Zámená
Zámená
- lat. pronominá
- zastupujú podstatné mená (ja, to, ten),
prídavné mená (taký, nejaký), číslovky (koľko, toľko), príslovky (tak, tade)
-
ukazujú alebo odkazujú na osobu, zviera, vec, ale aj vlastnosť, privlastňovanie, činnosť, jav, stav
(nepomenúvajú javy, iba na ne odkazujú)
- sú plnovýznamový slovný druh (majú lexikálny aj gramatický význam), ich
význam sa dá vysvetliť
- sú ohybné – skloňujú sa
- môžu byť vetným členom
- preberajú
gramatické kategórie (rod, číslo, pád) slovného druhu, ktorý zastupujú
Delenie Zámen
1. osobné -
a) základné
b) privlastňovacie
2. zvratné - a) základné
b)
privlastňovacie
3. ukazovacie
4. opytovacie
5. vzťažné
6.
vymedzovacie
7. neurčité
Podľa kategórie rodu sa delia:
a)
rodové
- majú osobitý tvar pre každý menný rod:
on/ona/ono, ten/tá/to, aký/aká/aké, všetok/všetka/všetko, ...
b)
bezrodové
- nerozlišujú menný rod: ja, ty, my, vy, sa, kto, čo, …
Podľa ohybnosti:
a) ohybné
(sklonné)
b) neohybné(nesklonné)
osobné - základné zámená
: ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni,
ony
- sú pomenovaniami gramatických osôb (ja, my - 1. osoba; ty, vy - 2. osoba; on, ona, ono, oni, ony - 3. osoba)
- majú
samostatné skloňovanie
- zámená ja, ty, my, vy sú bezrodové
-
spájajú sa vo vete so slovesom
N | ja | ty | on | ona | ono |
G | mňa, ma | teba, ťa | jeho, neho, -ňho, -ň | jej, nej | jeho, neho, -ň |
D | mne, mi | tebe, ti | jemu, nemu, mu | jej, nej | jemu, nemu, mu |
A | mňa, ma | teba, ťa | jeho, neho, ho, -ňho, -ň | ju, ňu | ho, -ň |
L | mne | tebe | ňom | nej | ňom |
I | mnou | tebou | ním | ňou | ním |
- dlhšie tvary zámen sa používajú:
a) po predložkách (napr. do mňa,
bez teba)
b) na začiatku vety (napr. Jeho videli. Mne sa to páči.)
c) ak je na zámene dôraz (napr. Vyvolala mňa. To ani mne
neveríš?)
- kratšie tvary (mi, ma, ti, ťa) nikdy nestoja na začiatku vety a vyslovujú sa spolu s predchádzajúcim
slovom
- tvary so začiatočným ň- sa používajú po predložkách
napr. pred ňu, po ňu
- tvary zámen s
-ňho, -ň sa používajú iba po predložkách končiacich na samohlásku
napr. do/za/pre neho – doňho/doň,
preňho/preň, zaňho/zaň
!!! v mužskom rode sa píšu spolu s predložkami
pr. Zavolaj naňho (na priateľa)! Ponáhľam sa naň (na
autobus).
- použitie tvarov s -ňho, -ň (poňho, poň, zaňho, zaň, doňho, doň) zámena on závisí od
životnosti:
a) dlhšie tvary používame vtedy, keď zámeno zastupuje životné podst. mená muž. rodu
pr. Nestaraj
sa doňho! (do spolužiaka)
b) kratšie tvary používame vtedy, keď zámeno zastupuje neživotné podstatné mená muž. rodu
a podstatné mená stred. rodu.
pr. Choď poň! (po mlieko)
N | my | vy | oni | ony |
G | nás | vás | ich, nich | ich, nich |
D | nám | vám | im, nim | im, nim |
A | nás | vás | ich, nich | ich, ne |
L | nás | vás | nich | nich |
I | nami | vami | nimi | nimi |
osobné - privlastňovacie zámená
: môj, tvoj, jeho, jej, náš,
váš, ich
- privlastňujú jednotlivým gramatickým osobám
- zámená môj/moja/moje, tvoj/tvoja/tvoje, náš/naša/naše,
váš/vaša/vaše sa skloňujú podľa vzoru môj
- zámená jeho, jej, ich sú nesklonné
-
spájajú sa vo vete s podstatným menom
N | G | D | A | L | I | |
sg | môj moja moje | môjho mojej môjho | môjmu mojej môjmu | môjho moju moje | mojom mojej mojom | mojím mojou mojím |
pl | moji | mojich | mojim | mojich moje | mojich | mojimi |
!!! privlastňovacie zámená môj, tvoj, svoj, náš, váš majú všetky pády s krátkou
príponou okrem I sg.
(napr. s tvojimi zošitmi, mojim bratom, ale s mojím bratom)
zvratné - základné
zámená
: seba, sa
- zvratné zámeno seba, sa vzťahuje na všetky tri osoby vo všetkých troch rodoch
a v obidvoch číslach
- má samostatné skloňovanie
N | G | D | A | L | I | |
sg | – | seba | sebe, si | seba, sa | sebe | sebou |
pl. | nemá množné číslo |
!!! skloňuje sa iba v sg., nemá pl. ani N sg.
!!! krátke tvary sa,
si sú zvratnými iba:
a) keď činiteľ deja (podmet) vykonáva dej na sebe a môžeme ich nahradiť plným tvarom seba,
sebe
pr. česať sa (seba), škodiť si (sebe)
b) alebo vyznačujú vzájomné (obojstranné) vzťahy
pr. bozkať sa
(navzájom jeden druhého), povedať si (navzájom jeden druhému)niečo
- inak sú zvratné zámená sa, si
súčasťou zvratných slovies (nepovažujeme ich za zámená)
zvratné - privlastňovacie
zámená
: svoj
- skloňuje sa podľa vzoru môj
- privlastňujeme ním hociktorej gramatickej
osobe, ale príslušná osoba musí byť podmetom vety
pr. Ja svoju sestru poznám. Ty svoj názor ťažko
zmeníš.
Terka svoju mamu miluje. My svoje práva poznáme. Vy presadzujete len svoje záujmy. Susedia sú pyšní
na svoju záhradu.
ukazovacie zámená
: ten, tento, tamten, onen, taký, takýto, onaký, toľký,
...
- označujú osoby, veci, vlastnosti, počet a okolnosti, ktoré sme už pomenovali alebo na ktoré ukazujeme príslušným gestom
(posunkom ruky, hlavy a pod.)
- ukazovacie zámená obsahujú najčastejšie hlásku t-
pr. ten, tento, tento tu, tuto, tamto,
takto
- zámená typu taký, onaký, toľký, toľkýto...
sa skloňujú podľa vzoru pekný
- môžu byť:
a) ohybné - ukazujú na osoby, veci
a vlastnosti
pr. tá, to, ten, tí, tie, tento, tamten, henten, onen, taký, onaký, toľký ...
b) neohybné - zámená,
ktoré ukazujú na okolnosti
pr. tu, tam, tade, vtedy, tak, onak, sem, tak ...
!!! pri spojení predložiek k, s, ku, so, s osobným
zámenom neplatí vo výslovnosti pravidlo o spodobovaní
!!! ukazovacie zámeno ten, tá, to
sa v tvaroch ten, tej, tí, tie, tieto vyslovuje s „ t “ a nie s „ ť “
!!! zámeno kto vyslovujeme s „ t “ a nie s
„ d “ alebo s „ g “
opytovacie zámená
: kto? čo? aký? ktorý? čí? kedy? ako? prečo? koľko?
...
- opytujeme sa nimi na osobu, vec, vlastnosť, počet, okolnosti
- zvyčajne stoja na začiatku vety (nie je to pravidlo)
-
zámená kto, čo sa používajú ako opytovacie zámená pádových otázok a majú osobitné skloňovanie
N | G | D | A | L | I | |
kto? | kto? | koho? | komu? | koho? | (o)kom? | kým? |
čo? | čo? | čoho? | čomu? | čo? | (o)čom? | čím? |
- zámená
ktorý, aký, koľký a od nich odvodené zámená sa skloňujú podľa vzoru pekný
- zámeno čí a od neho odvodené zámená sa skloňujú podľa vzoru
cudzí
- môžu byť:
a) ohybné - pr. kto, čo, aký, ktorý, čí, koľký
...
b) neohybné - kde, kam, kade, kedy, ako, prečo, načo ...
!!! Zámenom ktorý sa pýtame, keď je
možnosť výberu z viacerých druhov, možností
pr. Ktorá farba sa ti páči? Zelená.
!!! Zámenom aký sa pýtame, keď
zisťujeme kvalitu, akosť
pr. Akej farby sú šaty? Zelenej.
vzťažné zámená
- sú to vlastne
opytovacie zámená, ktoré plnia úlohou spojok (spájajú vety)
pr. Kto (opytovacie) otvorí dvere?
Uvidíš,
kto (vzťažné) otvorí dvere.
neurčité zámená
: niekto, niečo, niektorý, niečí,
dakto, dačo, ktosi, čosi, niekde, kdesi ...
- odkazujú alebo ukazujú na osobu, zviera, vec, miesto ... iba všeobecne -
neurčito
- sú odvodené od opytovacích zámen pomocou predpôn alebo prípon, najčastejšími sú:
a)
predpony: da-, nie-, voľa-, všeli-, hoci-, málo-,
b) prípony: -si, -koľvek
- ďalšími predponami môžu byť:
bár-, bárs-, kade-, ktovie-, zriedka-, bohvie-, čertvie-
!!! pri zámenách utvorených predponami nie-, bár-, bárs-, neplatí rytmický
zákon (napr. bárčí, niečí, niečia, niečie)
- skloňujú sa ako opytovacie zámená, z ktorých sú odvodené (pekný, cudzí)
alebo sú nesklonné
vymedzovacie zámená
: taký istý, iný, inakší, všetok, nikto, nič, žiaden, sám,
samý, ...
- vyjadrujú:
a) totožnosť (taký istý, tenže, takže, takisto/tak isto, tamže
b)
odlišnosť (ten istý, inakší, inak, inde, inokedy, iný)
c) súhrnnosť (každý, všetok, všetci /
všetky, vždy, všade)
d) neúplnosť (nikto, nikde, nič, ničí, žiaden)
e) výlučnosť (sám,
samý)
- niektoré vymedzovacie zámená sa skloňujú ako prídavné mená:
ten istý, taký istý, každý, iný
(pekný)
inakší (cudzí)
alebo sú nesklonné (inde, inam, tak isto ...)
- zámená
sám/sama/samo označujú osamelú osobu alebo osamelú skupinu osôb
pr. Kvety rastú samy. sám chlapec ,samy deti
- zámená
samý/samá/samé označujú prevažujúcu časť skupiny
napr. Pole bolo samý kvet., samí chlapci, samé dievčatá
!!!
zámená samý/samá/samé sa skloňujú podľa vzoru pekný
sami – muž. rod, životné,
samy – muž.
rod., neživotné, žen. rod, stred. rod