Slovná zásoba

Slovná zásoba

- slovo – skupina hlások, ktorá má v istom jazyku ustálený význam (nazývame ho lexikálny (vecný) význam)

slovná zásoba – súhrn všetkých slov v národnom jazyku (cudzím slovom lexika)

- národný jazyk – tvorí ho spisovný jazyk a nárečia

- slovná zásoba je zapísaná v slovníkoch slovenského jazyka

- slovná zásoba sa skladá z jadra a okraja slovnej zásoby
- jadro slovnej zásoby
tvorí asi 800 slov: zem, voda, otec, sestra, slovo, jesť, spať, tri päť, dobre, ja, ty, a, i... , sú to slová, ktoré sú najstaršie a najčastejšie sa používajú

- okraj slovnej zásoby
je neustále v pohybe, vypadávajú z neho staré slová (rytier, groš) a vstupujú doň nové slová slovenského i cudzieho pôvodu (fóliovník, diaľnica)

- patria sem hovorové slová, knižné slová, básnické slová, odborné slová, nárečové slová, slangové slová, archaizmy, historizmy, zastarané slová, neologizmy

Členenie slovnej zásoby

- členenie slovnej zásoby podľa významu:
a) jednovýznamové slová
b) viacvýznamové slová
c) homonymá (rovnozvučné slová)
d) synonymá (rovnoznačné slová)
e) antonymá (opozitá)
f) frazeologizmy
 
a) jednovýznamové slová
- pomenúvajú jedinečný (neopakovateľný) jav
pr. Poľsko, Košice, Mária Ďuríčková, Saturn, ryba, jedľa, pondelok

b) viacvýznamové slová
- pomenúvajú viac javov, má viac významov
pr. koleno – časť nohy, ohyb na potrubí, koruna – minca, kráľovská koruna, koruna stromu, slimák – živočích, časť vnútorného ucha
- viacvýznamové slovo má jeden základný význam, ďalšie významy získalo viacvýznamové slovo tak, že jeho význam sa preniesol na iný, podobný jav:
1. hlava človeka
2. hlava na bicykli
3. kapustná hlava

c) homonymá (rovnozvučné slová)
- slová, ktoré rovnako znejú a pritom pomenúvajú rozdielne javy
- od viacvýznamových slov sa líšia tým, že vznikli ako samostatné pomenovania a náhodne sú zvukovo zhodné
pr. zámok (historická budova) zámok (kovový mechanizmus na uzamykanie).

d) synonymá (rovnoznačné slová)
- sú slová, ktoré rozlične pomenúvajú  jeden jav, sú to slová rovnakého alebo podobného významu
pr. strašidlo, strašiak, príšera, mátoha...
- synonymá vytvárajú:

- synonymické dvojice
pr. dno - spodok, mláka - kaluž

- synonymické rady
pr. statočný, čestný, poriadny, charakterný, bezúhonný, poctivý
- v synonymickom rade sa môže význam slov zosilňovať alebo zoslabovať
pr. kričať, revať, vrieskať, hovoriť, šepkať.

e) antonymá (opozitá)
- slová, ktoré majú opačný význam
pr. svetlo - tma, úprimnosť - neúprimnosť, horný - dolný,  sedieť - stáť, ďaleko – blízko

f) frazeologizmy (frazeologické jednotky)
-ustálené slovné spojenia s preneseným významom:
ustálené slovné spojenia
pranostiky
porekadlá
príslovia

- členenie slovnej zásoby podľa príslušnosti k štýlovej vrstve:
a) hovorové slová
b) knižné slová
c) básnické slová
d) odborné slová

a) hovorové slová
- používajú sa v bežnej komunikácii medzi dobre známymi ­osobami
pr.  baloniak, háklivý, fľak, jakživ, panelák
- používajú sa v každodennom ústnom styku, pri neoficiálnych príležitostiach, napríklad pri stretnutí s priateľom, ale aj v zápisoch do denníkov.

b) knižné slová
- slová, ktoré sa vyskytujú len v knihách
pr. jasnozrivý, jatriť, skrivodlivosť
- knižné slová sa výnimočne používajú pri slávnostných prejavoch, pri svadobnom prípitku a pod.

c) básnické slová
-majú blízko ku knižným slovám, vyskytujú sa najmä v staršej slovenskej poézii
pr. luna, vesna, junák, var´, čos´

d) odborné slová (termíny)
-slová, ktoré jednoznačne a presne pomenúvajú veci a javy
pr. bronchitída, fonendoskop, substantíva, deliteľ, pľúcnik lekársky
- odborné termíny sa vyskytujú a používajú v odborných knihách, časopisoch, vo vedných odboroch
 
- členenie slovnej zásoby podľa spisovnosti:
1) spisovné slová: a) hovorové slová
b) knižné slová
c) básnické slová
d) odborné slová
2) nespisovné slová:  a) nárečové slová
b) slangové slová
 
- spisovné slová
- používajú sa vo verejnom dorozumievaní (v tlači, rozhlase, televízii, v školách, v úradoch)
pr. dáždnik, auto, cesta
 
-  nespisovné slová sú:
a) nárečové slová
- používajú sa v niektorom nárečí, nárečím hovoria obyvatelia istej zemepisnej oblasti
pr. dražka, sadzena, mléko, bandurka

b) slangové slová
- používajú v súkromnom styku skupiny ľudí s rovnakým zamestnaním, záľubami (žiaci, študenti, lekári, umelci, športovci,atď.)
pr. učka, slovina, dostať guľu
 
- členenie slovnej zásoby podľa dobového výskytu:
a) archaizmy
b) historizmy
c) zastarané slová
d) neologizmy
 
a) archaizmy
- pomenúvajú existujúce javy a veci, nahradili ich však
modernejšie slová, preto sa nepoužívajú (majú v súčasnosti synonymum)
pr. lučba (chémia), merba (geometria), furman (povozník)

b) historizmy
- sú spisovné slová pomenúvajúce javy a predmety, ktoré zanikli alebo sa už sa bežne nepoužívajú (zanikli spolu vecou, ktorú pomenúvali)
pr.  šesták, dvoran, hintov, hajdúch, dereš, župa, zeman, išpán

c) zastarané slová
-  pomenúvajú existujúce javy a veci,  sú to spisovné slová, ktoré majú novšie pomenovanie, niektoré z nich však používajú príslušníci staršej generácie
pr. bukréta (kytica), choseň (úžitok), gánok (chodba), okázalý (veľkolepý, parádny).

d) neologizmy
- slová, ktoré vznikajú na pomenovanie nových predmetov alebo javov
pr. programátor, video, mobil, trenažér, sponzor, čip
- ročne do slovnej zásoby slovenského jazyka pribúda okolo 5OO nových slov
 
- členenie slovnej zásoby podľa citového zafarbenia:
a) neutrálne (štylisticky bezpríznakové)
- nevyjadrujú citový vzťah k pomenovávanej skutočnosti
pr. ruka 

b) citovo zafarbené
- vyjadrujú citový vzťah k pomenovávanej skutočnosti
pr. ručička, ručisko,atď.

-sem patria:
detské slová 

- používajú sa pri komunikácii s malými deťmi

- používajú sa pri komunikácii s malými deťmi
pr. hapať, dať pá-pá, žiža,
hypokoristiká
- výrazy používané v domácom, v dôvernom prostredí, označenie rodných alebo príbuzenských mien
pr. ocino, žabka, mamulienka
eufemizmy
- zjemňujúce výra­zy a slová pre nepríjemné a drsné veci
pr. namiesto umrieť výrazy zaspať, usnúť, odísť na več­nosť, rozlúčiť sa so svetom, naposledy vydýchnuť
familiárne slová
- nespisovné slová používané v domácom prostredí
pr. zvoziť (niekoho), vyštafírovať, žvastať, biznis, fijok,
pejoratíva
- vyjadrujú negatívny postoj hovoriaceho k pomenúvanej skutočnosti
pr. telivo, bašovať, farizej
vulgarizmy
- neslušné slová, ktoré nepatria do bežnej komunikácie
 pr. rôzne neslušné nadávky: grcať, sopeľ

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/gramatika/10603-slovna-zasoba/