Syntax – vedľajšie vetné členy

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: kajka
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 10.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 031 slov
Počet zobrazení: 37 189
Tlačení: 1 154
Uložení: 1 146
Syntax – vedľajšie vetné členy

Predmet (3)
- je rozvíjací (vedľajší) vetný člen
- dopĺňa, bližšie určuje význam slovesa v prísudku
- na predmet sa pýtame všetkými pádovými otázkami okrem nominatívu (nominatívom sa pýtame na podmet!) + prísudok, pr.:
- Dreva máme dosť. (G - Čoho máme dosť?)
- Voláš Terke. (D - Komu voláš?)
- Počujem hlasy. (A  - Čo počujem?)
- Premýšľali sme o tebe. (L - O kom sme premýšľali?)
- Stavbári meškali s výstavbou. (l - S čím meškali?)
- označuje osobu, vec, udalosť atď., ktorá je dejom slovesa zasiahnutá
pr.  Zbieral listy. Sušil kvety. Postrihala papier.
 
- býva vyjadrený  podstatným menom vo všetkých pádoch okrem nominatívu (porýľoval záhradu), zámenom (volala nás) , aj spodstatneným prídavným menom (zraneného odviezli)
 
- predmet môže byť:
a) jednoduchý (holý) pr.  Rozprával zážitky.
b) rozvitý pr. Rozpráva zaujímavé zážitky.
c) viacnásobný pr. Pripravili laná a kotvy.
 
(pomôcka: rozvíja iba prísudok)
 
Príslovkové určenie (4)
- je rozvíjací (vedľajší) vetný člen
- vyjadruje, za akých okolností sa uskutočňuje dej prísudku
- rozlišujeme príslovkové určenie
a) miesta, pr. Mirka cestuje do Prahy.
b) času, pr. Cestuje ráno.
c) spôsobu, pr. Pôjde rýchlikom.
d) príčiny, pr. Neprišiel pre chorobu.
 
- okrem slovesa v prísudku príslovkové určenie rozvíja aj prídavné meno (v úlohe prívlastku) a príslovku (v úlohe príslovkového určenia),pr. veľmi pekný, veľmi dobre
!!! príslovkové určenie môže rozvíjať okrem prísudku aj :
- zhodný prívlastok (Janko je veľmi nadaný žiak)
- príslovkové určenie (Chápe nesmierne rýchlo)
 
- príslovkové určenie môže byť:
a) jednoduché (holé) pr.  pekne spieva, rúbe v lese, od strachu ho nadvihlo
b) rozvité pr. veľmi pekne spieva, rúbe v hustom lese, od veľkého strachu ho nadvihlo
c) viacnásobné pr. Uragán vyčíňal v Poľsku, v Maďarsku, v Rakúsku aj u nás.
 
a) miesta (4m)
- bližšie určuje miesto deja vyjadreného prísudkom
- zisťujeme ho otázkami kde? kam? kade? odkiaľ pokiaľ? + prísudok, pr.
- Býva ďaleko. (Kde býva?)
- Prišiel spoza hory. (Odkiaľ prišiel?)
- Chystá sa ďaleko. (Kam sa chystá?)
- býva vyjadrené príslovkou (Bývame ďaleko.), predložkovým pádom podstatného mena (Bývame za dedinou. )
 
b) času (4č)
- vyjadruje, v akom čase sa dej vyjadrený prísudkom uskutočňuje
- zisťujeme ho otázkami kedy? odkedy? dokedy? ako dlho? + prísudok, pr.
- Odchádzame ráno. (Kedy odchádzate?)
- Od marca sme sa nevideli. (Odkedy sme sa nevideli?)
- Čakajte nás do deviatej. (Dokedy čakajte?)
- Hodinu vás hľadáme. (Ako dlho hľadáme?)
- býva vyjadrené príslovkou (Napíšem čoskoro.), predložkovým pádom podstatného mena (V noci bola búrka.)
 
c) spôsobu (4s)
- vyjadruje, akým spôsobom sa uskutočňuje dej prísudku
- zisťujeme ho otázkami ako? akým spôsobom? + prísudok, pr.
- Cítim sa bezpečne. (Ako sa cítim?)
- Orientujem sa podľa hviezd. (Akým spôsobom sa orientujem?)
 
- býva vyjadrené príslovkou (jasne sa črtali), pádom podstatného mena (vznáša sa ako pierko)
 
d) príčiny (4p)
-  vyjadruje prečo sa uskutočňuje dej prísudku
- zisťujeme ho otázkami prečo? pre akú príčinu? + prísudok, pr.
- Prišli na návštevu. (Prečo prišli?)
- Neprišiel do školy pre chorobu. (Pre akú príčinu neprišiel?)
 
- býva vyjadrené  príslovkou (Náročky sa neučesala.), predložkovým pádom podstatného mena (Deti vyskakovali od radosti.), občas i zámená a číslovky (ale iba tie, na ktoré sa pýtame rovnako ako na príslovky a sú neohybné)
 
Prívlastok (5)
- je rozvíjací (vedľajší) vetný člen
- zisťujeme ho otázkami aký? ktorý? čí? + nadradený vetný člen, pr.
- Čestný človek hovorí pravdu. (Aký človek?)
- Susedove deti vyhrali prvé miesto. (Čie deti?)
- Košický rýchlik mešká. (Ktorý rýchlik?)
- rozvíja podmet, predmet alebo príslovkové  určenie vyjadrené podstatným menom (resp. podstatné meno v úlohe hociktorého vetného člena, výnimočne i menného prísudku)
pr. Naša mama varí. Mama varí chutnú polievku. Blúdi v temnom lese.
 
- zhodný prívlastok býva vyjadrený:
- prídavným menom (smreková hora),
- zámenom (jeho deti),
- číslovkou (traja kamaráti, štvoro šiat)
- slovesným príčastím (umytá podlaha, vypísaný zošit, štebotajúce lastovičky)
 
- nezhodný prívlastok býva vyjadrený:
- príslovkou (odbočka vpravo)
- podstatným menom (košík z prútia)
- zámenom (cesta nikam)
 
 - prívlastok  môže byť:
a) zhodný (5z)
- prívlastok sa zhoduje s nadradeným podstatným menom v rode, čísle a páde(musí sa vo všetkých troch)
-zvyčajne stojí pred podstatným menom, ktoré rozvíja
pr.  fľaškové (muž. r., pl., N) stromy (muž. r., pl., N)
!!!Poznámka: v odborných textoch stojí zhodný prívlastok  za podstatným menom, ktoré rozvíja
pr. púpava lekárska, kolibrík žltohlavý
b) nezhodný (5n)
prívlastok sa nezhoduje s nadradeným podstatným menom v rode, čísle alebo v  páde(stačí v jednom)
- zvyčajne stojí za podstatným menom, ktoré rozvíja
pr. med (muž. r., sg., N) z kvetov (muž. r., pl., G)
 
- prívlastok  môže byť:
a) jednoduchý (holý) pr.  malý plch
b) rozvitý pr. veľmi malý plch
c) viacnásobný pr. Najväčšia a najdrahšia loď.
- tento prívlastok je tvorený rovnakými slovnými druhmi, rozlišujeme aj vzťahové a akostné prídavné meno
- medzi jednotlivými prívlastkami je priraďovací sklad
- medzi členy viacnásobného prívlastku môžeme vložiť spojku “a“, oddeľujeme ich čiarkou alebo nejakou priraďovacou spojkou
pr. nemecká, talianska a slovenská univerzita
- grafické znázornenie:
 
univerzita
slovenská  talianska nemecká
 
d) postupne rozvíjací pr. Táto nádherná loď.
- tento prívlastok je tvorený nerovnakými slovnými druhmi, rozlišujeme aj vzťahové a akostné prídavné meno
- medzi jednotlivými prívlastkami je určovací sklad
- medzi členy postupne rozvíjajúceho prívlastku nemôžeme vložiť spojku “a“ a neoddeľujeme ich čiarkou
pr.  naša slávna nemecká univerzita
- grafické znázornenie:
 
univerzita
nemecká
slávna
naša
(pomôcka: rozvíja podmet, alebo podstatné meno v platnosti hociktorého vetného člena)
 
Prístavok (6)
- je rozvíjací (vedľajší) vetný člen
- vyjadruje význam niektorého iného vetného člena iným, novým spôsobom
- prístavok stojí za nadradeným podstatným menom (zámenom), ktoré môže plniť úlohu hociktorého vetného člena:
Podmet: Matej, kľúčový hráč, v poslednom zápase zlyhal.
Predmet: Našej poštárke, usmievavej Vierke, sa ľudia radi vyžalujú.
Príslovkové určenie: Turisti sa hrnú do Egypta, krajiny piesku a pyramíd.
- od nadradeného vetného člena je oddelený čiarkou (pomlčkou, dvojbodkou, zátvorkou, ...)
- ak sa nachádza uprostred vety, oddeľujeme ho čiarkou z oboch strán
- zvyčajne v rovnakom páde ako nadraný vetný člen
 
- prístavok  môže byť:
a) jednoduchý (holý) pr. Vtákopysk divný, cicavec, znáša vajíčka do hniezda na brehu rieky.
b) rozvitý pr. Africké slony, najväčšie suchozemské cicavce,  majú hmotnosť okolo sedemtisíc päťsto kilogramov.
c) viacnásobný pr. Takmer všetky kopytníky, aj pakôň, jak, ťava, jeleň a los, sa veľmi skoro po narodení dokážu postaviť na nohy.
 
- býva vyjadrený podstatným menom (Dobo, šimpanz, je miláčikom návštevníkov zoologickej záhrady. Lev púšťový, mačkovitá šelma, žije v stepiach a púšťach Afriky.)
 
Doplnok (7)
- je rozvíjací (vedľajší) vetný člen
- spája sa s prísudkom a súčasne buď s podmetom, alebo predmetom vety (súčasne rozvíja podmet i prísudok alebo predmet a prísudok)
pr. Mama prišla unavená. (podmetový: unavená - mama)
pr. Mamu som videla unavenú. (predmetový unavenú - mamu)

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.015 s.
Zavrieť reklamu