Levoča a okolie
Levoča a okolie
Prírodné pomery Spiša
Región Spiš,
v ktorom sa nachádza mesto Levoča má všetky základné prírodné znaky, typické pre karpatskú krajinu. Je usporiadaný do pohorí a kotlín.
Prevládajúcimi stavebnými prvkami spišských kotlín sú flyšové sedimenty, ktoré sa pred približne 50 miliónmi rokov
uložili na dne paleogénneho mora. Na nich leží nesúvislá vrstva štvorhorných usadenín výlučne suchozemského pôvodu.
Mesto Levoča
Rozprestiera na kopcovitom teréne v nadmorskej výške 573 m. Na severe ju ohraničujú Levočské
vrchy ako súčasť Karpatského oblúka, na severozápade sa nachádzajú Vysoké Tatry, na juhu Národný park Slovenský raj a na východe pás
Slovenského Rudohoria. Z pôdnych typov sa v oblasti katastra Levoče vyskytujú prevažne kambizeme zo skupiny skôr hnedých. Prevažujú
sedimentárne horniny - striedanie pieskovcov a bridlíc. Hydrouhličitanová, sodno-vápenato-horečnatá minerálna voda sa nachádza v oblasti
Pod Mariánskou horou a v Levočskej doline. V bývalej obci Ľubica neďaleko Levoče sú sírne pramene. Na
území sú zaznamenané výskyty paleontologických nálezov foraminifer (morské prvoky). Za chránené územie NATURA 2000 boli
označené Dubiny pri Levoči. Nachádzajú sa tu lipovo-javorové sutinové lesy a bukové a jedľové kvetnaté lesy, vzácne druhy
rastlín (Veternica hájna, Šafrán spišský, Horec luskáčový) a živočíchov (Ropucha bradavičnatá, Salamandra škvrnitá, Mlok
karpatský) európskeho významu.
Levočské vrchy - popis geomorfologického celku
Je to
geomorfologický celok Podhôľno-magurskej oblasti. Najvyšší vrch je Čierna hora (1289 m n.m.) Levočské vrchy sú masívnym kryhovým
pohorím, sú tvorené hlavným masívnym chrbtom budovaným horninami vnútrokarpatského flyšu. Budujú ich mocné vrstvy pieskovcov, tenšie
vrstvy bridlíc, zlepence a brekcie. Patria k typickým zosuvovým územiam Na zlomovom ohraničení Levočských vrchov sa často vyskytujú
minerálne pramene. Prevládajú tu hnedé pôdy, najvyššie polohy zaberajú smrekové, na severe bukové lesy.
Chránené objekty živej a neživej prírody v okolí Levoče
Národný park Slovenský raj - Prielom
Hornádu – Hornád si od konca mladších treťohôr razil cestu v mäkkých ílovitých bridliciach Hornádskou kotlinou. Tiekol po jej
plochom dne približne o 150 m vyššie tým istým smerom ako dnes. Planiny Slovenského raja ešte neexistovali. Na rozhraní mladších
treťohôr a štvrtohôr sa územie Slovenského raja začalo zdvíhať, kým dno Hornádskej kotliny klesalo. Hornád sa začal zarezávať do
podložia a s ním aj jeho prítoky o čom svedčia krútňavy v skalných stenách.
V Slovenskom raji prevládajú druhohorné
sedimentačné horniny(vápenec a dolomity). Tieto karbonátové horniny podliehajú krasovateniu, preto sa tu nachádza viac ako 350 jaskýň a
priepastí. Na juhovýchodnom okraji vystupujú na povrch nekrasové horniny vytvorené v starších prvohorách (pieskovce kremence bridlice).
Územie sa vyznačujú zachovalosťou prírodných spoločenstiev a veľkou rozmanitosťou rastlinných a živočíšnych druhov sústredených
na malom území. V roklinách je typická vertikálny inverzia (obrátený výskyt) druhov – na dne sa nachádzajú horské až vysokohorské
a hore na bralách a svahoch teplomilné druhy.
Národná prírodná rezervácia Dreveník a Sivá
Brada
Zo štvrtohorných zloženín sú významné travertíny, ktoré vznikli zrážaním z minerálnych prameňov, vyvierajúcich na
význačných zlomoch smeru SZ-JV a SV-JZ. Najväčšie travertínové výskyty sú pri Spišskom Podhradí na Dreveníku a Sivej Brade. Na Sivej
Brade sa travertín tvorí aj v súčasnosti, kým ostatné kopy v okolí sú už v rôznej miere skrasovatené. Travertínový komplex na
Dreveníku je uložený na ílovcoch a pieskovcoch a práve táto geologická stavba podnietila gravitačné rozvoľňovanie travertínových
útvarov pozdĺž ťahových puklín. V oblasti dreveníka sú bohato zastúpené teplomilné i horské druhy flóry a fauny.
Na
Sivej Brade sa travertín tvorí aj v súčasnosti, kým ostatné kopy v okolí sú už v rôznej miere skrasovatené. Na niekoľkých miestach
vyvierajú pramene zemito-uhličitej vody, ktorá obsahuje veľké množstvo soli , vďaka čomu sa tu vyskytuje ojedinelá slanomilná vegetácia,
ale aj suchomilná a močiarna flóra.
Prírodná pamiatka Jazierko na Pažiti v čase, keď sa voda v jazierku stráca
možno pozorovať na jeho dne stále výrony plynov. Je to vzácny geomorfologický útvar na travertínovej kope- minerálny výver.
Rajtopiky – Národná prírodná rezervácia je budovaná pestrými bridlicami, kremencami a dolomitmi triasu. Vyskytujú sa tu chránené
a iné zriedkavé druhy fauny a flóry.
Zrod a tvarovanie Tatier
Prvozákladom Tatier boli piesčito – ílovité
horniny v praoceáne pred vyše 500 miliónmi rokov. Súčasný vzhľad tatier spôsobili najmä pohyby zemskej kôry, magma a ľadovce. Tatry
boli vyzdvihnuté v mladších treťohorách alpínskym vrásnením. Potom sa začal tvarovať ich povrch hlavne činnosťou potokov a ľadovca.
Dôkazy činnosti ľadovcov v Tatrách sú doliny tvaru U, ľadovcové kotly (tvarované závery dolín), morény (ľadovcom posunuté balvany,
štrk a piesok), kamenné moria (skalné podložie rozpadnuté na ostrohrané balvany.
Ložiská nerastných
surovín:
Transgresívny charakter bazálneho súvrstvia na triasových vápencoch možno vidieť pri Markušovciach, kde je v
ňom bezvýznamný výskyt bauxitu. Travertín a pieskovce sa ťažia Pri Spišskom Podhradí. Železné rudy sa v minulosti ťažili
v Rudňanoch. (Po II. sv. vojne boli Rudňany najväčším železnorudným závodom v Československu. Z vyťaženej rudy sa získavalo hlavne
železo, meď, ortuť a baryt. Po roku 1989 došlo k likvidácii baní v Rudňanoch.)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta