Geoekológia a enviromentalistika

Geoekológia a enviromentalistika
 
1.
1. Posúďte súvislosť medzi umelými (antropogénnymi) zdrojmi znečistenia ovzdušia a vodstva na Zemi a v Slovenskej republike.

VODSTVO
-  vodné zdroje sú nevyhnutné pre ekonomický, sociálny a kultúrny rozvoj spoločnosti
-  hlavné vodné zdroje sú sladké povrchové a podzemné vody na súši
-  z nich sa najviac využívajú rieky a jazerá
-  nepriaznivé zásahy človeka spôsobujú prudký rast spotreby vody a znečistenie vodstva
-  zvyšujú sa požiadavky na množstvo vody – najväčší spotrebitelia vody sú poľnohospodárstvo a priemysel
-  s rastom spotreby vody sa zvyšuje aj znečistenie povrchových a podzemných vôd – spôsobujú ho prírodné a antropogénne činitele:
· prírodné – vodná erózia
· umelé – človek : nepriamo – prostredníctvom atmosférických zrážok
  priamo – svojou činnosťou
Príčiny:
-  emisie – je to, čo sa dostáva do atmosféry z výrobnej produkcie, v ovzduší prechádza transmisiou – chemickými procesmi a na Zem to dopadá v podobe imisii
-  ropné produkty – asfalt, teflón
-  komunálny odpad
-  hnojivá a iné chemické látky
-  skúšky jadrových zbraní a uskladňovanie jadrového odpadu
 
Dopad:
-  znížená schopnosť rastlín fotosyntetizovať – tým pádom slabé okysličenie vôd
-  dochádza k eutrofizácii vôd – presýtenie vody minerálnymi látkami
-  zníži sa kvalita pitnej vody a následne jej úbytok
-  zásah človeka do podzemných vôd a znížená hladina povrchových vôd
 
Opatrenia:
-  znížiť počet skúšok jadrových zbraní
-  zvýšiť bezpečnosť lodnej dopravy
-  zaviesť kanalizáciu v obciach
-  čističky odpadových vôd
 
-  podľa spôsobu sa znečistenie vôd delí na:
· zdrojové – spôsobuje jeden alebo viacero odtokov odpadových vôd do povrchových tokov alebo vodných nádrží
· plošné – pri aplikácii priemyselných hnojív a pesticídov v poľnohospodárstve
· havarijne – náhly a nepredvídaný únik škodlivých látok do povrchových a podzemných vôd
-  i keď má povrchová a podzemná voda samočistiacu schopnosť, vodu odoberanú z vodných zdrojov treba často upraviť technologickými procesmi a postupmi (mechanické, chemické, biologické)
-  medzi základné vodohospodárske činnosti spoločnosti patrí ochrana vodných zdrojov – chrániť ich pred znečistením, vyčerpaním alebo iným znehodnotením
 
OVZDUŠIE
-  kvalita ovzdušia sa za posledných 30 rokov v dôsledku znečistenia značne znížila
-  zlúčeniny a prvky, ktoré negatívne pôsobia na ovzdušie sú:
· plynné látky – SO2, SO3, NO2, N2O3, HCL, toxické plyny
· pevný úlet – popolček, prach s obsahom olova a azbestu
· rádioaktívne látky a ťažké kovy – olovo, meď, vápnik
 
-  znečistenie atmosféry spôsobujú:
· primárne zdroje – vulkanická činnosť, rozklad organických látok
· umelé zdroje – najväčší podiel na znečistení majú priemyselné výroby:
1)  výroba tepla a energie – SO2, H2S,CO,CO2,prach ...
2)  hutníctvo a metalurgia – CO2,CO, prach
3)  chemický priemysel – HCL, SO3, CO2, H2S ..
 
-  globálny znečisťovateľ je aj doprava – prach, zlúčeniny s obsahom olova, azbestu, škodlivé plyny, aldehydy
-  stavebníctvo – prach z ťažby
 
-  závažným znečisťovateľom sú oxidy uhlíka, ktoré spôsobujú skleníkový efekt – vzniká zadržiavaním tepla atmosférou pri tepelnej výmene medzi povrchom Zeme a kozmickým priestorom, má za následok zvýšenie globálnej teploty atmosféry, môže vyvolať zmeny aj v zrážkovom režime, následkom toho môže dôjsť k roztopeniu ľadovca a zvýšenie hladiny svetového oceánu až o 60 m
 
-  ďalším nebezpečným znečisťovateľom ovzdušia sú oxidy síry – do  ovzdušia sa dostávajú vulkanickou činnosťou, a najmä spaľovaním menej kvalitných fosílnych palív s vysokým obsahom síry, v Európe sa do ovzdušia dostáva až 60 miliónov tón ročne, zvýšená koncentrácia podmieňuje chorobnosť(choroby dýchacích ciest), znižovanie pôdnej úrodnosti a poškodzuje lesný porast (hrdzavenie ihličnanov)
-  kyslé dažde vznikajú v atmosfére reakciou oxidov síry a dusíka s vodnými parami, vzdušnými prúdmi unášané kyslé dažde poškodzujú krajinu, ohrozujú zdravie ľudí, kvalitu vody a pôdy, poškodzujú lesný porast
 
-  súčasť celosvetovej koncepcie ochrany životného prostredia je ochrana ozónovej vrstvy – filtra, ktorý chráni zemský povrch pred ultrafialovým žiarením, narúšajú spaľovanie fosílnych palív, jadrové výbuchy, produkcia freónu, aplikácia dusíkatých hnojív
-  vznik a rozšírenie ozónovej diery vedie k poškodzovaniu rastlinných a živočíšnych buniek, spôsobuje rakovinu
----------------------------------------------------------------------------------
2.
1. Vysvetlite význam lokalizačných faktorov – nerastných surovín na lokalizáciu priemyselnej výroby, rast sídel, kvalitu životného prostredia v minulosti a v súčasnosti. Rozlíšte nerastné suroviny podľa spôsobu využitia.
2. Analyzujte vývoj a prognózy ďalšieho využívania energetických surovín. Na príklade nasledujúcich štátov demonštrujte využívanie alternatívnych zdrojov energie (Dánsko, Island, Nórsko, Francúzsko).
 
1.
- nerastné suroviny podmieňujú výrobu i rast sídel
- čím viac nerastných surovín, tým väčšia výroba, viac sústredené obyvateľstvo do tejto lokality
- napr. petrochémia – výroba pohonných hmôt
  Ložiská čierneho uhlia – Nemecko = oblasť Rýnsko-Rúrskej konurbácie
- využíva to ťažobný, hutnícky aj chemický priemysel
- hotové výrobky sa využívajú ako stavebný materiál alebo surové palivo
- nerastné suroviny patria k neobnoviteľným a vyčerpateľným prírodným zdrojom
- ich ťažba mení aj vzhľad prírodnej krajiny, zmeny reliéfu
- sú zdrojmi prachu a exhalátov, znížená úrodnosť celého územia
- v minulosti sa nerastné suroviny využívali do takej miery ako dnes, preto sa musia hľadať spôsoby ich náhrady, keďže sú neobnoviteľné a vyčerpateľné

Nerastné suroviny podľa spôsobu využitia:
· energetické suroviny – ropa, zemný plyn, urán
· metalurgické suroviny – železné rudy, cínové, medené
· chemické suroviny – soli, síra, fosfát, fluorit, baryt, sadrovec
· stavebné suroviny – kameň, íl, štrk, piesok, vápenec, žula
 
2.
- v súčasnosti sa ročne vyťaží asi 25 mld tón nerastných surovín
- kvôli ich vyčerpanosti nastáva globálny problém ochrany týchto surovín
- hľadajú sa spôsoby ako predísť kríze, a tie spočívajú v týchto požiadavkách:
· hľadanie nových surovinových zdrojov mimo kontinentu (ropa, zásoby mangánových a železných rúd v mori)
· využívanie druhotných surovín, ktoré má aj ekonomický prínos a chráni životné prostredie
· zavedenie bezodpadových technológií, cieľom ktorých je také riadenie priemyselnej výroby, aby pri minimálnej spotrebe energie a materiálu sa dosiahol maximálny ekonomický efekt
· recyklácia
 
Dánsko – veterná a vodná energia, vyspelé elektrárne
Island – geotermálna energia z horúcich prameňov, vykurovanie domov a skleníkov
Nórsko – veterná a vodná energia
Francúzsko – prílivová energia, fjordy (Sant Malo), slnečná a veterná energia
----------------------------------------------------------------------

3.
1. Analyzujte a lokalizujte faktory vybraných závodov a posúďte ich z hľadiska kladných a záporných vplyvov na životné prostredie. Demonštrujte na ekonomickom rozvoji regiónov: Vojany, U.S.Steel, SCP Ružomberok.
 
1.
Vojany
-  elektráreň, výroba tepelnej energie = energetický priemysel
-  + zásobáreň tepla, ponuka pracovných možností
-  - podieľa sa najviac na znečistení ovzdušia, pri ťažbe nerastných surovín, ktoré spaľuje sa poškodzuje životné prostredie
 
U.S.Steel
  - hutnícky závod
 -  + ponuka množstva pracovných síl, výroba produktov
  -  - veľké znečistenie ovzdušia, 2-hé najväčšie po tepelných elektrárňach, skládky – haldy
(nespálené suroviny)
 
SCP Ružomberok
-  Papierenský priemysel, spracovanie dreva
-  + pracovné príležitosti, výroba celulózy a papiera
-  - výrub lesov, menej produkcie kyslíka, kontaminované pôdy z balení, chemické farbenie papierov