- lat. adjektíva
- pýtame sa na ne otázkami Aký? Aká? Aké? Ktorý?
Ktorá? Ktoré? Čí? Čia? Čie?
- sú späté s podstatnými menami, spresňujú a zároveň konkretizujú ich
význam
- s podstatným menom sa zhodujú v rode, čísle a v páde
- sú
plnovýznamový slovný druh (majú lexikálny aj gramatický význam), ich význam sa dá vysvetliť
- sú
ohybné – skloňujú sa
- môžu byť vetným členom
- pomenúvajú statické príznaky
podstatných mien, statický
príznak je:
a) priama vlastnosť podstatných mien
napr. dobrý človek,
suchá tráva, veselé dievča, nová ulica, vysoký dom
b) vlastnosti vyplývajúce zo vzťahu k iným podstatným menám,
dejom alebo okolnostiam
napr. drevený stôl (stôl z dreva), srdcová cieva (cieva srdca), ovčia vlna (vlna oviec), spiace dieťa
(dieťa, ktoré spí)
c) vlastnícky vzťah
napr. otcov kabát (kabát otca), matkina záhrada (záhrada matky),
sestrina kamarátka (kamarátka sestry)
rod – mužský (maskulínum),
ženský (feminínum), stredný (neutrum)
číslo – jednotné (singulár/sg), množné (plurál/pl)
pád
– Nominatív (N), Genitív (G), Datív (D), Akuzatív (A), Lokál (L), Inštrumentál (I)
prídavné meno, akostné alebo vzťahové alebo privlastňovacie, rod, číslo, pád, vzor, stupeň
- [Prešiel okolo
úzkej rokliny.]
úzkej – prídavné meno, akostné, žen. r., sg., G, pekný, 1.stupeň
1. akostné
2. vzťahové
3. privlastňovacie
- pýtame sa otázkami: Aký? Aká? Aké? Ktorý? Ktorá? Ktoré?
- sú neodvodené
slová
- vyjadrujú akosť alebo kvalitu
- dajú sa stupňovať
- možno od nich utvárať
antonymá
- vstupujú do synonymických vzťahov, tvoria synonymické rady
- od všetkých sa tvoria vlastnostné príslovky
morfémami -e, -o, -y, napr. dobr-e, zl-e, kamarátsk-y, bratsk-y
-
možno od nich tvoriť substantíva príponami:
-osť napr. slabý - slabosť, rýchly - rýchlosť, hlúpy -hlúposť
-ota napr. suchý - suchota, dobrý - dobrota, drahý - drahota
-oba napr. chorý - choroba, starý -
staroba, hnilý -hniloba
- možno od nich tvoriť stavové slovesá príponou -núť
napr. mäkký - mäknúť, hrubý
- hrubnúť, tuhý - tuhnúť
- možno ich spájať s príslovkami miery
napr. celkom nový, príliš dobrý, úplne prázdny
!!! Poznámka: patria sem aj pomenovania jednotlivých farieb!
!!! Poznámka: niektoré sa nestupňujú, pretože vyjadrujú krajnú
vlastnosť napr. slepý, bosý, mŕtvy... !!!
!!! Poznámka: krátke tvary majú iba adjektíva dlžný, vinný, hodný – dlžen, vinen,
hoden !!!
- pýtame sa otázkami: Aký? Aká? Aké? Ktorý? Ktorá? Ktoré?
- sú odvodené slová
- vyjadrujú vzťah, pôvod
- nemožno od nich utvárať antonymá
- stupňujú sa
výnimočne napr. láskavý - láskavejší - najláskavejší
Možno ich tvoriť takmer od každého slovného druhu, okrem
spojok:
- podstatných mien napr. zlato - zlatý, pšenica - pšeničný, dážď - daždivý, brat - bratský
-
slovies napr. hrať - hraný, hraví, hrací
- prídavných mien napr. sladký - sladkastý, malý - maličký,
malilinký, primalý
Zriedkavejšie sa tvoria od:
- prísloviek napr. dnes - dnešný, okolo - okolitý, zriedka -
zriedkavý, naproti - náprotivný
- zámen napr. náš - našský, svoj - svojský, tam - tamojší, voľakedy -
voľakedajší
- častíc napr. ozaj - ozajstný, neúrekom - neúrečný
- predložiek napr. pred -
predný, proti - protivný, spod - spodný
- citosloviec napr. jaj - jajový, čača - čačaný, baka - bakaný
- pýtame sa otázkami: Čí? Čia? Čie?
- vyjadrujú vlastnosť vecí
na základe jej príslušnosti osobe, zvieraťu alebo celému živočíšnemu druhu
- tvoria sa od substantív mužského rodu príponami
-ov, -ova, -ovo a od substantív ženského rodu príponami -in, -ina, -ino
- !!!Poznámka: od
podst. mien vzoru kuli sa používajú v tvare G napr. Škultétyho činnosť , Hallyeho kométa, Disneyho kresby
- tvoria sa tiež
príponami –í, -ia, -ie, a to vtedy, keď sa má vyjadriť vzťah k celému rodu, nie k jednotlivcovi
napr. lev –
leví, baba – babí/babia/babie, netopier – netopierí
!!! Poznámka: nemusia byť odvodené iba od mien zvierat,
ale aj osôb a iných bytostí napr. človečí (človek), stridží (striga), trpasličí (trpaslík), žobračí (žobrák), boží (boh) !!!
- variantnou príponou -ací sa tvoria od substantív stredného rodu zakončených na -a napr.
jahňací (jahňa), kozľací (kozľa), teľací (teľa), kniežací (knieža)
- niekedy sa vyskytnú dvojtary, a to aj s príponami
-í aj -ací napr. rybí / rybací, žabí / žabací, blší / blšací, líščí / lišací, kozí /
kozací