Kartografické zobrazenia

Kartografické zobrazenia
Kartografia = veda, ktorá sa zaoberá zobrazovaním zemského povrchu a tvorbou máp

Mapovanie má 4 body.

1. Meranie v teréne a zameranie terénnych bodov
2. Pravouhlé premietnutie cez priemetňu a vyjadrenie terénnych bodov značkami

• Priemetne: rovina (maláčasť zemského povrchu), elipsa (zakryvenie zemského povrchu), guľa (celý zemský povrch do glóbusu).

    3. Zmenšenie do mierky

•  1: M, VZOREC:  b=M*a , kde b - skutočná vzdialenosť,a - mapová vzdialenosť
• Číslo M - 1:25 000 v tomto prípade je číslo M = 25 000
• Čím väčšie číslo M tým menšia mierka

    4. Skreslenie -použijeme takú kartografickú metódu, ktorá najmenej skresluje

Kartografické zobrazenia:

Azimutálne - najmenšie skreslenie v strede mapy

Kužeľové - najmenšie skreslenie v bode dotyku s glóbusom

Valcové - najmenšie skreslenie v oblasti rovníka a najväčšie v oblasti pólov

Základné kartografické diela:
Mapa – predstavuje zmenšený, zjednodušený, skreslený obraz zemského povrchu v rovine. Jednotlivé tvary a javy sú zobrazené vo forme mapových značiek a symbolov
Glóbus – zmenšený guľatý model Zeme
                                                            
Mierka mapy – číselná M 1: M, kde M je mierkové číslo, ktoré udáva pomer zmenšenia voči skutočnosti /napr. 1:50 000, 1 cm na mape 50 000 cm v skutočnosti = 0,5 km/ alebo grafická.
Mierka glóbusu – udáva pomer dĺžok na glóbuse k dĺžkam na Zemi r:R /R= 6378 km/

Podľa mierky sa mapy rozdeľujú :
-         mapy veľkých mierok /1:10 000-1:200 000/- označujú sa aj ako topografické
-         mapy stredných mierok /1:200 000-1:1 000 000/
-         mapy malých mierok /nad 1:1 000 000/
-         plány /menej 1:10 000/

-         delíme ho na :
1. topografický /topos – gr. slovo – miesto/
-         základnými zložkami sú:
A/ výškopis – zobrazuje vertikálnu členitosť, základným prvkom je nadmorská výška   
     /meria sa od hladiny mora/
-         čiary spájajúce miesta s rovnakou kladnou nadmorskou výškou  - vrstevnice 
      /izohypsy/
-          čiary, ktoré spájajú miesta so zápornou hodnotou nadm.výšky  - hĺbnice /izobaty/
-         výškový reliéf dopĺňajp výškové kóty, body, tieňovanie
-         farebné rozlíšenie  - farebná hypsometria
B/ polohopis – zobrazuje horizontálnu členitosť /situáciu/ - tvorí ho súbor bodov, značiek a čiar podľa charakteru daného objektu alebo tvaru zemského povrchu /bodový, líniový alebo plošný charakter/
Výškopis a  polohopis tvoria základ všeobecnozemepisných máp, ktoré delíme na fyzické a politicko-administratívne

2. Tematický obsah – tvoria body, čiary, areály a dohovorené značky, ktoré znázorňujú tematicky vyčlenenú oblasť informácií o objektoch a javoch na zemskom povrchu
-         mapy s týmto obsahom nazývame tematické alebo špeciálne a delíme ich na fyzickogeografické /geologická, klimatická, pôdnych typov.../, humánnogeografické /mapa hustoty obyvateľstva, miest, dopravy.../ a mapy životného prostredia

Legenda – popis alebo vysvetlivky všetkých značiek a symbolov použitých v mape
Generalizácia obsahu mapy – je zjednodušovanie, zovšeobecňovanie obsahu mapy. Bohatosť mapy však závisí aj od mierky mapy, čím je mierka väčšia tým je obsah bohatší a naopak.
Doplnkový obsah mapy tvoria rôzne diagramy, grafy, tabuľky, obrázky...