Na väčších rečových celkoch, akými sú slovo, spojenia slov a veta, sa prejavujú zvukové vlastnosti reči. Spoločne tieto vlastnosti nazývame prozodické vlastnosti reči.
Sú to:
- je tónové vlnenie hlasu
- každá veta má svoj priebeh
- v slovenčine máme tri typy koncovej vetnej melódie:
- nachádza sa v oznamovacích vetách (Ďakujem.), v rozkazovacích vetách (Vyberte si!), v opytovacích vetách doplňovacích, začínajúcich zámenom a odpovedať treba na ne celou vetou (Kto rozbil okno?)
- nachádza sa v opytovacích vetách zisťovacích, odpovedáme na ne slovami áno/nie (Rozbil si okno?)
- nachádza sa vo vetách alebo medzi vetami, kde je prestávka, alebo v prerušených vetách, naznačuje, že informácia bude pokračovať (Nech sa páči, tu je jedálny lístok. Vravel som...)
- je prerušenie ústneho
prejavu na istý čas
- v slovenčine rozoznávame:
a) prirodzenú prestávku (fyziologickú) – je vyvolaná potrebou nadýchnuť sa
b) významovú prestávku (sémantickú) – nachádza sa:
· na hranici
viet, kde sa píše bodka, otáznik, výkričník (Zletel komár na býka. // Priťažký?// Kdežeby! // )
· na miestach, kde sú slová alebo vety oddelené čiarkou („Ako som necítil, / že si priletel, / tak nepocítim, / ani keď odletíš.“ // )
· vo vete s priamou rečou („Urob, / ako myslíš,“ / hovorí pokojne býk. // )
· po osloveniach a citoslovciach (Janka, / čo robíš? Ejha, / tuším som mu priťažký. // )
· za dlhšími úsekmi vety (V jedno pekné ráno / sadol komár na veľkého býka.
// )
- kratšia prestávka sa zaznačuje grafickým znamienkom: /
- dlhšia prestávka sa zaznačuje grafickým znamienkom: //
- je rýchlosť, ktorou vyslovujeme slabiky, slová, vety, celé ústne prejavy
- tempo súvisí s obsahom toho, čo hovoríme a pri akej príležitosti to hovoríme (slávnostné prejavy majú pomalšie tempo, bežný rozhovor rýchlejšie)
- vyjadruje vzťah hovoriaceho k obsahu reči, k situácii a k adresátovi
(počúvajúcemu)
- závisí od prostredia a vzdialenosti medzi komunikujúcimi
- je výraznejšie vyslovenie slabiky
- v slovenčine sa prízvuk nachádza zvyčajne na prvej slabike slova
(rok, padal, vodopád)
- v štvorslabičných a viacslabičných slovách je hlavný
prízvuk na prvej slabike slova a vedľajší na druhej alebo tretej slabike od konca (liečivému,
povýšene, usilovali sa)
- Ak je pred slovom jednoslabičná
predložka, prízvuk zvyčajne prechádza na predložku (o_rok, cez_deň), vtedy predložku vyslovujeme spolu so
slovom splývavo (pod_skalou, do_Dunaja),
ALE: po zdravie – nevyslovujeme splývavo, preto nie je prízvuk na preložke, ale na prvej slabike slova
- Z jednoslabičných slov sú neprízvučné:
•
tvary slovesa byť – som, si, je, sme, ste, sú, bol
• tvary zámen – mi, ti, si, mu, jej, ma, ťa, sa, ho, ju, nám,
vám, im, nás, vás, ich
(tvary slovesa a krátke tvary zámen vyslovujeme spolu s predchádzajúcim slovom: ja_som,
Dunaj_je, išla by_ho hľadať)
• spojky – a, i, aj, že, keď
• častice – by, až, len, či
(jednoslabičné spojky a častice vyslovujeme spolu s nasledujúcim slovom: a_to bol môj
braček)
- Ak sa stretne viac neprízvučných slov vedľa seba, prvé z nich sa vysloví prízvučne (koľko si_už ľudí, išla by_ho hľadať)
- s dôrazom vo vete vyslovujeme významovo
najdôležitejšie slovo, ktoré chceme zvýrazniť
- v pokojnej reči je dôraz na poslednom slove vo vete: Kedysi dávno sa po dedinských stoloch páralo perie.
- ak vo vete meníme dôraz, veta nadobudne nový význam:
Otec kúpil synovi drahé
auto.
Otec kúpil synovi drahé auto.
Otec kúpil synovi drahé auto.
Otec kúpil synovi drahé auto.
Otec kúpil synovi drahé auto.
- je pravidelné striedanie skupín slabík, z ktorých jedna je vždy
výraznejšia ako ostatné
- v reči vzniká, ak sa pravidelne striedajú prízvučné a neprízvučné slabiky
- 2/4
rytmus vzniká, ak sa strieda jedna prízvučná a jedna neprízvučná slabika
- 3/4 rytmus vzniká, ak sa strieda jedna prízvučná a dve neprízvučné slabiky