu“. Telegraph nazval ostrov „stratený prípad menom Kuba“, zatiaľ čo Independent hovoril o kubánskom sne ako o „starom a ošumelom ako Fidel sám“. Reportér BBC tvrdil, že prijatím turizmu „revolúcia skrátka vymenila jednu elitu za inú“.

Bush je, samozrejme, len jedným z desiatich posledných amerických prezidentov, ktorí sa otvorene usilujú zvrhnúť kubánsku vládu a dedičia bývalého diktátora Batistu na Floride už dlho plánujú triumfálny návrat do svojich fariem, tovární a bordelov, ktoré Castro, Che Guevara a ich nasledovníci zavreli, či vyvlastnili po víťazstve v roku 1959. Nepriateľstvo voči Castrovmu režimu vzrástlo najmä po apríli, keď sa začala jedna z najostrejších akcií proti opozícii podporovanej z USA. Za prijatie peňazí od zahraničnej mocnosti bolo na dlhé väzenie odsúdených 75 aktivistov, troch únoscov trajektu odsúdili na smrť.
 
Represie, ktoré nasledovali po osemnástich mesiacoch zvýšeného napätia medzi USA a Kubou, šokovali mnohých podporovateľov Kuby a zanechali Castrov režim izolovanejším než kedykoľvek po kolapse Sovietskeho zväzu. EÚ, tlačená Spojeným kráľovstvom a pravicovými vládami v Taliansku a Španielsku, to použila na obrat od politiky konštruktívnej spolupráce a zaradila sa za neokonzervatívnu líniu USA. Zaviedla diplomatické sankcie, zvýšila podporu opozícii a zablokovala novú obchodnú dohodu. Nie je však ťažké odhaliť pôvod tohto nebezpečného napätia, nasledujúceho po období, v ktorom si aj Amnesty International všimla „otvorenejší a tolerantnejší prístup“ Kuby voči disidentom.
 
Po 11. septembri označila Bushova administratíva – ktorej zvolenie stálo aj na hlasoch kubánskych exulantov na Floride – Kubu za jedného z členov osi zla. Podľa Johna Boltona, námestníka ministra zahraničných vecí USA, je ostrov útočiskom teroristov, vyvíja biologické zbrane a technológie dvojakého použitia, ktoré potom môže posunúť iným „darebáckym štátom“. Bush vyhlásil, že štyridsať rokov staré americké embargo voči Kube nebude zrušené, pokiaľ krajina neprijme slobodné voľby a trhové reformy. Ostrov označil za hrozbu americkej bezpečnosti, čím zmenil Clintonov postoj.
 
Do rastúcej konfrontácie vošiel James Cason, nový hlavný americký diplomat v Havane. Priniesol zvýšenú podporu kubánskym opozičným skupinám. Obrovská americká „akože“ ambasáda, poskytovala najmä vybavenie a priestory, no zdá sa, že z exilových skupín na Miami (a USAID – čiže peňazí daňových poplatníkov) disidentom plynuli aj milióny dolárov. Poslednou kvapkou boli aprílové únosy lietadla a trajektu podporené Spojenými štátmi. Treba pripočítať americké varovania o hrozbe ich národnej bezpečnosti, kubánsky strach z vojenskej intervencie a masový exodus z ostrova – a máme scenár, ktorý si miamskí exulanti dlho želali.
 
Podľa niektorých sa paranoidný Castro nechal chytiť do Bushovej pasce. Po 44 rokoch ekonomického obliehania, žoldnierskej invázie, pokusov o atentát, teroristických útokov a biologickej vojne majú kubánski lídri možno predsa len dôvod na paranoju. Čo je však signifikantné, v posledných týždňoch prijali USA omnoho kooperatívnejší postoj. Vydali 15 únoscov a Kubáncov varovali, že do USA majú prichádzať len „existujúcimi legálnymi spôsobmi“. To znamená povolenie na asi 20 000 víz ročne (aj keď v skutočnosti nie je poskytované ani len malé percento z nich).
 
Akokoľvek sú kubánske represie tvrdé, presvedčenie oslabuje fakt, že obvinenia vyšli zo strany USA a ich najbližších európskych spojencov vo „vojne proti terorizmu“. Spojené štáty odsúdili na pätnásť rokov až doživotie piatich Kubáncov, ktorí sa snažili vypátrať protikubánsku teroristickú skupinu z Miami a sami v posledných rokoch vykonali viac ako 70 popráv. Navyše (spolu s Britániou) podporujú štáty, napríklad na Blízkom a Strednom východe a v centrálnej Ázii, v ktorých nie sú politickí väzni, mučenie a popravy nič výnimočné. Najhoršie porušovanie ľudských práv na Kube sa vôbec nedeje pod Castrovou taktovkou, ale na základni Guantanámo, okupovanej proti kubánskej vôli, kde Spojené štáty zadržiavajú bez obžaloby už 18 mesiacov šesťsto väzňov. Pravdepodobne ich plánujú v tichosti súdiť a možno popraviť – dokonca bez práva na obhajobu, ktoré majú zatknutí členovia opozície na Kube.

To len posilňuje dlho známy fakt: americké nepriateľstvo voči Kube nepramení z nedostatkov režimu v oblasti ľudských práv, no jeho sociálnych a politických úspechov a výzvy, ktorú jeho nezávislosť znamená pre USA a miestne satelity Západu. Hoci brzdená obliehanou ekonomikou a politickou kultúrou vojenského tábora viac ako 40 rokov, dosiahla Kuba úroveň zdravotníctva a školstva rozvinutého sveta – v podmienkach sveta rozvojového.
 
V dojčenskej úmrtnosti a gramotnosti sa vyrovnala, či dokonca prevyšuje Spojené štáty. Jej školské triedy sú o tretinu menšie ako v Británii. Hneď vedľa – v haitskej „demokracii“ podporovanej Washingtonom – nie je polovica populácie schopná čítať a dojčenská úmrtnosť je desaťkrát vyššia. Aj to sú ľudské práva uznávané deklaráciou OSN a európskou konvenciou.
 
Napriek katastrofálnemu stiahnutiu sovietskej pomoci pred viac ako desaťročím a spoločenským škodám, ktoré narobil dolár a masový turizmus, vyvinula Kuba biotechnológie a farmaceutický priemysel uznávané i v USA za najrozvinutejšie v Latinskej Amerike. Asi 50 tisíc jej doktorov pracuje bezplatne v rozvojových krajinách (viac ako tisíc v slumoch Venezuely) a tisícke študentov z tretieho sveta sa tu ročne poskytuje univerzitné vzdelanie. Čo z toho by prežilo po prebratí moci opozíciou podporovanou z Miami?
 
Historická dôležitosť kubánskeho boja za sociálnu spravodlivosť a suverenitu a jej kreatívna spoločenská mobilizácia preniká za tento priestor i čas – od sebaobetujúceho internacionalizmu Che Guevaru až po rozhodujúcu úlohu, ktorú kubánske jednotky zohrali v zničení apartheidu víťazstvom nad Južnou Afrikou v Cuito Cuanavale v Angole v roku 1988. Tí, ktorí sa spoliehajú, že Castrova smrť („biologické riešenie“) bude znamenať rýchly návrat ostrova do rúk jeho tradičných vlastníkov, môžu byť sklamaní. Iracké komplikácie zároveň môžu schladiť americký neokonzervatívny entuziazmus pre intervenciu proti (omnoho populárnejšiemu) režimu. Znamená to však, že Kuba musí očakávať ešte viac destabilizácie, ktorá ešte väčšmi skomplikuje obranu sociálnych a politických výdobytkov revolúcie v nasledujúcich rokoch. Najväčším dobrom, ktoré môžu ľudia skutočne znepokojení stavom ľudských práv a demokracie na ostrove priniesť, je pomôcť Kubáncom zbaviť sa „číhajúcich“ USA a ich európskych priateľov.
 
3.5.2  Kuba „nepotrebuje“ Európsku úniu
Havana 2. februára (TASR). Kuba nepotrebuje Európsku úniu, vyhlásil kubánsky prezident Fidel Castro v reakcii na rozhodnutie 25 členských štátov EÚ o dočasnom zrušení sankcií uvalených na Kubu.
 
Krajiny Európskej únie nám chcú odpustiť: „aký zločin, aký hriech? pýtal sa Castro v utorkovom prejave na Svetovom kongrese alfabetizácie, ktorý sa konal v Havane. Teraz nám niektorí chcú odpustiť na pár krátkych mesiacov do júna, dodal. Páni, chcem vám povedať celkom čestne, Kuba nepotrebuje USA, Kuba nepotrebuje Európu. Je to také príjemné povedať - Kuba sa už naučila zaobísť sa bez nich“ uviedol Castro.
 
Ministri zahraničných vecí 25 členských štátov EÚ v pondelok v Bruseli rozhodli o dočasnom zrušení diplomatických sankcií proti Kube. Únia sa k tejto otázke opäť vráti na konci polročného luxemburského predsedníctva - v júni. EÚ v júni 2003 rozhodla o uvalení sankcií na Kubu po tom, ako tam boli pred súd postavení a uväznení 75 odporcovia režimu na tresty v trvaní od šesť až 28 rokov väzenia. Zároveň boli vtedy odsúdení na smrť traja Kubánci, ktorí sa pokúsili utiecť do USA.
 
4  Obyvateľstvo
4.1 Zloženie obyvateľstva

Rasové zloženie: belosi (51 %), mulati (37 %), černosi (11 %), iné (1 %)
Po získaní nezávislosti začal prudko rásť počet obyvateľov, v posledných rokoch podmienený najmä vysokou pôrodnosťou (až 36%) a nízkou úmrtnosťou 6,6%. V súčasnosti má Kuba 11.308.764 (2004). Na 1 km² rozlohy štátu pripadá 100 obyvateľov (pozri obr.č.35). Obyvateľstvo nie je na území štátu rozmiestnené rovnomerne. Najviac, vyše štvrtina obyvateľov žije v hlavnom meste Havana. Dosť zaľudnené sú tiež provincie na východe Kuby, kde žije aj zvyšok pôvodného obyvateľstva zmiešaného s Kubáncami, ktoré si však zachováva svojské prvky samobytnej kultúry. V sociálnej štruktúre Kubánskeho obyvateľstva prevládajú poľnohospodárski pracovníci 40%, po nich nasledujú zamestnanci v službách a administratíve 30%, v priemysle a stavebníctve 20% a ostatní 10%. V mestách žije až 50,5% obyvateľstva.
 
4.2  Jazyk
Po kolonizácii sa na Kube rozšírila prostredníctvom koloniálnej správy, cirkvi a kolonistov španielčina. Jej miestna podoba býva nazývaná kreolská španielčina. Odlišuje sa (hlavne hovorová forma) od európskej španielčiny hlavne preto, že bola obohatená značným počtom francúzskeho, anglického i afrického pôvodu a výrazmi z rôznych indiánskych nárečí, z nich mnohé (napr. cacao, canoe, patata, tomate, maíz a ďalšie) sa dostali do Španielska a odtiaľ boli prevzaté aj do iných európskych jazykov.
 
4.3  Náboženstvo
Kolonizáciou bola Kuba začlenená do sféry rímskokatolíckeho náboženstva. Rímskokatolícke náboženstvo bolo ako jediné oficiálne uznané. V širokých ľudových masách sa však nikdy naozaj nezakorenilo, pretože v ich vedomí a životnej skúsenosti bolo vždy spojené s nadvládou bohatých. Preto mohol ateizmus, vyplývajúci z marxistického svetového názoru, dosiahnuť po víťazstve revolúcii také úspechy.

4.4  Štátne sviatky
Oficiálnymi sviatkami sú: Deň nezávislosti (1.január), je to pripomienka revolúcie a štátneho prevratu v roku 1959, Sviatok práce (1. máj), Deň matiek (druhá májová nedeľa), Deň začiatku vojny za nezávislosť od Španielska (10 október). Kresťanské sviatky ako napríklad Vianoce alebo Veľká Noc sú neoficiálne, to znamená že sa pracuje a slávia sa iba v kruhu rodiny.
 
5  Hospodárstvo
5.1 Poľnohospodárstvo

Ekonomika a hospodárstvo 80 percent exportných ziskov tvorí cukor. Kuba je tretím najväčším svetovým pestovateľom cukrovej trstiny (pozri obr.č.33). Pred revolúciou všetku trstinu pestovali drobní nájomníci na pôde patriacej veľkým cukrovarníckym spoločnostiam. Od roku 1959 bola pôda vyvlastnená a obmedzená na 5 caballeríás (2,23 ha ) v prospech štátu. Významné je tiež pestovanie tabaku, kávy a citrusov(pozri obr.č.34). Kuba je jedným z najväčších chovateľov hovädzieho dobytka v Strednej Amerike
 
5.2  Nerastné suroviny
Rozvíjajúci sa priemysel stavia na nerastných surovinách (železná, medená, mangánová, chrómová a niklová ruda, málo ropy). V produkcii niklu sa Kuba radí na piete miesto vo svete hneď po Kanade, Rusku, Novej Kaledónii a Austrálii. Ročne sa produkuje okolo 37 tisíc ton niklového koncentrátu. Bane a spracovateľské závody sú v mestách Moa a Nicaro. Obrovské bohatstvo pre Kubu predstavujú medené ložiská v provincii Pinar del Río: Matahambre, Francisco, Dora, Constancia a ďalšie. Kuba má veľké zásoby asfaltu , ťaží soľ z morskej vody, mramor, kaolín, železo, olovo, zinok, antimón, cín, wolfran, cementárenské suroviny a fosforid (pozri obr.č.34).
 
5.3 Priemysel
Najdôležitejším odvetvím priemyslu je výroba cukru z cukrovej trstiny, výroba cigár, výroba papiera a spracovanie rúd (pozri obr.č.34). Spracovanie nerastných surovín a poľnohospodárskych produktov sa sústreďuje do väčších prístavných miest – Havana, Santiago de Cuba, Matanzas v ktorých sa rozvinuli viaceré priemyselné odvetvia: potravinárske, textilné, obuvnícke, spracovanie tabaku, výroba hnojiva a do menších monofunkčných miest ako Bauta, El Cotorro, Gibara, Moa, Cienfuegos, Nicaro, kde sa usadili oceliarne, cementárne, spracovanie niklu.
 
5.4 Cestovný ruch
Do konca 50-tych rokoch bola Kuba jediným zábavným, oddychovým centrom. Neskôr záujem trocha poklesol. V posledných rokoch sa však turizmus opäť vyvinul na najlepší štandard. Nájdeme tu hotely a kluby rôznych kategórií s rozmanitým zábavným programom, s najlepším výberom športových možností, dobré jedlo, hudba, Cuba Libre a mnoho iných vecí. Obdivuhodná je tu priateľskosť, ochota a pohostinnosť Kubáncov, ktorá očarí a milo
každého prekvapí. Kuba je známa svojou starou kultúrou, je to najstaršia krajina v "Novom svete". Má veľmi živú zmiešanú kultúru: tu vytvorili Európa a Afrika spoločné dejiny. Nájdeme tu možno najkrajšiu pláž sveta Varadero. Viac ako 20 km jemného bieleho piesku, s azúrovo modrým morom sa tiahne pozdĺž tohoto pobrežia. Niekoľko metrov vysoké kokosové palmy robia tento slnečný raj perfektným a poskytujú ideálne predpoklady k oddychovému kúpeľnému pobytu. Aj napriek krásam ostrova je cestovný ruch málo rozšírený. Vzhľadom na slabú infraštruktúru nie sú využité možnosti krajiny.
 
5.5  Školstvo
Poskytuje bezplatné základné, stredoškolské, technické a vysokoškolské vzdelanie pre všetkých obyvateľov. Deti vo veku od 6 do 11 rokov musia povinne navštevovať školy. Po ukončení základnej školy väčšina detí študuje na stredných školách. Niektoré stredné školy sú so zameraním na umenie alebo šport.

5.6  Zdravotníctvo
Zdravotnícke služby sú bezplatné pre všetkých obyvateľov. Kuba má približne 267 nemocníc a viac ako 420 kliník ponúkajúcich primárne služby. Kuba má najnižšiu úmrtnosť a najdlhšiu priemernú dĺžku života zo všetkých štátov Strednej a Južnej Ameriky.

6  Hlavné mesto - Havana:
Havana svojimi širokými bulvármi pripomína New York. Za svoju existenciu môže hlavné mesto Karibiku poďakovať pirátom. Na úteku pred nimi sa celé mestá sťahovali do vnútrozemia alebo pod ochranu zátoky. Jednou takou zátokou je tá, na ktorej vznikla Havana. Ľudia sa tu pirátov nebáli a dokázali sa pred nimi uchrániť. Celé storočia sa koniec týždňa ohlasoval výstrelom z kanónov z pevnosti El Morro. Zatiaľ z pevnosti Castillo de la Punta na druhej strane zálivu, natiahli pod hladinou reťaz, ktorá zadržala každú nepozvanú loď. Havana sa tak stala najväčšou španielskou vojenskou základňou v Karibiku. Nie náhodou sa prvé námestie z roku 1519 volalo Plaza de Armas – Námestie zbraní. Najmajestátnejší je pamätník básnika a vlastenca Josého Martíma na námestí Plaza de la Revolución. Po pirátoch dobyli rajský ostrov až Fidelovi prívrženci. Tým zakázaným jablkom a zároveň trójskym koňom bola myšlienka komunizmu.  Pre nás i pre Kubáncov sú staré žiguliaky trpkou spomienkou na pád „komunistického raja“. Ale je tu jeden rozdiel, u nás by žiadny sprejer v roku 1988 dobrovoľne na stenu nepreukázal slávu Gottwaldovi alebo niekomu podobnému. Kuba nie je len socialistická. Ona je magicky socialistická. Nie je preto divom, že pred pomníkom Che Guevary v Santa Cláre sedia milenci.

Už prvá vec, ktorá vás pri príchode do Havany cez noc prekvapí, je to, že dvojmiliónové mesto je zahalené v tme. Jedna z mála osvetlených častí je hlavná trieda pri Atlantiku – Malecón. Napätie na Kube je 110V, veľa sa šetrí a elektrina sa často vypína. Tajomstvá odkrýva až svitanie. Havana sa svojím historickým jadrom zdá ako dokonalá, avšak hlboko a dávno potopený koráb, ktorý sa vyznačuje svojou neodmysliteľnou krehkosťou. Väčšina z obývaných domov vyzerá ako po vojne a mnohé z nich už spadli. Na ich miestach vznikajú parkoviská pre autá a rikše. Život v zničených domoch sa prejaví až pri zavesenom prádle na starobylých balkónoch alebo vyhrávajúcou všadeprítomnou kubánskou hudbou. Väčšina historických budov  je zrejme odsúdená k zániku. Niektoré z nich sa síce opravujú a časť mesta je pod správou UNESCO, ale stav je tak zúfalý, že aj táto podpora svetovou organizáciou stačiť nemôže. Napriek tomu všetkému si Havanu nemožno predstaviť ako schátralé a chudobné mesto. Zatiaľ čo chudobná vrstva zostala v historickom centre, na okraji sa sústreďujú moderné centrá a štvrte ako Vedado, do ktorých sa sústreďujú predovšetkým bohatšie rodiny. Sociálne rozdelenie je prekvapivo viditeľné už na prvý pohľad.

Rytmus, ako v každom kubánskom meste je pomalší ako v ostatných krajinách. Nikto sa nikam neponáhľa. Neexistuje tu povinnosť práce, ľudia si len tak posedávajú so zapálenými cigaretami, pozorujúci okolitý život. Vôňa dymu z cigár a cigariet je typickou atmosférou Kuby. Na cestách mesta sa objavuje takmer všetko čo má kolesá, od bicyklov, motoriek, moderných áut, traktorov, miestnych autobusov až po konské záprahy a rikše – využívané hlavne Kubáncami. Havana je i cez existujúcu biedu pravdepodobne jedným z najbezpečnejších hlavných miest na svete. Kubánci sú dobrí ľudia, ktorým najviac naháňa veľký strach totalitný systém a vysoké tresty. To sami turisti sa nechávajú obrať nakúpením nekvalitných cigár od pouličných a nelegálnych predavačov. Ich najväčšia koncentrácia je v okolí cigaretovej továrni blízko Capitolu. Krásna „perla Karibiku“ chátra a mizne pred očami, ale cez to všetko je to jedno z najkrajších miest na svete, navštíviť ju skutočne stojí za to.

7  Jardines de la Reina
Milovníci potápania si prídu na svoje. 50 míľ južne od pevniny Kuby a 80 km severne od Kajmanských ostrovov je 150 míľ dlhý mangľový a koralový systém ostrovov formujúcich údajne tretí najdlhší bariérový útes na svete. Christopher Kolumbus pomenoval Jardines de la Reina ako Kráľovnine ostrovy - sú tvorené reťazou koralových panenských ostrovov veľmi podobných Florida Keys v USA. Na ostrovoch neexistuje žiadne osídlenie, mestá ani ulice. Celá oblasť  je pravdepodobne poslednou slanovodnou divočinou svojho druhu na svete. Je zahrnutá do národného parku.

Predstavte si podvodnú divočinu so stenami pokrytými ostrofarebnými špongiami (mosrskými hubami) a korálmi padajúcimi hlboko pod limity bezpečného potápania, tunely a ploché rífy s kŕdľami rýb, ale aj rybami-samotármi a vrakmi (aj Španielske galeóny zo 17. st.). Mangle poskytujú neuveriteľné podmienky pre plodenie malých rýb, ktoré vytvárajú obrovské školy a poskytujú množstvo potravy pre dravce a predátory. Je tu z celého Karibiku najviac predátorov a veľkých rýb (žralok veľrybí, kanic veľkohlavý, útesové žraloky, kajman dravý, korytnačky. Žraločie rodeo a kŕmenie z ruky 200 - 400 libier ťažkých kanicov je každodennou udalosťou.
 
Okrem  množstva  druhov podmorských živočíchov si pozornosť zasluhuje aj flóra a fauna na povrchu. Žijú tu obrovské vtáčie kolónie (orlovce, pelikány, veľa druhov volaviek a iných vodných vtákov). Jediným cicavcom žijúcim na ostrove je "cutilla", živočích podobný nutrii, ktorý žije na mangľoch, plazy sú reprezentované leguánmi. Flóru tvoria najmä palmy, rôznorodé formy karibských borovíc, viniča a mangľovníkov. Ale tak, ako všade v Karibiku, je krása ukrytá najmä pod hladinou. Okrem podvodných živočíchov (množstvo predátorov) sa tadiaľ tiahne reťaz koralových ostrovov.
 
8  Zaujímavosti z Kuby
Staronovým symbolom kubánskych pláží sú kakaové krásky v európskych rukách. Štatistiky návštevnosti počítajú s miliónom turistov, ktorí na slnečných plážach utratia okolo dvoch miliárd dolárov. Koľko z nich uviazne za dlhými nechtami krásavíc? Predtým sa týmto devám hovorilo „jineteras“, čo v španielčine znamená „niekto, kto sa vezie na chrbte turistu“, teraz im už hovoria pragmatickejšie – prostitútky. Ich hlavným centrom je Varadero, prístav, ktorý leží východne od hlavného mesta Havana. V tomto osemnásťtisícovom mestečku pracuje osemtisíc prostitútok a toľko isto pasákov a taxikárov. Oficiálni činitelia sa utešujú, že situácia ne je taká zlá ako v päťdesiatych rokoch, keď na ostrove „pracovalo“ sto tisíc prostitútok. Ale oficiálne to na Kube vyzerá, že vzhľadom k ekonomickej situácii bude problematické nájsť pekné dievčatá, ktoré prostitútkami aspoň príležitostne niesu.

9  Záver
Karibská oblasť je bohatá svojou históriou. S históriou však plnou revolúcií, demonštrácií o osamostatnenie. Priemysel sa začína prebúdzať a bude sa snažiť nadviazať na tradície poľnohospodárstva a bohatstva žiaľ vyčerpateľných nerastných surovín. Čerpať príjmy môže však z „nevyčerpateľného zdroja“ – cestovného ruchu, ktorý sa už dlhšiu dobu úspešne rozvíja a tak zaplátať nedostatky hospodárstva.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.031 s.
Zavrieť reklamu