Stručná história Slovenska

Všetci iste dobre viete, že história ľudstva sa datuje asi milión rokov dozadu. Začína pravekom, pokračuje staršou a mladšou dobou kamennou, dobou bronzovou a železnou. Vieme čo-to o starovekom Egypte, Grécku a Ríme, o ich kultúrach a spoločenských zriadeniach. Nás však bude zaujímať história, ktorá sa začala datovať prvým tisícročím po na¬rodení Krista (nášho letopočtu). Vtedy rímske légie posunuli hranice veľkej Rímskej ríše až k Dunaju a priniesli so sebou vyspelú antickú civilizáciu.
Okrem rozpínavosti Rimanov sa však hovorí v historických análoch i o iných obyvateľoch Európy, ktorými boli hlavne Kelti, Germáni a od 5. storočia aj Slovania,ktorí prichádzaIi z východoeuróskych oblastí.Na rozdiel od starovekých vyspelých impérií, kde spoločnosť žila v otrokárskom spoločenskom zriadení, v Európe sa od 5. do 11. storočia rozšíril raný feudalizmus.

Slovania si v 7. storočí založili menší zjednotený celok nazvaný Samova ríša. V 9. storočí vznikol prvý štátny útvar západných Slovanov, a to Veľkomoravská ríša. Bola miestom vzniku písma, najstaršej slovanskej literatúry a oficiálneho prijatia kresťanského náboženstva. O  to všetko sa zaslúžili dvaja solúnski bratia - Konštantín(Cyril) a Metod.

Začiatkom 10. storočia a Veľkomoravská ríša, ktorej posledným panovníkom bol Svätopluk, rozpadla. Vzniklo niekoľko kniežatstiev, do ¬konca 11. storoľia sa všetky oblasti slovenskej časti západných Slovanov stali súčasťou uhorského kráľovstva. Nasledovali storoľčia, ktoré boli poznačené ťažkým životom ľudí bez rozdielu reči. Z Východu prišla smrť v podobe Tatárov (vláda Belu IV). V týchto časoch sa začali stavať hrady na  ťažko prístupných miestach a slúžili ako opevnenia proti nepriateľom.

Ničivé nájazdy Tatárov a ochorenia na mor spôsobili vel'ký úbytok obyvateľstva,a tak panovník(Karol Robert z Anjou) zariadil prichod nemeckých a poľských kolonistov, ktorí rozvíjali obchod a banícke  remeslo. Kremnica sa stala  hlavnou mincovňou, kde sa razili dukáty a iné mince.
Sotva sa stredná Európa stačila spamätat z Tatárov, už sa  začali nájazdy Turkov. Ovládli veľkú čast Európy a  Osmanská ríša na  150 rokov výrazne zasiahla do života stredoeurópskych krajín.

Okrem Turkov je obdobie 16. storočia charakterizované ako éra znovuupevnenia feudálnych  vzťahov. Život poddanýcli ľudí sa stal neznesiteľným. Proti panovníkovi vystupovala i šľachta, a tak je toto obdobie plné povstaní – Dóžovo povstanie, sedliacke povstania, zbojnícka neposlušnost (Juro Jánošík), šľachtické povstania (Bethlen, Rákóczi).
16.- 18. storočie je érou začiatkov pokrokovejšieho rozmýšlania ľudí. Vo svete sa udiali prevratné udalosti –objavenie Ameriky, reformácia (Martin Luther), v Anglicku sa rozvíja strojový priemysel, hovoríme o priemyselnej revolúcii. Vo Francúzsku vypukla buržoázna revolúcia, kráľ bol popravený a vznikla republika. Na čelo európskych dejín sa dostal Napoleon Bonaparte.
Všetky tieto udalosti zasiahli do života a myslenia národov žijúcich v Uhorsku. Pokrokové myšlienky o zrušení poddanstva, túžba po vzniku vlastných národných štátov, uzákonenie vlastného spisovného jazyka charakterizujú 19. storočie tejto časti Európy. Slovákom sa podarilo ¬uviesť do života spisovný jazyk (1843) a po skončení prvej svetovej vojny(1914 - 1918) došlo k rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie a vznikla Československá republika.Ďalšie dejiny územia Slovenska boli poznačené biedou, a hladom. Veľa ľudí odišlo za prácou za more. Nasledovali roky fašizmu v Európe, ktoré znamenali vznik Slovenského štátu, vypuk¬nutie 2. svetovej vojny(I939 – 1945) a po nej 45 rokov budovania sociaalizmu.

Rok 1989 zmenil život obyvateľov strednej Európy. Z Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa 1. januára 1993 stala Slovenská republika a Česká republika.

Zvyky, sviatky a tradície na Slovensku
Každý národ, každá krajina má svoje sviatky, ktorých vznik je spojený s určitou udalosťou v minulosti, takou dôležitou pre ľudí, že si ju pravi¬delne rok čo rok pripomínajú.

Na Slovensku, tak ako všade inde, státne a cirkevné sviatky sú dňami pracovného pokoja. Väcšina ľudí nejde do práce, oslavujú, zabávajú sa podľa svojich zvykov a tradícií. Napr. sú krajiny, kde sa organizujú veľkolepé  karneválové sprievody v uliciach miest a trvajú i niekoľko dní.
Cirkevné sviatky a spôsob ich oslavy závisia od náboženstva tej-ktorej krajiny. V štátoch a krajinách, kde je vyznávané krestanstvo, sú tieto sviatky približne rovnaké, i ked´ forma osláv môže byť odlišná.

Okrem štátnych a cirkevných sviatkov sú v každej krajine i pamätné dni, kedy si ľudia pripomínajú napríklad narodenie nejakého významného človeka, vznik dôležitej inštitúcie atd'. Niektoré pamätné dni vyhlasuje i UNESCO a vtedy sa stávajú medzinárodne uznávanými. Nie sú to dni pracovného pokoja.
Na Slovensku na základe tradícií pretrvávajú ešte aj dodnes oslavy vysvätenia kostolov, známe ako hody. Udržiavajú sa viac na dedinách ako v mestách. Veľkej hostine predchádza upratovanie domácnosti, pečcenie koláčov, zákuskov, robia sa zabíjačky (zakáľačky). Do dediny sa na ten čas obyčajne nasťahujú ,,kolotoče´´, večer sú zábavy, diskotéky.

K  starým tradíciám, už skoro vyumierajúcim, patria fašiangy, obdobie po Troch kráľoch. Je to čas zábav, maškarných bálov a pečenia šišiek či fánok.  
K vymierajúcim tradíciám patria obrady spojené so svadbou. Málokde, zväcša na dedinách, pretrváva zvyk, ked´ celú svadbu riadi starý  svat. Pýta nevestu pre ženícha od jej rodičov, prosí rodičov oboch mladých o odpustenie všetkého zlého, čoho sa voči nim ich deti dopustili. Starý svat zvykol uvádzať každý chod  na svadobnej hostine vtipnými veršmi, vyberal pre nevestu peniaze do klobúka, postaral sa o jej únos i o polnočné začepčenie (nevesta dostala čepiec ako symbol vydatej ženy). Niektoré tradície sa dodržiavajú dodnes, napríklad nevesta musí šliapnut ženíchovi pred oltárom na nohu, aby ju celý život .poslúchal, prenesenie  nevesty cez prah, ženích pozametá rozbitý tanier. V porovnaní so svadobnými obradmi v západných krajinách sú u nás svadby naozaj rázovité - trvajú aj 24 hodín, na svadbe je veľmi veľa hostí, veľa jedla i pitia, tancovania, spevu, a to všeto za prítomnosti mladého manželského páru.

V roku sú dva veľké kresťanské sviatky, ktoré sa slávia snád´ na celom svete. Veľkonočné sviatky sú medzi 22. marcom a 25. aprílom. Sviatok je spojený s pamiatkou ukrižovania a vzkresnenia Krista. Veľkej noci prechádza  40 dní pôstu. V týždni pred Veľkonočnou nedeľou je niekoľko dní so zvláštnym pomenovaním: Kvetná nedeľa, Škaredá streda, Zelený štvrtok, ked´ utíchnu zvony až do soboty. Nasleduje Veľký piatok, ktorý je v kresťanských náboženstvách dňom pôstu. Na Bielu sobotu sa žehná oheň a svetlo, na Veľkonočnú nedeľu sa svätia pokrmy.

Povera hovorí, že ak nechcete mať do  budúcej jari nešťastie, musíte si obliecť na Veľkonočnú nové. Veľkonočný pondelok je zvláštnym dňom, typickým zrejme iba pre strednú Európu - oblievačka, polievačka, korbáče, plač, smiech výskot dievcat a žien,a odmena v podobe pohostenia, čokoládových kraslíc, maľovaných  vajíčok, čokoládových zajačikov.
Túto tradíciu nevedia pochopiť ženy zo západných štátov. Ťažko si vedia predstaviť, že sa dievčatá dobrovoľne nechajú polievať studenou vodou a biť korbáčom.

Veľká noc je tiež sviatkom jari, a práve preto vajíčko, ktoré je symbolom Veľkej noci, je zároveň  symbolom života. Druhým významným sviatkom sú Vianoce. Predchádza im obdobie adventu, na dverách domov sa objavujú adventné vence. Toto obdobie príprav na oslavu. narodenia Krista je  poznačené horúčkovitými prípravami. Nákupy darčekov pre rodinu i priateľov, zháňanie vianočného stromčeka, hladanie vhodného vianočného kapra, veľké upratovanie a pešenie, posielanie vianočných a novorocných blahoželaní. Na Štedrý deň sa vo väcšine rodín dodržiava pôst. Vianoce sú všade na svete označcované za rodinné sviatky a za sviatky pokoja a mieru.
Ľudia sú voči sebe milí, láskaví, lebo ako sa správajú v tento deň, budú sa správať po celý rok.

Večer si rodiny sadajú k slávnostne prestretému stolu. V mnohých moderných rodinách sa večera skladá už len z oplátok, medu, vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom, koláčov a zákuskov. Niekde sa však dodržiava stará tradícia viacerých chodov, ktorých však nesmelo byť viac ako dvanásť. Za stolom mal sedieť párny počet ľudí. Okrem už spomínaných jedál je typický slovenský vianočný jedálny lístok obohatený ešte o kapust¬nicu, šošovicovú alebo hrachovú polievku, klobásu, hubovú omáčku.

Tradičným koláčom je štedrák (má plnku z maku, tvarohu, orechov a lekváru), makový a orechový závin. Po večeri i dnes v mnohých rodinách krájajú jablko alebo lúskajú orechy, aby sa dozvedeli, či budú  po celí rok zdravý. Starí ľudia verní tradícii sledujú knôt horiacej sviečky. Veria, že ku komu sa nakloní, ten do roka zomrie. Potom už zvoní zvonček, ktorý oznamuje hlavne deťom, že Ježiško priniesol darčeky.

25. a 26. december sú daľšie dva dni vianočných sviatkov. Tradícia prikazuje byť 25. doma v kruhu úzkej rodiny, nepracovať, nevariť. Až daľší deň ľudia vychádzajú z domov, navštevujú sa a želajú si šťastné a veselé sviatky.
31. december je pracovný deň, ale Silvester; večer si ľudia pripravujú slávnostnú večeru, pozývajú k sebe hostí, alebo odchádzajú na plesy, aby spoločne privítali nový rok. Modernými.sa stali ohňostroje, na sídliskách streľba petárd a delobuchov pripomína vojenské cvičenie.
Inými sviatkami, ktoré sú tipyckými pre našu krajinu, je možno i chodenie Mikuláša (6.december), chodenie Lucie, krstiny, oslavy menín, narodenín, výročí svadieb, Deň matiek, Deň detí atd´.