- na konci opytovacích viet, a to:
a)
na konci samostatnej vety,
napr. Čo robíš? – Kedy ste sa vrátili zo zájazdu? – Bol si na prednáške? – Mám sa
vrátiť, nemám sa vrátiť?
b) na konci výrazu použitého vo vetnej platnosti,
napr. Skutočne? – Áno?
– Teda o piatej? – Päťdesiatpäť? – Ten nový?
- na konci podraďovacieho súvetia, keď hlavná veta je opytovacia,
napr. Nevieš, že na svete sa nič nestáva bez príčiny? – Počuli ste, že sa chystá ďalšie vydanie? – Hovorili o tom, čo by sa malo
predovšetkým robiť?
- na konci priraďovacieho súvetia, keď je na konci súvetia opytovacia veta,
napr. Prídeme na
kraj hory a čo nevidíme?
Za zvolacími vetami, ktoré majú povahu opytovacích viet, píše sa často otáznik aj výkričník, napr. Ako si to predstavujete?!
- vnútri vety v zátvorkách za jednotlivým slovom alebo výrazom, keď chceme
naznačiť pochybnosti o správnom použití alebo správnom znení výrazu, pochybnosti o správnosti alebo vhodnosti istého prístupu, postupu a
pod.,
napr. Zmieňoval sa o nevyhnutnosti (?) takéhoto riešenia ťažkostí, ktoré vznikli pri výrobe nového prístroja. – Niet
času (?) na oddych.
Otáznik sa nepíše:
- ak má ráz opytovacej vety iba podradená vedľajšia veta, napr. Pýtal sa ho, ako dlho bol na dovolenke. – Mohli by sme sa pýtať, či má zmysel rok čo rok sa takto stretávať.