Levoča a okolie

Levoča a okolie
 
Prírodné pomery Spiša
Región Spiš, v ktorom sa nachádza mesto Levoča má všetky základné prírodné znaky, typické pre karpatskú krajinu. Je usporiadaný do pohorí a kotlín. Prevládajúcimi stavebnými prvkami spišských kotlín sú flyšové sedimenty, ktoré sa pred približne 50 miliónmi rokov uložili na dne paleogénneho mora. Na nich leží nesúvislá vrstva štvorhorných usadenín výlučne suchozemského pôvodu.
 
Mesto Levoča
Rozprestiera na kopcovitom teréne v nadmorskej výške 573 m. Na severe ju ohraničujú Levočské vrchy ako súčasť Karpatského oblúka, na severozápade sa nachádzajú Vysoké Tatry, na juhu Národný park Slovenský raj a na východe pás Slovenského Rudohoria. Z pôdnych typov sa v oblasti katastra Levoče vyskytujú prevažne kambizeme zo skupiny skôr hnedých. Prevažujú sedimentárne horniny - striedanie pieskovcov a bridlíc. Hydrouhličitanová, sodno-vápenato-horečnatá minerálna voda sa nachádza v oblasti Pod Mariánskou horou a v Levočskej doline. V bývalej obci Ľubica neďaleko Levoče sú sírne pramene. Na území sú zaznamenané výskyty paleontologických nálezov foraminifer (morské prvoky). Za chránené územie NATURA 2000 boli označené  Dubiny pri Levoči. Nachádzajú sa tu  lipovo-javorové sutinové lesy a bukové a jedľové  kvetnaté lesy, vzácne druhy  rastlín (Veternica hájna, Šafrán spišský, Horec luskáčový) a živočíchov (Ropucha bradavičnatá, Salamandra škvrnitá, Mlok karpatský) európskeho významu.
 
Levočské vrchy - popis geomorfologického celku
Je to geomorfologický celok Podhôľno-magurskej oblasti. Najvyšší vrch je Čierna hora (1289 m n.m.) Levočské vrchy sú masívnym kryhovým pohorím, sú tvorené hlavným masívnym chrbtom budovaným horninami vnútrokarpatského flyšu. Budujú ich mocné vrstvy pieskovcov, tenšie vrstvy bridlíc, zlepence a brekcie. Patria k typickým zosuvovým územiam Na zlomovom ohraničení Levočských vrchov sa často vyskytujú minerálne pramene. Prevládajú tu hnedé pôdy, najvyššie polohy zaberajú smrekové, na severe bukové lesy.
 
Chránené objekty živej a neživej prírody v okolí Levoče

Národný park Slovenský raj  - Prielom Hornádu – Hornád si od konca mladších treťohôr razil cestu v mäkkých ílovitých bridliciach Hornádskou kotlinou. Tiekol po jej plochom dne približne o 150 m vyššie tým istým smerom ako dnes. Planiny Slovenského raja ešte neexistovali. Na rozhraní mladších treťohôr a štvrtohôr sa územie Slovenského raja začalo zdvíhať, kým dno Hornádskej kotliny klesalo. Hornád sa začal zarezávať do podložia a s ním aj jeho prítoky o čom svedčia krútňavy v skalných stenách.

V Slovenskom raji prevládajú druhohorné sedimentačné horniny(vápenec a dolomity). Tieto karbonátové horniny podliehajú krasovateniu, preto sa tu nachádza viac ako 350 jaskýň a priepastí. Na juhovýchodnom okraji vystupujú na povrch nekrasové horniny vytvorené  v starších prvohorách (pieskovce kremence bridlice).  Územie sa vyznačujú zachovalosťou prírodných spoločenstiev a veľkou rozmanitosťou rastlinných a živočíšnych druhov sústredených na malom území. V roklinách je typická vertikálny inverzia (obrátený výskyt) druhov – na dne sa nachádzajú horské až vysokohorské a hore na bralách a svahoch teplomilné druhy.
 
 Národná prírodná rezervácia Dreveník a Sivá Brada
Zo štvrtohorných zloženín sú významné travertíny, ktoré vznikli zrážaním z minerálnych prameňov, vyvierajúcich na význačných zlomoch smeru SZ-JV a SV-JZ. Najväčšie travertínové výskyty sú pri Spišskom Podhradí  na Dreveníku a Sivej Brade. Na Sivej Brade sa travertín tvorí aj v súčasnosti, kým ostatné kopy v okolí sú už v rôznej miere skrasovatené. Travertínový komplex na Dreveníku je uložený na ílovcoch a pieskovcoch a práve táto geologická stavba podnietila gravitačné rozvoľňovanie travertínových útvarov pozdĺž ťahových puklín. V oblasti dreveníka sú bohato zastúpené teplomilné i horské druhy flóry a fauny.
 
Na Sivej Brade sa travertín tvorí aj v súčasnosti, kým ostatné kopy v okolí sú už v rôznej miere skrasovatené. Na niekoľkých miestach vyvierajú pramene zemito-uhličitej vody, ktorá obsahuje veľké množstvo soli , vďaka čomu sa tu vyskytuje ojedinelá slanomilná vegetácia, ale aj suchomilná a močiarna flóra.
 
Prírodná pamiatka Jazierko na Pažiti v čase, keď sa voda v jazierku stráca možno pozorovať na jeho dne stále výrony plynov. Je to vzácny geomorfologický útvar na travertínovej kope- minerálny výver.
Rajtopiky – Národná prírodná rezervácia je budovaná pestrými bridlicami, kremencami a dolomitmi triasu. Vyskytujú sa tu chránené a iné zriedkavé druhy fauny a flóry.
 
Zrod a tvarovanie Tatier
Prvozákladom Tatier boli piesčito – ílovité horniny v praoceáne pred vyše 500 miliónmi rokov. Súčasný vzhľad tatier spôsobili najmä pohyby zemskej kôry, magma a ľadovce. Tatry boli vyzdvihnuté v mladších treťohorách alpínskym vrásnením. Potom sa začal tvarovať ich povrch hlavne činnosťou potokov a ľadovca. Dôkazy činnosti ľadovcov v Tatrách sú doliny tvaru U, ľadovcové kotly (tvarované závery dolín), morény (ľadovcom posunuté balvany, štrk a piesok), kamenné moria (skalné podložie rozpadnuté na ostrohrané balvany.
 
Ložiská nerastných surovín:
Transgresívny charakter bazálneho  súvrstvia na triasových vápencoch možno vidieť pri Markušovciach, kde je v ňom bezvýznamný výskyt bauxitu. Travertín a pieskovce sa ťažia Pri Spišskom Podhradí. Železné rudy sa v minulosti ťažili v Rudňanoch. (Po II. sv. vojne boli Rudňany najväčším železnorudným závodom v Československu. Z vyťaženej rudy sa získavalo hlavne železo, meď, ortuť a baryt. Po roku 1989 došlo k likvidácii baní v Rudňanoch.)