Národné parky Nového Zélandu a Austrálie

Prírodné vedy » Geografia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 28.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 368 slov
Počet zobrazení: 6 105
Tlačení: 400
Uložení: 446

Národné parky Nového Zélandu a Austrálie


Úvod
Príroda predstavuje neoddeliteľnú súčasť našej planéty. Človek už od nepamäti obdivoval krásu, ktorú vytvorila. Avšak neustále napredovanie vedy a techniky spôsobovalo a stále spôsobuje čoraz väčšie ničenie tohto prírodného bohatstva. Aj práve preto si človek začal uvedomovať dôležitosť ochrany prírody a vytvoril tak prvé chránené územia, rezervácie, národné parky... Národné parky sa zvyčajne zakladajú na miestach, ktoré sú len málo dotknuté civilizáciou.Často sú to oblasti s jedinečnou flórou, faunou a ekosystémom (najmä s ohrozenými druhmi), biodiverzitou alebo nezvyčajnými geologickými vlastnosťami. Väčšina národných parkov plní dvojakú úlohu, záchranu divočiny a tiež slúžia ako centrá turistiky. Zriedkavo sa národné parky zriaďujú v civilizovaných oblastiach s cieľom vrátiť oblasť do pôvodného stavu tak ako je to len možné. Parky tiež slúžia ako rezerva prírodných zdrojov ako dreva, minerálov a iných hodnotných surovín. Dnes sa na svete nachádza veľké množstvo národných parkov  Medzi  tie najatraktívnejšie môžme s určitosťou zaradiť aj národné parky Austrálie a Nového Zélandu. Približne pred 180 miliónmi rokov bola Austrália a Nový Zéland súčasťou zeme zvanej Gondwana, južnej časti prakontinentu Pangea. Najprv sa oddelil Nový Zéland a potom Austrália a boli unášené východným smerom. V dôsledku tohoto oddelenia sa ich fauna a flóra vyvíjali odlišne než na ostatných konti­nentoch. V Austrálii se napríklad vyvinulo mnoho rôznych druhov vačkovcov (cacavce s vakom), zatiaľčo na Novom Zélande je mnoho jedinečných druhov vtákov. Práve kvôli výnimočnému charakteru týchto krajín je cieľom našej práce zamerať sa na ich odlišnosti ,  čo najpodrobnejšie priblížiť ich prírodné bohatstvo, a tým vyvolať u ľudí záujem spoznať tento vzdialený tajomný kút sveta, ktorý sa tak veľmi líši od ostatných oblastí zemegule.  

Kurz novozélandský dolár (NZD) - Nový Zéland

1. Vznik národných parkov sveta
Myšlienka zriadiť národný park bola prvýkrát vyslovená začiatkom 19. storočia, kedy v roku 1810 anglický básnik William Wordsworth popísal Jazernú oblasť (Lake District) v severozápadnom Anglicku ako "druh národného majetku, na ktorý má právo a v ktorom má majetkovú účasť každý, kto má oči na to, aby videl, a srdce na to, aby sa radoval".

K prvému pokusu vlády o zriadenie takto chráneného územia došlo v Spojených štátoch amerických, keď prezident Abraham Lincoln 30. júna 1864 podpísal zákon, ktorým sa postupuje Yosemite Valley a Mariposký háj (Mariposa Grove) sekvojovcov obrovských (jadro budúceho svetoznámeho Yosemitského národného parku) štátu Kalifornia. Ale vízia národného parku v Yosemite ešte nebola dokončená a bolo potrebné úsilie Johna Muira, aby priniesla ovocie. Yosemity sa stali národným parkom až 1. októbra 1890.

V roku 1872 bol založený Yellowstonský Národný Park ako prvý skutočný národný park sveta. Nasledujúc yellowstonskú myšlienku postupne nasledovali iné národné parky v rôznych krajinách. Kráľovský národný park v Austrálii bol založený v roku 1879 južne od Sydney. . Národný park Banff v Kanade (neskôr známy ako Národný park Rocky Mountain) sa stal prvým kanadským parkom v roku 1887. Nový Zéland mal svoj prvý národný park v roku 1887. Prvý národný park v Európe bol založený v roku 1910 vo Švédsku. Národné parky sa po celom svete začali zakladať najmä po Druhej svetovej vojne.

2. Austrália (obrázok č.1, viď príloha)
Austrália je súčasne najmenším svetadielom a najväčším ostrovom sveta. Má rozlohu 7 682300 km², čo je asi 1, 5 – krát viac než veľkosť Európy bez Ruska. Počet obyvaťeľska ja približne 18 miliónov a Austrália je jednou z najredšie osídlených krajín na svete. Viac než 80 % Austrálčanov žije v úzkom pruhu pozdĺž východného pobrežia a na juhozápadnom konci kontinentu. Obrovské oblasti krajiny – hlavne takzvaný „Outback“ ( pusté vnútrozemie ) – sú buď osídlené riedko, alebo úplne neosídlené. Všetci sa domnievajú, že Austrália je najstaršia časť Zeme a jej oddelenie od ostatných pevninských masívov počas jej geologického vývoja znamená, že sa tu vyskytuje jedinečná flóra a fauna. Približne 40% tohto svetadielu leží v trópoch.

Na východnom pobreží sa rozkladá úzky úrodný pruh zeme, ktorý prechádza čím ďalej tým rovnejšou suchou a nehostinnou krajinou, ktorú Austrálčania volajú „Outback“. Po celom kontinente je niekoľko tisíc národných parkov medzi ktoré patria napríklad národné parky Uluru National Park, Great Barrier Reef National Park a Kakadu National Park. Austrália bola kolonizovaná predkami pôvodných obyvateľov Austrálie približne pred 40 000 rokmi. Títo prví prisťahovalci sa prispôsobili životnému prostrediu a menili len veľmi málo. Zo štúdie ich náboženstiev vyplýva, že ucievali zem a všetko živé na nej. V kontraste s týmto náboženstvom mali európski osadníci od roku 1 788 na Austráliu a taktiež na Nový Zéland obrovský vplyv. Domnievali sa, že zdroje tohto kontinentu sú nevyčerpateľné a rýchlo ich začali využívať, rúbali, zúrodňovali pôdu a zakladali ranče. Už v dvadsiatych rokoch devätnásteho storočia niektorí Austrálčania vyslovili obavy ohľadne rýchleho ničenia prírodných zdrojov. 

Myšlienka zriadiť v Austrálii národný park vznikla v roku 1863, kedy bol celý ostrov Tasmánia prehlásený za oblasť zvláštnej krajinnej dôležitosti. O tri roky neskôr bolo prehlásené územie rozlohy 2 023 ha okolo jaskýň Jenolan Caves v štáte Nový Južný Wales za chránené územie. Potom bol v roku 1 879 vyhlásený druhý národný park na svete – Royal National Park – južne od Sydney. V roku 1 892 bol vytvorený národný park Ku – ring – gai Chase National Park severne od Sydney a do roku 1916 bol založený národný park v každom austrálskom štáte.Pôvodne boli národné parky vytvorené preto,aby poskytovali verejné spoločenské a rekreačné zariadenia.

V súčasne dobe existuje v Austrálii a v Tasmánii 3 200 národných parkov, parkov ochrany prírody, rezervácií a chránených území, ktorých celková rozloha predstavuje viac než 50 miliónov hektárov. Okrem viac než 540 národných parkov po celom kontinente bolo ešte vyčlenených takmer 40 miliónov hektárov pobrežia a mora ako morské chránené oblasti.
Národné parky v Austrálii sú všetky z väčšej časti ľahko dostupné z ôsmich veľkých miest buď po diaľnici, alebo letecky. Každoročne navštívi austrálske národné parky cez 4 milióny ľudí. Väčšina národných parkov je preto dobre vybavená turistickými zariadeniami. Vo väčšine národných parkov sú dobré turistické cesty a miesta vhodné na oddych a piknik. V niektorých národných parkoch je takisto možnosť prehliadky so sprievodcom, pri ktorej je možné pozorovať rôznorodé vtáctvo, cicavce a plazy Austrálie, ako aj jej rozmanitú flóru. 

3. Uluru National Park -  Kata Tjuta
Mnohé z austrálskych národných parkov sú venované ochrane starodávnych domorodých miest. Jedným z najlepších príkladov je  Národný park Uluru National Park, ktorý sa nachádza v Severnom teritóriu 450 km juhozápadne od mesta Alice Springs. Najskôr bolo Uluru známe ako Ayers Rock (obrázok č.2, viď príloha). Je to obrovský červený monolit, ktorý vyčnieva z okolitej púšte. Meria síce iba 340 metrov, ale jeho obvod je až 10 kilometrov. Pre domorodcov (Aboriginovia) to je jedno z najposvätnejších miest v Austrálii. Takmer každý centimeter tejto skaly má pre austrálskych domorodcov nejaký mytologický význam a nie je to len miesto, ktoré domorodci navštevujú, ale je to aj pútnické miesto. Národný park pokrýva tisíce hektárov a zahrňuje nielen Uluru, ale aj ďalšiu skupinu známych skalných útvarov nazývaných Olgas alebo taktiež Kata Tjuta (obrázky č. 3,4,5 viď príloha)
Útvary Olgas sú skupinou tridsiatich šiestich zaguľatených skalných formácií dosahujúcich maximálnu výšku 546 metrov. Zvyšok národného parku je púšť, v ktorej v lete teploty dosahujú až cez 40 ºC. Napriek letným horúčavám a nehostinnej krajine tu žijú živočíchy, ktoré patria medzi njvzácnejšie zvieratá sveta ako napríklad agamy, varany, papagáje, pštros Emu a vačkovce.

Prví turisti sa v Uluru objavili až v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, kedy bola postavená diaľnica, ktorá spojila oblasť Uluru so zvyškom Austrálie. V dnešnej dobe navštevuje národný park Uluru každoročne pol milióna turistov, čo malo za dôsledok veľké zvýšenie žiadostí o ubytovanie, a následné vybudovanie nového mesta Yulara, ktoré poskytlo turistickú infraštruktúru a v ktorom bolo vytvorené návštevnícke centrum a hotely.
Od roku 1985 vlastnia Národný park Uluru domorodí Austrálčania potom, čo im pri slávnostnej ceremónii bola ich pôda vrátená austrálskou vládou. Austrálska vláda platí domorodým Austrálčanom nájomné za to, že umožňujú turistom Uluru navštíviť. Turisti majú však hlavne záujem o výstup na posvätnú skalu. Výstup na červený monolit trvá dve hodiny a je veľmi nebezpečný kvôli obrovským horúčavám a klzkému povrchu. Každý rok pri pokuse dosiahnuť vrchol skaly niekoľko turistov umrie. Domorodci pociťujú výstupy na skalu bolestne, pretože ide o posvätné miesto.
 
4. Kakadu
Národný park Kakadu (obrázky č.6, 7 viď príloha) vyzerá úplne odlišne než Uluru, aj keď sa takisto nachádza v Severnom teritóriu Austrálie. Rozkladá sa 250 km východne od mesta Darwin, jeho rozloha je 19 804 km² a tiahne sa viac než 200 km na juh od pobrežia a 100 km od východu na západ.
Prvá časť národného parku Kakadu bola vyhlásená v roku 1979. Národný park bol ďalej rozšírený v rokoch 1985 a 1987. Približne polovicu parku vlastnia austrálski domorodci kmeňa Gagudju, ktorí túto oblasť považujú za posvätnú. Domorodci kmeňa Gagudju prenajali celú oblasť riaditeľovi organizácie Austrálske národné parky a ochrana života v prírode, aby profitovali z turistických zariadení. Stále však rozhodujú o záležitostiach tíkajúcich sa parku. Táto oblasť obsahuje ložiská niektorých cenných nerastov, vrátane uránu, ale mnohí ochrancovia prírody protestovali proti jeho využitiu. V prevádzke je jedna uránová baňa, ktorá však bola z parku vyňatá.

Pre tento národný park je charakteristická značná rôznorodosť krajiny a výskyt mnohých druhov flóry a fauny, ako i najznámejších príkladov domorodých malieb. Galéria domorodého umenia na skalách v Nourlangie a v Ubirru sú známe po celom svete (obrázok č. 8, viď príloha). Obsahujú maľby pôvodných obyvateľov Aborigénov, ktoré sa datujú od doby pred 20 000 rokmi až po šesťdesiate roky dvadsiateho storočia. Sú tu obrazy v širokom rozsahu: od odtlačkov ľudských dlaní až po maľby zvierat, ľudí, bájnych bytostí a európskych lodí. Na viac než päťtisíc domorodých maľbách vyskytujúcich sa na území Národného parku Kakadu sú zachytené zmeny životného prostredia a životného štýlu domorodcov po celé stáročia.
Národný park je domovom jednej štvrtiny všetkých austrálskych sladkovodných rýb, viac než tisíc druhov rastlín,  tristo druhov vtákov (jedna tretina všetkých austrálskzch vtáčích druhov) a sedemdesiatpäť druhov plezov.

Turisti navštevujú národný park Kakadu čím ďalej tým viac. V roku 1990 ho navštívilo šesťkrát viac turistov ako v rokoch 1982 – 1983. Mnohí z nich prichádzajú z cudziny, aby uvideli veľkolepé horské svahy, obrovské močiare, mangrovníkové močariská (obrázok č. 9, viď príloha), eukalyptové lesy rastúce na kopcoch vo vnútrozemí ako i malé územia dažďového pralesa, v ktorých žije mnoho druhov zvierat. V tomto národnom parku sa nachádza útes Arnhem Land, čo je 200 metrov vysoký útes z prírodného pieskovca, ktorý sa vinie národným parkom v dĺžke 500 km.

Cez skalnatú náhornú plošinu preteká množstvo potokov, ktoré počas obdobia dažďov padajú z horských svahov a vytvárajú burácajúce vodopády. Voda potom tečie nížinou, kde vytvára bažinatý terén záplavového územia štyroch riek, ktoré v národnom parku Kakadu tečú na sever. Následné záplavy premieňajú národný park na obrovské jazero. Keď v júli nastane obdobie dažďov, zaplavovaná nížina vyschne,a keď sa v novembri dažde vrátia, celá oblasť je tri metre pod vodou. Najvhodnejšou dobou na návštevu národného parku je pre turistov obdobie po skončení dažďov od konca apríla, kedy celá oblasť ožíva obrovskými sladkovodnými krokodílmi, klokanmi, pelikánmi, bandikutmi, kormoránmi, papagájmi kakadu a nespočetnými druhmi rýb. Keď sa blíži obdobie vlhka, ohlasujú sa búrky s bleskami začiatkom monzúnových daždov. V Národnom parku Kakadu je viac búrkovej činnosti ako kdekoľvek inde na svete. Keď nastane obdobie dažďov, môže pršať nepretržite až 100 dní. V kontraste s tým, na konci obdobia sucha je v národnom parku také sucho, že blesk ľahko zapáli suchú trávu, a každým rokom jedna tretina Kakadu zhorí. K najpopulárnejším výletom po národnom parku patrí dvojdenná túra napríklad k vodopádom Jim Jim Falls (obrázok č.10 viď príloha), ku skalným maľbám v Nourlangie Rock alebo plavba loďou po močiaroch Yellow Water, kde žije veľké množstvo vtáčej populácie. Vodopád Jim Jim Falls padá z výšky 215 m v období dažďov, ale v období sucha úplne zaniká. Medzi ďalšie miesta, ktoré sa oplatí vidieť patrí vyhliadka Nawulandja Lookout, odkiaľ je prekrásny výhľad na Nourlangie Rock.

5. Veľký bariérový útes (obrázok č. 11,12, 13, 14 viď príloha)
Tento národný park leží pri pobreží Queenslandu na východe Austrálie. Jeho rozloha je 348 698 km², čo je viac, než rozloha Veľkej Británie, a rozprestiera sa v diaľke 2000 km od severu na juh. Je to najväčší systém koralových útesov na svete. Nie je ale tvorený len jedným útesom, v skutočnosti sa skladá z 2 900 jednotliých útesov, ktorých plocha je v rozsahu od 0,01 km² do 100 km². V tejto oblasti je takisto viac než 600 ostrovov, z toho 250 pomenovaných pevninských ostrovov a 70 pomenovaných plochých koralových ostrovčekov. Približne 20 pevninských ostrovov sa využíva na turistiku, ale väčšina ostrovov nie je osídlená.

Veľký bariérový útes patrí do ríše živočíchov a nie do ríše rastlín. Je tvorený vrstvami a vrstvami polypov, čo sú malé živočíchy vylučujúce vápenec. Kolónie polypov sa vytvárajú v horizontálnej rovine a na ich tvrdých kostrách sa vytvára tenký film, ktorý ich zlepuje dokopy, až po stáročiach vznikne koralový útes. Veľká rozmanitosť farieb veľkého bariérového útesu je spôsobená odumieraním koralov. Vo Veľkom bariérovom útese existuje približne tristo druhov koralov.Okrem fantastických koralov tu žije viac než 1 500 druhov rýb a 4 000 druhov mäkkýšov. V severnej časti Veľkého bariérového útesu sa vyskytujú najväčšie kusy čiernych mečúňov na svete, a po celej jeho dĺžke žije množstvo lovných rýb, žralokov a rají. Rozmnožuje sa tu veľryba, vráskavec dlhoplutvý a žije tu korytnačka zelená a kajmanka dravá, ako aj ohrozený dugong (moroň z radu ochechulí).

Na Veľkom bariérovom útese existuje takisto obdobie dažďov, kedy dochádza k veľkým lejakom. Najvhodnejšia doba na návštevu Veľkéha bariérového útesu je doba od konca apríla do oktobra, kedy je obloha jasná a teploty sú vhodné pre potápanie aj pre plávanie pod vodou s dýchacou trubicou. Turisti môžu navštíviť iba niekoľko ostrovov, kde je o nich postarané. Na ostrovoch ako sú Lizard a Hayman, sú päťhviezdičkové luxusné letoviská, ktoré ponúkajú  všetok komfort, zatiaľčo na iných ostrovoch sú lacnejšie a jednoduchšie zariadenia, napríklad na ostrovoch Whitsunday a North Molle kde je možné táboriť na vládou povolených táboriskách. Najľahší spôsob, ako navštíviť Veľký bariérový útes, je podniknúť jednodňový výlet z Port Douglesu, severne od Cairns. Každé ráno odtiaľto vyrážajú k útesu tucty člnov. Člny zakotvia pri koralovom útese, a pretože voda je veľmi plytká, turisti môžu pozorovať život v mori iba s dýchacou trubicou. Potápači s kyslíkovými prístrojmi majú možnosť študovať život v mori vo všetkých hĺbkach.

6. Ďalšie poklady Austrálie
Queensland

Queensland má viac národných parkov než akýkoľvek iný štát v Austrálii. Patrí k nemu aj 100 chránených ostrovov pri jeho pobreží. Vo vnútrozemskom Národnom parku Carnarvon na východnej strane Veľkého predelového pohoria (Great Dividing Range) sa nachádzajú nádherné prírodné scenérie a jaskyne vyzdobené umením domorodcov.Na severovýchode štátu Queensland sa nachádza aj druhá lokalita Svetového prírodného dedičstva – Wet Tropics of Queensland – územie vlhkých trópov.
 
Južné teritórium (Southern Territories)
Nový Južný Wales (New South Wales) je bohatý na parky a chránené oblasti, ktoré sa nachádzajú v blízkosti dažďového pralesa, ako je národný park New England National Park na severovýchode, až po horské oblasti Veľkého predelového pohoria. Národný park Kosciusko má rozlohu 5439 km² a žije v nej veľmi vzácna vačica trpasličia. Najväčšou rezerváciou štátu Victoria (obrázok č.15, viď príloha) je Grampian National Park, čo je horský hrebeň na juhozápade tohto štátu. Vyskytuje sa v ňom približne tretina pôvodného rastlinstva a je hlávne známy svojimi sezónnymi poľnými kvetmi a botým živočíšstvom žijúcim vo voľnej prírode, vrátane slávneho vtákopyska. V kontraste s ním je národný park Wilson´s Promontory National Park na juhovýchode oblastí pobrežnej scenérie, v ktorej žijú také zvieratá, ako je pštros emu, koala a vombat medveďovitý. Jedným z ďalších národných parkov Južného teritória je aj Blue Mountains National Park ( obrázok č. 16, viď príloha) blízko Sydney. Tento národný park spolu s národnými parkami Uluru, Kakadu a Veľkým bariérovým útesom patrí medzi štrnásť prírodných divov Austrálie, ktoré sú zapísané v zozname lokalít Svetového prírodného dedičstva, čo zaručuje, že ich jedinečné životné prostredie zostane zachované aj per ďalšie generácie.
 
Južná Austrália
Národné parky Južnej Austrálie v sebe zahŕňajú širokú paletu miest rôznorodého charakteru, vrátane veľkej oblasti v Flinders Range, chráneného parku Simpson Desert Conservation Park na severe a národného parku Lake Eyre National park uprostred štátu južnej Austrálie. Pobrežný národný park Coorong national park južne od Adelaide je úplne odlišný, nachádzajú sa v ňom slanovodné lagúny medzi piesočnými dunami. Táto oblasť je dôležitou krajinou močiarov, je to jedna z dvadsiatich ôsmich lokalít typu Ramsar ustanovených podľa Ramsarskej dohodyo močiaroch medzinárodného významu prijatej v iránskom Ransare.

Západná Austrália (obrázok č. 17, viď príloha)

Prvou rezerváciou štátu Západná Austrália bol národný park John Forrest National Park blízko mesta Perth, v ktorom sa nachádza eukalyptový les a ktorý je vhodný pre pešiu turistiku v buši. V tomto austrálskom štáte je takisto široká paleta chránených púštnych, pobrežných a ostrovných miest z ktorých mnohé sa nachádzajú v odľahlých oblastiach s riedkym osídlením. Zátoka Shark Bay, ktorá sa nachádza 680 km severne od Perth, bola vyhlásená za lokalitu svetového prírodného dedičstva.

Tasmánia
V Tasmánii existujú rozľahlé skoro vôbec neosídlené oblasti. V dôsledku toho mohla vláda Tasmánie vyčleniť približne 30% zeme pre národné parky. Medzi ne patrí skupina národných parkov Western Tasmania National Parks Wilderness, ktorá dokopy vytvára lokalitu Svetového prírodného dedičstva. Skupina Wilderness pokrýva 7700 km² , rozprestierajú sa tu hory, horské bystriny, eukalyptový les a tropický prales. 
 
7. Nový Zéland (obrázok č. 18, viď príloha)
Nový Zéland leží hlboko v južnej časti Tichého oceánu, asi v polovici v polovici vzdialenosti medzi rovníkom a južným pólom, 1500 km východne od brehov svojho najbližšieho veľkého suseda – Austrálie.
Nový Zéland bol jedným z posledných miest na Zemi, na ktoré sa dostala civilizácia. Jeho prvými obyvateľmi boli Maoriovia z polynézskych ostrovov v Tichom oceáne. Nasledovali Európania, ktorí v súčasnosti predstavujú 87% populácie. Nový Zéland je členitá a hornatá krajina s rozlohou 267.515 km², ktorá sa rozprestiera na dvoch hlavných ostrovoch: Južný a Severný ostrov. Ostrovy oddeľuje Cookov prieliv. Okrem týchto ostrovov patria k Novému Zélandu aj menšie ostrovy ako sú: Stewartov ostrov (hornatý ostrov, ktorého najvyšší bod leží vo výške 980 metrov nad morom), Tokelau (zámorské územie, ktoré sa skladá z koralových atolov Atafu, Fakaofo, a Nukunonu), Niue a Cookove ostrovy (spolu 15 vulkanických a koralových ostrovov pomenovaných podľa Jamesa Cooka).

Na Novom Zélande je dokopy štrnásť národných parkov, ktoré dohromady pokrývaju vyše 10% zeme a ktoré sú doplnené 19 lesoparkmi, ktoré majú nižší stupeň ochrany prírody; tromi morskými parkami a približne 4000 mestskými parkami a prírodnými oblasťami rôznej rozlohy.. Prvých desať národných parkov bolo na Novom Zélande zriadených k ochrane oblastí, ktoré boli bohaté na prírodné krásy a obzvlášť malebné, a hlavne išlo o horské oblasti. V osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa ministerstvo pre ochranu prírody rozhodlo zväčšiť počet národných parkov a zahrnúť do nich aj viac nížin, riečnych systémov a zalesnených oblastí.

Severný ostrov je súčasťou sopečného systému známeho ako Pacifický ohňový kraj (Pacific Rim of Fire). V mnohých národných parkoch Nového Zélandu sú sopky a stopy sopečnej činnosti. Starostlivosť o ochranu prírody je jednou z hlavných cieľov národných parkov. Z tohto dôvodu sú mnohé z národných parkov oblasti divočiny, v ktorých nie sú žiadne diaľnice, mosty ani žiadny iný druh infraštruktúry. Národné parky  chránia územia, ktoré sú archeologicky dôležité.

8. Severný ostrov
Národný park Te Urewera
Národný park Urewera National Park je najväčším národným parkom Severného ostrova, ktorý sa rozprestiera medzi zálivmi Bay of Plenty a Hawke´s Bay. Leží na území s rozlohou 213 000 ha hôr pokrytých lesmi. V týchto nedotknutých pôvodných lesoch žijú obzvlášť ohrozené druhy vtákov Nového Zélandu, ako sú vtáky kivi, kokako a kaka. Ku kráse krajiny takisto prispievajú krištáľovo čisté jazerá ako napríklad Wiakaremoana a Wikareiti a rieky. V priebehu posledných 20 000 rokoch dochádzalo na tomto území k intenzívnej sopečnej činnosti. Môžme tak usudzovať na základe vrstiev sopečného popola a pemzy. Z rovnakého dôvodu sledujú riečne systémy tohto národného parku zlomové línie danej oblasti. Národný park je využívaný najmä na pozorovanie vtákov, poľovačky, rybačky, kanoistiku, člnkovanie a kempovanie.
 
Národný park Egmont

Územie národného parku Egmont National Park sa skladá výhradne z príkrych svahov obrovskej hory Mount Taranaki. Táto kužeľovitá sopka sa v roku 1900, kedy bola národný park založený, nazývala Mount Egmont. Národný park má zhruba kruhový tvar s rozlohou okolo 33 500 ha na západe Severného ostrova. Snehom pokrytá hora je zo všetkých strán obklopená rovinnou krajinou. Prevládajúce vetry často prinášajú do národného parku dážď, preto je táto oblasť najvlhkejšou časťou ostrova. Vysoké ročné dažďové zrážky podporujú rast bujnej vegetácie dažďového lesa mierneho pásma.
Národný park Egmont ponúka 320km turistických chodníkov a trás, horský les, vulkanické vyvreniny, horské pramene a vodopády, stráne s vysokohorskými bylinkami a panoramatické výhľady z vrcholov. 

Národný park Whanganui

Národný park Whanganui National Park (obrázok č. 19, viď príloha), je jedným z novších národných parkov. Bol založený na ochranu nížinných biotopov, ktoré sa tiahnu západným smerom k Tasmánskemu moru. Je to divočina, v ktorej sa nacháza len niekoľko diaľníc. Tento riečny park je sústredený okolo historickej rieky Whanganui plynúcej cez kopcovitý hustý les. Rieka je dlhá 170 km a je najdlhšou splavnou riekou na Novom Zélande, ktorú využívajú najmä kanoisti. Mnoho druhov vtákov žijúcih na Novom Zélande sú endemické druhy a väčšina z nich žije práve v povodí rieky Whanganui River.
V parku sú sprístupnené krátke túry i dlhšie turistické trasy, vrátane Matemateaonga a Mangapurua túr so sprievodcom, poľovanie, výlety po rieke a návštevy maurskách historických sídlisk.
 
Národný park Tongariro (Obrázok č. 20, viď príloha)
Tento nádherný vysokohorský park bol založený v roku 1894 a je najstarším parkom Nového Zélandu. Rozkladá sa na území takmer 80 000 ha a bol zriadený kvôli ochrane troch aktívnych sopiek ležiacich v strede Severného ostrova, ktoré sú neustále pokryté snehovou prikrývkou. - Mounts Ruapehu, Tongariro a Ngauruhoe. V tomto národnom parku pramenia dve veľké rieky, ktoré pretekajú ostrovom. Krajinu národného parku tvorí prevažne zalesnené územie a oblasť s vysokohorskou vegetáciou. Prítomnosť sopiek je zjavná aj vďaka horským prameňom, gejzírom, termálnym jazierkam.   Národný park umožňuje celoročnú turistiku, zimné lyžovanie, horolezectvo, skalolezenie a lezenie na ľadovce.
 
9.Južný ostrov
Národný park Ábela Tasmana

Smerom na sever leží malý pobrežný národný park Ábel Tasman National Park, ktorý má horské pobrežie. Do istej miery bol síce turisticky rozvinutý, no stále sa tu nachádza množstvo dviokých zvierat a geologických lokalít. Najpríťažlivejšími atrakciami parku sú nedotknuté zlaté pláže, jaskyňe, túry do vnútrozemia, bohatstvo lesov.Turisti využívajú najmä možnosť rybačky, jachtingu, kanoistiky a  v lete sú veľmi obľúbená rodinné turistické túry trvajúce 3-4 dni.
 
Národný park Kahurangi (obrázok č. 21, viď príloha)
Najmladším národným parkom na Novom Zélande je národný park Kahurangi National Park, ktorý bol zriadený v roku 1996 v hornej časti Južného ostrova. Po národnom parku Fiordland National Park je druhým najväčším národným parom Nového Zélandu a rozprestiera sa na ploche 452 000 ha horskej divočiny a ohromných náhorných plošín. V priebehu posledných sto rokov došlo v tomto parku k dvom zemetraseniam, a tak Národný park Kahurangi patrí medzi najaktívnejšie sopečné oblasti Južného ostrova. Národný park je jedným z novozélandských najlepších miest na trampovanie vďaka množstvu chodníkom v divočine až po najznámejšie turistické trasy, vrátane túry Wangapeka, Heaphy, Cobb Valley a náhornej plošiny Mt Arthur. Turisti tu objavia vápencové útvary, stráne s vysokohorskými bylinkami, a taktiež aktivity akými sú horolezectvo, poľovačka, rybačka, jaskyniarstvo, rafting a výlety helikoptérou.

Národný park Nelsonských jazier
Robustný vysokohorský park bol vytvorený okolo dvoch ľadovcových jazier, nazývaných Rotoiti a Rotoroa, v príkrej, zalesnenej divočine. Nachádza sa na severe Južného ostrova. Takisto ponúka celoročné vyhliadkové túry, trampovanie, horolezectvo, skialpinizmus, korčuľovanie na ľade, poľovanie, chytanie rýb, jachting a kanoistiku.
 
Národný park Paparoa (obrázok č. 22, viď príloha)

Na západe Južného ostrova sa nachádza malý národný park Paparos National Park, ktorý je neobvyklý tým, že neobsahuje žiadne hory. Namiesto toho sa tento park skladá zo zalesnených nížin, riek a pozoruhodnej krajiny plnej jaskýň, podzemných puklín, vápencových kaňonov, podzemných prameňov, nádherného pobrežia a plochých skalísk a prieduchov v Punakaiki. Turistické chodníky  sú ľahko prístupné vrátane cesty z doby zlatokopeckej horúčky prechádzajúcej stredom parku.
 
Národný park Arthur's Pass
Národný park Arthur´s Pass je situovaný v srdci Južných Álp. Je jedným z najstarších národných parkov na Novom Zélende a je ľahko dostupný vďaka vybudovanej diaľnici a železnici. Táto oblasť je typická zvlnenými horami, lesmi, vysokohorskou vegetáciou a taktiež je domovom veľkých zelených papagájov (key). Cez park vedie vyhliadková hlavná cesta.Turisti si môžu pobyt spríjemniť lezením, lyžovaním, poľovaním, krátkymi túrami a kempovaním.
 
Národný park Westland (obrázok č. 23, viď príloha)

Národný park Westland začína na zápanej hranici Národného parku Mount Cook a tiahne sa až k divokému a odľahlému pobrežiu. Spoločne s týmto národným parkom vytvára priečny profil Južného ostrova od jeho najvyššieho bodu až po úroveň hladiny mora. Na území parku Westland sa nachádzajú jedny z najväčších ľadovcov sveta (ľadovce Franz Josef a Fox), ktoré sú turistom ľahko prístupné, a taktiež nádherné jazerá a hustý dažďový prales.
Tento národný park ponúka turistom rôzne športové aktivity ako napríklad horolezectvo, skialpinizmus, rybačka a poľovačka, vyhliadkové jazdy a lety.
 
Aoraki/Národný park Mt Cook (obrázok č. 24, viď príloha)
Vo vysokohorskom národnom parku Mount Cook National Parku sa nachádzajú najvyššie vrcholy na Južnom ostrove, a síce vrcholy horského hrebeňa Južných Álp (Southern Alps). Národný park je pomenovaný po najvyššom vrchu Nového Zélandu, ktorý je pomenovaný po kapitánovi Jamesovi Cookovi, ktorý bol prvým Európanom, ktorý priplával na Nový Zéland. Táto hora, vysoká 3 754 m, bola po prvýkrát zlezená v roku 1894.
  Táto oblasť je vhodná pre špotové aktivity akými sú horolezectvo a skialpinizmus, ale aj jednoduché rodinné prechádzky a vyhliadkové lety.

Národný park Mount Aspiring
Národný park Mount Aspiring je odľahlá a jedinečná vysokohorská divočina prístupná z Wanaky, Queenstownu alebo z Haast Pass. Spolu s národným parkom Tongariro na Severnom ostrove bol navrhnutý ako lokalita Svetového prírodného dedičstvy UNESCO. Súčasťou tohto národného parku sú hory, ľadovce, zrázy, údolia a jazerá. Nachádzajú sa tu túry Routeburn a Rees-Dart, taktiež si tu turisti môžu vyskúšať horolezectvo v divočine, poľovačku, rybačku a túry so sprievodcom.
 
Národný park Fiordland (obrázok č. 25, viď príloha)
Na juhozápadnom pobreží Južného ostrova sa nachádza najväčší národný park Novéo Zélandu – Fiordland National Park, ktorého rozloha je 1 200 000 ha. Názov tohto národného parku pochádza z množstva zaplavených údolí a jazier, ktoré v tejto krajine vznikli činnosťou ľadovcov. Niekoľko ľadovov  ešte stále existuje v pohorí Darryn Mountains v severnej časti tohto ohromného národného parku. V Národnom parku Fiordland existuje iba jedna verejná diaľnica, avšak návštevníci môžu využiť jednu z troch dobre vyznačených ciest na pešiu túru a kochať sa úžasnou scenériou vysokých žulových vrchov, územím s príkrymi svahmi a ukľudňujúcimi fjordami. V bukových lesoch je možné pozorovať množstvo druhov vtáctva. Vo vodách tohto parku je takisto možné pozorovať morské cicavce vrátane delfína skákavého, tuleňa medvedieho a kosatky dravej.
 
Národný park Rakiura (obrázok č. 26, viď príloha)
Je to štrnásty národný park Nového Zélandu a zaberá približne 85% rozlohy Stewartovho ostrova. Práve svojou rozmanitosťou krajiny ako sú napríklad útesy obmývané morom, piesočné pláže, kryté zátoky, lesy, stráne a močariská je rajom turistov a trampov, i keď počasie tejto oblasti môže byť občas nevyspytateľné, daždivé a veterné.

Záver
Cieľom našej práce bolo čo najpodrobnejšie priblížiť prírodné bohatstvo a krásy národných parkov Austrálie a Nového Zélandu, zamerať sa na ich odlišnosti ,  a tým vyvolať u ľudí záujem spoznávať tento vzdialený tajomný kút sveta, ktorý sa tak veľmi líši od ostatných oblastí zemegule. Jeho vzdialenosť má však aj svoje nevýhody s ktorými sme sa stretli pri tvorení našej práce.

Pri hľadaní materiálov sme zistili, že publikácií k vybranej téme nie je dostatočné množstvo, a že informovanosť ľudí sa nezameriava na krásne zeme, akou Austrália a Nový Zéland nepochybne sú, aj napriek nehostinnému „outbacku“ a vysokým teplotám (napr. denná tlač aj geografické časopisy sa viac venujú problematike Orientu ako Austrálie, hoci Austrália je Európe kultúrne bližšia). Preto sme veľmi vďačné ľuďom, ktorí nám pomáhali pri získavaní potrebnej literatúry, povzbudzovali nás, aby sme neprestávali a umožnili nám tak preniknúť do tajov najmenšieho a najvzdialenejšieho kontinentu – Austrálie a Nového Zélandu. Veríme, že sme vám danú problematiku národných parkov dostatočne priblížili, a tým vám aspoň zčasti pomohli odhaliť skryté tajomstvá pre nás tak ďalekého a neznámeho sveta.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu