Písanie spoluhlások ď, ť, ň, ľ

Písanie spoluhlások ď, ť, ň, ľ

- Spoluhlásky ť, ď, ň, ľ píšeme ako ť, ď, ň, ľ:

a) pred samohláskami a, o, u, á, ú,

napr. ťažký, ďakovať, vyhňa, ľahký, pociťovať, ďobať, skloňovať, poľovať, ťuknúť, Ďumbier, ňuchať, ľud, beťár, guľáš, šťúply, vylaďúvať, ňúrať, ľútosť; 

b) vnútri slov pred spoluhláskami,

napr. sieťka, loďka, on – oňho, učiteľka;

c) na konci slov a tvarov slov,

napr. písať, plť, vráť (tvar slovesa vrátiť), choď (tvar slovesa chodiť), skríň (tvar podst. mena skriňa), úľ, páľ (tvar slovesa páliť).

- Spoluhlásky ť, ď, ň, ľ píšeme ako t, d, n, l (bez mäkčeňa):

a) pred samohláskami e, i, í v domácich a zdomácnených slovách,
napr. telo, delo, nejaký, leto, ticho, divadlo, nikto, lipa, tíšina, dívať sa, snívať, lístok;

b) pred dvojhláskami ia, ie, iu,
napr. vytiahnuť, diabol, peniaz, voliar, tieseň, diera, niekto, liek, halier, predmostiu, raždiu, vysvedčeniu, okoliu.

!!!P o z n á m k a: 

Pred samohláskami e, i, í nestoja spoluhlásky ť, ď, ň, ľ, ale spoluhlásky t, d, n, l (ktoré sa aj zapisujú písmenami t, d, n, l) v týchto prípadoch:

1. pred príponami prídavných mien vzoru  pekný a otcov (matkin), napr. žltej, žltí, ľúteho, ľútemu, chudej, chudí, krásneho, krásnemu, krásni, krásne, malej, malí, stále, stáli, matkine, matkini, matkinej; rovnako aj v knižných tvaroch prídavných mien hoden, nehoden, vinen, nevinen;

2. pred príponami v podstatných menách, zámenách, číslovkách a trpných príčastiach, ktoré sa skloňujú rovnako ako prídavné mená vzoru pekný, napr. desiatej, Končistej, slúžneho, slúžnemu, pocestní, slúžni, Trstenej, Pohorelej, oní (tvar zámena oný), onej, štvrtej, štvrtí, milióntej, miliónti, koľkonásobnej, koľkonásobní, preziabnutej, preziabnutí, volanej, volaní;

3. pred pádovými príponami v podstatných menách vzoru  gazdiná, napr. gazdinej, princeznej;

4. v zámenách ten, tento, onen, žiaden a pred príponami v tvaroch tí, tie, tej, títo, tieto, tejto, oní, onej, žiadni, žiadne, žiadnej;

5. v číslovke jeden a pred príponami v tvaroch jedni, jednej;

6. v slovách s predponami nad-, od-, pod-, popod-, pred-, napr. nadísť, odísť, podísť, popodísť, predísť; rovnako aj v zámenných tvaroch nadeň, podeň, popodeň, predeň, ponadeň;

7. v slovách teda, teraz, vtedy, dereš, dekan, pijatika, terč, vo zvukomalebných slovách tik-tak, tikať, tikot, dínom-dánom a v niektorých vlastných menách, napr. Temešvár, Dezider, Debrecín, Helena, Martin, Tibor, Segedín, Linec (s l a ň);

8. v slovách cudzieho pôvodu, ktorých nedomáci pôvod si zreteľne uvedomujeme, napr. technika, detektív, negácia, lektor, titul, diktát, unikát, politika, prestíž, tím, brigadír, chinín, vazelína, humanizmus.