Život so sopkami

Život so sopkami

2.4.1. Varovné signály
Kedysi sa ľudia spoliehali na pozorovania a povery, ktoré mali napovedať, kedy sopka vybuchne. Určité náznaky poskytovali napríklad otrasy pôdy alebo náhly únik plynov, ktoré ale nie vždy musia znamenať erupciu. Veľa pozornosti sa venovalo aj nezvyčajnému správaniu zvierat žijúcich v okolitej prírode. Tieto znamenia a náznaky sa však ukázali ako klamlivé. Tak to bolo napríklad aj v roku 79, keď vybuchol Vezuv a pochoval Pompeje aj s obyvateľmi tohto mesta pod niekoľko metrov hrubú vrstvu popola. Vulkanológovia v súčasnosti zbierajú rôzne údaje a na ich základe predpovedajú sopečnú aktivitu. Jedným z najspoľahlivejších údajov je deformácia svahov, ktorá sprevádza výstup magmy vnútrom sopky. Jedným z najistejších príznakov bezprostredne hroziaceho výbuchu je náhle rozpínanie aké bolo zaznamenané napríklad pri Mount St. Helens v USA v roku 1980. Až donedávna sa merania deformácií uskutočnili tak, že sa na okreje kráterov umiestňovali prístroje. V súčasnosti sa tieto merania uskutočňujú pomocou družíc a radarov bez prítomnosti ľudí pri kráteri.
 
2.4.2. Negatíva sopečnej činnosti
Výbuch sopky môže mať za následok prírodnú katastrofu. Samotný výbuch je sprevádzaný otrasmi pôdy ( zemetrasenia) , ktoré môžu zasiahnuť aj miesta dostatočne vzdialené od vybuchujúcej sopky. Pokiaľ je zemetrasenie dostatočne silné a vznikne pod hladinou mora, môže mať za následok aj napríklad vlnu tcunami. Pri výbuchu sopky sa uvoľňujú plyny, na povrch vystupuje horúca láva. Ktorá môže dosiahnuť teploty 1000°C, a ďalej postupuje po svahoch dole a ničí  všetko čo jej príde do cesty. Postupuje ako lavína. Pri výbuchu môže dôjsť aj k vymršteniu kameňov. Výbuch je sprevádzaný uvoľňovaním aj sopečného prachu, ktorý môže byť oveľa nebezpečnejší ako láva. V niektorých prípadoch sa stáva, že oblaky prachu nevyletia do vzduchu, ale sa valia dolu po svahoch sopky ako lavína.  Keď v roku 1991 vybuchla filipínska sopka Pinatubo, zničila lavína popola pozemky až do vzdialenosti 17 km. Sopečná činnosť ovplyvňuje aj počasie na Zemi. Oblaky sopečného popola vychrlené do ovzdušia môžu zastrieť slnko. Napríklad, výbuch indonézskej sopky v roku 1815 zhoršil počasie na celom svete. Výbuch sopky samozrejme ovplyvní aj leteckú dopravu. Okrem ľudských životov, ktoré môže mať výbuch sopky na svedomí, je pre ľudí škodlivý aj sopečný prach v ovzduší, ktorý nám môže poškodiť dýchacie cesty. Ďalej sa nevie s istotou, či zmenu podnebia na zemi a vyhynutie dinosaurou spôsobil pád meteoritu. Niektorí vedci sa domnievajú, že sopečné výbuchy v tom čase vytvorili oblaky dymu a zastreli slnko.
 
2.4.3. Pozitíva sopečnej činnosti
Sopky a ich produkty majú pre život na Zemi veľký význam. Bez nich by sa nebola vytvorila povrchová voda a nemohli by sa vyvíjať organizmy. Okrem toho v praveku sopky prispievali Zemi k vzniku morí a vzdušného obalu. Ľudia sa sopiek stále boja no už veľmi dávno si uvedomili aj ich užitočnosť, a to aj napriek tomu, že nevedeli ešte nič o chémii pôdy. Napríklad, na Sicílii sa spodné časti svahov sopky Etny obrábajú už niekoľko tisícročí a boli významným poľnohospodárskym zdrojom plodín v antike. Základy sopiek hlboko v zemskej kôre skrývajú aj rôzne druhy rúd vrátane striebra a zlata. Niektoré dokonca skrývajú diamanty. Čoraz častejšie sa využívajú horúce vody a vodné pary sopiek, z ktorých sa získava geotermálna energia. Vďaka vystupujúcej láve v blízkosti zemského povrchu je teplejšie ako v oblastiach bez sopiek. O tom svedčia termálne pramene alebo horúca para, ktoré vystupujú z pôdy. Horúcu vodu možno využiť k vykurovaniu bytov a skleníkov, zatiaľ čo para môže poháňať turbíny na výrobu elektrického prúdu. Hlavné mesto Islandu, Rejkjavik, je jediné mesto na svete, ktoré aj napriek vysokej zemepisnej šírke nemá horniny.  Všetko teplo potrebné na vykurovanie pochádza z horúcich vôd získavaných z vrtov v okolí mesta. Okrem vykurovania bytov sa horúca voda používa aj na vykurovanie skleníkov, v ktorých sa pestujú paradajky a rôzne subtropické plodiny, na sušenie rýb, sena a pod. v Rusku sú v plnom prúde práce zamerané na využívanie horúcich vôd Kamčatky a Kurilských ostrovov. Na Kamčatke je vybudovaný najväčší komplex  v Rusku na využívanie geotermálnej energie. Avšak najväčšia geotermálna elektráreň na svete, ktorej výkon zodpovedá veľkej atómovej elektrárni, je vybudovaná v Kalifornii blízko San Francisca. Prvá elektráreň tohto druhu bola postavená už v roku 1904 v Taliansku. Ešte dnes je v prevádzke. Hoci sopečný popol dokáže byť taký ničivý, vie byť aj užitočný. Keď spadne v obmedzenom množstve, obohacuje pôdu a zvyšuje úrodnosť. I v krajinách spustošených po silnom výbuchu sopky sa zase môže obnoviť život. Ako náhle vyvreniny zvetrajú, uvoľnia sa životne dôležité živiny pre vegetáciu. K nim patria fosfáty, draselné soli, vápnik, horčík a tiež síra.