Zem a zobrazovanie zeme

Zem a zobrazovanie zeme

1. Určite aspoň 4 druhy tematických máp.
2. Obsah mapy delíme na.
3. Označte prvky obsahu mapy písmenami A,B podľa príslušnosti k danej skupine: diaľnica, vrstevnica, kóta, vodná nádrž.
4. Ktorý z nasledujúcich výrokov je pravdivý ?
a) Ortografické zobrazenie je také, pri ktorom bod premietania je nekonečné.
b) Pri gnómickom zobrazovaní premietací bod nie je v strede Zeme.
c) Pri stereografickom zobrazovaní nie je premietací bod umiestený na Zemi protiľahlom bode premietacej roviny. 
 
1. -  mapa – je zjednodušený, generalizovaný a zmenšený rovinný obraz Zeme
- kartografia - veda, ktorá sa zaoberá pôsobením zobrazovania zemského povrchu do mapy
- tematická mapa – mapa, ktorá znázorňuje nejakú tematickú časť
  a) všeobecnozemepisná mapa
  b) politická mapa
  c) mapa nerastných surovín
 d) poľnohospodárska mapa 

2.
· topografický – na všeobecnozemepisných mapách
- zobrazuje povrch krajiny
- zložky: A) polohopis – zobrazuje konkrétne miesto
 B) výškopis – nadmorská výška, vrstevnice ..
· tematický – pre špeciálne mapy zobrazuje určitú tému
 
3.  diaľnica – A polohopis
  vrstevnica – B výškopis
  kóta – B výškopis
  vodná nádrž – A polohopis

2.
1.Opíšte tvar a rozmery Zeme, vývoj názorov na tvar Zeme.
2. Vysvetlite príčiny pásmovitého usporiadania klímy, pôdy, rastlinstva a živočíšstva na Zemi.
3. Uveďte rozdiely medzi pojmami: vesmír, galaxia, slnečná sústava, planéta a určte postavenie Zeme v slnečnej sústave.
 
1.
- tvar Zeme nie je dokonalá guľa, má elipsovitý tvar, je sploštená na póloch a vydutá na rovníku
- dĺžka rovníka je 40 076 km
- povrch Zeme je 510 mil. km2
- v minulosti si ľudia mysleli, že Zem je sploštená, niektorí moli za svoje názory umučení ( Koperník, Galileo), postupne prišli na to, že je guľatá
 

2. – hlavnou príčinou je guľovitý tvar Zeme, pohyby Zeme ( Zem obieha okolo Slnka) a sklon zemskej osi
 
3.
Vesmír – zahŕňa všetko čo existuje
Galaxia – hviezdna sústava zahŕňa hviezdy, medzihviezdny priestor, našou galaxiou je Mliečna dráha, ktorá má diskovitý tvar
Slnečná sústava – tvorená Slnkom ako jedinou hviezdou a ďalšími planétami
Planéty – vesmírne telesá, je ich 8 – Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, 
Neptún

3. 
1. Z uvedených mierok vyberte tie, ktoré patria k mapám veľkých mierok.
o  1 : 500 000
o  1: 10 000
o  1: 4 500 000
o  1: 100 000
-  Vysvetlite kritérium na základe ktorého ste sa rozhodli.
  2. Vypočítajte aká je skutočná vzdialenosť dvoch miest, ak bude ich vzdialenosť 3,6 cm 
 na mape v mierke 1 : 25 000. 
  3. Na vami vybraných príkladoch z atlasu demonštrujte generalizáciu obsahu. 
 
1.
 - mapy veľkých mierok sú 1 : 10 000 – 1 : 200 000
- mapy stredných mierok sú 1 : 200 000 – 1 : 1 000 000
- mapy malých mierok sú 1 : 2 000 000 - .... 
 
2.
3. Generalizácia mapy je zjednodušovanie obsahu mapy pri prechode z máp veľkých mierok
  do máp menších mierok.
  Napr. mapa SR – podrobná, všeobecnozemepisná
mapa Strednej Európy, kde je SR len malá + BA zobrazená, nič viac 
 
4.
1. Vypočítajte rozdiel pásmového a miestneho času v mieste, ktoré leží na 130° v.d. a v mieste, ktoré leží na 15° z.d..
2. Určte vzdušné vzdialenosti miest Madrid – Moskva na mape sveta a mape Európy. Vysvetlite aký typ mapy podľa mierky a podľa obsahu bol použitý v oboch prípadov.
3. Schematický znázornite obeh Zeme okolo Slnka, jeho jednotlivé fázy a dôsledky obehu.
 
3.  nákres
--------------------------------
5.
1. Porovnajte postavenie Zeme v periféliu a aféliu, uveďte základné charakteristiky.
2. Objasnite postavenie mesiaca vo vesmíre, pohyby a dôsledky pohybov mesiaca.
3. Povedzte aké dôsledky vyplývajú zo sklonu zemskej osi pri obehu Zeme okolo Slnka – dĺžka dňa a noci, polárny deň a noc, porovnajte dĺžku a teplotu leta na severnej a južnej pologuli.
4. Do nákresu zakreslite: slnovraty, dni rovnodennosti. 
 
1.
· perifélium ( príslnie ) – 3.1. , Zem je najbližšie k Slnku a pohybuje sa najrýchlejšie, na S sú kratšie a teplejšie zimy a polárny deň je na S póle dlhší ako na J
· afélium (odslnie) – 2.7. , Zem je od Slnka vzdialená najviac a pohybuje sa najpomalšie, na S sú dlhšie a chladnejšie zimy ako na J a polárny deň je na S póle dlhší ako na J
 
2.
- Mesiac je vesmírne teleso, ktoré nesvieti vlastným svetlom, ale svieti odrážaným svetlom, ktoré zachytáva od Slnka
- hovoríme mu aj prirodzená družica Zeme
- k Zemi je obrátená stále tá istá časť jeho povrchu a to preto, lebo jeho doba obehu okolo Zeme a jeho vlastnej osi je tá istá a to 28 dní
- pri obehu Mesiaca okolo Zeme vznikajú tzv. mesačné fázy
- Mesiac pôsobí na Zem príťažlivou silou, čo spôsobuje pravidelné deformácie zemského povrchu nazývané aj slapové javy = príliv, odliv
- príliv môže byť: a) skočný príliv – ak je Mesiac, Zem a Slnko v jednej rovine, príliv sa zosilní
  (nov, spln)  
 
 
b) hluchý príliv – ak je Mesiac kolmý na Slnko a Zem, príliv je najslabší (1. 
a posledná štvrť)
- využitie prílivu a odlivu: pre lode ( do Londýna), elektrárne (1. Elektráreň, ktorá využívala príliv a odliv bola St. Malo vo Francúzsku) 
 
3.
21.3. jarná rovnodennosť – začína sa astronomická jar
- slnečné lúče dopadajú napoludnie kolmo na rovník
- hranica svetla a tmy prechádza cez póly
- každý bod na zemi má rovnako dlhý deň a noc
- na S póle sa začína polárny deň a na J polárna noc
22.6. letný slnovrat – začína sa astronomické leto
- slnečné lúče dopadajú napoludnie kolmo na obratník raka
- na S pologuli je najdlhší deň ( Slnko celý deň krúži nad obzorom 
a nezapadá) a najkratšia noc
- na J to je opačne (najkratší deň, najdlhšia noc)    
23.9. jesenná rovnodennosť – začína sa astronomická jeseň
- slnečné lúče dopadajú napoludnie kolmo na rovník
- hranica svetla a tmy prechádza cez póly
- každý bod na zemi má rovnako dlhý deň a noc
- na S póle začína polárna noc a na J polárny deň
22.12. zimný slnovrat – začína sa astronomická zima
  - slnečné lúče dopadajú napoludnie kolmo na obratník kozorožca
  - na J pologuli majú najdlhší deň a najkratšiu noc
  - na S to je opačne ( najkratší deň, najdlhšia noc)