Grécko - Helénska republika

Prírodné vedy » Geografia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 27.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 828 slov
Počet zobrazení: 4 518
Tlačení: 379
Uložení: 379

Grécko - Helénska republika

Všeobecné informácie
Hlavné mesto: Atény- 3,5 mil obyvateľov
Rozloha: 131 957 km2
Obyvateľstvo: 10 458 000
Hlavné náboženstvá: pravoslávne kresťanstvo 98%  , moslimské 1%, iné 1%
Zriadenie: pluralitná demokracia
Mena: euro, v minulosti drachma
Gramotnsť dospelých: 93%
Priemerná dĺžka života: 78 rokov
Časový posun: +1 hodina
 
Grécko sa rozprestiera v juhovýchodnej Európe za krajinami Balkánu na polostrove Peloponéz a ďalších viac než 1400 priľahlých ostrovoch v Iónskom, Egejskom a Krétskom mori. Susedí s Albánskom, Macedónskom, Bulharskom a Tureckom. Vďaka svojej značnej členitosti pobrežia, ktorého celkový obvod je len o 2000 km kratší ako obvod Afriky, sa v Grécku už v dávnej minulosti rozvinulo moreplavectvo a v súčasnosti má 3. najväčšiu námornú flotilu na svete. Len 19%  rozlohy tvoria nížiny, čím je po Albánsku a Nórsku najhornatejšou krajinou Európy s najvyšším vrchom Mytikasom- 2917 m  n.m., ktorý sa nachádza v bájnom pohorí Olymp.
 
História
Grécko- kolíska dnešnej vzdelanosti Európy i Ameriky, vlasť bájneho bájkara Minóna, Daidala i Ikara, Homéra, veľkých mysliteľov Platóna,Sokrata, Pytagora a Aristotela, ale aj Alexandra Veľkého. Krajina posiata historickými pamiatkami, opradené legendami, kde bohovia určovali život ľudí.
V prvej polovici 3. tisícročia pnl. začína v egejskej oblasti doba bronzová, ktorá sa delí na tri okruhy: kykladský, krétsky- minojský a pevninský- heladský, neskôr nazývaný mykénsky. V staršej dobe bronzovej stála v popredí kykladská kultúra, v dobe strednej dominovala Kréta. V neskoršej dobe sa ťažisko kultúrneho rozvoja prenieslo na pevninu. V 8. – 6. storočí pnl. sa v hospodársky a politicky vyspelejších oblastiach Grécka vytvárajú mestské štáty, vzniká zákonodarstvo, občianske právo, ústava. Athénska demokracia vrcholí za Periklovej vlády- 5. stor. pnl. 

Ισοτιμία δολλάριο Αμερικής (USD) - Ηνωμένες Πολιτείες

Za Alexandra Veľkého dochádza k novej etape rozvoja gréckych dejín- helénizmu. Hospodársky, politický a kultúrny rozmach helénistických ríš trval skoro 100 rokov. Nadnárodná helénistická kultúra sa však rozvíja i po ovládnutí gréckych ostrovov Rimanmi. Ďalší rozvoj Grécka prebiehal do roku 395 nl., v rámci Byzantskej ríše s kresťanským centrom- Konštantinopolom.
V 15. – 18. stor. bolo grécke územie postupne dobyté Turkami a začlenené do Osmanskej ríše.

Proces novodobého gréckeho národa v polovici minulého storočia vyvrcholil oslobodeneckým povstaním, ktorého konečným výsledkom bolo uznanie gréckej nezávislosti v roku 1830. Ako posledné sa s Gréckom zjednotilo súostrovie Dodekanes. Dejinný vývoj na gréckych ostrovoch sa líši od pevniny. V rôznej miere na nich dodnes vidíme historické pamiatky dokladajúce striedajúce sa cudzie nadvlády. Na Kréte vzniklo pvé lineárne slabičné písmo ako prvá forma gréčtiny. V Grécku nakoniec vzniklo prvé hláskové písmo písané zľava doprava. Staré Grécko položilo základy európskej architektúry. Vynikli sídliská mestského typu, vladárske paláce, verejné stavby, chrámy, divadlá, kúpele, vodovody. Tu rozkvitalo sochárstvo, voľné i použité v architektúre, kamenná i bronzová plastika, od drobnej sochy po monumentálnu nadživotnú. Vznikli prvé portrétne hlavy s individuálnymi rysmi tváre a výrazom, prvé súsošie až po zložité dramatické kompozície. K dokonalosti prispeli tiež umelecké remeslá.

Staré Grécko zažilo kompozičný princíp literatúry, jej veršovanú formu, drámu- tragédiu i komédiu. Vznikol hrdinský epos a prvý dobrodružný román Odyssea. Tvorila sa próza náučná, filozofická, dejepisná, rečnícka, lyrická i piesňová. Písala sa satira, epigram, bájka. Grécko je otčinou dejepisu i zemepisu, úcty k minulosti. Rozkvitala filozofia, matemtika, geometria a rozvíjalo sa právo. Z lekárstva sa stala disciplína založená na pozorovaní a poznávaní chorôb. Rozmach vedeckého bádania podnecovalo zakladanie knižníc. Duchovný rozmach doprevádzal rozvoj telesnej kultúry- pestoval sa šport a hry. Nebol to nik iný než Gréci, ktorí dali svetu Olympijské hry, ktorých vznik sa datuje od roku 776 pnl. Prvými disciplínami boli: beh, zápasenie, box, jazda na koni, hod oštepom a diskom.
 
Súčasnosť
Grécko nežije len minulosťou. Rovnako príjemná je aj prítomnosť. Gréci sú milí a pohostinní ľudia, radi si posedia pri dobrom jedle a ľahkom víne. Keď človek raz spozná mentalitu Grékov, s radosťou sa k nim vráti. A čo povedať o gréckych ostrovoch roztrúsených v Egejskom i Iónskom mori ako diamanty na modrom zamate? Nie nadarmo má Grécko prívlastky ako ,,krajina ostrovov“ alebo aj ,,magická krajina“. Veď mnohých očarí ich krása natoľko, že sa sem rok čo rok vracajú a stále majú čo objavovať.Stačí len spomenúť slnkom zaliate pláže, krištáľovo čisté more, skalnaté kopce, vinohrady, či ospalé dedinky....
 
Podnebie
Vďaka svojej príjemnej klíme ročne Grécko navštívi viac ako 10 mil turistov.
Na gréckych ostrovoch prevláda mierne stredomorské podnebie so zimnými mesiacmi bohatými na zrážky a sucho-horúcimi letami. Grécky rok pozná len tri ročné obdobia: obdobie, v ktorom sa všetko rozzelená, pučí a dozrieva- marec až jún, obdobie sucha– jún alebo júl až október a obdobie
dažďov- október až marec alebo apríl.
 
Teplota a letné sucho stúpa od severu na juh. Ak sú v severnom Grécku tri až štyri aridné mesiace, t.j. také, v ktorých výpar prevyšuje nad množstvom zrážok, stredné Grécko má štyri až päť mesiacov s takýmto charakterom počasia, južné Grécko a oblasť Egejského mora už päť až šesť a ostrov Santorin dokonca sedem suchých mesiacov. Podnebie ovplyvňujú aj špecifické miestne vetry. Etézie- starogrécky výraz, príp. meltémi- novogrécky výraz, sú letné, neraz prudké a suché zo severu vejúce vetry, ktoré sa preženú nad Egejským morom. Krátko popoludní ich intenzita stúpa, k večeru sa zasa utíšia.

Nepriaznivo vplývajú na námornú i leteckú dopravu. Vznik etézií možno pripísať monzúnovej tlakovej níži nad Prednou a južnou Áziou. Nad južnou gréckou ostrovnou oblasťou- Kyklady, Kréta; vanú v zime a na jar južné vetry- scirocco, spreádzané mierne vlhkým až sparným počasím. Ich vznik súvisí s prednou stranou oblasti nízkeho tlaku vzduchu, ktorá prechádza v zimnom polroku nad priestorom Strdozemného mora smerom na východ.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#helenska kultura #Grécko #kompozičný princíp #horehronsky region #slabičné a hláskové písmo


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu