Syntax – veta a súvetie
Syntax – veta a súvetie
veta
- je významovo ucelená, gramaticky organizovaná a
zvukovo uzavretá jednotka reči, ktorá má dorozumievací (komunikačný) ciel'
vety podľa zámeru hovoriaceho
(postoja)
- hovoriaci vyslovuje vety vždy s nejakým zámerom:
a) oznamovacie
b)
opytovacie
c) rozkazovacie
d) želacie
a) oznamovacie
-
chce niekomu niečo oznámiť
pr. Do dediny prišiel metliar. Úlohy mám už hotové.
b) opytovacie
- chce sa
niekoho na niečo spýtať
- zisťovacie otázky (odpovedáme áno - nie)
pr. Si môj priateľ? (Áno.)
- doplňovacie otázky
(odpovedáme celou vetou)
pr. Kto prišiel? (Otec.)
c) rozkazovacie
- chce, aby niekto niečo urobil alebo
neurobil
pr. Nedomŕzajte! Metly kúpte! Potom pridaj cukor a zamiešaj! Poď sem! Nerobme to! Ratujte!
d) želacie
- niečo si želá (často je prítomná častica by)
pr. Bodaj by to tak bolo! Nech len prestane pršať.
- pozdravy
pr. Všetko
dobré! Tak sa maj! Pekný deň!
blahoželania
pr. Šťastné sviatky! Nech sa ti darí ďalej!
zaklínania, prekliatia
pr.
Bodaj by skapal! Nech ho čert vezme!
- všetky druhy viet (oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie ) môžu
mať aj formu zvolania
pr. Ide to! Čo si to vykonal?! Musím vyzdravieť! Hihi!
- zvolanie sa v ústnom prejave vyjadrí zvýraznenou
intonáciou
vety podľa členitosti
- vety podľa členitosti
gramatického jadra rozlišujeme:
a) dvojčlenné
- úplné
- neúplné
b) jednočlenné
- slovesné
- menné
a)
dvojčlenné
- (dva hlavné členy sú podmet a prísudok)
pr. Preteky sa začali ráno o ôsmej.
dvojčlenné -
úplné
- podmet aj prísudok je vo vete vyjadrený
pr. Starý otec číta noviny.
dvojčlenné - neúplné
- podmet je vo vete nevyjadrený
pr. (On)
Číta noviny.
b) jednočlenné
- (jeden vetný člen - vetný základ)
pr. Stmieva sa. Hav-hav! Mladosť.
- jednočlennými vetami pomenúvame:
- prírodné javy a úkazy: Svitá. Zmráka sa. Blýska
sa.
- fyzické a duševné stavy: Pichá ma v boku. Bolí ma pri srdci. Dusí ma.
- názvy podnikov, kníh: Drevona, Dva
roky prázdnin, Mobby Dick,
- výkriky, pozdravy, prejavy citov a pocitov: Pozor! Super! Dovidenia! Cŕŕ! Joj! Bŕ!
-
príkazy a zákazy: Nefajčiť!
jednočlenné - slovesné
- vetný základ je
vyjadrený slovesom
pr. Opäť mrholí. Na železné dvere zásadne neklopať!
jednočlenné
- menné
- vetný základ je vyjadrený
podstatným menom pr. Lekáreň. Cesta na Mesiac.
citoslovcom pr. Haló! ... (pozri hlavné vetné členy - vetný základ)
vety podľa
zloženia
a) jednoduchá veta
a1) holá
a2) rozvitá
a3) s viac násobným vetným členom
b) súvetie
b1) jednoduché
b1 I.)
priraďovacie
- zlučovacie
- odporovacie
- stupňovacie
- vylučovacie
b1 II.) podraďovacie
- s VV- prívlastkovou
- s VV-
predmetovou
- s VV- príslovkou (miesta, času,
spôsobu, príčiny)
b2)
zložené
a) jednoduchá veta
- má iba jeden prisudzovací sklad alebo jeden vetný
základ (vo vete je iba jeden prísudok)
pr. Ráno sa zvesť rozniesla po lúkach. Skoľ ho!
b) súvetie
- má dva alebo viac prisudzovacích skladov alebo vetných základov (vo vete je viac prísudkov)
pr.
Hmatali pulz, načúvali na prsiach. Rozvidnieva sa, svitá.
b1) súvetie jednoduché
- má dva prisudzovacie sklady alebo vetné základy (vo vete sa
nachádzajú dva prísudky)
b1 I.) súvetie jednoduché priraďovacie
- súvetie, v ktorom sú spojené dve
gramaticky rovnocenné vety (obe vety sú hlavné, od seba nezávislé)
pr. Strašidiel vraj niet, vraj ani nikdy neboli.
- vety v
priraďovacom súvetí môžu mať rôzne poradie,
pr. Čakala som na chlapca a krátila som si čas čítaním reklám. / Krátila som si
čas čítaním reklám a čakala som na chlapca. , Buď som čakala, alebo nečakala. / Buď som nečakala, alebo čakala.
- niekedy však
takejto zámene bráni význam,
pr. Čakala som chlapca, no on neprišiel. Najprv som čakala, potom som to vzdala.
!!!Poznámka:
Vety v priraďovacom súvetí majú každá svoj vlastný zámer (niekedy rovnaký, inokedy odlišný). Interpunkčné
znamienko sa dáva podľa poslednej vety.
!!!Poznámka:
Jednotlivé vety priraďovacieho súvetia sa k sebe priraďujú:
-
pomocou priraďovacích spojok: a, i, aj, ani, ba, ba i, ba aj, ba ani, ba až, nielen - ale aj, ale, no lež, lenže, ibaže, však, alebo, buď',
či, alebo - alebo, či - či
- bezspojkovo: Veľká popolavá vrana letí, sadne si k smreku.
- zámennými alebo príslovkovými
výrazmi: tu - tam, tam - tam, už - už, najprv - potom: Tam vládnu lesy, tam človek nenarobil polí.
!!!Poznámka:
- v
priraďovacom súvetí pred spojkami a, i, aj, ani, alebo, či čiarku nepíšeme
- ak sa spojky i, ani, alebo, či opakujú, čiarku píšeme
pred druhou a každou nasledujúcou
- pred ostatnými priraďovacími spojkami - ba, ba aj, nielen - ale aj, ale, no lež, lenže, ibaže,
však - píšeme čiarku
b1 II.) súvetie jednoduché podraďovacie
- je spojenie dvoch viet, z ktorých
jedna je nadradená (H- hlavná) a druhá je podradená (V- vedľajšia)
pr. Sľúbili, že sa skoro vrátia.
Sľúbili (H = hlavná
veta), sa skoro vrátia (V = vedľajšia veta)
- vety v podraďovacom súvetí môžu mať tiež rôzne poradie, niekedy je prvá hlavná
veta, inokedy vedľajšia,
- no sú aj podraďovacie súvetia, v ktorých je poradie viet nemenné,
napr. Čakala som, že príde. Čakala
som chlapca, ktorý neprišiel.
- niekedy môže byť vedľajšia veta vložená do hlavnej vety, vtedy vedľajšia veta nerozvíja celú
hlavnú vetu, ale iba jej časť.
pr. Šofér a jeho spoločník, ktorí po mňa prišli, si rozprávali vtipy.
!!!Poznámka:
- nadradenou vetou (hlavnou) sa pri podraďovacom súvetí pýtame, podradenou vetou (vedľajšou) odpovedáme
!!!Poznámka:
- vety v podraďovacom súvetí majú taký zámer, aký má hlavná veta. Interpunkčné znamienko sa dáva podľa hlavnej
vety.
!!!Poznámka:
- vety v podraďovacom súvetí oddeľujeme čiarkou. Vedľajšie vety sú k hlavnej vete pripojené:
podraďovacími spojkami: že, aby, žeby, keď, či, lebo, pretože, ako, hoci, kým, len čo …
vzťažnými zámenami: kto, čo, kedy, kam,
kde, ktorý, aký …
!!!Poznámka:
- vedľajšie vety môžeme zmeniť na rovnaký vedľajší vetný člen, a jednoduché
súvetie tak na jednoduchú vetu (všetky vetné členy môžeme nahradiť vedľajšou vetou):
* Podmet
Bojko nesmie do
lesa. - Kto sa bojí, nesmie do lesa.
* Prísudok (spona + meno)
Bola hlúpa. - Bola taká, že
nevedela do troch narátať.
* Vetný základ (spona + meno)
Vonku bolo škaredo. - Vonku bolo tak, že
by človek ani psa von nevyhnal.
* Predmet
Nech si zje navarené! - Čo si navaril, nech si aj
zje!
* Prívlastok zhodný
Túlavá ovca je mrcha. - Mrcha ovca, čo od čriedy uteká.
*
Prívlastok nezhodný
Niet pesničky bez konca. - Niet takej pesničky, čo by konca nemala.
*
Príslovkové určenie
Nech potom psom tráva rastie! - Nech psom tráva rastie, keď kone podochnú!
b2) súvetie zložené
- má tri a viac prisudzovacích skladov alebo vetných základov (vo vete sa nachádzajú tri
a viac prísudkov)
- skladá sa z troch a viacerých viet
- poradie hlavných a vedľajších viet môže byť rôzne:
H1 + H2 +
H3 ..., V + H1+ H2, V1+ H + V2; H + V1 + V2, ...
- vedľajšia veta môže byť nadradená inej vedľajšej vete, pr. Jana neprišla, hoci
sľúbila, že príde. (H - V1 - V2)
- vtedy je odčlenená od hlavnej vety čiarkou a od nej je odčlenená čiarkou ďalšia vedľajšia
veta.
- čiarkami z obidvoch strán odčleňujeme aj vedľajšiu vetu vloženú medzi dve hlavné vety,
napr. Zjedol jedlo, ktoré mu
medzitým vychladlo, a napil sa vody.
- ináč píšeme v súvetí interpunkčné znamienka podľa rovnakých pravidiel ako v jednoduchom
súvetí
Zones.sk – Zóny pre každého študenta