Slovná zásoba
Slovná zásoba
- slovo – skupina hlások, ktorá má v istom jazyku ustálený význam (nazývame ho
lexikálny (vecný) význam)
- slovná zásoba – súhrn všetkých slov v národnom jazyku (cudzím slovom lexika)
- národný jazyk – tvorí ho spisovný jazyk a nárečia
- slovná zásoba je zapísaná
v slovníkoch slovenského jazyka
- slovná zásoba sa skladá z jadra a okraja slovnej zásoby
- jadro slovnej zásoby
tvorí asi 800 slov: zem, voda, otec, sestra, slovo, jesť, spať, tri päť, dobre,
ja, ty, a, i... , sú to slová, ktoré sú najstaršie a najčastejšie sa používajú
- okraj slovnej
zásoby
je neustále v pohybe, vypadávajú z neho staré slová (rytier, groš) a vstupujú doň nové slová slovenského i cudzieho
pôvodu (fóliovník, diaľnica)
- patria sem hovorové slová, knižné slová, básnické slová, odborné slová, nárečové slová, slangové slová, archaizmy, historizmy, zastarané slová, neologizmy
Členenie slovnej zásoby
- členenie
slovnej zásoby podľa významu:
a) jednovýznamové slová
b) viacvýznamové
slová
c) homonymá (rovnozvučné slová)
d) synonymá (rovnoznačné slová)
e) antonymá (opozitá)
f) frazeologizmy
a) jednovýznamové
slová
- pomenúvajú jedinečný (neopakovateľný) jav
pr. Poľsko, Košice, Mária Ďuríčková, Saturn, ryba, jedľa,
pondelok
b) viacvýznamové slová
- pomenúvajú viac javov, má viac významov
pr.
koleno – časť nohy, ohyb na potrubí, koruna – minca, kráľovská koruna, koruna stromu, slimák – živočích, časť vnútorného ucha
- viacvýznamové slovo má jeden základný význam, ďalšie významy získalo viacvýznamové slovo tak, že jeho význam sa preniesol na iný,
podobný jav:
1. hlava človeka
2. hlava na bicykli
3. kapustná hlava
c) homonymá (rovnozvučné slová)
- slová, ktoré rovnako znejú a pritom pomenúvajú rozdielne javy
- od viacvýznamových slov sa líšia tým, že vznikli
ako samostatné pomenovania a náhodne sú zvukovo zhodné
pr. zámok (historická budova) zámok (kovový mechanizmus na uzamykanie).
d) synonymá (rovnoznačné slová)
- sú slová, ktoré rozlične pomenúvajú jeden jav, sú to slová rovnakého
alebo podobného významu
pr. strašidlo, strašiak, príšera, mátoha...
- synonymá vytvárajú:
- synonymické dvojice
pr. dno - spodok, mláka - kaluž
- synonymické rady
pr. statočný, čestný, poriadny, charakterný,
bezúhonný, poctivý
- v synonymickom rade sa môže význam slov zosilňovať alebo zoslabovať
pr. kričať, revať, vrieskať,
hovoriť, šepkať.
e) antonymá (opozitá)
- slová, ktoré majú opačný význam
pr. svetlo - tma,
úprimnosť - neúprimnosť, horný - dolný, sedieť - stáť, ďaleko – blízko
f) frazeologizmy (frazeologické
jednotky)
-ustálené slovné spojenia s preneseným významom:
ustálené slovné spojenia
pranostiky
porekadlá
príslovia
- členenie slovnej zásoby podľa
príslušnosti k štýlovej vrstve:
a) hovorové slová
b) knižné slová
c)
básnické slová
d) odborné slová
a) hovorové slová
- používajú sa v
bežnej komunikácii medzi dobre známymi osobami
pr. baloniak, háklivý, fľak, jakživ, panelák
- používajú sa v každodennom
ústnom styku, pri neoficiálnych príležitostiach, napríklad pri stretnutí s priateľom, ale aj v zápisoch do denníkov.
b)
knižné slová
- slová, ktoré sa vyskytujú len v knihách
pr. jasnozrivý, jatriť, skrivodlivosť
-
knižné slová sa výnimočne používajú pri slávnostných prejavoch, pri svadobnom prípitku a pod.
c) básnické
slová
-majú blízko ku knižným slovám, vyskytujú sa najmä v staršej slovenskej poézii
pr. luna, vesna, junák, var´,
čos´
d) odborné slová (termíny)
-slová, ktoré jednoznačne a presne pomenúvajú veci a javy
pr.
bronchitída, fonendoskop, substantíva, deliteľ, pľúcnik lekársky
- odborné termíny sa vyskytujú a používajú v odborných knihách,
časopisoch, vo vedných odboroch
- členenie slovnej zásoby podľa spisovnosti:
1) spisovné slová: a)
hovorové slová
b) knižné slová
c) básnické slová
d) odborné
slová
2) nespisovné slová: a) nárečové slová
b) slangové slová
- spisovné slová
- používajú sa vo verejnom dorozumievaní (v tlači, rozhlase, televízii, v
školách, v úradoch)
pr. dáždnik, auto, cesta
- nespisovné slová sú:
a) nárečové
slová
- používajú sa v niektorom nárečí, nárečím hovoria obyvatelia istej zemepisnej oblasti
pr. dražka, sadzena,
mléko, bandurka
b) slangové slová
- používajú v súkromnom styku skupiny ľudí s rovnakým zamestnaním,
záľubami (žiaci, študenti, lekári, umelci, športovci,atď.)
pr. učka, slovina, dostať guľu
- členenie slovnej
zásoby podľa dobového výskytu:
a) archaizmy
b) historizmy
c) zastarané
slová
d) neologizmy
a) archaizmy
- pomenúvajú existujúce javy a veci,
nahradili ich však
modernejšie slová, preto sa nepoužívajú (majú v súčasnosti synonymum)
pr. lučba (chémia), merba (geometria),
furman (povozník)
b) historizmy
- sú spisovné slová pomenúvajúce javy a predmety, ktoré zanikli alebo sa
už sa bežne nepoužívajú (zanikli spolu vecou, ktorú pomenúvali)
pr. šesták, dvoran, hintov, hajdúch, dereš, župa, zeman,
išpán
c) zastarané slová
- pomenúvajú existujúce javy a veci, sú to spisovné slová, ktoré majú
novšie pomenovanie, niektoré z nich však používajú príslušníci staršej generácie
pr. bukréta (kytica), choseň (úžitok), gánok
(chodba), okázalý (veľkolepý, parádny).
d) neologizmy
- slová, ktoré vznikajú na pomenovanie nových
predmetov alebo javov
pr. programátor, video, mobil, trenažér, sponzor, čip
- ročne do slovnej zásoby slovenského jazyka pribúda
okolo 5OO nových slov
- členenie slovnej zásoby podľa citového zafarbenia:
a) neutrálne
(štylisticky bezpríznakové)
- nevyjadrujú citový vzťah k pomenovávanej skutočnosti
pr. ruka
b)
citovo zafarbené
- vyjadrujú citový vzťah k pomenovávanej skutočnosti
pr. ručička, ručisko,atď.
-sem
patria:
detské slová
- používajú sa pri komunikácii s malými deťmi
- používajú sa pri komunikácii s
malými deťmi
pr. hapať, dať pá-pá, žiža,
hypokoristiká
- výrazy používané v domácom, v dôvernom
prostredí, označenie rodných alebo príbuzenských mien
pr. ocino, žabka, mamulienka
eufemizmy
- zjemňujúce
výrazy a slová pre nepríjemné a drsné veci
pr. namiesto umrieť výrazy zaspať, usnúť, odísť na večnosť, rozlúčiť sa so
svetom, naposledy vydýchnuť
familiárne slová
- nespisovné slová používané v domácom prostredí
pr.
zvoziť (niekoho), vyštafírovať, žvastať, biznis, fijok,
pejoratíva
- vyjadrujú negatívny postoj hovoriaceho k
pomenúvanej skutočnosti
pr. telivo, bašovať, farizej
vulgarizmy
- neslušné slová, ktoré nepatria do bežnej
komunikácie
pr. rôzne neslušné nadávky: grcať, sopeľ