Otáznik – písanie otáznika

Otáznik – písanie otáznika

Otáznik (?) sa píše:

– na konci opytovacích viet, a to:

a) na konci samostatnej vety,

napr. Čo robíš? – Kedy ste sa vrátili zo zájazdu? – Bol si na prednáške? – Mám sa vrátiť, nemám sa vrátiť?

b) na konci výrazu použitého vo vetnej platnosti,

napr. Skutočne? – Áno? – Teda o piatej? – Päťdesiatpäť? – Ten nový?

– na konci podraďovacieho súvetia, keď hlavná veta je opytovacia,
napr. Nevieš, že na svete sa nič nestáva bez príčiny? – Počuli ste, že sa chystá ďalšie vydanie? – Hovorili o tom, čo by sa malo predovšetkým robiť?

– na konci priraďovacieho súvetia, keď je na konci súvetia opytovacia veta,
napr. Prídeme na kraj hory a čo nevidíme?

!!!P o z n á m k a:

Za zvolacími vetami, ktoré majú povahu opytovacích viet, píše sa často otáznik aj výkričník, napr. Ako si to predstavujete?!

– vnútri vety v zátvorkách za jednotlivým slovom alebo výrazom, keď chceme naznačiť pochybnosti o správnom použití alebo správnom znení výrazu, pochybnosti o správnosti alebo vhodnosti istého prístupu, postupu a pod.,

napr. Zmieňoval sa o nevyhnutnosti (?) takéhoto riešenia ťažkostí, ktoré vznikli pri výrobe nového prístroja. – Niet času (?) na oddych.

Otáznik sa nepíše:

– ak má ráz opytovacej vety iba podradená vedľajšia veta, napr. Pýtal sa

ho, ako dlho bol na dovolenke. – Mohli by sme sa pýtať, či má zmysel rok čo rok sa takto stretávať.