Rožňava

Rožňava
 
„Nezabúdajme na minulosť, lebo len vtedy ak vieme, odkiaľ sme, môžeme vedieť, kam povedú naše kroky.“

Naše staré banícke mesto má bohatú históriu na mnohé významné udalosti, ktoré ho sprevádzali od vzniku, cez jeho rozkvet i obdobia stagnácie, čo takmer vždy bolo spojené s rozvojom baníctva, ktoré podnietilo jeho vznik a určovalo jeho rozvoj po celé stáročia.
 
Cieľom našej práce bolo lepšie spoznať naše rodné mesto a náš rodný kraj. Poukázať na jeho prírodné či historické krásy, ale aj na problémy a súčasný rozvoj mesta Rožňava.

I. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA ROŽŇAVY A OKOLIA
Viac ako 700-ročné banícke mestečko Rožňava leží v srdci malebného horného Gemera, ktorý ponúka návštevníkom nevšedné zážitky v každom ročnom období. Rožňava je významným strediskom cestovného ruchu a východiskom pre poznávanie prírodných krás aj kultúrno-historických pamiatok tohto krásneho regiónu našej vlasti. Mesto sa vyvinulo z pôvodnej osady baníkov a prvé významné mestské výsady dostalo v r. 1340. Celá nasledujúca história mesta je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy, čo sa stalo základom rozkvetu architektúry, kultúry, vzdelanosti, umenia i remesiel.

Koncom 15. storočia vznikla dnes známa urbanistická štruktúra historického jadra mesta, pozostávajúca z priestranného námestia, najväčšieho stredovekého námestia štvorcového pôdorysu na Slovensku, obklopeného honosnými meštianskymi domami a zo siete ulíc. Tu je sústredená väčšina architektonických pozoruhodností mesta ako sú: renesančná strážna veža, radnica, biskupský palác, kláštor Vincentiek, budova bývalej baníckej komory, evanjelický kostol, jedna z najcennejších klasicistických stavieb na Slovensku. Najkrajšou a zároveň najvýznamnejšou pamiatkou mesta je gotický katedrálny kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia. Historické jadro môžu návštevníci mesta obdivovať aj z výhliadkovej pavlače renesančnej strážnej veže. S bohatou baníckou históriou mesta sa môžu oboznámiť v Baníckom múzeu, pri ktorom je zriadená aj expozícia predstavujúca rozmanitú prírodu Slovenského krasu.

V súčasnosti má Rožňava približne 20 000 obyvateľov. Je centrom okresu Rožňava a sídlom dôležitých úradov a organizácií, strediskom služieb a cestovného ruchu turistického regiónu Slovenský kras. Okrem základných škôl sa v meste nachádza viac stredných škôl a detašované pracovisko Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. V Rožňave sa každoročne organizuje množstvo kultúrnych a spoločenských podujatí. Najvýznamnejšie z nich sú: Dni mesta Rožňavy, Rožňavská hudobná jar, Celoslovenské stretnutie maďarských pedagógov, Country bál, Rožňavský jarmok, Vianočný jarmok, Vianočný koncert detských speváckych zborov.

Každá cesta z mesta vedie k unikátnym turistickým zaujímavostiam v atraktívnom prostredí. V blízkosti sa nachádza hrad Krásna Hôrka, kaštieľ v Betliari, jaskyne Slovenského krasu, ktoré sa v roku 1995 stali súčasťou Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Rožňava je centrom Gotickej cesty v Gemeri. Na Gotickej ceste sa nachádzajú vzácne kultúrno-historické pamiatky turistického regiónu Spiš-Gemer. Výhodná poloha, ako aj kultúrne a prírodné bohatstvo Rožňavy a okolia sú predpokladom pre ekonomický i kultúrny rozvoj, ako aj rozvoj cestovného ruchu v našej oblasti.

II. VLASTNÁ PRÁCA
 
1. HISTÓRIA
1. 1. Povesť o vzniku mesta
Podľa povesti o vzniku Rožňavy bola na mieste, kde dnes leží Rožňava len jedna veľká lúka, na ktorej pásol pastier svoje kravy. Raz stratila jedna jeho jalovička svoj zvonček, a tak sa pastier rozhodol, že ho nájde. Hľadajúc, našiel však jednu zlatú trojružu, ktorú mu z útrob zeme vyniesla jeho milá - premenená na anjela. Pastier si s týmto nájdeným pokladom ľahol a zaspal. Snívalo sa mu, že prišla k nemu víla, položila si jeho hlavu do svojho lona a zašepkala mu tieto slová : "Budeš bohatý, ale šťastie budeš mať až na druhom svete!" Ked' sa pastier prebudil a vrátil sa domov, porozprával svoj sen svojim blízkym a ukázal im zaujímavosť, ktorú našiel. Na tom mieste, kde pastier našiel trojružu , začali kopať a našli tam zlato, ktoré na toto miesto prilákalo veľa zlatokopov. Prisťahovaní baníci si neskôr v týchto miestach založili novú osadu, ktorú nazvali Rosenau. V erbe mesta tak môžeme dodnes nájsť tri zlaté ruže ( v skorších erboch to bola zlatá trojruža ), ktoré dali Rožňave jej meno.
 
1. 2.  Erb mesta
V dnešnom erbe mesta nájdeme skrížené banícke nástroje, kladivko a želiezko, umiestnené medzi tri ruže.
 
1. 3.  História Rožňavy v dátumoch
3.2.1291   Kráľ' Ondrej III. nariaďuje mutáciu hraníc mesta
31.12.1291  Slávnostná darovacia listina kráľa Ondreja 111., ktorou daroval mesto Ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi
1304  Dokončenie výstavby farského kostola v severozápadnom cípe námestia
1320 – 1335 Rožňava zakladá obce Nadabula a Čučma
1382  Rožňava podľa tradície dostáva prvé mestské výsady - Iistina sa nezachovala
máj 1440 Mesto obsadili bratrícke vojská Jána Jiskru, výstavba tzv. Jiskrovej pevnosti
1459 Porážka  Jiskrových vojsk a ich odchod z mesta
10.3.1466  Nariadenie kráľa Mateja Korvína o voľnom sťahovaní obyvateľov do mesta
26.12.1487 Založenie Zväzu Hornouhorských banských miest
1488 Datovanie na najstaršej listine napísanej a vydanej v Rožňave
1490 – 1516 Rozsiahla gotická prestavba farského kostola
1501 -1540 Prvá zachovaná používaná mestská pečať­
1513 Datovanie na oltárnom obraze Metercie v gotickom kostole
1524  Potvrdenie oslobodenia obyvateľov mesta od mýta, tribútov a cestných  poplatkov v celej krajine
1555 Prvé hodiny na strážnej veži
1555 Obsadenie a spustošenie mesta Turkami
1566 Prvý písomný záznam o existencii mestskej školy
1564 – 1653 Začiatok výstavby renesančnej strážnej veže na starších základoch
14.3.1573 Druhý vpád Turkov do mesta
1574 Najstaršie zachované štatúty mesta
1591 Najstaršia cechová listina - štatút cechu kováčov a zámočníkov
1594 Koniec priamej podriadenosti mesta Turkom
1644 Účasť mesta v povstaní Juraja Rákocziho
1690 Založenie kráľovského vyššieho katolíckeho gymnázia
nov.1706-jan.1707 František Rákoczi II. v Rožňave počas stavovského povstania
máj – aug.1710 Morová epidémia
1711 Rozsiahly požiar zničil meštianske domy na námestí
1711  Výstavba radnice na západnej strane námestia prestavbou dvoch meštianskych domov
1748 Požiar znovu zničil domy na námestí
1773  Cisárovná Mária Terézia zriadila v Rožňave rím. katolícke biskupstvo a povýšila mesto na biskupské
1782 Založenie manufaktúry na spracovanie kože - Markova továreň
1795 Vznik nižšieho evanjelického gymnázia
1810 Vznik manufaktúry na výrobu anglickej kameniny
1810 Vznik Spolku milovníkov divadla
24. – 26.8.1813  Veľká povodeň v chotári a v meste
1814 Založenie seminára pre výchovu katolíckych kňazov
1831 Založenie Rožňavského besedného spolku
1831 Epidémia cholery
15.8.1831 Vzbura obyvateľov voči proticholerovým opatreniam
1832 Založenie Rožňavského čitateľského spolku
1860 Vznik Spolku hornouhorských ťažiarov
1848/49  Nepriama účasť mesta v revolúcii, boje na jeho okolí
1860 Vznik prvej Rožňavskej sporiteľne
21.3.1862 Vznik Rimamuránskej železiarskej a ťažiarskej spoločnosti
1860 Vybudovanie prvého kúpaliska
1860 Založenie Rožňavského spevokolu
1871 Rožňava sa stáva magistrátnym mestom
1871 Prvý štrajk robotníkov v meste
15.7.1890 Veľký požiar zničil juhozápadnú časť mesta
1894 Založenie Samovzdelávacieho spolku rožňavských remeselníkov
1894 Začiatok prevádzky na železničnej trati Bánréve - Dobšiná
1894 Elektrifikácia verejného osvetlenia
1900 Začiatok ražby dedičnej štôlne Sadlovský na Rožňavskej Bani
1903 Odhalenie sochy Františke Andrássyovej uprostred námestia
1904 Založenie mestského múzea
1907 Prvé kino
1910 Zavedenie telefónnych liniek
1910 Rožňava sídlom okresu
1912 Založenie Baníckeho múzea
1913 Zavedenie gravitačného vodovodu do mesta
1913 – 1914 Začiatok ťažby v štôlní Sadlovský na Rožňavskej Bani
1920 Rožňava získava meno veľká obec s právom používať titul Mesto
21.10.1917 Prvé verejné zhromaždenie robotníkov na námestí
1.11.1918 Vznik Maďarskej národnej rady v meste
24.1.1919 Príchod českých vojsk do mesta
8.6.1919 Ústup českých vojsk
11.6.1918 Vstup vojsk Maďarskej republiky rád do mesta
16.6.1919 Príchod českej armády do mesta
28.9. – 3.10.1920 Generálny štrajk robotníkov organizovaný Socialistickou stranou
máj 1921 Vznik Komunistickej strany
1926 Výstavba budovy Okresného úradu
1929 Prvá verejná knižnica ­
1932 Mestská verejná knižnica pre občanov slovenskej národnosti
1934 Výstavba Kasární
8.11.1938 Obsadenie mesta Horthyovskými maďarskými vojskami
1939 – 1944 Výstavba Sanatória
1.1.1940 Rožňava župným mestom
1940 – 1941  Stavba dopravnej nákladnej lanovky z baní na malom vrchu do Rožňavskej Bane
1946 Začiatok ťažby na Bani Mária
1.12.1943  Vojnová sabotáž - prepílenie lana na dopravnej lanovke medzi Čučmou a Rožňavskou Baňou - odpor proti vojnovej výrobe
1944  Výstavba rodinných domov / QNCSA / Országos nép és családvédelmi alap
17.4.1944 Príchod nemeckých vojsk do mesta
nov.1944  Deportácia Židov z mesta
23.1.1945 Oslobodenie mesta rumunskými a sovietskymi vojskami
2.2.- 1.4.1945 Národný výbor pod dozorom sovietskeho vojska
9.4.1945 Vytvorenie Mestskej správnej komisie
15.8.1945 Voľby do národných výborov
5.6.1945 Uvalenie dočasnej vnútornej správy na veľké majetky a podniky
26.5.1946 Víťazstvo Demokratickej strany vo voľbách v Rožňave
17.4.1947 Vznik Strojno-traktorovej stanice
24.2.1948 Generálny štrajk v rámci februárových udalostí
26.2.1948  Občania mesta na verejnom zhromaždení vyjadrili dôveru vláde Klementa Gottwalda
2.3.1948 Demokratická strana zakázaná
1.4.1948  Začína očista štátnej správy a samosprávy, rozpustenie Miestnej správnej komisie
30.5.1948 Víťazstvo Komunistickej strany vo voľbách do národných výborov
1.9.1948 Otvorenie baníckeho učilišťa
1949 Založenie CSEMADOKU
1950 Založenie jednotného roľníckeho družstva Rožňava
1950 Vznik Hydinárskych závodov
1.1.1950 Založenie Gemerských železorudných baní
1952 Vznik podniku Výchgodoslovenské mliekárne
1.7.1953  Založenie Okresného stavebného podniku, Okresného priemyselného podniku, Komunálnych služieb, Reštaurácií a jedální
23.1.1955  Ukončenie výstavby a začiatok premávky na Železničnej trati mieru Rožňava - Turňa n/B
1956/1957  Prvý školský rok v Hudobnej škole
1.4.1958 Riaditeľstvo baní prechádza do Spišskej Novej Vsi
1960 Jednotné roľnícke družstvo sa transformuje na Štátny majetok
1962 Ukončená výstavba ropovodu Družba
1973 Začiatok výstavby sídliska P.J. Šafárika
1975 Odovzdanie do užívania novej železničnej stanice v Rožňave
9.5.1975 Začiatok výstavby novej nemocnice
1979 Spustenie prevádzky v závode Tatrasvit
1985 Začiatok výstavby Domu kultúry
28.8.1987 Začiatok výroby v Masokombináte
1.9.1987 Otvorenie Stredného odborného učilišťa služieb - Banská strana
1.10.1987 Položenie základného kameňa krytej plavárne
1988 Otvorenie budovy novej pošty na Čučmianskej dlhej ulici
7.3.1989 Otvorenie šachty Mária II. strieborná
20.11.1989  Prvé zhromaždenie obyvateľov mesta na Námestí baníkov počas nežnej revolúcie
18.3.1990 Inštalácia prvého rímsko-katolíckeho biskupa Rožňavskej diecézy
v Rožňave
24.11.1990 Voľby do samosprávy mesta
7.12.1990  Prvé - slávnostné zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Rožňave a inštalácia primátora mesta
20.12.1990 Odchod sovietskych vojsk rožňavských kasární
13. 9. 2003  Návšteva Svätého Otca Jána Pavla II.

2.  POLOHA  A  PRÍRODNÉ  POMERY
2. 1. Poloha a rozloha
zemepisná šírka  :  48  40’
zemepisná dĺžka :  20  33’
 
Rožňava leží v údolí rieky Slanej medzi svahmi Slovenského Rudohoria a planinami Slovenského Krasu, na území Vnútorných Západných Karpát v Rožňavskej kotline. Okres Rožňava leží v juhovýchodnej časti Slovenskej republiky na rozhraní stredného a východného Slovenska. Rozprestiera sa na ploche asi 1. 173 kilometrov štvorcových. Patrí medzi tých 12 okresov, ktoré majú rozlohu väčšiu ako 1000 km. Je 8. najväčší okres štátu. Susedí so šiestimi okresmi troch krajov : na severe s okresom Poprad (Prešovský kraj), na severovýchode a východe so Spišskou Novou Vsou, Gelnicou a Košicami - okolím (Košický kraj) a na západe s Revúcou a Breznom (Banskobystrický kraj). Dlhá južná hranica okresu je zároveň štátnou hranicou s Maďarskom.

2. 2. Geologická stavba
Okres sa vyznačuje pestrou geologickou stavbou. Volovské vrchy, Stolické vrchy a Revúcka vrchovina sú prevažne z prvohorných kryštalických hornín a ich reliéf je zväčša hornatinový. Tieto celky kontrastujú so Spišsko-gemerským krasom (Muránska planina, Slovenský raj), ktoré sú vznikli z druhohorných vápencov a dolomitov a vyznačujú sa reliéfom krasových planín s bohatými povrchovými i podpovrchovými krasovými formami, ako sú jaskyne, priepaste, krasové jamy, kaňony, vyvieračky a iné.

2. 3. Povrch
Územie v okolí Rožňavy je prevažne hornaté. Z hľadiska geomorfologického členenia patrí do subprovincie Vnútorných Západných Karpát a v rámci nich takmer celý povrch zaberajú geomorfologické celky Slovenského Rudohoria : Volovské vrchy, Stolické vrchy, Revúcka vrchovina, Slovenský raj a Slovenský kras s priľahlou Rožňavskou kotlinou. Nadmorská výška sa pohybuje od 200 metrov nad morom. Najvyšší bod územia, 1 476 m n.m., je vrchol Stolice, najnižší. 185 m.n.m. je niva Turne na mieste, kde opúšťa územie Slovenska a pokračuje do Maďarska. Prírodné prostredie je veľmi atraktívne - sever okresu ponúka horské až vysokohorské prostredie, ale údolia riek sú úrodné s vyspelou poľnohospodárskou výrobou. Geologicky odlišnými celkami sú planiny s rozmanitou faunou a flórou. Veľká časť okresu je zalesnená s prevládajúcimi listnatými lesmi, zmiešané a ihličnaté nájdeme v horách Slovenského Rudohoria a Slovenského raja, borovicové porasty v krasových oblastiach.

2. 4. Klimatické pomery
Vzhľadom na značné výškové rozdiely sú v okrese všetky tri klimatické oblasti od teplej až po chladnú. V Rožňavskej kotline prevláda mierna a vlhká klíma, v podhorských údoliach a vyvýšeninách mierne chladná klíma a na horských chrbtoch chladná až studená horská klíma.V južnejších častiach okresu býva leto horúce, v severných chladnejšie. Počasie je ustálené, hlavne v auguste a v septembri a je vhodné aj na dlhší pobyt v prírode. Zima býva studená a snehová pokrývka sa na horských chrbtoch udrží dostatočne dlho.
 
PRIEMERNÉ MESAČNÉ TEPLOTY v stupňoch celzia (Rožňava)
 
mesiac I  II  III IV V VI  VII VIII IX
 
teplota  -4,0  -1,7  3,0 9,0  14,4 17,4  19,1  18,2 14,1
PRIEMERNÉ MESAČNÉ zrážky v mm (Rožňava)
mesiac  I  II  III  IV  V VI VII VIII  IX
zrážky 34 35 32  40  81  98 93  78 52

2.5. Vodstvo
Územie má hustú riečnu sieť. Najväčšou riekou je rieka Slaná, ktorá pramení na území okresu pod Stolicou vo výške 1 280 m n.m. Priemerný ročný prietok Slanej v Čoltove je 8,5 m3.s.l. Na území okresu priberá prítoky Štítnik a Čremošnú. Okrajové časti odvodňuje Hnilec a Turňa. Na Hnilci je vybudovaná vodná nádrž Palcmanská Maša. Krásne scenérie ponúkajú vodopády Slovenského raja, ktoré vypĺňajú strmé kaňony. Množstvo vodných plôch je vhodných na letné športy a rybolov (Kačacie jazero, Indiánske jazero).
 
2.6. Pôda
Z pôdnych typov sa v kryštalickej časti Slovenského Rudohoria vyskytujú najmä hnedé lesné pôdy kambizeme, krasové oblasti pokrývajú rendziny. V Rožňavskej kotline sa nachádzajú ilimerizované pôdy luvizeme. Toky sprevádzajú nivné pôdy fluvizeme.
 
2.7. Rastlinstvo a živočíšstvo
Nižšie zalesnené polohy okresu sú pokryté dubovými porastami, vyššie polohy zaberajú prevažne bučiny. Smrekové lesy sa vyskytujú vo vyšších polohách Slovenského Rudohoria. Prírodné podmienky celého regiónu sa odrazili na vývoji fauny a flóry. Stretneme tu živočíchy  prevažne stepného a lesostepného pásma, z rastlinných druhov nájdeme mnoho vzácnych a chránených unikátov. Vzácne rastliny sa vyskytujú najmä v Národnom parku Slovenský raj a v Národnom parku Slovenský kras. Medzi ne patria : soldanelka uhorská, jazyčník sibírsky, klinček Lumnitzerov, kandík psí zub.
Zo živočíchov sa tu vyskytujú najmä zástupcovia spoločenstiev listnatého a ihličnatého lesa, polí a lúk, ale je tu i veľa vzácnych a chránených druhov: medveď hnedý, daniel škvrnitý, orol skalný, orol krikľavý, bocian čierny, sokol myšiar, sokol rároh a viac druhov netopierov; ktoré zimujú v jaskyniach.

3. OBYVATEĽSTVO  A  SÍDLA
3.1. OBYVATEĽSTVO
Rozloha: 1 173 km2
Počet obyvateľov:  61 274
Hustota zaľudnenia: 52 obyv. na 1km2
 
Okres Rožňava sa počtom obyvateľov zaraďuje medzi stredne veľké okresy Slovenska, hustota jeho zaľudnenia je však veľmi malá, nedosahuje ani polovicu celoslovenského priemeru. Obyvateľstvo je sústredené do stredu okresu do Rožňavskej kotliny. Planiny Slovenského krasu na juhu a Slovenské Rudohorie na severe sú osídlené veľmi riedko. Vývoj počtu obyvateľov za posledných 150 rokov sa vyznačuje veľmi nízkym pravidelným rastom.
 
VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA
predproduktívny vek  23,9 %
produktívny  56,3 %
poproduktívny  19,9 %
 
NÁRODNOSTNÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA
slovenská národnosť  60,3 %
maďarská 35,2 %
rómska 3,7 %
česká  0,5 %
ostatné  0,3 %
 
ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA PODĽA VZDELANIA
základné vzdelanie 33,4%
učňovské  18,9 %
stredné odborné  2,3 %
stredné všeobecné s maturitou 3,0 %
stredné odborné s maturitou 13,3 %
vysokoškolské    3,6 %
 
Okres Rožňava môžeme považovať za dvojnárodnostné územie, pretože obyvateľov maďarskej národnosti je viac ako tretina celkového počtu obyvateľov. Popri Slovákoch a Maďaroch žije v okrese aj početná populácia Rómov.

3.2. SÍDLA
V okrese je 62 obcí, z toho 2 mestá.
ROŽŇAVA leží v centre okresu v Rožňavskej kotline na rieke Slaná. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1291. V stredoveku patrila medzi významné banícke mestá s ťažbou železnej a medenej rudy. Od r. 1923 je okresným mestom. Po utlmení banskej činnosti čelí v posledných rokoch vážnym ekonomickým problémom, o čom svedčí i to, že najväčším zamestnávateľom v meste je nemocnica s 1200 zamestnancami. Mesto je sídlom rímskokatolíckeho biskupstva.
 
DOBŠINÁ leží na rozhraní Revúckej vrchoviny a Volovských vrchov. Počtom obyvateľov sa radí na 117. miesto medzi mestami Slovenska. Prvá písomná zmienka pochádza z r. 1326. Z histórie je Dobšiná známa ako banícke mesto s ťažbou rúd a azbestu. Baníctvo sa nepodarilo nahradiť novými hospodárskymi aktivitami, a tak mesto dlhodobo ekonomicky aj demograficky stagnuje.

Vo vidieckych sídlach žije 60 % obyvateľov okresu, čo je približne o 17 % viac, ako je celoslovenský priemer.
 
VEĽKOSTNÁ ŠTRUKTÚRA VIDIECKYCH OBCÍ
0-199  obyvateľov  8 obcí
200-499  obyvateľov  20 obcí
500-999  obyvateľov  24 obcí  
1000 a viac obyvateľov   8 obcí
 
Viac ako 2 000 obyvateľov má jediná vidiecka obec - Plešivec
POZORUHODNÉ ÚDAJE O VIDIECKYCH OBCIACH
NAJSTARŠIA: Brzotín (r.1242)
NAJMLADŠIA: Stratená  (r.1723)
S NAJVÄČŠÍM KATASTROM: Plešivec 6 213 ha
S NAJMENŠÍM KATASTROM: Petrovo 399 ha
NAJVYŠŠIE POLOŽENÁ:  Stratená  850 m n.m.
NAJNIŽŠIE POLOŽENÁ:     Gemerská Panica  194 m n.m.
S NAJVÄČSÍM POČTOM OBYV.: Plešivec:  2 361 obyv.
S NAJMENŠÍM POČTOM OBYV.: Brdárka : 63  obyv.

4.  HOSPODÁRSTVO
Rožňava je okresným mestom a sídlom dôležitých úradov, organizácií ako aj stredisko služieb cestovného ruchu turistického regiónu Slovenský kras.
Rožnava bola vždy úzko spätá s baníctvom, ktoré od 80. rokov minulého storočia zaniká a v dnešnej dobe už viac-menej neexistuje.V súčasnosti sa v našom meste rozvíja najmä potravinársky a textilný priemysel.
V Rožňave a jej okolí pracujú nasledovné závody :
 
5.  DOPRAVA
Dopravu v meste zabezpečuje SAD Rožňava autobusmi mestskej hromadnej dopravy a súkromná taxi služba. v súčasnosti v preprave osôb je najvýznamnejšia cestná – automobilová doprava a v preprave nákladov železničná doprava. Doprava nákladov na cestách sa uskutočňuje kamiónmi. Práve vodiči kamiónov sú pôvodcovia častých dopravných nehôd v okolí Sorošky. Tento úsek vyžaduje zvýšenú opatrnosť najmä v zimnom období.
Sprostredkovanie informácií zabezpečuje televízia, rozhlas, tlač a počítačové siete a spoje (telefón, telegraf, telefax, listová a zásielková služba). postupne sa zavádza aj káblová televízia. V okolí Rožňavy je rozvinutá aj potrubná doprava (plynovod, ropovod). v Jablonove nadTurňou sa nachádza prečerpávacia stanica.

Prístup do regiónu a mesta
 
Cestná doprava
Regiónom horného Gemera prechádzajú dva významné cestné ťahy. Cesta l. triedy Č. 50 (E 571) východo-západným smerom a cesta l. triedy č. 67 severo-južným smerom.
 
Cestné vzdialenosti z Rožňavy
Bratislava - 329 km, Nitra - 238 km, Zvolen - 143 km, Banská Bystrica - 143 km, Poprad - 74 km, Košice - 70 km
 
Autobusová doprava
Z Bratislavy (cez Nitru, Zvolen, Lučenec) do Rožňavy premávajú spoje denne približne každú druhú hodinu: Z Košíc do Rožňavy premávajú spoje denne približne každú hodinu.
 
Železničná doprava
Z Bratislavy do Rožňavy (cez Zvolen) premávajú denne dva rýchliky. Z Košíc do Rožňavy premávajú denne štyri rýchliky a niekol'ko osobných vlakov.
 
Letecká doprava
Najbližšie letisko je v Košiciach (KSC) vo vzdialenosti 70 km od Rožňavy.

6.  ZDRAVOTNÍCTVO
Rožňava má vlastnú nemocnicu s poliklinikou – NsP sv.Barbory, Ulica špitálska.
 
Nemocnica pozostáva z nasledovných oddelení :
- interné
- chirurgické
- gynekologicko - porodné
- starých a dlhodobo chorých
- traumatologické
- neurologické
- psychiatrické
- rehabilitačné
- ORL ušno-nosovo-krčné
- ARO anesteziologicko-resuscitačné
- centrálne operačné sály
- patológia
- POT a RCH (pľúcne)
- rádiodiagnostiky RTG
- biochemické
- transfuziologické(krvná banka)
- kožný denný stacionár
- súkromné dialyzačné stredisko
- chemoterapie
 
NsP má svoje samostatné jednotky, ktoré zabezpečujú prevádzku a chod oddelení - nemocnice a to stravovací úsek, administratívny úsek,dopravné oddelenie. Samostatne funguje Stanica rýchlej zdravotníckej pomoci.V Rožňave existuje aj Štátny zdravotný ústav, ktorý zabezpečuje hygienicko-epidemiologickú situáciu okresu. Na území mesta, mimo NsP, zabezpečujú primárnu zdravotnú starostlivosť praktický lekári pre deti a dospelých,gynekologické ambulancie a stomatologovia - vačšinou neštátne. Zdravotnícke služby dopĺňa sieť predajní zdravotníckych pomôcok. Doplnková poradenská služba funguje cez ústavného psychológa, logopéda a špeciálnych pedagógov. Zdravotnícka starostlivosť sa poskytuje aj v ústavoch sociálnej starostlivosti: Domov dôchodcov, Amália, Dom humanity SČK . Financovanie a chod  zdravotníckych zariadení zabezpečujú zdravotné poisťovne (Alliance, Kooperatíva ...).

7. ŠKOLSTVO
V meste zabezpečujú vzdelávanie tieto školské zariadenia: MŠ, ZŠ, SŠ, VŠ a iné inštitúcie (napr.Akadémia vzdelávania ).
 
Stredné školy - Gymnázium P.J.Šafárika
  - Obchodná akadémia
  - Stredná priemyselná škola stavebná
  - Stredná zdravotnícka škola
  - SOU banícke
  - Združená stredná škola služieb
 
V Rožňave sa nachádza Detašované pracovisko UPJŠ  PF - vysoká škola . Ďalej tu funguje Základná umelecká škola a Špeciálna  ZŠ internátna .
V posledných rokoch sa s poklesom detí znížil počet materských a základných škôl.
 
8.  KULTÚRA
Kultúru národa predstavujú duchovné (literárne, hudobné, výtvarné diela) a materiálne hodnoty (stavby,sochy). Verejnosť má možnosť oboznámiť sa s nimi v divadlách, múzeách a inde. Dostavaním Obchodno-kultúrneho centra OKC, sa zdvihla kultúrna úroveň Rožňavy. Nachádza sa tam divadelná sála pre Mestské divadlo ACTORES, ktoré úspešne reprezentuje Rožňavu doma i v zahraničí. Záznamy z kultúrnych podujatí a rokovaní mestského zastupiteľstva vysiela Rožňavská televízia RVTV . Za povšimnutie stojí najma Banícke múzeum, ktoré má expozície vo viacerých budovách. Riaditeľstvo múzea a expozícia oboznamujúca s dejinami regionu, kultúrou a spôsobom života sa nachádza na Šafárikovej ulici 31. Súčasťou múzea je aj výstavná sieň na Námestí baníkov 25 .

9.  CESTOVNÝ  RUCH
Cestovný ruch v okrese Rožňava je málo rozšírený, ale sú veľké predpoklady pre jeho rozvoj. Ponuku cestovného ruchu rozdeľujeme na dve základné skupiny:
 
9. 1.  PONUKY CESTOVNÉHO RUCHU  V OKRESE  ROŽŇAVA

PRIMÁRNA  PONUKA

- prírodný potenciál (NP Slovenský kras, jaskyne, priepasti, Zádielska dolina,
NP Slovenský raj)

- kultúrne pamiatky (hrad Krásna Hôrka, kaštieľ' v Betliari, gotické kostoly, atď.)
- pamiatky národnej histórie (pamätné izby významných osobností)
- múzeá a galérie (Banícke múzeum, Galéria Andrássyovcov)
- ľudová architektúra a remeslá (Rejdová, Silická Jablonica, Lúčka)
- poľovníctvo
- rybolov
- jazdectvo
- kultúrne a športové podujatia (Rožňavský jarmok, Malý gemerský maratón, atď.)

SEKUNDÁRNA  PONUKA
•  o materiálno-technické zabezpečenie (ubytovacie a stravovacie zariadenia)

- dopravná sieť (cestná sieť, železničná, letecká doprava a horské dopravné zariadenia - vleky, sedačková lanovka)
- informačné služby (TIC Rožňava)
- sprostredkovateľské zariadenia (cestovné kancelárie, cestovné agentúry)
 
ANALÝZA  PONUKY  CESTOVNÉHO  RUCHU
Na základe informácií, poznatkov a analýz získaných pri práci v TIC možno uviesť nasledovné silné a slabé stránky ponuky okresu Rožňava z hľadiska cestovného ruchu:
 
Silné stránky
1.  Pozoruhodné prírodné, kultúrne, historické a technické pamiatky, podmienky pre pešiu turistiku, cykloturistiku, poľovníctvo, rybolov, jaskynnú turistiku, speleoterapiu, zjazdové lyžovanie.
2.  Prihraničná oblasť - hranice s Maďarskou republikou. Predpoklady pre rozvoj prihraničného cestovného ruchu, nadregionálneho a medzinárodného turizmu.
3.  Väzby na hlavné prístupové komunikácie, automobilové turistické trasy, severo – južná, západo - východná vetva diaľkovej komunikácie.
4.  Postačujúca lôžková a stoličková kapacita v existujúcich ubytovacích zariadeniach.
5.  Existencia Turistického informačného centra v Rožňave.
6.  Primerané zastúpenie a propagácia regiónu na veľtrhoch cestovného ruchu.
7.  Existencia fungujúcich združení cestovného ruchu na území regiónu.
 
Slabé stránky
1.  Región Rožňava nemá dostatočné postavenie z hľadiska cestovného ruchu v porovnaní
  s ostatnými regiónmi na Slovensku.
2.  Nedostatočný štandard ubytovacích a stravovacích zariadení. Slabým článkom je
  predovšetkým obsluhujúci personál.
3.  Absencia základných aj doplnkových služieb. Nedostatočné sú služby predovšetkým v
  oblasti kultúry a zábavy, drobné doplnkové služby a športové služby.
4.  Absencia hotela nižšej kategórie a hotela kapacitne prispôsobeného pre autobusové
  zájazdy, s cenami prijateľnými pre domácu a východoeurópsku klientelu.
5.  zlý stav zariadení a miest cestovného ruchu ako je Dobšinská Ľadová Jaskyňa alebo
prihraničné rekreačné stredisko Domica, ktoré je dlhodobo zatvorené.
6.  Nízka dopravná dostupnosť vhodných lokalít - jaskyne
7.  Nedostatočné dopravné prepojenie s regiónmi hraničiacimi na severe- Spiš (Tatry)
8.  Potreba sezónnych turistických informačných kancelárií (Dedinky...).
9.  Nedostatok propagačných materiálov, absencia plnofarebného propagačného materiálu
za celý región.
 
9. 2.  FORMY  A  DRUHY  CR  V  OKRESE  ROŽŇAVA
Cestovný ruch môžeme deliť na druhy a formy. Na základe zhodnotenia ponuky a dopytu v cestovnom ruchu na území okresu Rožňava prevažujú nasledovné formy cestovného ruchu:
1. rekreačný cestovný ruch - individuálna chatová rekreácia, chalupníctvo, podniková a odborová rekreácia
2. kúltúrno-poznávací cestovný ruch - prírodné krásy, chránené územia, jaskyne, historické a kultúrne pamiatky, folklór
3. športovo-turistický cestovný ruch - letná, zimná turistika, lyžovanie - zjazdové, beh na lyžiach, cykloturistika, poľovníctvo a rybárstvo
4. agroturistika - vidiecky turizmus, odvetvie cestovného ruchu na oživovanie kultúrnych, gastronomických a ľudových tradícií a zvyklostí, zapojenie sa do atraktívnych poľnohospodárskych prác (sušenie sena, zber plodov tradičným spôsobom...)
 
Z doplnkových foriem cestovného ruchu sa v posledných rokoch aj v našom regióne rozvíja cykloturistika, vďaka aktívnemu pôsobeniu Slovenského cykloklubu Slovenský kras v Gemerskej Hôrke (vyznačených cca 300 km cykloturistických trás). Alternatívne formy cestovného ruchu, ako poľovnícky cestovný ruch, jaskynná turistika a jazdectvo.
 
9.  3.  SUBJEKTY  PÔSOBIACE  V  ROZVOJI  MIESTNEHO  CR
 
- miestne združenia turizmu
- Regionálna rozvojová agentúra Rožňava
- samosprávy miest a obcí
- podnikateľské subjekty
 
ZDRUŽENIA CR POSOBIACE V REGIÓNE
 
Združenia turizmu - v rámci okresu pracujú v súčasnosti tieto združenia
o  Združenie turizmu Slovenský kras,
o  Združenie na rozvoj turizmu v mikroregióne Dobšiná,
o  Združenie turizmu Čremošná,  ..
o  Združenie vidieckeho turizmu Zádiel.
 
Od r. 1998 pracuje aj Regionálne združenie cestovného ruchu Spiš-Gemer so sídlom v Turistickom informačnom centre v Rožňave, ktoré má zastrešovať aktivity v cestovnom ruchu regiónoch Spiša a Gemera, ktorými prechádza Gotická cesta.
 
Turistické informačné centrum (TIC) - vzniklo v roku 1995. Jeho základným poslaním je poskytovanie informácií a obchodné služby turistom.