Prídavné Mená

Prídavné Mená

- lat. adjektíva
- pýtame sa na ne otázkami Aký? Aká? Aké? Ktorý? Ktorá? Ktoré? Čí? Čia? Čie?
- sú späté s podstatnými menami, spresňujú a zároveň konkretizujú ich význam
- s podstatným menom sa zhodujú v rode, čísle a v páde
- sú plnovýznamový slovný druh (majú lexikálny aj gramatický význam), ich význam sa dá vysvetliť
- sú ohybné – skloňujú sa
- môžu byť vetným členom
 
- pomenúvajú statické príznaky podstatných mien, statický
príznak je:

a) priama vlastnosť podstatných mien
napr. dobrý človek, suchá tráva, veselé dievča, nová ulica, vysoký dom

b) vlastnosti vyplývajúce zo vzťahu k iným podstatným menám, dejom alebo okolnostiam
napr. drevený stôl (stôl z dreva), srdcová cieva (cieva srdca), ovčia vlna (vlna oviec), spiace dieťa (dieťa, ktoré spí)

c) vlastnícky vzťah
napr. otcov kabát (kabát otca), matkina záhrada (záhrada matky), sestrina kamarátka (kamarátka sestry)

Gramatické kategórie:

rod – mužský  (maskulínum), ženský (feminínum), stredný (neutrum)
číslo – jednotné (singulár/sg), množné (plurál/pl)
pád – Nominatív (N), Genitív (G), Datív (D), Akuzatív (A), Lokál (L), Inštrumentál (I)

Čo určujeme pri prídavných menách

prídavné meno, akostné alebo vzťahové alebo privlastňovacie, rod, číslo, pád, vzor, stupeň
- [Prešiel okolo úzkej rokliny.]
úzkej – prídavné meno, akostné, žen. r., sg., G, pekný, 1.stupeň

Rozdelenie prídavných mien

1. akostné
2. vzťahové
3. privlastňovacie

▪ 1. akostné prídavné mená

- pýtame sa otázkami: Aký? Aká? Aké? Ktorý? Ktorá? Ktoré?
- sú neodvodené slová
- vyjadrujú akosť alebo kvalitu
- dajú sa stupňovať
- možno od nich utvárať antonymá
- vstupujú do synonymických vzťahov, tvoria synonymické rady
- od všetkých sa tvoria vlastnostné príslovky morfémami  -e, -o, -y, napr. dobr-e, zl-e, kamarátsk-y, bratsk-y
- možno od nich tvoriť substantíva príponami:
-osť  napr. slabý - slabosť, rýchly - rýchlosť, hlúpy -hlúposť
-ota  napr. suchý - suchota, dobrý - dobrota, drahý - drahota
-oba  napr. chorý - choroba, starý - staroba, hnilý -hniloba
- možno od nich tvoriť stavové slovesá príponou  -núť
napr. mäkký - mäknúť, hrubý - hrubnúť, tuhý - tuhnúť
- možno ich spájať s príslovkami miery 
napr. celkom nový, príliš dobrý, úplne prázdny
 
!!! Poznámka: patria sem aj pomenovania jednotlivých farieb!
!!! Poznámka: niektoré sa nestupňujú, pretože vyjadrujú krajnú vlastnosť napr. slepý, bosý, mŕtvy... !!!
!!! Poznámka: krátke tvary majú iba  adjektíva dlžný, vinný, hodný – dlžen, vinen, hoden !!!

▪ 2. vzťahové prídavné mená

- pýtame sa otázkami: Aký? Aká? Aké? Ktorý? Ktorá? Ktoré?
- sú odvodené slová
- vyjadrujú vzťah, pôvod
- nemožno od nich utvárať antonymá
- stupňujú sa výnimočne  napr. láskavý - láskavejší - najláskavejší
 
Možno ich tvoriť takmer od každého slovného druhu, okrem spojok:

- podstatných mien napr. zlato - zlatý, pšenica - pšeničný, dážď - daždivý, brat - bratský

- slovies  napr. hrať - hraný, hraví, hrací

- prídavných mien  napr. sladký - sladkastý, malý - maličký, malilinký, primalý
Zriedkavejšie sa tvoria od:

- prísloviek  napr. dnes - dnešný, okolo - okolitý, zriedka - zriedkavý, naproti - náprotivný

- zámen napr. náš - našský, svoj - svojský,  tam - tamojší, voľakedy - voľakedajší

- častíc  napr. ozaj - ozajstný, neúrekom - neúrečný

- predložiek  napr. pred - predný, proti - protivný, spod - spodný

- citosloviec  napr. jaj - jajový, čača - čačaný, baka - bakaný

▪ 3. privlastňovacie  prídavné mená

- pýtame sa otázkami: Čí? Čia? Čie?

- vyjadrujú vlastnosť vecí na základe jej príslušnosti osobe, zvieraťu alebo celému živočíšnemu druhu

- tvoria sa od substantív mužského rodu príponami -ov, -ova, -ovo  a  od substantív ženského rodu príponami -in, -ina, -ino

- !!!Poznámka: od podst. mien vzoru kuli sa používajú v tvare G napr. Škultétyho činnosť , Hallyeho kométa, Disneyho kresby

- tvoria sa tiež príponami –í, -ia, -ie, a to vtedy, keď sa má vyjadriť vzťah k celému rodu, nie k jednotlivcovi
napr. lev – leví, baba – babí/babia/babie, netopier – netopierí

!!! Poznámka: nemusia byť odvodené iba od mien zvierat, ale aj osôb a iných bytostí  napr. človečí (človek), stridží (striga), trpasličí (trpaslík), žobračí (žobrák), boží (boh) !!!
 
- variantnou príponou  -ací sa tvoria od substantív stredného rodu zakončených na  -a  napr. jahňací (jahňa), kozľací (kozľa), teľací (teľa), kniežací (knieža)
- niekedy sa vyskytnú dvojtary, a to aj s príponami  -í  aj -ací  napr. rybí / rybací, žabí / žabací, blší / blšací, líščí / lišací, kozí / kozací