Príslovky

Príslovky

- lat. adverbiá
- vyjadrujú okolnosť alebo vlastnosť deja
- neohybný slovný druh
- plnovýznamový slovný druh
- majú funkciu vetného člena
- tvoria určovací sklad hlavne s prísudkom (utiecť domov), ale aj s prídavným menom (veľmi pekný, dosť dobrý) a inou príslovkou (celkom pomaly), zriedkavo s podstatným menom (cesta späť)

Rozdelenie prísloviek

a) miesta (Kde? Kam? Kade? Odkiaľ? Pokiaľ?) pr. vysoko, dole, vpravo, okolo, zhora, potiaľ, uprostred
b) času (Kedy? Odkedy? Dokedy? Ako dlho?) pr. zrána, včera, zvečera, oddnes, dozajtra, stále
c) spôsobu (Ako? Akým spôsobom? Nakoľko?) pr. dozlata, dobre, hlasno/e, plynulo/e, skvele/o, trocha/u, veľmi
d) príčiny (Prečo? Načo? Začo? Z akej príčiny?) pr. náročky, nadarmo, zámerne, zato, náhodne

Stupňovanie prísloviek

- príslovky, ktoré sú odvodené od akostných prídavných mien môžeme stupňovať podobne ako akostné prídavné mená
a) pravidelné
1. stupeň: -0 (pr. rýchlo, krátko)
2. stupeň: -šie, -ejšie (pr. rýchlejšie, kratšie)
3. stupeň: naj+2.stupeň (pr. najrýchlejšie, najkratšie)
b) nepravidelné 
dobre – lepšie – najlepšie
zle – horšie –najhoršie
málo – menej – najmenej
veľa – viac – najviac
pekne – krajšie – najkrajšie
veľmi – väčšmi – najväčšmi
ďaleko – ďalej – najďalej
skoro – skôr/skorej – najskôr/najskorej
c) opisom
pridaním ďalšej príslovky pr. vpravo – väčšmi vpravo – najväčšmi vpravo 

Čo určujeme pri príslovkách

- druh príslovky + stupeň, ak sa dá stupňovať
- [Usiluj sa zdravšie žiť.]
zdravšie – príslovka spôsobu, 2. stupeň

Písanie prísloviek 

1) Vždy krátka prípona
- slovotvorná prípona príslovky je vždy krátka pr. pekne, slovensky, zdravo (niektoré príslovky môžu mať príponu „-e“ aj  „-o“)

2) Písanie dovedna
- dovedna sa píšu príslovky, ktoré vznikli zo spojenia predložky (alebo iného slovného druhu) a podstatného mena: s-, na-, nad-, málo-, dolu-, a podobne + podstatné meno
pr. Darí sa nám iba sčasti. Stál naprostriedku. Prišiel až nadránom. Tvrdil to donedávna. Padol doluznačky.
- dovedna sa píšu aj niektoré príslovky, ktoré vznikli zložením z dvoch prísloviek
!!!Poznámka: medzi predložku a slovo sa nedá už nič vložiť!!!
pr. Vidí ho dennodenne. Svätosväte jej to sľúbil. Zriedkakedy sa objaví.
 
3) Písanie aj dovedna, aj osobitne
- aj dovedna, aj osobitne sa píšu príslovky vyjadrujúce farbu a niektoré príslovky vyjadrujúce od akých čias veku (vzrastu), prednosť dávame písaniu dovedna
pr. Vydrhla ju dobiela / do biela. Zafarbila ju načerveno / na červeno. Od mlada/i / Odmlada/i ho má rada. Radosť rozdávala odmala / od mala.
 
4) Písanie osobitne
- osobitne sa píšu príslovky vyjadrené slovesami hovorenia: hovoriť, rozprávať, písať, poznačiť si, zaznamenať, spájajú sa vždy s predložkou “po“
pr. hovoriť po francúzsky, písať po taliansky
- osobitne sa píšu aj niektoré príslovkové výrazy typu: na nerozoznanie, na nepoznanie, na neuverenie, do zúfania, do omrzenia, bez prestania ...
 
5) Písanie prísloviek so spojovníkom
- so spojovníkom sa píšu príslovky typu: široko-ďaleko, zôkol-vôkol, sem-tam, hore-dole, chtiac-nechtiac, zoči-voči, voľky-nevoľky, krížom-krážom, raz-dva(urobiť niečo)
 
6) Zmena spoluhlásky “z“ na “s“
- pri príslovkách, ktoré vznikli z predložkových spojení, sa predložka “z“ zmenila na predponu “s-“ ak sa predložka napojila na neznelú spoluhlásku
pr. Opísal to z časti knihy. Sčasti má pravdu. Ranu mal z opaku ruky. Tresol mu spakruky.
- pri napojení na znelú alebo zvučnú spoluhlásku sa “z“ nemení
pr. Pozri sa na to aj zdola, aj zhora. Zrána býva na kopci zriedkakedy hmla.

Príslovky a iné slovné druhy

1) príslovky a predložky - príslovky okolo, vedľa, dole, poniže a pod. sa môžu stať predložkami (vtedy stoja pred ohybným slovným druhom a neviažu sa s prísudkom vety)
pr. [príslovka] Bežal okolo. Strelil vedľa. Pozeraj dole! Autobus stojí poniže.
pr. [predložka]  Bežal okolo školy. Stelil vedľa brány. Padá dole brehom. Stojí poniže domu.
 
2) príslovky a častice - príslovky dobre, skôr, veľmi a pod. sa môžu stať časticami (vtedy hodnotia výpoveď a neviažu sa s prísudkom vety, ak sú uvádzacími časticami, sú oddelené čiarkou)
pr. [príslovka] Bolo mi dobre. Príď skôr. Veľmi sa páči.
pr. [častica]  Dobre, nezabudnem.  Je skôr žltý ako oranžový. Veľmi ju nevidel.
 
3) príslovky a citoslovcia - príslovky sa môžu stať aj citoslovcami (vtedy sa neviažu s prísudkom vety, sú oddelené od ostatnej časti vety čiarkou)
pr. [príslovka] Výborne sa mu darí. Choď dočerta.
pr. [citoslovce]  Výborne, tak to má byť. Dočerta, ako to mám urobiť.